Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/16/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5826200006
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5826200006.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX XXX XX D., proti odporcovi: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
XXX XX F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č. k. 12C/1/2026-8 zo dňa 14. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/1/2026 - 8 zo dňa 14. januára 2026 potvrdzuje.

Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd o (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol
návrh žalobkyne (správne má byť „navrhovateľky“ – poznámka odvolacieho súdu) na nariadenie

neodkladného opatrenia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak,
že navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom, doručeným
okresnému súdu dňa 02.01.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
odporcovi (označenému ako „žalovaný“) priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov.

3. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 26.12.2025 podala na
odporcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie. Tvrdila, že vyhrážky odporcu voči jej osobe
sa už opakovali aj v minulosti. Navrhovateľka má tiež vedomosť o tom, že odporca je drogovo závislý.
Z dôvodu negatívneho správania odporcu rodičia prichýlili navrhovateľku a jej deti domov k sebe.
Ďalej navrhovateľka tvrdila, že odporca bol už v minulosti niekoľkokrát stíhaný a reálne aj odsúdený
za nebezpečné vyhrážanie bývalej partnerke a tiež iným osobám. Odporca býva u svojich rodičov vo

Vitanovej. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, či odporca reálne pracuje.
4. Lustráciou v súdnom registri súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.01.2026 podala navrhovateľka na
Okresný súd Námestovo návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej dcére G. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je spoločným dieťaťom účastníkov. Toto konanie je
vedené pod sp. zn. 18P/1/2026. Spolu s týmto návrhom podala navrhovateľka na súd aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby bola maloletá G. dočasne zverená do

jej osobnej starostlivosti, t.j. navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
5. Konajúci súd vo všeobecnosti uviedol, že neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom
naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, v ktorých je potrebný rýchly zásah
súdu a rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom jeho nariadenia je, aby sa aspoň
osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa
musí javiť ako naliehavá. Naliehavosť je príčinou,pre ktorú súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel
byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané
na úvahu súdu.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade navrhovateľka svoje tvrdenia o
vyhrážkach odporcu smrťou a zabitím ničím neosvedčila. Vzhľadom na to, že neodkladné
opatrenie sa vydáva bez vykonania riadneho dokazovania, je potrebné tvrdenia navrhovateľa aj
dostatočne osvedčiť. Navrhovateľka však nepredložila do spisu žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých
by mohli byť jej tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené.

Obsahom pripojenej zápisnice o trestnom oznámení je totiž len jej spontánna výpoveď a následné
odpovede na otázky príslušníka Policajného zboru SR. Táto zápisnica teda zachytáva len tvrdenia
navrhovateľky, ktorých objektivitu nie je súd bez ďalšieho schopný posúdiť. Aj keď tento typ zápisnice je
možné použiť ako dôkazný prostriedok v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, dôkaznú silu získa
až v spojení s inými dôkaznými prostriedkami (napr. listinami), s ktorými môže poskytnúť objektívnejší
obraz skutkového stavu a ktoré aspoň do miery vyššej pravdepodobnosti osvedčujú navhovateľkou

tvrdený skutkový stav.
7. Na záver súd prvej inštancie poučil navrhovateľku, že ak dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, môže opäť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
aj s totožným petitom (§ 329 ods. 3 CSP). Zároveň jej odporučil, aby v prípade opätovného návrhu
rozvinula svoje tvrdenia tak, aby poskytla komplexný obraz ňou vnímanej reality a presvedčila svojou

argumentáciou súd o oprávnenosti ňou požadovanej ochrany.
8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal, keďže bola v tomto konaní z
procesného hľadiska v celom rozsahu neúspešná. Odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a
rozhodnutie sa mu ani nedoručuje, a preto súd rozhodoval len o nároku navrhovateľky.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka,
ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; alternatívne navrhla, aby odvolací súd jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
vyhovel.

10. Svoj opravný prostriedok odvolateľka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tiež,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§
365 písm. b), f) CSP].

11. Primárne navrhovateľka namietala, že nebola konajúcim súdom informovaná o možnosti
doplniť a predložiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú závažnosť situácie. V dôsledku toho
ani nemala možnosť doložiť ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce pokračujúce nevhodné správanie
odporcu. Konajúci súd tak pri rozhodovaní o jej návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia nezohľadnil všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uvedené v

predchádzajúcom spise.
12. Zároveň navrhovateľka pripojila k odvolaniu vybrané záznamy - screenshoty SMS komunikácie
s odporcom (bez údajov o dátume, kedy k nej došlo – poznámka odvolacieho súdu), ktoré podľa
jej názoru preukazujú dôvodnosť podaného návrhu. Navrhovateľka dodala, že nepredkladá súdu
kompletnú komunikáciu, ale len časť vybraných správ, ktoré považuje za najviac relevantné pre toto

súdne konanie. Predložená komunikácia má podľa jej názoru jasne preukazovať závažnosť vzniknutej
situácie.

13. Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

14. Ďalšie podania účastníkov v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie

súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súdprvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

18. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

19. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa

uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide
o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci
samej či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

20. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v

rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu

je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

21. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

22. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov – regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Právne pomery
a ich relevanciu preto súd posudzuje vždy k tomuto momentu, pričom potreba ich úpravy musí byť

bezodkladná, ktorá v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery
nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po dlhšie
časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami
(prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne
preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený, ak
navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom
osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
súdna ochrana – či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.

23. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu integrity (telesnej a duševnej) ohrozenej

osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity
pred zakázaným správaním, stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby.24. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky je teda zdržanie sa určitého
konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané
v záujme ochrany jednotlivca, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jeho život,

telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem
nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana, pričom kvalitatívne požiadavky
na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.

25. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno teda vyvodiť len zo
samotných tvrdení navrhovateľky, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a hodnovernosti. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie však dospel k záveru, že
v posudzovanom prípade navrhovateľka však dostatočne neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy

vzťahov medzi účastníkmi konania skutočnosťami, z ktorých možno vyvodiť,
že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktoré je spôsobilé ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu
v rozsahu a intenzite, ktorá je nevyhnutná na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa totiž nevzťahuje na

ojedinelé roztržky či hádky, ani na argumentačné konflikty medzi príbuznými (napr. manželmi, partnermi,
súrodencami), ktoré neraz skĺznu i do násilnej podoby (fyzický kontakt v podobe zatrasenia osobou, jej
sotenie a podobne). Takýto bežný konflikt nie je hneď nutné riešiť vydaním neodkladného opatrenia.
Ako už bolo uvedené vyššie nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak
navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú

neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav
a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi účastníkmi.

27. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že účastníci nie sú manželia, ale
sú rodičmi maloletej dcéry G. E., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej

domácnosti. Matka (navrhovateľka) preto podala na Okresný súd Námestovo návrh na začatie konania o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére G.. Toto konanie je vedené pod
sp. zn. 18P/1/2026. Spolu s týmto návrhom podala matka na súd aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala, aby bola maloletá G. dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti matky, t.j.
navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

28. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

29. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

30. V zmysle § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti, alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

31. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32. Vzhľadom na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu a vyššie uvedenú argumentáciu je
nepochybné, že jediný navrhovateľkou produkovaný dôkaz (zápisnica o trestnom oznámení zo
dňa 26.12.2025 spísaná Obvodným oddelením Policajného zboru Námestovo, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ČVS.: ORP -/NO-DK-2025) nebol v tomto konaní spôsobilý

osvedčiť dôvodnosť vydania ňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Netreba pritom opomínať fakt,
že obsahom predmetného trestného oznámenia sú výlučne ničím nepreukázané tvrdenia navrhovateľky.
Ako už bolo uvedené vyššie, pre úspech navrhovateľky v tomto konaní bolo potrebné, aby osvedčila,
že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1CSP). Navrhovateľka tak mala povinnosť v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia jednak opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie ňou
uplatňovaného nároku (povinnosť tvrdenia; § 326 ods. 1 CSP), a súčasne na osvedčenie týchto ňou

tvrdených skutočností ponúknuť súdu dôkazy (dôkazná povinnosť; § 132 ods. 1 v spojení s § 326 ods.
2 CSP). Z formálneho hľadiska návrh navrhovateľky v tomto konaní spĺňal všetky náležitosti podľa §
326 ods. 1 CSP, preto okresnému súdu nič nebránilo, aby o ňom rozhodol. Nie totiž povinnosťou súdu
v konaní o vydanie neodkladného opatrenia vyzývať navrhovateľa na predloženie a označenie dôkazov,
ktorými má osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným neodkladným

opatrením. Navrhovateľke povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vyplýva priamo zo zákona –
Civilného sporového poriadku.
33. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na všeobecne platnú zásadu „ignorantia legis non
excusat“, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej
povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel. Vedomosť o tejto
zákonnej úprave sa teda u navrhovateľky predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť, inak povedané

„neznalosť zákona neospravedlňuje“. O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa totiž má za
to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka (pozri § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.
o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

34. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cob/86/2024: „Skutočnosť, že súd v zmysle §
329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z

objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných
skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi
a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva (alebo domnienka

možnosti ohrozenia exekúcie) nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.“

35. Súčasne odvolací súd opätovne pripomína, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd
vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný

atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť
pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom na uvedené je
pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (v danom prípade ku dňu 14.01.2026).
Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť teda vecná správnosť napadnutého uznesenia

z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie.

36.PreodvolaniepodľaCivilnéhosporovéhoporiadkujetypickýsystémneúplnejapelácie,ktorývylučuje
možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre
odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za

splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na
vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľka vo svojom odvolaní tvrdila nové
skutočnosti a produkovala dôkazy (screenshoty sms komunikácie s odporcom) na ich preukázanie/

osvedčenie, odvolací súd už na ne neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky procesného útoku, ktoré
mohla navrhovateľka nepochybne tvrdiť
a preukázať už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na okresný súd, t.j. v štádiu
prvoinštančného konania. Keďže navrhovateľka tento prostriedok procesného útoku predložila do spisuaž v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade
nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, ktorých naplnenie navrhovateľka vo
svojom odvolaní ani netvrdila.

37. V posudzovanom prípade mal teda konajúci súd osvedčenú len existenciu konfliktu medzi
navrhovateľkou a odporcom, ktorý pretrváva už od obdobia ich spoločného partnerského spolužitia.
Tento konflikt sa následne prehĺbil ich nezhodami v otázkach starostlivosti o ich spoločné maloleté dieťa,
čo vyplýva aj zo zistení okresného súdu o prebiehajúcich konaniach vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G.. S prihliadnutím na priebeh a
intenzitutohtokonfliktuvšakajpodľanázoruodvolaciehosúdunemožnotentovyhodnotiťakoaktnásilia.
Takýto stav (verbálne konflikty, vzájomné obviňovanie) nie je ničím výnimočným a nelíši sa od konfliktov,
ktoré sa vyskytujú medzi inými dvoma osobami po ukončení vzájomného spolužitia. Nesporne aj viaceré
prebiehajúce konania negatívne vplývajú na vzájomné vzťahy účastníkov. Emócie, ktoré sú zdrojom
konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom, môžu teda časom opadnúť. Neodkladné opatrenie však

nemôže slúžiť na riešenie akýchkoľvek konfliktov vznikajúcich v rámci medzi partnermi, či rodičmi
maloletého dieťaťa. Možno teda uzavrieť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani
z dôkazov predložených navrhovateľkou do spisu nevyplýva existencia aktuálneho správania odporcu
voči navrhovateľke, ktoré by ako zakázané správanie mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu jej
osoby a zakladalo by dôvod na obmedzenie slobody pohybu odporcu v požadovanom rozsahu.

38. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací súd nevzhliadol naplnenie navrhovateľom vymedzených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP)

a súčasne nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1
CSP) v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania nenapadnutom odvolaním,
p o t v r d i l .

39. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

40. Dodatočná zmena skutkových okolností významná pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľky priestor na podanie nového návrhu.
41. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane nepriznal
ich náhradu.

42.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žeodporcovivaktuálnomodvolacomkonanípreukázateľne
žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní
náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie

súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie
prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri
pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že

tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016
zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.