Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/171/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224203717
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224203717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO
00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Cestovná
kancelária DAKA, s.r.o., IČO 47 550 783, so sídlom Bojnická 9851/18, Bratislava - mestská časť Rača,
zastúpený: Jarabica, s. r. o., IČO 47 454 831, so sídlom Kutlíkova 1755/17, Bratislava - mestská časť
Petržalka, o zaplatenie 799,26 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 12C/83/2024-119 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
799,26 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 10 ods. 1 písm.
a), § 12 ods. 1 písm. g), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení platnom do 31.7.2024, § 12 ods. 1
písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlavzneníúčinnomod1.8.2024,§255ods.1,§262ods.1,ods.2Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že poistná zmluva k poisteniu zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzatvorená žalovaným (poistníkom) s

účinnosťou od 4.6.2021 k vozidlu zn. Higer Scania (autobus - vtedy ešte bez ev. č.) s uvedením VIN
čísla vozidla. Poistné bolo určené na 675,88 eur ročne. Z relácie dopravnej polície a opisu priebehu
vyplynulo, že dňa 8.11.2021 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič autobusu Scania ev. č. A.
z doposiaľ nezistených príčin narazil do zvodidiel na pravej strane, vodičovi bola v priestupkovom
konaní uložená pokuta. Listom zo dňa 24.1.2022 si Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ako poškodený
subjekt uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou vozidla žalovaného
na jej majetku vo výške 3.996,28 eur bez DPH. Podľa vyčíslenia škody suma uplatnená k náhrade

pozostávala z nákladov na dopravné prostriedky 740,28 eur + 641,03 eur, nákladov na mechanizmy
459,75 eur + 200,04 eur, nákladov na dodatočnú pracovnú silu 359,76 eur + 139,26 eur a nákladov
na materiál 1.322,45 eur + 227,81 eur, znížená o výnos z odpredaja poškodeného majetku 59,40 eur
+ 34,70 eur. Oprava poškodených zvodidiel prebehala v dňoch 3.1.2022 a 8.1.2022. Listom zo dňa1.2.2022žalobcavyzvalžalovanéhoknahláseniuškodovejudalostistým,žepoškodenýsiuplatnilnárok
na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného a podľa dostupných informácií bola
poškodenému pri dopravnej nehode spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla žalovaného.

Začiatok nahrávaného prichádzajúceho hovoru z tel. č. XXXXXXXXXX k žalobcovi bol evidovaný dňa
9.2.2022 o 9:55 h s trvaním 9 min. Zvukový záznam osvedčuje nahlásenie škodovej (poistnej) udalosti
zo strany zamestnankyne žalovaného, ktorá sa predstavila ako B. C. - k výsluchu navrhnutá svedkyňa.
Listami zo dňa 9.2.2022 žalobca oznámil žalovanému, že 1. z jeho poistenia uhradil poškodenému
plnenie 3.996,28 eur a 2. s poukazom na to, že žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom

stanovenej dobe a vznikol tým žalobcovi nárok na postih vo výške 100% vyplateného poistného plnenia,
po prehodnotení znížil postih o 80% a vyzval žalovaného na úhradu sumy 799,26 eur. Platba 3.996,28
eur bola Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. realizovaná dňa 10.2.2022 z účtu žalobcu v D. E..

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu je preukázaný listinnými dôkazmi. Nesporne došlo dňa

8.11.2021kdopravnejnehode,priktorejbolaautobusomžalovanéhospôsobenáškoda,taktiežžalovaný
škodovú udalosť nenahlásil včas (v zákonom určenej lehote 15 dní) žalobcovi, urobil tak až 9.2.2022
telefonicky. Žalobca vyplatil poistné plnenie v prospech poškodeného z poistenia žalovaného a dôvodne
si uplatnil regresnú náhradu voči žalovanému, čo mu zákon pripúšťa. V konaní neboli preukázané (ani
tvrdené) žiadne dôvody zo strany žalovaného, ktoré by mu bránili v splnení povinnosti ustanovenej v §

10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca si v čase uplatnenia regresu mohol uplatniť náhradu
až do výšky 100% poistného plnenia, uplatnil si náhradu v rozsahu 20%, ktorú sumu súd prvej inštancie
nepovažoval za neprimeranú vo vzťahu k výške spôsobenej škody a výške plateného poistného, tiež vo
vzťahu k preventívnej a výchovnej funkcii zákonnej úpravy o regresnej náhrade. Poistné plnenie bolo
poškodenému vyplatené dňa 10.2.2022, žaloba bola podaná dňa 22.11.2024, pred uplynutím trojročnej

premlčacej lehoty, námietka premlčania vznesená žalovaným tak nebola dôvodná. Preto súd prvej
inštancie žalobe vyhovel.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči
žalovanému v plnom rozsahu.

6.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovanýzdôvodupodľaustanovenia§365ods.1
písm.h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Vodvolaníuviedol,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, t. j. rozhodnutie
je arbitrárne a teda nezákonné. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že požadovaná náhrada vo

výške 20% z vyplateného poistného plnenia je primeraná. Napadnutým rozsudkom priznal súd prvej
inštancie žalobcovi regresnú náhradu vo výške 20 % z poistného plnenia, avšak absentuje akékoľvek
podrobné a ústavne konformné odôvodnenie tejto výšky náhrady. Súd prvej inštancie len všeobecne
konštatoval, že žalobcovi patrí náhrada v uvedenej percentuálnej výške bez toho, aby sa zaoberal
konkrétnymi okolnosťami prípadu a najmä bez toho, aby skúmal pomery žalovaného ako povinného

subjektu. V danom prípade však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil osobné, majetkové
ani sociálne pomery žalovaného, ktoré sú pritom podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevyhnutnou
súčasťou úvah o primeranosti výšky regresnej náhrady. Samotný žalobca počas konania nijako nevedel
vysvetliť, prečo si uplatňuje regresnú náhradu práve vo výške 20 % z vyplateného poistného plnenia
a nie napríklad len vo výške 5 % alebo naopak 35 %. Ak žalobca nedokázal svoje rozhodnutie o

výške uplatnenej regresnej náhrady presvedčivo vysvetliť a podložiť, potom nemožno považovať výšku
žalobou uplatneného nároku za preukázanú. V odvolaní poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. III. ÚS 107/07, na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/73/2019
zo dňa 16. júla 2019. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že podľa žalovaného absentuje
v napadnutom rozsudku podrobné a ústavne konformné odôvodnenie výšky prisúdenej náhrady,
s ktorým názorom nesúhlasí s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/84/2018.

Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť
požadovanú náhradu poistného plnenia. Uvedené vypláva aj z dôvodovej správy k § 12 zákona č.
381/2001 Z. z., súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. nemôže
skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľomproti poistníkovi, resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a
neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita naďalej
vo veciach s obdobným skutkovým, či právnym základom rozhoduje v súlade s judikátom č. R

64/2020 (viď rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/114/2020 z 29.6.2021, sp. zn. 9Cdo/2/2021 z 30.1.2023, sp.
zn. 9Cdo/151/2021 z 24.5.2023, sp. zn. 6Cdo/5/2022 z 28.2.2024). Žalobca poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2023 z 9. novembra 2023. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný
v priebehu celého konania nenamietal, že by suma 799, 26 eur mala byť pre neho likvidačná a ani
nepreukazoval v tomto kontexte svoje pomery (ak sa domnieval, že tomu tak je, mohol v tomto smere

produkovať dôkazy). Opätovne zdôraznil, že zákon umožňuje v týchto prípadoch uplatňovať si až 100
% vyplateného poistného plnenia. Z okolností posudzovanej veci je aj bez preukazovania akýchkoľvek
pomerov zrejmé, že suma 799,26 eur nemôže mat' pre žalovaného (ktorým nie je fyzická osoba, ale
dlhodobo existujúca cestovná kancelária) likvidačný charakter. Práve naopak je suma primeraná vo
vzťahu k preventívnemu a výchovnému účelu, nakoľko sa možno domnievať, že žalovaný do budúcna
už takúto povinnosť neporuší. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že výslovne
zotrváva na všetkých skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a
považuje ich za úplné a dostačujúce na preukázanie dôvodnosti podaného odvolania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu ako poisťovateľa na náhradu poistného plnenia voči
žalovanémuakopoistenému,ktorézanehovyplatilzdôvoduškodyspôsobenejprevádzkoumotorového
vozidla v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase

dopravnej nehody (ďalej aj „zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla“). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal nárok žalobcu za
preukázaný listinnými dôkazmi a uplatnenú regresnú náhradu v rozsahu 20 % z poistného plnenia
považoval za primeranú k výške spôsobenej škody a výške plateného poistného plnenia. Žalovaný
nesúhlasil s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietal, že v napadnutom

rozsudku absentuje podrobné a ústavne konformné odôvodnenie výšky regresnej náhrady práve
20 %, že súd prvej inštancie neskúmal pomery žalovaného, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou úvah
o primeranosti výšky regresnej náhrady a možný likvidačný účinok priznanej náhrady 20 %. Vzhľadom
na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či v konaní pred súdom
prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie vec správne

právne posúdil.

11.Žalovanýpodalodvolaniezdôvodovpodľaustanovenia§365ods.1písm.b),h)Civilnéhosporového
poriadku. Žiada sa dodať, že žalovaný v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva len z dôvodu
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, avšak z obsahu odvolacích

námietok vyplýva, že žalovaný (mimo iného) namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné, čo bezpochyby zakladá odvolací dôvod i
podľaustanovenia§365ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadkuposúdiacodvolaniepodľaobsahu
(§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).12. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú

intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu

k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu

preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchtozáverovsúduprvejinštancieodchýliť,apretonemôžedaťzapravdužalovanému.Nazdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Ako prvé žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny
z dôvodu nedostatočného odvodnenia, keďže v ňom absentuje podrobné a ústavne konformné

odôvodnenie priznanej regresnej náhrady vo výške 20 % z poistného plnenia.

17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre

dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancienestotožňuje,ešteneznamená,žezáveryvňomobsiahnuténiesúsprávne.Súdprvejinštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel.

19. Ďalej bola spornou a odvolaním nastolenou otázkou žalovaného určenie výšky uplatneného nároku
v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase dopravnej nehody, resp. kto je oprávnený určiť výšku uvedeného nároku, pričom

žalovaný opakovane namietal, že žalobca nijako nevysvetlil, prečo si uplatňuje regresnú náhradu práve
vo výške 20 % z vyplateného poistného plnenia a nie napríklad len vo výške 5 % alebo naopak 35 %.

20. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného vo vzťahu k otázke limitácie výšky uplatneného
regresného nároku poisťovne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obdo/84/2018 zo dňa 11. decembra 2019 (R 64/2020), v ktorom je uvedené: „Súd rozhodujúci
o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať
na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle

uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa
zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť
výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto
uplatňovanéhonároku,ktoroujeúhrnpoistnýchplnení,jevzmysleuvedenéhoustanoveniapoisťovateľ.“
Rovnaké závery vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/114/2020 zo dňa 29. júna

2021, sp. zn. 9Cdo/2/2021 zo dňa 30. januára 2023, sp. zn. 9Cdo/151/2021 zo dňa 24. mája 2023,
sp. zn. 6Cdo/5/2022 zo dňa 28. februára 2024. S poukazom na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku), od ktorej nemá
odvolací súd dôvod odkloniť sa, bola predmetná sporná otázka daného prípadu vyriešená tak, že znížiť
výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia je oprávnením poisťovateľa, teda žalobcu.

21. Žalovaný namietal odklon súdu prvej inštancie od judikatúry Ústavného súdu SR poukazujúc na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 zo dňa 31. januára 2019, v ktorom je uvedené:
„Za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu, že regresná náhrada má plniť
výchovnýúčel,anielikvidačnýúčel,amázohľadniťokolnosti,zaktorýchdošlokvznikuškody.Vzhľadom

na uvedené primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy
vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti
bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť
k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov – výšky plnenia a miery

jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode – nie je dostatočným podkladom
pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.
j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.
Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, abyplnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš
nízka – keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) - likvidačná.“ Odvolací
súd uvádza k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018, z ktorého žalovaný i v odvolaní

cituje, že sa týkal aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, pričom išlo o prípad, keď v
budúcnostimaloeštedôjsťkzvyšovaniuvýškyregresnejnáhrady.Poukazžalovanéhonauvedenýnález
v prejednávanej veci nie je náležitý.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
neposúdil osobné, majetkové, sociálne pomery žalovaného a nezaoberal sa ani možným likvidačným
účinkompriznanejnáhradyvovýške20%.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,že
zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné
prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže
nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku
sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu,
saoznačujevprocesnejteóriijejprocesnouzodpovednosťou.Navrhovaniedôkazovmápriamuspojitosť
s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý

závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnutédôkazy,prípadneajiné,nežnavrhnutéasúdnapriektomunemá
jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

23. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť

alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť. Povinnosť strany sporu tvrdiť má
pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (Čl. 8 Civilného
sporového poriadku – Procesné povinnosti a procesné bremená). V sporovom konaní je súd limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové zistenia súdu sú preto ohraničené tým, čo strany
tvrdia a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhnú. Aj samotný

žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť.
Z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie neuviedol
v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadne skutkové tvrdenia ohľadne jeho osobných, sociálnych
a majetkových pomerov, ktoré by ma mali viesť k záveru o možnom likvidačnom účinku priznanej
regresnej náhrady a už vôbec nenavrhol vykonať dôkazy na ich preukázanie. Je potom vylúčené, aby

súd prvej inštancie svojou aktivitou korigoval nedostatok procesnej diligencie žalovaného, ktorý ohľadne
svojich pomerov v konaní pred súdom prvej inštancie nič netvrdil a až teraz v odvolaní vyčíta súdu prvej
inštancie, že sa nezaoberal konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd
prvej inštancie dospel k záveru, že priznaná náhrada poistného plnenia je primeraná, rozhodol správne.
Procesná pasivita žalovaného spočívajúca v nedodržaní dôkaznej povinnosti ohľadne jeho pomerov

bola náležite sankcionovaná stratou sporu. V konaní pred súdom prvej inštancie bola dodržaná zásada
prejednacia a zásada formálnej pravdy.

24. Nárok poisťovateľa podľa ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného
plnenia a samotnou hypotézou právnej normy. Pre naplnenie nároku žalobcu, t. j. poisťovateľa, je
potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 12 zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody a preukázať

vyplatenie peňažných prostriedkov. Uvedené v prejednávanej veci splnené bolo. Vychádzajúc z týchto
skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď s
ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku opodstatnene konštatoval, že určiť výšku uplatneného nárokupod hornú hranicu vyplateného poistného plnenia práve v rozsahu 20 %, je oprávnený žalobca (ako
poisťovateľ).

25. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie

je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie
bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III.
ÚS 162/05, I. ÚS 140/2017). Odvolacie námietky žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý
proces postupom súdu prvej inštancie a nesprávnych právnych záverov konštatovaných súdom prvej
inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie
dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom
výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu

nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jeho odvolanie dôvodné.

29. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).