Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 67Csp/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125239162
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:6125239162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia,

a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811
03 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 577,59
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 577,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 577,59 EUR od 23.09.2023 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 10.02.2025 domáhal, aby súd v upomínacom konaní
platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 577,59 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 577,59 EUR od 23.09.2023 do zaplatenia a náhradou
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného na adrese D. XX, XXX XX D.,
meradlo číslo XXXXXXXXXXXX, E., bola dňa 14. 6. 2023 zadaná požiadavka na prerušenie dodávky
zemného plynu (pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zemného plynu voči jeho dodávateľovi).

Na uvedenom odbernom mieste žalovaného bol vykonaný pokus o prerušenie dodávky zemného plynu.
Toto nebolo možné – umožnené, meradlo bolo neprístupné a odberateľ bol neprítomný. Počnúc dňom
24. 6. 2023 došlo k administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu a odber od tohto dňa je podľa
zákonaoenergetikeneoprávnený.Následnenaodbernommiestežalovanéhodošlokukončeniuzmluvy
o dodávke zemného plynu so stavom 2054 m3 (merané meradlom číslo XXXXXXXXXXXX, E.). Súdu
predkladáme Odstúpenie od zmluvy dodávateľa zemného plynu – obchodnej spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. zo dňa 7. 7. 2023 s doručenkou. Dňa 4. 9. 2023 bol pri demontáži tohto

meradla na uvedenom meradle zistený stav 2957 m3. Súdu predkladáme Montážny list z tejto návštevy.
Porovnaním týchto údajov došlo následne k potvrdeniu odberu zemného plynu na tomto odbernom
mieste. Na odbernom mieste žalovaného tak dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v
objeme 903 m3, potom čo došlo k administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu a následný
plynulý prechod do neoprávnenému odberu zemného plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného
plynu. Týmto neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Škoda
bola v súlade s § 82 zákona o energetike a Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.

449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
vyčíslená celkom na sumu celkom 577,59 EUR. Žalobca dňa 8. 9. 2023 vystavil žalovanému Doklad -
vyúčtovanie číslo XXXXXXXXXX na sumu 577,59 EUR a toto mu zaslal. Vyúčtovaná škoda bola splatná
dňa 22. 9. 2023. Týmto dokladom žalobca žalovanému vyúčtoval odber v rozsahu 903 m3, v období od24.6.2023do4.9.2023.Tomutoodberuzodpovedámnožstvoenergievplyne9937,515kWh.Vprípade
neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o
množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla, výška škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a
ceny podľa § 1 odseku 1 uvedenej Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Cena
podľa § 1 odseku 1 písm. a) uvedenej Vyhlášky sa v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému
dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie (ako v tomto prípade), určí prostredníctvom

jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete. Referenčná cena k 4. 9. 2023
bola 34,107 EUR za MWh, čo 0,03411 EUR za 1 kWh. Jedenapolnásobok tejto ceny predstavuje
0,05116 EUR za 1 kWh. Výpočtom – súčinom množstva energie v zemnom plyne 9937,52 kWh a
jedenapolnásobkom referenčnej ceny 0,05116 za 1 kWh bola základná škoda stanovená na 508,40
EUR. Dokladom číslo XXXXXXXXXX žalobca žalovanému ďalej účtoval náklady spojené zo zisťovaním

a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu (demontáž meradla číslo XXXXXXXXXXXX)
vo výške 69,19 EUR , kedy žalobca žalovanému podľa Cenníka externých služieb SPP - distribúcia,
a.s. (položka 4.1) účtoval prerušenie distribúcie zemného plynu (fyzické aj systémové, malé aj veľké
meradlá). Žalobca v liste Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo
dňa 8. 9. 2023 zaslanom žalovanému tomuto ponúkol i možnosť požiadať o splátky dlžnej sumy.

Žalovaný žalobcovi v čase splatnosti (dňa 22. 9. 2023) škodu 577,59 EUR nenahradil. Vzhľadom k
tomu, že k úhrade dlžnej sumy dodnes nedošlo, žalobca je nútený uplatňovať svoj nárok návrhom
na vydanie platobného rozkazu na tunajšom súde. Uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom
účtovníctve. Podľa podkladov žalobcu k dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného zostáva suma vo
výške 577,59 EUR (uvedený doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 9. 2023), splatná dňa 22. 9. 2023

s príslušenstvom. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa
dostal do omeškania. S omeškaním je spojená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne od 23. 9. 2023. Žalobca je
prevádzkovateľomavlastníkomdistribučnejsietevrátanetechnologickýchobjektov–regulačnýchstaníc
zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej

sietekukoncovýmodberateľom,zabezpečujepripojeniekdistribučnejsietiameraniespotrebyzemného
plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES,
ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z.
o energetike a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť
za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak

činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel,
a.s. resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie
uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu,
keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP – preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti

eustream, a.s.) a žalobca (SPP – distribúcia , a.s.). Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete
zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej
siete až ku koncovým odberateľom. Postavenie každého z vyššie uvedených subjektov na trhu s plynom
upravovali, resp. upravujú najmä ustanovenia zákonov o energetike (pozn. zákon č. 656/2004 Z.z. a
zákonč.251/2012Z.z.–ďalejakozákonoenergetike),snimisúvisiacepredpisynižšejprávnejsily(napr.

nariadenie vlády č. 409/2007 Z.z., resp. vyhláška URSO, ktorou sa stanovujú pravidlá trhu s plynom
č. 24/2013 Z.z.), ako aj zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Právne postavenie
žalobcu je dané, tak ako bolo uvedené vyššie, normami zakotvenými vo vyššie citovaných všeobecne
záväzných právnych predpisoch. Práva a povinnosti žalobcu však zároveň vyplývajú z individuálneho
správnehoaktu-prevádzkovéhoporiadkuprevádzkovateľadistribučnejsiete,ktorývoformerozhodnutia

schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Aktuálne znenie prevádzkového poriadku žalobcu je
zverejnené na stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (F.), ako aj na webovom sídle žalobcu.
Činnosť vykonávanú žalobcom možno laicky označiť za „dopravu plynu“ z miesta, kde tento vstupuje
do siete (tzv. vstupné body) až do miesta, kde zo siete vystupuje (tzv. výstupné body). Za výstupný
bod sa pre účely tohto vyjadrenie považuje bod oddeľujúci distribučnú sieť od odberného plynového

zariadenia odberateľa, t.j. hlavný uzáver plynu. Ak teda napríklad ktorýkoľvek z dodávateľov zemného
plynu nakúpi zemný plyn, uzavrie zmluvy s prevádzkovateľmi prepravnej siete v danom štáte, po ceste
na Slovensko a na Slovensku, na základe ktorých sa plyn nakúpený v danom štáte dostane až na
územie Slovenskej republiky a to do jedného zo vstupných bodov do distribučnej siete. Na základeosobitných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a konkrétnym dodávateľom zemného plynu (pozn. zmluva
o prístupe do distribučnej siete a zmluva o distribúcii zemného plynu) následne zodpovednosť za zemný
plyn dodávateľa prevezme žalobca, ktorý zemný plyn „dopraví“ jednotlivým odberateľom na území

Slovenskej republiky. Za týmto účelom prevádzkovateľ distribučnej siete v nepravidelných intervaloch
nakupuje zemný plyn, ktorý do siete dodáva práve v súvislosti s potrebou zabezpečenia jej vyvažovania
a krytia strát. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým
dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako
aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete. Žalobca prevádzkuje cca 35 000 km siete. Len v jej

vysokotlakovej časti predstavujúcej cca 6 500 km je akumulovaných približne 24 – 27 miliónov metrov
kubických zemného plynu patriacich prevádzkovateľovi siete. Na určenie množstva plynu odobratého
odberateľmisúpritomrozhodujúceúdajeospotrebezemnéhoplynuzaznamenanéurčenýmimeradlami.
Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na
ňom meradlo nenachádzalo (pozn. údaj o spotrebe z meradla nebolo možné z dôvodu zániku platnosti
jeho úradného overenia použiť v obchodnom styku), platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do

siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade
odberu plynu, ku ktorému dochádzalo bez platne uzavretej zmluvy o jeho dodávke logicky nemôže plyn,
ktorý takýto odberateľ odobral, patriť žiadnemu dodávateľovi zemného plynu (pozn. keďže neexistovala
zmluva o dodávke zemného plynu, žiaden dodávateľ ani nemohol predpokladanú spotrebu daného
odberateľa prevádzkovateľovi siete oznamovať – nominovať). Plyn, ktorý takýto odberateľ odobral teda

patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká.
Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek
dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z
meradla(plynomeru),ktorýprinemeranomodberelogickynemôžebyťkdispozícii.Pokiaľtedaodberateľ
odoberá zo siete nemeraný plyn (napríklad prostredníctvom hadice, či iného technického zariadenia

pripojeného ešte pred plynomerom), nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý, do siete
dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu. Dôležitá je v tejto súvislosti skutočnosť, že pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii alebo pri neoprávnenom zásahu do meradla, zaniká v zmysle ustanovenia § 15 odsek 6
zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný
takýmto meradlom nemôže byť použitý v obchodnom styku. Z údajov plynomera nie je teda možné
zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu
fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom

na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (pozn. čoho dôkazom je skutočnosť,
že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0 m3), plyn ktorý odberateľ
spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c)
zákona o energetike odobral, bol opäť plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, t.j. žalobca, za
účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu

majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike je nárok
na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Spolu so škodou je
odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod
bodmi 1) až 3) vyššie, uhradiť aj ušlý zisk. Ako je uvedené vyššie, žalobca prostredníctvom Slovenského
plynárenského dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom

je garantom bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Prístup k zemnému
plynu má viac ako 94 % obyvateľstva Slovenska. Medzi hlavné úlohy dispečingu patrí najmä riadenie
distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej a bezpečnej distribúcie plynu. Dispečing zároveň
vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je eliminovanie rozdielov medzi
množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z distribučnej siete

odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného plynu žalobcu do distribučnej
siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a odoberaného plynu a to
tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzky systému. Spotreba
plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má
prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na úseku dodávok,

funkčnosti systému a jeho bezpečnosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.02.2025 vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.
31Up/209/2025 a doručil ho iba žalobcovi. Vzhľadom na to, že sa žalovanému nepodarilo platobnýrozkaz doručiť do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, bola vec postúpená
na Okresný súd Trenčín dňa 18.07.2025.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

4. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o spor jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
spotrebiteľského sporu nepresahuje 1.000,- Eur, súd vyvesil oznam na úradnej tabuli súdu, že dňa
04.03.2026 o 10:15 hod. na č. d. 200B, 2. poschodie, na tunajšom súde, pracovisko Nové Mesto nad
Váhom, bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami a ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný

skutkový stav veci:

7. Zo súdom vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to
z požiadavky na prerušenie dodávky zemného plynu zo dňa 14.06.2023, z montážneho listu zo
dňa 04.09.2023, z odstúpenia od zmluvy o dodávke zemného plynu zo dňa 07.07.2023 spolu s

doručenkou, z dokladu – vyúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.09.2023, ako aj z cenníka externých
služieb žalobcu, mal súd za preukázané, že žalovaný bol odberateľom zemného plynu na odbernom
mieste D. XX, XXX XX D., identifikovanom meradlom č. XXXXXXXXXXXX. Žalobca dňa 14.06.2023
zadal požiadavku na prerušenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neplnenia finančných záväzkov
žalovaného voči dodávateľovi plynu. Pokus o fyzické prerušenie dodávky nebol úspešný, keďže meradlo

bolo neprístupné a žalovaný sa na mieste nenachádzal. Od 24.06.2023 preto došlo k administratívnemu
prerušeniu dodávky zemného plynu, pričom od tohto dátumu bol akýkoľvek ďalší odber plynu na
predmetnom odbernom mieste neoprávnený. Z listinných dôkazov súd zistil, že k ukončeniu zmluvy o
dodávke zemného plynu došlo so stavom meradla 2.054 m3. Pri demontáži meradla dňa 04.09.2023
bol na tom istom meradle zistený stav 2.957 m3, z čoho vyplýva, že žalovaný v období od 24.06.2023

do 4.09.2023 neoprávnene odobral 903 m3 zemného plynu. Na základe údajov z určeného meradla a
v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. žalobca vyčíslil škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu v celkovej výške 577,59 EUR, pozostávajúcu zo základnej škody vo
výške 508,40 EUR a z nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo
výške 69,19 EUR. Vyúčtovanie bolo žalovanému doručené a splatnosť bola určená na deň 22.09.2023.

Žalovaný vyúčtovanú sumu neuhradil ani čiastočne. Žalovaný sa k žalobe vecne nevyjadril a žiadne
skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

8. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej
zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej

dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu.

9. Podľa § 82 ods. 1 písm. e) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber ak odberateľ
neumožnilprevádzkovateľovidistribučnejsieteprerušeniedodávkyplynu;takýodbersazaneoprávnený

odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu.

10. Podľa § 82 ods. 1 písm. g) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber ak odberateľ
nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

11. Podľa § 82 odsek 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávneneodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12. Podľa § 82 odsek 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

13. Podľa § 82 odsek 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

14. Podľa § 72 odsek 8 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať
dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení
a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie

podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

15. Podľa § 73 odsek 4 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete.

16. Podľa § 73 odsek 5 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné
plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi
distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného
plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho

odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný po administratívnom prerušení dodávky
zemného plynu pokračoval v jeho odbere bez existencie platnej zmluvy o dodávke plynu, a zároveň
neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete vykonať fyzické prerušenie dodávky. Takéto konanie
napĺňa znaky neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) a písm. e) zákona o energetike.

V dôsledku neoprávneného odberu vznikla žalobcovi majetková ujma, keďže plyn odobratý žalovaným
bol plynom patriacim žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. Žalobca výšku škody vyčíslil
v súlade s § 82 ods. 3 zákona o energetike a vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.
z., pričom vychádzal z objektívnych údajov z určeného meradla, ako aj z referenčnej ceny plynu platnej
v čase zistenia neoprávneného odberu. Nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať

spôsob výpočtu škody za nesprávny alebo neprimeraný. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými
by spochybnil rozsah neoprávneného odberu ani výšku uplatneného nároku. Súd preto považoval výšku
škody uplatnenú žalobcom za preukázanú a dôvodnú. Keďže žalovaný si povinnosť nahradiť žalobcovi
škodu riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, čím vznikol žalobcovi nárok aj na príslušenstvo
pohľadávky.

20. Úroky z omeškania boli priznané v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom v rozhodnom období, a to vo výške 9,5 %
ročne. Počiatok plynutia úroku z omeškania súd určil odo dňa 23.09.2023, teda odo dňa nasledujúcehopo dni splatnosti vyúčtovanej škody, keďže žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty
splatnosti stanovenej vo vyúčtovaní č. 9000483224.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa odseku 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípade vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).