Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/35/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200072
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1226200072.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B., toho času Zariadenie núdzového bývania A., F. G., H.

H. F. X, I. a otec J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto L., toho času bytom D. X, B., zastúpený:
AK JUDr. Patrik Balko s.r.o., IČO: 57 210 233, so sídlom Špieszova 1, Bratislava, o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 06.02.2026, č. k. 17P/1/2026-69, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť matke povinnosť navrátiť maloleté dieťa do miesta
jeho obvyklého pobytu v B. a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorého následkom je zmena obvyklého
pobytu maloletého dieťaťa mimo mesta B. a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods.
1, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p“), § 1, § 2
ods. 1, § 52, § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 35 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na

nariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýneuviedoldostatočnéskutkovétvrdeniaanedoložilanilistinné
dôkazy osvedčujúce neodkladnú potrebu zásahu súdu, že konaním matky, t. j. presťahovaním sa do I.
do krízového centra došlo k ohrozeniu záujmu maloletej, že maloletej aktuálne nevydaním rozhodnutia
v zmysle jeho návrhu hrozí nebezpečenstvo. Mal za to, že tvrdenie otca o presťahovaní sa matky do
I. a ani skutočnosť, že matka maloletú odhlásila z materskej školy samo osebe nezakladá dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, či matka má alebo

nemá na danú lokalitu väzby je z hľadiska posúdenia eventuálnej nezhody rodičov irelevantná, keď
navyšematkamalatrvalýpobytvčasepodanianávrhuevidovanývB.,kdezostalažiťjejmatkaamatkina
staršia dcéra, ktorá navštevuje naďalej školu v B., matka tu má svojich odborných lekárov, ktorých
pre svoj zdravotný stav musí navštevovať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá doposiaľ
navštevovala materskú školu v B. F. M. N., ktorú matka jednostranne ukončila, následne ukončila svoj
pracovný pomer, presťahovala sa do krízového centra v I. (z doposiaľ neznámeho dôvodu), maloletá

mala v čase podania návrhu naďalej evidovaný trvalý pobyt podľa matky, t.j. v B.. Prvoinštančný súd
konštatoval,žepobytvkrízovomcentrejenadobuurčitú,matkamusíspĺňaťpodmienkynaposkytovaniedanej sociálnej služby, je v režimovom zariadení, kde maloletej nehrozí žiadne nebezpečenstvo a matka
by mala byť odborným personálom zariadenia monitorovaná. Z predložených lekárskych správ matkou
do konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 22P/1/2026 vyplýva, že maloletá je

sledovaná na neurológii, má diagnostikovanú poruchu spánku (prevrátený spánkový režim), EEG nález
epi aktivity v spánku bez jednoduchého klinického korelátu a vývinovú poruchu reči a jazyka, maloletá
je vo veku 5 rokov, od budúceho školského roka si bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie,
logopedická a psychologická terapia, by maloletej len prospela (matka v predchádzajúcom meritórnom
konaní tvrdila jej zabezpečenie), pričom uvedených špecialistov má maloletá taktiež v B.. Z početného

spisového materiálu pre súd vyplynulo, že obaja rodičia majú problémy s komunikáciou, ktoré sami
riešiť nevedia, prebieha medzi nimi otvorený rodičovský konflikt, keď sa matka nemieni zmieriť so
skutočnosťou, že otec mieni realizovať svoje rodičovské práva. V zmysle otcom osvedčeného stavu
v rodine matka zmenila svoje bydlisko a aktuálne žije v krízovom centre v I., kde je jej poskytovaná
sociálna služba na dobu určitú, celé svoje zázemie (lekárov, dcéru z predchádzajúceho vzťahu, svoju
matku, ako aj byt, v ktorom rodina matky doposiaľ bývala a žila) má matka v B.. Súd prvej inštancie návrh

otca vyhodnotil ako nezhodu rodičov, čo do bydliska maloletej - ide o presťahovanie sa matky v rámci
územia Slovenskej republiky, ktoré má dočasný charakter. Uvedené skutočnosti podľa prvoinštančného
súdu nenaznačujú to, že je v danej veci splnená podmienka bezodkladnosti riešenia situácie maloletej
a pri neosvedčení neodkladnej potreby zásahu návrh v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti
konštatoval, že otcovi nič nebráni situáciu riešiť s matkou, resp. s Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny Bratislava a požiadať ich o pomoc za účelom poskytnutia odborného poradenstva pre oboch
rodičov, ak sa domnieva, že je narušený priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin dieťaťa
v takej intenzite, že je potrebné z jeho strany konať.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nemohol vyhovieť návrhu otca , ktorým sa domáha

uložiť matke povinnosť zdržať sa presťahovania maloletého dieťaťa mimo B. a povinnosť navrátiť
maloleté dieťa do B., keďže vyhovenie návrhu v tejto časti by predstavovalo zásah do ústavných práv
garantovaných matke (sloboda pohybu a pobytu), ale aj do práv maloletej. Zdôraznil, že matka sa s
maloletou nepresťahovala do cudziny, resp. do takej vzdialenej lokality v rámci republiky, čo by malo
za následok absolútne obmedzenie otca v realizácii jeho práva na pravidelný a rovnocenný kontakt

s maloletou, resp. práva maloletej na starostlivosť oboch rodičov, ale presťahovala sa len v rámci
západného Slovenska, navyše ide o krátkodobé riešenie matkinej situácie (do krízového centra). Motív
matky k jej aktuálnemu konaniu doposiaľ nebol dostatočne ozrejmený, keď ani samotná matka ho v
rámcisvojhonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniariadneazrozumiteľnenevysvetlila,avšakide
evidentne o riešenie krátkodobé, keďže matka sa nemôže zdržiavať v krízovom centre dlhodobo, nemá

pracovný pomer, maloletá si musí začať plniť povinné predprimárne vzdelávanie a potrebuje, aby jej bola
poskytovaná odborná pomoc (logopédia, psychológ), navyše matka má zo svojho predchádzajúceho
vzťahu dcéru, ktorá navštevuje naďalej školu v B.. Napokon, v prípade nástupu maloletej do materskej
školy sa budú musieť rodičia dohodnúť a v prípade nezhody, ak sa nedohodnú a nepôjde o tzv. rajónnu
školu, bude rozhodovať súd na návrh jedného z nich. Uvedená nezhoda však medzi rodičmi nebola

osvedčená zo strany otca a ani otec v návrhu netvrdil, že takáto nezhoda jestvuje.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc ho zmeniť

a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Konštatoval, že súd prvej inštancie
uviedol v návrhu skutočnosti o motíve matky aj napriek ním uvedeným skutočnostiam v návrhu
(odopieranie styku s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, časová súvislosť
zmeny bydliska s právoplatnosťou rozhodnutia o styku s maloletou a nutnosť návrhu na výkon
rozhodnutia, ktoré konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 17Em/1/2026).

Matka s ním odmieta komunikovať a poskytovať akékoľvek informácií o maloletej, prípadne s ÚPSVaR
Bratislava, prostredníctvom ktorého majú požiadať o poskytnutie odborného poradenstva pre obidvoch
rodičov (matka nespolupracuje, odmietala spolupracovať už v prvoinštančnom konaní vo veci úpravy
styku s maloletou). Podľa otca v návrhu riadne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy a zásahu
do súčasného stavu, ktorým je ohrozená výchova maloletej, jej zázemie a jej práva, najmä záujem

dieťaťa na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi
osobami. Situácia sa v čase tesne pred a počas vydania napádaného rozhodnutia zhoršila, kedy do
spisu o výkone rozhodnutia boli doplnené dokumenty preukazujúce neopodstatnené konanie matky
proti záujmu dieťaťa, ako aj zámer trvalosti riešenia zvoleného matkou. Maloletá má (resp. do konaniamatky mala) obvyklý pobyt v B., stále má v B. staršiu sestru (z predchádzajúceho vzťahu matky), starú
mamu, širšiu rodinu a odborných lekárov, čo matke nebránilo sa s maloletou presťahovať za účelom
oslabenia väzieb s otcom, marenia možnosti výkonu právoplatného rozhodnutia o styku otca s dieťaťom.

Podľa otca je v najlepšom záujme maloletej zotrvať v stabilnom, dobre známom domovskom prostredí,
ktoré pozná a je naň zvyknutá. Dočasný zásah do tohto stavu dokáže maloletú nepriaznivo ovplyvniť,
obzvlášť v situácii, kedy sa matka k nemu správa v konaní prezentovaným spôsobom (vyjadruje sa
o ňom v negatívnom svetle). Navyše, už v čase rozhodovania prvoinštančného súdu matka vyjadrila
záujem trvale zmeniť svoje bydlisko aj bydlisko maloletej a aj zámer presťahovať svoju staršiu dcéru

do I., administratívne zmenila nielen svoj trvalý pobyt do mesta I., ale bez jeho informovania a súhlasu
zmenila aj trvalý pobyt maloletej. Matka vedome marí výkon právoplatného rozhodnutia o jeho styku
s maloletou, od 31.12.2025 mu neumožnila styk ani stretnutie s dcérou, pričom sa odvolávala na
nepodložené údajné zdravotné problémy maloletej (ani z dostupných lekárskych správ nie sú zrejmé
zdravotné ťažkosti dieťaťa, ktoré by mali brániť jeho styku s otcom).

6. S argumentáciou súdu o rozpore prípadného rozhodnutia o navrátení maloletej do miesta obvyklého
bydliska s čl. 23 Ústavy SR sa otec nestotožnil , keď nežiadal návrat matky do miesta obvyklého
pobytu alebo obmedzenie jej slobody pohybu a pobytu. Konštatoval, že vo vzťahu k maloletej je
právo matky na slobodu pohybu a pobytu obmedzené ochranou práv a slobôd iných, konkrétne
ochranou práv otca a maloletého dieťaťa. Maloletá má právo na styk s oboma rodičmi a keď je jediným

cieľom zmeny pobytu obmedzenie styku s rodičom, hoci zdanlivo do nie veľkej vzdialenosti, nie je
možné takémuto konaniu priznať ochranu. Otec zdôraznil, že matka má vedomosť o jeho náročnej
finančnej situácii, pričom cestovanie do vzdialenosti viac ako 120 km od B. (obvyklého miesta pobytu
maloletej) je neakceptovateľné. V zmysle § 35 Zákona o rodine je na zmenu obvyklého pobytu (nielen
administratívneho) potrebný súhlas oboch rodičov, čo v tomto prípade nebolo splnené. Konštatoval, že

ustálená rozhodovacia činnosť súdov Slovenskej republiky a Európskej únie, považuje za osvedčenú
naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu,
preukázané svojvoľné rozhodovanie jedného z rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa. Konanie matky má v tomto prípade mimoriadny vplyv na realizáciu jeho doposiaľ upraveného
styku s maloletou (vzhľadom na potrebu cestovania za ňou), čo by aj v prípade realizovaného výkonu

spôsobilo zníženú kvalitu stretnutí únavou maloletej, hoci k stretnutiam nedochádza z dôvodu konania
matky v rozpore s právnymi predpismi a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Počas víkendov by bol
nútený prevážať maloletú v aute po dobu dve až tri hodiny v sobotu i nedeľu, v dôsledku čoho by utrpela
kvalita styku s maloletou a aj kvalita jej života, bez zásahu súdu by daný režim navýšil jeho výdavky na
cestovné o cca 150 eur mesačne, cestovanie do I. za účelom výkonu styku by v zmysle právoplatného

rozhodnutia predstavovalo mesačne celkovo viac ako 1500 km. Otec vyslovil obavu o psychické zdravie
maloletej, z ktorej sa matka snaží urobiť chorého človeka, pričom v zmysle vyjadrení ošetrujúcich
lekárov maloletá netrpí chorobami uvádzanými matkou. Matka odmieta akúkoľvek spoluprácu, mediáciu
na ÚPSVaR, či odborné poradenstvo, opakovane sa vyjadruje, že otca nikdy nenazve otcom maloletej
(v tejto súvislosti poukázal na správu SPODaSK v konaní sp.zn. 17Em/1/2026, podľa ktorej matka

dlhodobo nespolupracuje s orgánom SPODaSK, nerešpektuje odporúčania orgánu, jej konanie je v
rozpore so záujmami maloletej, ako aj so zásadou podpory vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi). Podľa
otca správanie matky spôsobilo obavy aj ošetrujúcej lekárke NÚDCH, ktorá vo svojej správe zo dňa
10.12.2025 vyjadrila, že je zjavné, že matka je preťažená a potrebuje psychosociálnu podporu, na matke
badala nepokoj, stres a emočné preťaženie, pričom počas rozhovoru sa ťažko sústredila. Sociálne

oddelenie NÚDCH aj kvôli tvrdeniam matky a jej správaniu požiadalo o sociálne šetrenie. Konanie matky
priamo zasahuje do záujmov maloletej v zmysle čl. 5 Zákona o rodine tým, že bráni vo vytváraní a rozvoji
vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, matka bráni nielen
jeho styku s dieťaťom, ale aj styku dieťaťa s celou jeho rodinou, maloletá sa nikdy nestretla so starým
otcom zo strany otca, tetou a nevlastným bratom.

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca namietala, že jej odvolací súd poskytol lehotu 5 dní
na vyjadrenie sa k odvolaniu a úložnú lehotu skrátil na 5 dní. Uviedla, že podľa § 373 ods. 3 C.s.p. súd
umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu v lehote nie kratšej ako 10 dní, ktoré ustanovenie mal odvolací
súd aplikovať analogicky. Plne sa stotožnila s odôvodnením uznesenia, keď dôvodom na vyhovenie

návrhu otca nemôže byť skutočnosť, že maloletá A. sa niekoľkokrát nestretla s otcom (toto bude
predmetom konania iniciovaného otcom o výkon rozhodnutia vedeného na Mestskom súde Bratislava II
pod sp.zn. 17Em/1/2026). Podľa zákona platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba za
splnenia zákonných predpokladov. Podľa právnych teoretikov (L. J. C. O. P. H.) platí, že neodkladnýmopatrením nemožno upraviť pomery spätne, keď právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie vo veci R 53/1964,
v zmysle ktorého predbežným opatrením môže súd upraviť dočasne pomery účastníkov iba s účinkami

ex nunc (od doby vydania predbežného opatrenia), nie s účinkami ex tunc (od doby navrhovateľom
tvrdeného porušenia povinnosti zo strany odporcu). Nepoprela, že sa s maloletou odsťahovala do I. bez
súhlasu otca, čo môže evokovať dojem porušenia jej povinnosti podľa zákona, avšak k premiestneniu jej
osobyaajmaloletejdošlozdôvoduagresivityotca.Otecvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
argumentoval potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, avšak žiadne zo svojich tvrdení neosvedčil a ani

osvedčiť nemohol, keďže sa nezakladajú na pravde. Dôvody pre ktoré bola nútená hľadať útočisko
v krízovom centre objasní v konaní o výkon rozhodnutia. Rozhodnutie opustiť B. nebolo jednoduché,
avšak bola nútená odísť aj s maloletou A. z B. z dôvodu dlhodobého agresívneho správania sa otca
nielen voči nej, ale aj voči maloletej, ktorá sa otca bojí. Za podstatné označila, že otec neosvedčil
dôvodnosť svojho návrhu, sám uviedol, že sa s maloletou stretol, hoci nie v súdom stanoveny´ch
intervaloch, a teda kontakt medzi otcom a maloletou nie je prerušeny´. Matka sa stotožnila s názorom

prvoinštančného súdu, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do jedného
z jej základných práv, a to práva na slobodu pohybu, keďže v prípade, ak by bolo neodkladné opatrenie
vydané vo vzťahu k maloletej, ktorú má v osobnej starostlivosti, musela by sa aj matka presťahovať do
B., pričom z otcom formulovaného petitu by vyply´valo, že sa s maloletou matka nemôže premiestniť
mimo B., a to ani do okolity´ch miest a obcí. Pokiaľ to dovoľuje zdravotný stav dieťaťa, vždy kedy sa má

podľa právoplatného rozsudku realizovať styk otca s maloletou, ho čakajú v I. pred obchodným centrom
A., keďže s maloletou aj naďalej bývajú v krízovom centre na utajenej adrese. V nadväznosti na uvedené
žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil.

8. Kolízny opatrovník sa k písomnostiam doručeným mu odvolacím súdom (§ 329 ods.1 C.s.p.) v určenej

lehote písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p.
a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti.

10. Podľa § 2 ods.1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2022, č.
k. 61P/6/2022-82 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že oprávnenie zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok bolo zverené obom rodičom, otec bol zaviazaný k povinnosti počnúc
mesiacom január 2022 platiť na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne vopred, do 15. dňa v každom

kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej a zaplatiť dlh na zročnom výživnom v celkovej výške 210
eur k rukám matky v určených mesačných splátkach a jeho styk s maloletou bol upravený na každý
nepárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v prítomnosti matky s tým, že styk sa v určenom
čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj ukončí.17. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23.10.2024, č. k. 17P/79/2024-71 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.11.2025, č.k. 15CoP/52/2025-367 bol zmenený

rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.04.2022, č. k. 61P/6/2022-82 v časti úpravy styku
otca s maloletou a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň
v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka
je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, otec si maloletú prevezme v dňoch, kedy je táto

v predškolskom zariadení v tomto predškolskom zariadení, resp. v školskom zariadení, ktoré bude
navštevovať, inak si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky, ktorej ju v mieste jej bydliska vždy
po ukončení styku aj odovzdá. V označenom rozhodnutí ďalej uložil otcovi povinnosť počnúc dňom
01.09.2024 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 220 eur mesačne, a to vždy k 15. dňu
v mesiaci k rukám matky vopred a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2024 do 31.10.2024
v celkovej sume 140 eur a napokon zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke.

18. Uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 08.07.2025, č.k. 26P/90/2025-46 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.09.2025, č. k. 14CoP/134/2025-80 (ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.09.2025) bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť, aby sa nepribližoval k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu

ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred orgánmi činnými v trestnom
konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky.

19. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o preskúmavanom návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia boli na Mestskom súde Bratislava II vedené konania týkajúce sa maloletého

dieťaťa:
- pod sp. zn. 26P/161/2025 konanie o nariadenie výchovného opatrenia na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa navrhovateľ domáha nariadenia
výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine s poukazom na vyhrotený rodičovský
konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletej a dlhodobé bránenie matky otcovi v stretávaní

sa s maloletou,
- pod sp. zn. 22P/3/2026 konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na
uloženie povinnosti otcovi pri výkone určeného styku s maloletou dodržiavať formu asistovaného styku
v prítomnosti matky alebo určeného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alternatívne,
aby súd zakázal otcovi výkon určeného styku s maloletou do rozhodnutia vo veci samej a matke uložil

povinnosť podať návrh na zmenu výkonu rodičovských práv do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu,
- pod sp. zn. 17Em/1/2026 konanie o návrhu otca (oprávneného) o výkone rozhodnutia Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 23.10.2025, č. k. 17P/79/2024-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 04.11.2025, č. k. 15CoP/52/2025-367 vo veci styku otca s maloletým dieťaťom.

20. Odvolacísúdzdôrazňuje,žecieľomneodkladnýchopatreníjeprovizórna(dočasná)úpravapomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie
nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.

To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný,musíbyťaspoňosvedčený.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,žesúdpomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.21.Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v

ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má

mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy
účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,

keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

22. V prejednávanom prípade sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 09.01.2026 domáha vydania rozhodnutia súvisiaceho s ust. § 35 Zákona o rodine pokrývajúceho

prípady, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností (ktoré je výlučne návrhovým konaním). Okamžitú potrebu nariadenia navrhnutého
neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že matka svojvoľne , bez jeho vedomia a súhlasu maloletú
v priebehu mesiaca november 2025 odhlásila z C. O., M., B., spoločne s maloletou sa od 03.12.2025
nachádzajú v krízovom centre v I. na utajovanej adrese, od toho času mu matka riadne neumožňuje

styk s maloletým dieťaťom podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Mestského súdu Bratislava
II zo dňa 17.09.2024, sp.zn. 17P/79/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
04.11.2025, sp.zn. 15 CoP/52/2025, maloletá je matkou manipulovaná, nepozná význam slova otec.
V návrhu otec vyslovil podozrenie, že matka trpí duševnou poruchou alebo chorobou, cieľom jej konania
je pretrhnutie jeho väzieb s dcérou a zamedzenie jeho rodičovských práv po rozhodnutiach súdov,

s ktorými sa nestotožňovala.

23. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie
o neosvedčení pomerov na strane maloletého dieťaťa, vyžadujúcich si dočasnú a okamžitú intervenciu
súdu spôsobom navrhovaným otcom. Konštatuje, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

otec neuviedol skutočnosti vedúce k úvahe o osvedčení ohrozenia maloletého dieťaťa a potreby
bezodkladného a okamžitého riešenia situácie maloletého dieťaťa autoritatívnym rozhodnutím súdu,
ktoré by v tomto prípade (bez vykonania riadneho dokazovania) naviac konzumovalo vec samu. Ani
po prieskume odvolania otca a k nemu pripojených listinných dokladov nebolo v konaní osvedčené,
že aktuálne sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého

dieťaťa vážne ohrozené a vyžadujú si okamžitý zásah súdu vydaním rozhodnutia, ktorým by bola
matke uložená povinnosť navrátiť maloleté dieťa do miesta jeho obvyklého pobytu v B. a zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorého následkom je zmena obvyklého pobytu maloletého dieťaťa mimo mesta
B.. Z osvedčených okolností danej veci vyplýva, že maloleté dieťa sa spoločne s matkou na základe
uzavretej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby aktuálne nachádza v zariadení núdzového bývania

– bezpečný ženský dom A., F., F. X, I. (zo správy ktorého nevyplýva stav ohrozenia dieťaťa), styk otca
s maloletým dieťaťom naposledy prebehol dňa 31.12.2025, medzi rodičmi je sporný dôvod následného
nerealizovania styku maloletej s otcom (podľa tvrdenia matky sa táto má dostavovať s dieťaťom na
určený styk pred Nákupné centrum A. Q. I., podľa tvrdenia otca s ním matka nekomunikuje, a to ani
o čase a mieste styku s dieťaťom), aktuálne prebieha konanie o výkon rozhodnutia súdu v časti úpravy

styku otca s maloletým dieťaťom. Aj keď matka v januári 2026 administratívne zmenila miesto svojho
trvalého bydliska (a aj maloletej) na mesto I., vzhľadom na jej väzby k mestu B. (kde v starostlivosti
starej matky ponechala staršiu dcéru, má tu zabezpečenú lekársku starostlivosť pre seba a maloletú),
nie je v tomto štádiu konania dostatočne osvedčený ani úmysel matky spoločne s maloletou v meste
I. v budúcnosti trvale zotrvať. Odvolací súd si je na jednej strane plne vedomý konania matky, ktorá

bez vedomia a súhlasu otca maloleté dieťa presťahovala do I. na utajenú adresu (dôvodiac tvrdenou
agresivitou otca a ohrozenia svojej osoby a aj maloletého dieťa, ktoré sa má údajne otca báť), na strane
druhej sa však pri odvolacom prieskume nemôže nezaoberať a neskúmať existenciu zákonnýchpodmienok, ktoré sú súdy povinné vyhodnocovať pri rozhodovaní o osobitnej procesnej forme návrhu
účastníka na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Za nemajúcu vplyv na správnosť zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje jeho
konštatáciu obsiahnutú v bode 26 odôvodnenia , že prípadné vyhovenie návrhu otca by predstavovalo
zásah do ústavných práv garantovaných matke (sloboda pohybu a pobytu), ale aj do práv maloletej,
s ktorou sa odvolací súd nestotožňuje. Zdôrazňuje, že právo matky na slobodu pohybu a pobytu
je v prípade, ak má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, vždy nutné vyvažovať v kontexte práva

maloletéhodieťaťa navýchovuastarostlivosťajzostranyrodiča,doktoréhostarostlivostiniejezverené.

25. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd v tomto rozhodnutí nezaoberal ďalšími odvolacími
námietkami otca, týkajúcimi sa konania matky brániacej mu stýkať sa s maloletým dieťaťom podľa
ostatného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorými sa bude zaoberať súd v konaní
o výkon rozhodnutia, vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 17Em/1/2026. Obom

rodičom však dáva do pozornosti, že rozhodnutie o posudzovanom návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia neznamená poskytnutie ochrany konaniu matky, ktorá bez vedomia a súhlasu
otca maloleté dieťa premiestnila mimo miesta jeho pobytu (B.), určeného jednak dohodou rodičov a aj
doterajšími rozhodnutiami súdov. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí maloletého dieťaťa (vrátane
miesta bydliska maloletého dieťaťa) musia byť totiž schválené oboma rodičmi a i keď je ktorýkoľvek z

rodičov zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby
dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Uvedené
zdôrazňuje v nadväznosti na to, že zistené odsťahovanie sa matky spoločne s maloletým dieťaťom bez
súhlasu otca mimo miesta určeného pobytu dieťaťa síce nemalo v konaní o preskúmavanom návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zásadný význam, avšak táto skutočnosť nemôže byť bez

povšimnutia opomenutá v iných prebiehajúcich konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa (vrátane
konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. 17Em/1/2026 o výkone rozhodnutia).

26. Ako nedôvodné posúdil námietky matky týkajúce sa postupu odvolacieho súdu pri predložení
odvolania otca na vyjadrenie matke. Konštatuje, že postup odvolacieho súdu (vrátane určenia dĺžky

úložnej doby a lehoty na možné vyjadrenie sa k odvolaniu otca) plne korešponduje s ust. § 329 ods.1
C.s.p. a súčasne akcentuje nutnosť rýchleho rozhodovania o opravnom prostriedku, podaného proti
rozhodnutiusúdu,ktorým bolzamietnutýnávrhotcananariadenieneodkladnéhoopatrenia(t.j.osobitnej
procesnej forme rozhodnutia, o ktorej bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť v osobitnej zákonnej
lehote).

27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako
vo výroku vecne a právne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).