Rozsudok – Rodina a mládež ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 50T/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724010616
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724010616.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom JUDr. Romanom Farkašom, PhD. na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 25.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
K. N., R.. XX.XX.XXXX C. D., T. D. D. XXX/XX D.
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde s zdržiavala v období od mesiaca máj 2019 doposiaľ
si neplnila riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére mal. J. S.. R. XX.XX.XXXX napriek tomu,
že jej táto povinnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 12P/146/2020-548 zo dňa

14.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.0.2022 a vykonateľnosť dňa 31.01.2022, a to v sume
200,-€ mesačne ktorú je povinná platiť vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca S. S., čím
jej tak za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 3.742,-€ ,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať

alebo zaopatrovať iného,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/

mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej výkon tohto trestu podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 16 / šesťnásť / mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa jej ukladá povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zaostalé výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná K. N. po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinnou zo spáchaného

skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásila,
že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola poučená o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu a bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohla sa s ním
radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bola oboznámená strestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, a dobrovoľne priznala
a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe
uvedených prehlásení, súd u obžalovanú v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku

prijal jej vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa menovaná priznala k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,
a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so

súdnym spisom.
Z registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná má niekoľko záznamov o priestupkoch.
Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovanej o vine, mal súd
vinu obžalovanej za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovanej, súd toto jej konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter
trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovanej, na jej doterajší
spôsobživota,naspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k

záveru, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin primne oľutovala). Naopak priťažujúcu okolnosť súd
u obžalovanej nezistil. Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0, pričom súd aplikoval
pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovanej vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k
spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny
nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaná sa ku skutku priznala a úprimne ho oľutovala.
Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na
okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá

od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným
ďalším protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa
dospel k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanej uložiť trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil vo výmere 6 mesiacov, s
určením skúšobnej doby v trvaní 16 mesiacov. Súčasne jej uložil i primerané obmedzenie spočívajúce

v povinnosti zaplatiť počas skúšobnej dobe zaostalé výživné. Takto uložený trest považuje súd za plne
v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia .