Rozsudok – Ostatné – Starostlivosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5Pc/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126200749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5126200749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 5Pc/3/2026

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v konaní o návrhu navrhovateľky A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené B. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. - G. H. XXX, XXX XX I. J., na určenie otcovstva a úpravu rodičovských

práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu menom K. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vec a rodiny Žilina, IČO: 30 794 536, so
sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, takto

r o z h o d o l :

2 5Pc/3/2026

I. Súd u r č u j e , že B. E., nar. XX.XX.XXXX, j e o t c o m maloletej K. B. B., nar. XX.XX.XXXX
z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletá K. B. B. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 55,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou K. prostredníctvom messengera každý
pondelok a piatok od 17.00 hod. do 17.30 hod.

V. Matka je p o v i n n á otcovi styk umožniť.

VI. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

3 5Pc/3/2026

1. Dňa 22.01.2026 bol na Okresnom súde Žilina osobne podaný návrh navrhovateľky na určenie
otcovstva a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa chodili spolu 3 alebo 4 roky
pred narodením dcérky. Nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Intímny styk udržiavala iba s odporcom.

Žiadneho iného partnera nemala. S odporcom otehotnela, keď mu povedala, že je s ním tehotná, tak
začal plánovať s ňou žiť. Chcel zohnať podnájom, aby mohli spolu bývať. To sa však nestalo. On býval
stále u svojej mamy a ona u svojej mamy. Keď sa dcéra narodila bol ich v pôrodnici navštíviť viac krát.
Po prepustení z nemocnice chodil za ňou a dcérou pravidelne ku nim domov. Kupoval plienky pre dcéru,
oblečenie, drogériu, staral sa. Dokonca spolu išli na matriku. aby priznal otcovstvo k dcére, ale pani

na matrike ho odmietla
zapísať do rodného listu. pretože mala dlhy na komunálnom odpade. Keď mala dcéra zhruba 3 mesiace
našiel si inú priateľku, s ktorou si našiel podnájom a za ňou a dcérou už prestal chodiť. Odsťahoval sa
zo D. do J. J.. Iba jediný raz odkedy ich opustil jej poslal 20,00 € na výživu dcére. Okrem toho dcére nič
nekupuje, ani na sviatky. Vôbec dcéru nenavštevuje. nepýta sa na ňu. Dcéra sa narodila ako hluchá,
nerozpráva, stále nosí plienky z tohto dôvodu pri nej na predĺženej rodičovskej dovolenke. Mesačne

na plienky vynaložím 60,00 €, vlhčené utierky 5,00 € mesačne, detská kozmetika 10,00 € mesačne,
oblečenie 30,00 € mesačne, obuv 20,00 € mesačne. Chodí s dcérou každé 2-3 mesiace na vyšetrenia
sluchu do Bratislavy, kedy platím sanitku na cestu tam aj späť 100,00 €. S dcérou chodí na učenie
posunkovej reči za čo nemusí platiť, pretože to za ňu platí pani A. L.. Detskou lekárkou maloletej je F.
J.. Jej mesačný príjem z rodičovského príspevku je 410,00 € mesačne, čo je vrátane prídavku na dieťa.

3. Matka k návrhu pripojila ako dôkaz rodný list maloletej.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že šetrením bolo zistené, že matka spolu s
maloletou bývajú v dvojizbovom byte. Domácnosť bola v čase šetrenia uprataná, matka má pre maloletú

dostatok oblečenia aj drogérie. Matka uviedla, že spolu s ňou bývajú v byte jej rodičia, 18-ročný syn
L., a neter F. B., ktorá je v náhradnej osobnej starostlivosti matkiných rodičov. Všetci majú v byte svoje
samostatné lôžko. Otec výživné na dcéru neplatí, matke iba povedal, že on sa súdu nebojí. Matka
navštevovala Špeciálnu základnú školu, vyššie vzdelanie nemá. Matka je poberateľkou rodičovského
príspevku, pre dlhodobo zhoršený zdravotný stav maloletej, ktorá má praktickú hluchotu. Maloletá nosí

kochleárny implantát. Pediatrom maloletej je F. J. v Žiline. Rodičia matky matke pomáhajú, taktiež matka
spolupracuje aj s komunitným centrom MÚ v Žiline. Matka bola v čase prešetrenia pomerov ústretová,
ukázala nám aj skrine s oblečení, doklady preukazujúce ochorenie maloletej, uvádzala, že musí ešte s
dcérou navštevovať špeciálne zdravotnícke zariadenie v Bratislave, s čím má spojené vysoké výdavky.
Vzhľadom na matkinu slabšiu mentálnu úroveň, si matka nedovolí ísť vlakom a uhrádza dopravu do

Bratislavy sanitkou od 50-100,00 €. V čase prešetrenia pomerov maloletá sedela na posteli, hrala sa
s mobilom. Bola pekne upravená, pôsobila spokojne, avšak nebola s ňou možná konverzácia, vôbec
nevnímala, že prišiel niekto do jej blízkosti. Z prešetrenia pomerov v rodine matky neboli zistené
nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že žiada určiť, že B. E. je otcom maloletej K. B. B., žiada ju
zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 55,- € mesačne. Zároveň
umožní otcovi, aby sa mohol stretávať s maloletou K. prostredníctvom messengera každý pondelok
a piatok od 17.00 hod. do 17.30 hod.

6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, že je otcom maloletej
K., aby sa maloletá zverila do starostlivosti matky, prispieval na jej výživu sumou 55,00 € mesačne
a stretával by som sa s ňou prostredníctvom messengera každý pondelok a piatok od 17.00 do 17.30
hod.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 108 ods. 2 Zákona o rodine, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.Podľa § 110 Zákona o rodine, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené
potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak

súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(4)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ,,C. m. p.´´), rozsudky o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že B. E. je otcom maloletej K. B. B., nar.

XX.XX.XXXX, nakoľko tento otcovstvo k maloletej sám uznal na pojednávaní.

9. Maloletú zveril súd do starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou.

10. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k maloletej súd prihliadol na osobné a majetkové pomery

otca.

11. Podľa § 52 C. m. p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p..

Poučenie:

2 5Pc/3/2026

Proti I. , II., III., IV. a V. výroku rozsudku je prípustné odvolanie (rodičia sa vzdali práva podať odvolanie).Proti VI. výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) C. s. p.) (sa vzdali práva podať
odvolanie proti výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania).

Odvolanie nemôže podať ten účastník konania, ktorý sa práva podať odvolanie vzdal ( § 368 C. s. p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C. s. p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá C. s. p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 C. s. p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C. m. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C. m. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).