Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Krajčo

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1414212445.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárensky
priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: K. Z.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. I. XX, D., zastúpenej: Slávičie údolie, o.z., so sídlom Ružinovská 14, Bratislava,
IČO: 56 561 512, občianske združenie založené na ochranu spotrebiteľa, o zaplatenie 3.019,96 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14. januára
2025, č.k. 11C/280/2015 - 840, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.708,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.224,40 eur od 10.07.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.467,71 eur od 10.07.2013 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi
proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v predmetnej veci v poradí prvým rozsudkom z 20.11.2018
podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, avšak Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením
z 30.10.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia
odvolací súd k námietke žalobcu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že sporné meradlo osadené na
odbernom mieste žalovanej nemožno považovať za meradlo neregistrujúce, uviedol, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Žalobca v konaní svoje tvrdenie, že sporné meradlo bolo neregistrujúce

síce nepreukázal výsledkami riadneho certifikovaného odborného merania ani znaleckým posudkom,
avšak so zreteľom na skutkový stav, na overenie pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu vykonanie ďalšieho
dokazovania nebolo potrebné. Obsah predložených listinných dôkazov preukazuje, že dané meradlo
až do jeho výmeny, nezaznamenávalo žiadnu spotrebu, a v spojitosti s obsahom výpovede žalovanej,
ktorá potvrdila, že v predmetnom odbernom mieste sa temperovalo s pomocou plynu, (iný zdroj tepla
nebol ňou tvrdený), nemožno logicky vyvodiť iný záver, než ten, že sporné meradlo nezaznamenávalo
množstvo spotrebovaného plynu potrebného na výrobu tepla, teda, že išlo o meradlo neregistrujúce. Za

daného stavu odvolací súd považuje za nadbytočné vyžadovať od žalobcu akékoľvek ďalšie dôkazy v
podobevýsledkovcertifikovanéhomeraniačiznaleckéhoposudku,nakoľkodoposiaľzistenéskutočnosti
neumožňujú prijať iný záver než ten, že tvrdenie žalobcu o neregistrujúcom meradle je pravdivé. Pokiaľ
ide o výšku uplatnených nárokov odvolací súd uviedol, že je potrebné zo strany súdu ustáliť podľaktorej relevantnej všeobecne záväznej vyhlášky sa má postupovať, určiť výšku uplatneného nároku,
ktorého právna kvalifikácia z hľadiska, či ide o odplatu za dodávku plynu alebo o náhradu škody zatiaľ
tiež nebola jednoznačne súdom prvej inštancie ustálená. Vo vzťahu k zvyšným uplatneným nárokom

odvolací súd poukázal, že okrem úrokov z omeškania si žalobca uplatnil aj poplatok za zabezpečenie
fyzického prerušenia dodávky plynu v sume 78,53 eur, ako aj náklady za upomienku v sume 3 eura;
avšak tieto nároky s nárokom na odplatu za dodávku plynu s príslušenstvom nemajú žiadnu vecnú
súvislosť a od jeho vzniku sú nezávislé. Pokiaľ ide o uplatnený poplatok za zabezpečenie fyzického
prerušenia dodávky plynu v sume 78,53 eur, a náklady za upomienku v sume 3 eurá, v tomto smere v

žalobe zatiaľ absentuje jasné vymedzenie rozhodujúcich skutočností, na ktorých základe má súd tejto
časti žalobe vyhovieť.

3. Po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie žalobca v doplňujúcom podaní
z 21.05.2020, vo veci jeho nároku týkajúcich sa odplaty za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky
plynu a nákladov za upomienku uviedol, že žalovanej fakturoval zabezpečenie fyzického prerušenia/

obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa,
vrátane dopravy v sume 78,53 eur. Neoprávnený odber na odbernom mieste žalovanej spočíva
v odbere zemného plynu pri nedodržiavaní platobných podmienok, nakoľko žalovaná nezaplatila
vyúčtovaciu faktúru č. 7411177722 vystavenú 27.06.2013 a vyúčtovaciu faktúru č. 7411177723
vystavenú 27.06.2013. Zaplatenie týchto faktúr upomínal upomienkou č. 3130053162 z 11.09.2013, a

pripojil tiež podací hárok z 13.09.2013 o odoslaní upomienky. Podľa predloženého Cenníka externých
služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu účinného od 01.06.2013 účtuje/fakturuje odberateľ
dodávateľovi za úkon zabezpečenia fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky plynu, vrátane dopravy
pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu, zaplatiť odplatu vo výške 78,53 eur. Odplata
súvisí s jej určením a požadovaním zo strany oprávnenej obchodnej spoločnosti SPP- distribúcia,

a.s., ktorá v zmysle platného právneho poriadku, osobitne Zákona o energetike, vykonáva príslušné
úkony prerušenia dodávky zemného plynu. Spoločnosť SPP- distribúcia, a.s. na tento úkon žalobcovi
vystavila doklad, ktorým mu účtovala toto prerušenie dodávky zemného plynu. Žalobca tejto spoločnosti
odplatu za prerušenie dodávky zemného plynu vo vzťahu k odbernému miestu žalovanej zaplatil, a
následne požaduje odplatu od žalovanej. Poukázal na obchodné podmienky poskytovania univerzálnej

službypreodberateľovplynukategóriedomácnosť,účinnýchod25.05.2013žalobcu,Rozhodnutiaúradu
pre reguláciu sieťových odvetví č. 003/2013/-OP z 2.11.2012, vo veci schválenia návrhu obchodných
podmienok s tým, že uvedený úrad ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii
schváliť a tým určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, ktoré sa aplikujú na vzťah so žalovanou, na
ust.§17ods.3,§64ods.2písm.e),g),i)Zákonaoenergetike.Kpovinnostiupomínaťžalovanú,zasielať

upomienky, poukázal žalobca na § 17 ods. 13 zák. č 251/2012 Z.z. o energetike: “Ak odberateľ elektriny
v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú alebo vyúčtovaciu faktúru,
dodávateľ elektriny alebo plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v
domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako
10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu

v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie
o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ
plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote“. Žalobca je zo zákona povinný
odberateľa, v tomto prípade žalovanú, upomínať, čo v tomto konkrétnom prípade urobil. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v

situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového
rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky
platenej žalovaným žalobcovi. Ďalej poukázal, že obchodné podmienky žalobcu nie sú jednostranne
dané len žalobcom, naopak, tieto sú schvaľované a tým dané národným regulátorom, ktorý bol i za
týmto účelom zriadený. Schvaľovanie obchodných podmienok žalobcu predstavuje vecnú reguláciu

podľa § 13 ods. 2 písmeno m) Zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorá je záväzná, kedy
podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu Zákona o regulácii v
sieťových odvetviach z dôvodu transpozície takzvaného 3. energetického balíčka, pravidlá obsiahnuté v
právnych aktoch energetického balíčka sú zamerané najmä na zlepšenie práv spotrebiteľov. K spôsobu
stanovenia spotreby zemného plynu v rozhodnom období uviedol, že žalovaná, potom, čo zemný

plyn spotrebovala, hoci mala pôvodne vystavené vyúčtovacie faktúry s nulovou spotrebou, keďže
meradlo bolo zaseknuté, túto skutočnosť žalobcovi alebo vlastníkovi meradla neoznámila a opravy
vyúčtovania sa nedomáhala. Žalovaná tak v plnej miere zodpovedá za to, že jej nebola spotreba meraná
a následne fakturovaná na základe hodnôt spotreby zaznamenaných meradlom na jej odbernom miestea že muselo dôjsť k určeniu spotreby náhradným spôsobom. Jedinou oprávnenou a kvalifikovanou
osobou je spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s.. Žalovaná následne tento spôsob výpočtu namieta.
Žalovaná bola povinná postupovať tak, aby nedošlo k poškodeniu meradla. Pritom sa jedná o odberné

miesto nové, a pre poškodenie meradla nebol dôvod. Meradlo tu bolo nainštalované od 17.08.2007.
Meradlo spotreby žalobcovi nepatrí, nevykonáva jeho odpočet, údržbu ani opravy. Ďalej podľa právnej
úpravy nemôže žalobca fakturovať inú spotrebu, než ako je mu na tom ktorom odbernom mieste
prevádzkovateľom distribučnej siete oznámená. Právna úprava predpokladá i možnosť, že distribútor
nebude mať k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. V takomto prípade má prevádzkovateľ

distribučnej siete právo použiť typový diagram dodávky. V prípade použitia typového diagramu dodávky
je spotreba vypočítaná náhradným spôsobom, kedy vstupmi sú denné koeficienty s prihliadnutím na
denné priemerné vonkajšie teploty na Slovensku a iné referenčné obdobie na konkrétnom odbernom
mieste. Podľa oznámenia prevádzkovateľa distribučnej siete, keďže posledný odpočet na meradle bol
18.06.2010 vo výške 409 m3, a meradlo nepočítalo stav, pristúpilo sa k odhadovanému stavu na základe
budúcej spotreby po výmene zaseknutého meradla. Vstupná hodnota bola spotreba za obdobie po

výmene zaseknutého meradla a to od 09.07.2012 do 14.05.2013, to je z 2804 m3. Táto spotreba bola
zadaná do systému prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý ju prepočítal na základe denných údajov v
zmysle TDD. Výsledkom bola koncová spotreba 6600 m3 ku dňu demontáže, to je z 08.07.2012 uvedený
prepočítaný stav 6600 m3 na meradle, ku dňu 09.07.2012 je uvedený stav 1m3 na novom meradle č.
956321602196. Prepočtové hodnoty teda vykonal systém spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. na základe

posledného riadneho odpočtu pred demontážou 18.06.2010 a prvého riadneho odpočtu po demontáži,
ktorý sa spätne použil pre odhad k dátumu demontáže. Podľa dohody medzi SPP - distribúcia, a.s. a
Štátnej energetickej inšpekcie sa pristupovalo k opravám stavov neregistrujúcich meradiel len dva roky
a dva mesiace dozadu. V tomto prípade od výmeny v roku 2012 stanovenej cez TDD 6600 m3 spätne
cez SAP ISU zadávali spätne jednotlivé stavy výpočtu spotreby po 18.06.2010. V opravnej vyúčtovacej

faktúre za obdobie od 19.06.2011 do 18.06.2012 je ku dňu 18.06.2012 uvedený opravený prepočítaný
stav 6576 m3. Žalovanej sa potom stanovila suma TDD súčtom jednotlivých koeficientov v období od
19.06.2010 do 18.06.2011 a v období od 19.06.2011 do 18.06.2012. Žalobca v tomto poukazuje na
predložený LOG z výpočtu stavu meradla k dátumu demontáže 08.07.2012 pre dané odberné miesto,
poskytnutý spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s.. Navrhol doplniť dokazovanie dopytom na spoločnosť

SPP-distribúcia, a.s. ku stanovenia zistenia spotreby a jeho výpočtu.

4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov preukázané, že
dňa 07.03.2007 uzavreli žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako fyzická osoba účastník nepodnikateľ
Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti na odberné miesto P. Z., I. K. Č.. V..

XXX, W. A., V. Č.. XXXXXXXXXX. Dňa 04.07.2012 bol spoločnosťou SPP- distribúcia, a.s., vystavený
Montážny list meradla na odberné miesto žalovanej na adrese I. K., P. Z., I. K. XXX s tým, že bol
zistený stav počítadla 409 m3, a odberateľ - žalovaná bola oboznámená o dopočte spotreby. Dňa
27.06.2013 vystavil žalobca pre žalovanú opravnú faktúru č. 7401177722 na sumu 1.366,67 eur za
obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2011, so splatnosťou 11.07.2013. Dňa 27.06.2013 vystavil žalobca

pre žalovanú opravnú faktúru č. 7401177723 na sumu 1.566,78 eur za obdobie od 19.06.2011 do
18.06.2012, so splatnosťou 11.07.2013. Dňa 15.08.2013 vystavil žalobca pre žalovanú faktúru č.
4026002176 - Vyúčtovanie úroku z omeškania na sumu spolu 18,52 eur za faktúry č. 7401177722, č.
7401177723, č. 7401177822 (6,20 euro +7,20 eur + 5,12 eur), so splatnosťou 30.08.2013, za obdobie
ku 31.07.2013. Žalovaná listom z 23.08.2013 Vec vyúčtovania úroku z omeškania č. 4026002176

žalobcovi oznámila, že 13.08.2013 jej prišla sms, že žalobca eviduje na jej meno dlh 4.465,74 eur.
Uviedla, že obdržala len vyúčtovanie 7401177822 na sumu 1.397,29 eur, ktorý v najbližších dňoch
uhradí. Žiadala ostatné doklady zaslať na mail, lebo tieto neobdržala, dostala len pokutu na neuhradenú
faktúru. Ostatné čiastky sa jej netýkajú a žiada ich storno. Od mája do septembra 2012 zrušila odbery
plynu na dvoch odberných miestach. Žalobca listom Námietka voči úrokom z omeškania z 06.09.2013

žalovanej oznámil, že mu bola doručená jej námietka voči úrokom z omeškania, že v prílohe e mailu
jej zaslal duplikáty opravných faktúr a nakoľko pohľadávky neboli uhradené, zaslal žalovanej faktúru
na úrokovú pohľadávku 18,52 eur. Dňa 11.09.2013 vystavil žalobca Upomienku - Výzva na zaplatenie
pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky ZP pre žalovanú (na úhradu sumy 2.933,45 eur
dátum splatnosti 11.07.2013) a vyúčtoval za upomienku sumu 3 eur, s dátumom splatnosti faktúry k

25.09.2013. Dňa 12.09.2013 vystavil žalobca pre žalovanú faktúru č. 4010008552 - Vyúčtovanie úroku
z omeškania na sumu spolu 30,69 eur za faktúry č. 7401177722, č. 7401177723, č. 7401177822 (9,61
eur + 11.16 eur + 9,92 eur), so splatnosťou 26.09.2013 za obdobie ku 31.08.2013. Dňa 10.10.2013
vystavil žalobca pre žalovanú faktúru č. 5101699204 - Vyúčtovanie úroku z omeškania na sumu spolu21,06 eur za faktúry č. 7401177722, č. 7401177723, č. 7401177822 (9,30 eur +10,80 eur +0,96 eur)
so splatnosťou 24.10.2013 za obdobie ku 30.09.2013. Dňa 14.10.2013 vystavil žalobca pre žalovanú
faktúru č. 610153376624 na sumu 78,53 eur za Zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia

dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy, so splatnosťou
k 28.10.2013. Žalobca listom z 08.11.2013 Potvrdenie o uplatnení reklamácie oznámil žalovanej, že jej
reklamácia faktúr č. 7401177722, č. 7401177723, ktorá mu bola doručená 06.11.2013 bola zaevidovaná
a o výsledku vybavenia reklamácie ju bude informovať. Listom z 20.11.2013 Reklamácia - vyjadrenie
k reklamácii opravných faktúr, žalobca žalovanej oznámil zamietnutie reklamácie opravných faktúr s

tým, že bola dopočítaná spotreba počas poruchy za obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2012, opravné
faktúry považuje za opodstatnené a trvá na nich. Žalovaná listom Vrátenie duplikátov faktúr z 16.12.2013
žalobcovi vrátila duplikáty opravných faktúr č. 7401177722, č.7 401177723 s tým, že originály jej neboli
nikdy doručené. Namietala materiálny a právny dôvod ich vystavenia a následne aj bezdôvodnosť
prerušenia dodávky plynu do odberného miesta. Žalovaná vo výsluchu ako strana sporu uviedla, že
cca v r. 2012 dostala listy od žalobcu. Ona tam nebývala trvale, v r. 2012 odhlasovala odber plynu z

dvoch odberných miest, potom sa spolu s dcérou, zaťom, a dieťaťom nasťahovala na odberné miesto
Č. C.. A vtedy nastal aj odber zemného plynu. Nebolo jej zrejmé, ako dospel žalobca k uplatneným
sumám. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že dom postavila, trvale tam nik nebýval. Chodila
tam sporadicky, určite sa tam temperovalo, niekedy tam prespala. V Čestného prehlásenia K. Z. U.
XX.XX.XXXX I. B., Ž. C. A. I. K. XXX, P. Z. sa v r. 2007-2011 temperovalo pomocou elektrických

konvektorov, ktoré boli umiestnené pozdĺž okien. V Čestnom prehlásení K. Z. z 18.07.2022 sa uvádza,
že v dome I. K. XXX, P. Z. sa postupne sťahovali v priebehu II. polroka 2012. Na uvedenej adrese
začala bývať žalovaná, neskôr sa tam nasťahovala dcéra I. E. I. K. S. a čerstvo narodeným synom D..
Z Čestného prehlásenia K.. I. E.V. z 14.11.2024 vyplýva, že menovaná spolu s manželom, maloletým
synom na prelome júla a augusta 2012 sa nasťahovala do rodinného domu v P. Z., na B.. I. K. XXX, vo

vlastníctve matky - žalovaná. Z písomného vysvetlenia spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. z 04.10.2021,
podaného na výzvu súdu prvej inštancie, vyplýva, že v danom prípade postupovali podľa Prevádzkového
poriadku SPPD, ktorý schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví z 15.02.2010 pod č. 0001/2010/P-PP
a podľa Technických podmienok SPPD, ktorými sa určujú technické podmienky prístupu, pripojenia do
distribučnej siete a prevádzkovania distribučnej siete, ktoré boli platné v danom období. Od r. 2008 až do

demontáže meradla bola na odbernom mieste nulová spotreba, typový diagram spotreby nebolo možné
použiť. Spotrebu za predmetné obdobie vypočítali z nasledujúcej spotreby novým meradlom po cca roku
spotreby. K sadzbe DOMO3 uviedli, že ide o kategóriu odberateľov - domácnosti s vykurovaním plynom
a domácnosti bez vykurovania plynom s odberom väčším alebo rovným ako 200 m3 ročne. Poukázal na
to, že z písomného doplňujúceho vysvetlenia spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. z 07.10.2022 na výzvu

súdu, vyplýva, že v súvislosti s výpočtom množstva spotreby zemného plynu na odbernom mieste
žalovanej, spoločnosť zrealizovala kontrolný výpočet. V rámci kontrolného výpočtu spotreby množstva
zemnéhoplynubolozistené,ženaopravnejfaktúreboluvedenýnesprávnyúdaj(spotrebazaobdobieod
18.06.2010 do 18.06.2011 je 2.898 m3 a spotreba k je 3.307 m3 a spotreba od 19.06.2011 do 18.06.2012
je 2.929 m3. Kontaktnou osobou v súvislosti s odpočtami je S. X., vedúci odpočtov a opráv meradiel. K

podaniu pripojili Kontrolný prepočet. Z výsluchu svedka X.. T. X., zamestnanca SPP - distribúcia, a.s.,
vyplynulo, že je zamestnaný na pozícii vedúci odpočtov a opráv meradiel. Predložil písomný výpočet
odhadovanej ročnej spotreby zemného plynu. Uviedol, že pri výpočte spotreby sa opieral o Prevádzkový
poriadok spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. schválený úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Jedná sa
o odberné miesto zaradené v skupine domácnosť s vykurovaním nad 200 m3 ročne. Typový diagram

dodávky hovorí o teplotných korekciách behom dní v roku, každý deň má iný koeficient. Nemali žiadny
záznam, z ktorého by mohli vychádzať. Zaviedlo sa nové meradlo a v sledovaní bola spotreba od
09.07.2012 do 14.05.2013. K 14.05.2013 bol zistený stav 2.805 m3, do výpočtu sa zaradil údaj 2.804 m3,
lebo sa odpočítal stav nového meradla 1 m3. Pri výpočte sa udáva súčet denných koeficientov. Pre dané
odberné miesto sa vychádza podľa prevádzkového poriadku spotreba nad 180 dní až do 365 dní. Mali

dodať stav meradla počítadla. Postupovali podľa vzorca, ktorý je daný, nameraná spotreba sa násobí
koeficientom nadmorskej výšky pre danú obec, čo je 1,006 a súčtom koeficientov typového diagramu
za dané obdobie. Nová odhadovaná ročná spotreba sa vypočíta ako podiel prepočítanej nameranej
spotreby a sumy TDD za obdobie po výmene meradla, nová odhadovaná ročná spotreba je: 2.804 x
1,006/0,9662227-2.919,435 normo m3. Odhadovaná ročná spotreba sa použije pre výpočet odhadu k

dátumudemontážemeradla,vobdobípredvýmenoumeradlaje:2.919,435normom3xTDDzadvaroky
2,092105610146316= 5.861,737 normo m3. Stav k dátumu demontáže sa určí tak, že sa k poslednému
správnemu odpočtu pripočíta odhadovaná spotreba, ktorá sa upraví o koeficient nadmorskej výšky, t.j.
5.861,737 normo m3 / koeficient n.v. 1,006 = 5.827 m3. Vypočítaný stav k demontáži meradla je 5.827m3 + 409 m3 ako posledný správny odpočet pred výmenou = 6.236 m3. V doplňujúcom výsluchu (na
návrh zástupcu žalovanej), svedok X.. T. X., na otázku zástupcu žalovanej, či má vplyv počet osôb,
ktoré tam bývali počas referenčného obdobia na stanovenie hodnoty dodaného plynu uviedol, uviedol:

áno má to vplyv, distribuovaný plyn do odberného miesta, ak je tam vyšší počet ľudí, je predpoklad
vyššej spotreby, závisí od nárokov odberateľov. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pri požiadaní
o vykonanie výpočtu sa zisťuje aj počet osôb žijúcich na danom odbernom mieste, svedok uviedol, že
tento údaj do výpočtu nevstupuje, nie je možné zisťovať počet osôb na každom odbernom mieste. Na
otázku, či existuje aj iný zákonný spôsob výpočtu spotreby v obdobných prípadoch svedok uviedol, že

nie,využívajúlenPrevádzkovýporiadokschválenýSPP-distribúcia,a.s.schválenýúradomprereguláciu
sieťových odvetví a pridržiava sa hodnôt nameraných v danom období.

5. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil prvoinštančný súd po právnej stránke v prvom rade podľa
§ 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 48 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z.. Poukázal
na to, že podľa Technických podmienok spoločnosti SPP-distribúcia, a.s., ktorými určuje technické

podmienky prístupu, pripojenia do Distribučnej siete a prevádzkovania Distribučnej siete účinné od
01.11.2012, bod 5.1.3.6: Ak meradlo v dôsledku poruchy nezaznamenávalo prietok, alebo ak vplyv
meradla na vykázané množstvo nemožno určiť, SPP-D vyhodnotí dodané množstvo plynu niektorým z
nasledovných spôsobov: - za časové obdobie od poslednej kontroly merala zo strany SPP-D s použitím
nameraného množstva dodaného plynu za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka, s prihliadnutím

na zmeny v počte a prevádzke plynových spotrebičov, - podľa odberov zemného plynu pred a/alebo
po poruche za obdobie dostatočne charakterizujúce spôsob odberu, - podľa údajov záložného meradla
ak je v meracom mieste nainštalované a ak bolo počas poruchy hlavného meradla v prevádzke,
- v prípade poruchy časti súboru meradiel, ak je to možné podľa dostupných spoľahlivých údajov
nahradzujúcich údaje z chybnej časti, - použitím typových diagramov dodávky. Predmetom konania

je neuhradenie opravných faktúr vystavených žalobcom žalovanej, ktorých výšku si uplatňuje podľa
žaloby vo výške 1.301,38 eur a 1.566,78 eur (pôvodne), a tiež príslušenstva - vyčísleného úroku z
omeškania titulom odplaty, na zmluvnom základe, podľa uzavretej zmluvy o dodávke plynu medzi
stranami sporu, a ďalej náklady žalobcu za upomienku a poplatok za prerušenie dodávky zemného
plynu, nakoľko z dôvodu ich neuhradenia žalobca považoval odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. g)

zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike za neoprávnený. Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola platne uzavretá zmluva o dodávke plynu do odberného miesta Č. C., I. K. XXX, W. A., P. Z..
Uvedenázmluvasvojimobsahomzodpovedázmluve,takakojezmluvnývzťahvymedzenýv§48anasl.
zák. č. 656/2004 Z.z. a v znení zák. č. 251/2012 Z.z.. Medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny
vzťah. Na jej základe sa žalobca zaviazal dodať žalovanej zemný plyn za podmienok dojednaných v

zmluve, v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu, kategória
pre domácnosť. Tým je v konaní daná aktívna vecná legitimácia žalobcu k uplatneniu jeho nárokov.
Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala platiť za dodávku zemného plynu v preddavkových faktúrach a vo
vyúčtovacej faktúre, a je vo veci daná jej pasívna vecná legitimácia. Žalobca zmluvu o dodávke plynu
uzatváral v postavení dodávateľa, nakoľko to vyplýva z predmetu jeho činnosti uvedeného vo výpise z

obchodného registra. Žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ, v danom v postavení
spotrebiteľa. Medzi stranami sa jedná o spotrebiteľský vzťah. V konaní nebolo sporné, že dodávanie
zemného plynu do daného odberného miesta v období od 19.06.2010 do 18.06.2011 bolo predmetom
vyúčtovacej faktúry č. 7448067722, splatnej 07.07.2011, ktorá bola žalovanou uhradená. V období od
19.06.2011do18.06.2012bolododávaniezemnéhoplynudoodbernéhomiestapredmetomvyúčtovacej

faktúry č. 7450095334 s preplatkom 5,99 eur, a následne žalobcom podľa jeho tvrdenia použitej na
čiastočnú úhradu preddavkovej platby za opakované dodávky zemného plynu splatnej 17.09.2012,
ktorá bola súčasťou nasledujúceho fakturačného obdobia od 19.06.2012 do 18.06.2013. V období od
19.06.2013 do 11.10.2013 žalobca vystavil za dodávku zemného plynu žalovanej vyúčtovaciu faktúru
č. 7414818053, ktorej výsledok bol preplatok vo výške 65,29 eur a tento preplatok žalobca použil na

poníženie zostatku z opravnej faktúry za obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2011. Dňa 04.07.2012 došlo
na danom odbernom mieste žalovanej spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s. k výmene meradla z dôvodu,
že toto nezaznamenávalo spotrebu. Na meradle bol k 31.12.2007, k 18.06.2008, k 18.06.2009 podľa
listiny evidovaný totožný odpočet na 409 m3. Daná skutočnosť bola spoločnosťou SPP-distribúcia, a.s.
(ako vlastníka meradla) podľa listiny - montážneho listu z 04.07.2012 vyhodnotená ako neregistrujúce

meradlo s tým, že po výmene meradla bola žalovaná upovedomená o dopočte spotreby zemného
plynu.Žalobcapovýmenemeradlanáslednepristúpilkvystaveniudvochopravnýchfaktúrvyhotovených
27.06.2013, splatných 11.09.2013, vychádzajúcich na podklade údajov o dopočte, získaných od
spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. zo sledovaného obdobia od 18.06.2012 do 14.05.2013. Jednalo sa ovystavenú opravnú faktúru z 27.06.2013 za obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2011 vo výške 1.366,67 eur
a opravnú faktúru z 27.06.2013 za obdobie od 19.06.2011 do 18.06.2012 vo výške 1.566,78 eur. Žalobca
tvrdil,žeobeopravnéfaktúryz27.06.2013zaslalžalovanejnamiesto-korešpondenčnáadresaI.XX,D.,

určené žalovanou v zmluve o dodávke plynu, a to obyčajnou poštovou zásielkou, ktoré faktúry žalovaná
v lehote splatnosti podľa neho neuhradila. Z uvedeného dôvodu, vychádzajúc zo skutočnosti omeškania
žalovanej s úhradou týchto opravných faktúr, žalobca podľa bodu 5.17 Obchodných podmienok vystavil
pre žalovanú faktúry z 15.08.2013, 12.09.2013, 10.10.2013, ktorými si vyúčtoval úroky z omeškania,
ktorých úhrady sa tiež domáha v konaní. Žalovaná vyúčtované úroky z omeškania neuhradila. Nakoľko

žalovaná nereagovala úhradou vyfakturovaných súm z opravných faktúr, ani vyčíslených úrokov z
omeškania, žalobca vystavil žalovanej upomienku a následne aj upozornenie, na možnosť prerušenia
dodávky zemného plynu do odberného miesta. Dňa 09.10.2013 došlo k fyzickému prerušeniu, odpojeniu
odberného miesta od dodávky zemného plynu. Vo veci boli sporné výška uplatneného nároku žalobcu
na úhradu opravných faktúr, premlčanie pohľadávky žalobcu z prvej opravnej faktúry, podľa námietky
premlčania vznesenou žalovanou v konaní, doručenie opravných faktúr žalovanej, ako i dôvodnosť

nároku žalobcu na úhradu vyčísleného príslušenstva - úroku z omeškania žalobcom, nákladu za
upomienku a poplatok za prerušenie dodávky plynu. Dodávanie zemného plynu do odberného miesta
žalovanej v období od 19.06.2010 do 18.06.2012 bolo podľa názoru preukázané výsluchom žalovanej,
ktorá v priebehu konania vo výsluchu ako strana sporu uviedla, že v dome nebývali, ale spotreba
temného plynu bola, v dome sa temperovalo; ďalej dodávanie zemného plynu do odberného miesta bolo

preukázané vyúčtovacími faktúrami za obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2012, ktorú vyúčtovaciu faktúru
za obdobie od 19.06.2010 do 18.06.2011 žalovaná uhradila a výsledkom ďalšej vyúčtovacej faktúry za
obdobie od 19.06.2011 do 18.06.2012 bol preplatok, pričom žalovaná tieto vyúčtovacie faktúry prevzala,
a nereklamovala, že dodávanie zemného plynu do odberného miesta sa nerealizovalo. Žalovaná v
priebehu konania v reinštančnom konaní predložila svoje čestné vyhlásenia z r. 2020 a z. r 2022 a

čestné vyhlásenie od dcéry žalovanej z r. 2024. Z ich obsahu vyplýva, že sa žalovaná spolu s dcérou
a jej rodinou do rodinného domu na danom odbernom mieste nasťahovali v druhej polovici roka 2012,
ktorá skutočnosť podľa nej mala mať potom vplyv na spotrebu plynu v danom odbernom mieste; a ako
novú skutočnosť na podporu svojej obrany k odberu/neodberu zemného plynu žalovaná uviedla, že v r.
2007 - 2011 sa v dome na temperovalo formou elektrických konvektorov, čím spochybňovala správnosť

výpočtu spotreby plynu ustálenú distribútorom a jej následnú fakturáciu žalobcom vo výške uvedenej v
opravných faktúrach z 27.06.2013. Žalobca považoval tieto žalovanou predložené dôkazy za účelové,
s tým, žalovaná ich predložila dodatočne, pričom v konaní počas výsluchu ako strana, skutočnosti o
vykurovaní elektrinou neuvádzala. Pri vyhodnotení týchto predložených dôkazov - čestné prehlásenia
sa stotožnil so žalobcom a túto obranu žalovanej vyhodnotil ako účelovú. Jednak tieto skutočnosti

boli žalovanej známe už od r. 2007 - 2011, a neuviedla ich vo svojej výpovedi, a tieto skutočnosti
nekorešpondujú ani s ostatnými vykonanými a aj žalovanou predloženými dôkazmi, napr. komunikácia
žalovanej v rámci reklamácie vyúčtovania úrokov, reklamácie opravných faktúr ohľadom dodávania
zemného plynu do odberného miesta. Žalovaná neuvádzala údaj o temperovaní odberného miesta
elektrinou ako ťažiskovým druhom vykurovania, namiesto plynu. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia

uviedol,žeinýzdrojteplanebolžalovanoutvrdený.Pretopriposudzovanínárokužalobcunatietodôkazy
ako dôvodné neprihliadol.

6. V nadväznosti na námietku premlčania vznesenú žalovanou, ktorú posúdil podľa § 100 ods. 1,2
a § 101 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania voči

prvej opravnej faktúre č. 7401177722 na čiastku 1.366,67 eur vo vzťahu k vyúčtovacej faktúre č.
7448067722 z 23.06.2011 za fakturačné obdobie 19.06.2010 do 18.06.2011, splatnej 07.07.2011.
Poukázala, že žalobca mohol domnelé právo uplatniť v uvedenej lehote, kedy si žalobca uplatnil svoj
čiastkový nárok až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehote. Žalobca k námietke premlčania uviedol,
že v návrhu na vydanie platobného rozkazu si okrem iného uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo

výške 1.301,38 eur (po odpočítaní preplatku vo výške 65,29 eur), faktúra splatná 11.07.2013. Žalovaná
zemnýplynspotrebovala.Hocimalapôvodnevystavenévyúčtovaciefaktúrysnulovouspotrebou,keďže
meradlo na odbernom mieste žalovanej bolo zaseknuté, žalovaná túto skutočnosť ani žalobcovi, a ani
vlastníkovi meradla neoznámila, a opravy vyúčtovania sa nedomáhala. Preto podľa žalobcu v plnej
miere zodpovedá za to, že jej spotreba nebola meraná a následne fakturovaná na základe hodnôt

spotreby zaznamenanej meradlom na jej odbernom mieste. Odberné miesto bolo nové a na poškodenie
meradla nebol dôvod. Nakoľko splatnosť dokladu na sumu 1.301,38 eur bola 11.07.2013, a návrh
na vydanie platobného rozkazu bol doručený súdu 14.07.2014 bol nárok uplatnený pred uplynutím
premlčacej lehoty. V prípade, ak súd posúdi začiatok plynutia premlčacej doby s poukázaním na inúskutočnosť, ako nastala platnosť najskoršieho uplatneného dokladu, k tomuto navrhol, aby na námietku
premlčania žalovanej neprihliadol, keď táto je v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve a v Obchodných
podmienkach sa strany dohodli na splatnosti podľa čl. 5 Platobné a fakturačné podmienky dodávky

plynu bodu 5.8 tak, že fakturačným obdobím je obdobie, za ktoré sa vykonáva vyúčtovanie odberu
plynu. Odpočet plynu vykonáva PDS a na jeho základe vykonáva dodávateľ vyúčtovanie odberu plynu
formou vystavenia vyúčtovacej faktúry za dodávku, a to najmenej jeden krát ročne. Ak nemožno vykonať
odpočet z dôvodu na strane odberateľa, vyúčtuje dodávateľ odber plynu podľa údajov v PDS, ktorý ich
zistil na základe typového diagramu dodávky alebo spôsobom určeným v prevádzkovom poriadku alebo

v technických podmienkach PDS. Prípadné rozdiely medzi množstvom medzi množstvom dodaného
plynu určeným z typového diagramu dodávky alebo spôsobom určeným v prevádzkovom poriadku
alebo technických podmienkach PDS a skutočným množstvom dodaného plynu zúčtuje dodávateľ
odberateľovi v reklamačnom konaní podľa čl. 7 týchto OP. Podľa čl. 7 Reklamácie bod 7.4 OP V
prípade, že výsledkom prešetrenia reklamácie je preplatok, resp. nedoplatok, povinná zmluvná strana
realizuje úhradu v lehote splatnosti, uvedenej v opravnej faktúre, ktorá nepresiahne 30 dní. Okamih

splatnosti práva na plnenie má rozhodujúci význam pre posúdenie, či a kedy nastáva zmena práva
na nárok, teda okamih, kedy možno prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu
splatnosti dlhu. Za rozhodujúci okamih pre plynutie premlčacej doby súd považoval jednak okamih
dodania zemného plynu v danom fakturačnom období od 19.06.2010 do 18.06.2011, a dohodu strán
zmluvy na splatnosti záväzku - podľa vyúčtovacej faktúry, ktorá bola splatná 07.07.2011, ale vzhľadom

výsledok reklamačného konania prihliadol v tejto súvislosti aj na ďalšiu skutočnosť, a to na dopočet
odplaty za spotrebu zemného plynu, vyúčtovaný vo forme opravnej faktúry, splatnej 11.07.2013. Pre
účely premlčania opravnej faktúry považoval za významný prvý objektívny okamih, kedy tak žalobca
môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúci je potom deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy dlh
vznikol a tým je deň nasledujúci po splatnosti opravnej faktúry. Žaloba bola podaná v 3 ročnej lehote na

súd. Námietka premlčania preto nie je podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodná.

7. V súvislosti s otázkou výšky uplatnenej sumy z opravných faktúr poukázal na to, že vychádzajúc
z právneho názoru odvolacieho súdu bol žalobca vyzvaný na odstránenie nejasností týkajúcich sa
zrozumiteľného výpočtu sumy uplatnenej titulom odplaty za dodávku plynu. Žalobca navrhol v tejto

súvislosti doplnenie dokazovania súdom, dopytom na spoločnosť distribútora SPP-distribúcia, a.s.,
ktorá vykonáva odpočet spotreby plynu, z ktorého potom žalobca vychádza pri fakturácii. Doplnil preto
dokazovanie zmysle uvedeného procesného návrhu, vykonaním dopytov na spoločnosť distribútora a
následne tiež výsluchom svedka X.. X., zamestnanca spoločnosti SPP-distribúcia, a.s.. Z výsledkov
vykonaného dokazovania v spojení s ostatnými dôkazmi potom pri rozhodovaní vo veci vychádzal.

Výpoveď svedka X.. X. súd vyhodnotil ako dostatočnú, hodnovernú, vysvetľujúcu metodiku, spôsob
výpočtu odhadovanej spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste v dôsledku neregistrujúceho
meradla, vychádzajúc z Prevádzkového poriadku spoločnosti distribútora a Technických podmienok
spoločnosti SPP-distribúcia, a.s.. Žalobca v nadväznosti vyššie uvedené doplňujúce dôkazy, podaním z
23.08.2023 predložil súdu výpočet vychádzajúc zo spotreby zemného plynu za obdobie od 19.06.2010

do 18.06.2011 vo výške 1.289,69 eur (č.l. 693). Uviedol, že vychádzajúc z výsluchu svedka, ním
vysvetlených údajov a podkladov žalobca vykonal prepočet a ustálil výšku odplaty ceny za dodávku
zemného plynu na sumu 1.289,69 eur. V tomto výpočte, ako žalobca ozrejmil v podaní z 23.08.2023,
svedok uviedol nižšiu spotrebu zemného plynu, ako žalobca pôvodne fakturoval a ako si ju uplatnil v
konaní. Nakoľko svedok na pojednávaní 17.01.2023 uviedol nižšie množstvo spotrebovaného plynu ako

to, ktoré bolo žalobcovi prevádzkovateľom distribučnej siete pôvodne oznámené, žalobca podaním z
23.08.2023 predložil ponížený výpočet celkovej sumy za dodávku zemného plynu, ktorá zohľadňuje túto
nižšiu spotrebu, ako to svedok oznámil na pojednávaní. Po odpočítaní preplatku je výsledkom výpočtu
cena za dodávku zemného plynu v sume 1.224,40 eur. Z takto vypočítanej sumy vychádzal, pričom
žalovaná ju hodnoverne nespochybnila. Nakoľko uvedená suma nebola žalovanou doposiaľ uhradená,

žalovanú na jej zaplatenie zaviazal.

8. Nestotožnil sa však s názorom žalobcu, že to bola žalovaná, ktorá skutočnosť neregistrujúceho
meradla žalobcovi ani vlastníkovi meradla neoznámila, a opravy vyúčtovania sa nedomáhala, a preto
podľa žalobcu v plnej miere zodpovedá za to, že jej spotreba nebola meraná a následne fakturovaná

na základe hodnôt spotreby zaznamenanej meradlom na jej odbernom mieste. Je jednoznačné, že
vlastníkom meradla je spoločnosť SPP-distribúcia, a.s., ktorá zodpovedá za stav svojho vlastníctva.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaná mala meradlo znehodnotiť, bolo len tvrdením žalobcu, bez bližšieho
podloženia a preukázania tohto tvrdenia konkrétnymi dôkazmi, naviac, keď žalovaná na danomodbernom mieste trvale nebývala. Uvedený argument žalobca predniesol až v priebehu sporového
konania. Stav neregistrujúceho meradla bol podľa žalobcom predloženého listinného dôkazu - prehľadu
odpočtovmeradlanadanomodbernommiestezaobdobieod17.08.2007do18.06.2010,boltedazrejmý

niekoľko rokov a objektívne bolo v možnostiach spoločnosti distribúcie ako vlastníka, pri zodpovednom
výkone svojich povinností, danú skutočnosť nielen zistiť, ale aj zjednať nápravu. Nakoniec to bola nielen
sama spoločnosť SPP - distribúcia a.s., ale aj žalobca, ktorý niekoľko vyúčtovacích období fakturoval
cenu dodávky zemného plynu v odbernom mieste žalovanej vychádzajúc z daného nemenného údaju.
Nebolo ničím preukázané, že by žalovaná zavinila nefunkčnosť meradla, starostlivosť oň bola ťažiskovo

na mieste distribútora ako vlastníka meradla, pričom túto nemožno bez ďalšieho preniesť výlučne na
žalovanú.

9. Pokiaľ ide o druhú opravnú faktúru za obdobie od 19.06.2011 do 18.06.2012, žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.566,78 eur, a po vykonanom prepočte podľa podania žalobcu z
23.08.2023 ustálil cenu za dodávku po odrátaní preddavkových platieb a pripočítaní preplatku na sumu

1.467,71 eur. Z takto ustálenej sumy vychádzal, žalovaná ju hodnoverne nespochybnila a žalovanej
uložil povinnosť uhradiť sumu 1.467,71 eur, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Tento nárok
žalobcu titulom opravných faktúr posúdil ako odplatu za dodávku plynu a nie ako náhradu škody.
Zdôraznil, že v topmto prípade nejde o zmenu žaloby v spotrebiteľskej veci podľa § 294 C.s.p., pretože
žalobca v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu iba vykonal odstránenie nejasností vo výpočte, a po

vykonanom dokazovaní vypočítal sumy uplatnené titulom odplaty za dodávku plynu, ktoré sú nižšie, čo
nie je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom rozhodnutie v zostávajúcej, prevyšujúcej časti
žalobou uplatnenej sumy, ponechal na rozhodnutie súdu. Spolu sa jedná o odplatu: 1.224,40 eur +
1.467,71 eur = 2.692,11 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

10. K otázke doručenia opravných faktúr súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa čl. 5 Platobné
a fakturačné podmienky dodávky plynu, bod 5.1 Odberateľ má právo na výber nediskriminačnej formy
a spôsobu platenia za dodávku plynu formou a spôsobom zmluvne dohodnutými s dodávateľom.
Podľa čl. 5 Platobné a fakturačné podmienky dodávky plynu, bod 5.19, po predchádzajúcej akceptácii
elektronickéhodoručovaniaodberateľommádodávateľprávosprístupňovaťalebodoručovaťpísomnosti

vrátane faktúry elektronickou formou, a to na e-mailovú adresu určenú odberateľom pri akceptácii
elektronického doručovania. Akceptáciou odberateľ vyhlasuje, že súhlasil s podmienkami poskytovania
služieb súvisiacich s elektronickým sprístupňovaním alebo doručovaním. Faktúra doručená elektronicky
sa v zmysle § 75 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
považuje za daňový doklad a teda je plnohodnotnou náhradou faktúry v papierovej forme. Podľa čl.

11 Doručovanie bod 11.1 Písomnosti, ktoré dodávateľ zasiela prostredníctvom pošty ako doporučenú
zásielku alebo zásielku s doručenkou, sa na účely zmluvy považujú za doručené odberateľovi aj
vtedy, ak: - odberateľ odoprel prijať zásielku, - zásielka nebola vyzdvihnutá v určenej odbernej
lehote, - nebolo možné odberateľa na adrese uvedenej v zmluve zistiť, a preto doručenie nie je
možné. V uvedených prípadoch sa zásielka považuje za doručenú tretí deň od uloženia zásielky na

pošte. Podľa čl. 11 Doručovanie bodu 11.2 Písomnosti doručované odberateľom prostredníctvom faxu
alebo e-mailovej správy alebo na e-mailovú adresu dodávateľa sa považujú za doručené prijatím
správy. Písomnosti doručované dodávateľom vrátane faktúr elektronickou formou sa považujú za
doručené okamihom odoslania e-mailovej správy zo strany dodávateľa na elektronickú adresu adresáta.
Písomnosti doručované dodávateľom formou ich sprístupnenia sa považujú za doručené okamihom

ich sprístupnenia. Podľa čl. 11 Doručovanie bodu 11.3 Odberateľ je povinný dodávateľovi oznámiť
zmenu ako poštovej, tak i elektronickej adresy na doručovanie. Do doby doručenia oznámenia o zmene
adresy je dodávateľ oprávnený odosielať písomnosti na poslednú známu adresu odberateľa. Žalobca
uviedol, že originály opravných dokladov boli žalovanej zaslané poštou na adresu I. XX, D., ktorú
uvádzala ako korešpondenčnú adresu v zmluvnej dokumentácii. Tieto opravné doklady jej boli prvotne

zaslané ako obyčajné listové zásielky. Podľa platného právneho poriadku žalobcovi nevyplýva povinnosť
zasielať originály vyúčtovacích dokladov doporučene poštovou zásielkou. Následne žalobca, na základe
požiadavky žalovanej, jej duplikáty opravných dokladov zaslal e-mailom, aj poštovou zásielkou.
Žalovaná pritom listom 30.08.2013 podala námietky voči vystaveným úrokom z omeškania. Aj toto
preukazuje tvrdenie žalobcu, že vystavené doklady žalovanej boli doručené, pretože v prípade, ak by jej

vystavené doklady doručené neboli, nereagovala by voči námietkam žalobcu. Žalobca následne listom
zo 06.09.2013 žalovanej odpovedal (k podanej námietke žalovanej voči úrokom z omeškania), a zároveň
žalovanej zaslal opätovne duplikáty opravných dokladov. Táto zásielka sa žalobcovi vrátila z dôvodu
adresát neznámy. Pre úplnosť žalobca uviedol, že žalobca listom zo 14.05.2014 reagoval žalovanejohľadom vrátenia duplikátov faktúr, a aj táto zásielka sa žalobcovi vrátila z dôvodu adresát neznámy.
Žalovaná doručenie originálov opravných faktúr od počiatku popierala, doručenie ich duplikátov nemala
za riadne a účinné z dôvodu, že sa jednalo o doručenie bez zaručeného elektrického podpisu. Z

obsahu spisu a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaná listom označenom
ako Vyúčtovanie úroku z omeškania z 23.08.2013 žalobcovi oznámila, že 13.08.2013 jej došla SMS
o evidencii dlhu vo výške 4.465,74 eur, pričom pracovníčka jej oznámila telefonicky, že sa jedná o
nedoplatky za minulé obdobie a obdobia ďalších rokov. Nakoľko obdržala len vyúčtovanie na sumu
1.397,29 eur, požiadala o.i. aby ostatné doklady jej zaslali na mail, a tieto k dnešnému dňu neobdržala.

Ostatné čiastky z penalizácie sa jej netýkajú, originály faktúr nikdy neobdržala. Žalobca listom Námietka
voči úrokom z omeškania zo 06.09.2013, (k listu žalovanej doručenom mu 30.08.2013), žalovanej
oznámil, že na základe požiadavky z 16.08.2013 jej zaslal 19.08.2013 v prílohe mailu duplikáty
opravných faktúr - opravná faktúra č. 7400077722 za obdobie od 19.06.200-18.06.2011 nedoplatok
1.366,67 eur a opravná faktúra č. 7401177723 za obdobie 19.06.2011-18.06.2012 za nedoplatok
4.566,78 eur, a nakoľko tieto neboli uhradené v lehote splatnosti, bola žalovanej zaslaná faktúra -

úroková pohľadávka vo výške 18.52 eur. V prílohe listu žalovanej opakovane zaslali i duplikát faktúr
č. 74011777722 a č. 7401177723 s tým, že evidujú pohľadávky po lehote splatnosti 2.951,97 eur. List
bol žalovanej zaslaný doporučene s tým, že adresát je neznámy k 13.09.2013. Žalovaná vo vyjadrení
trvala na tom, že originály jej nikdy neboli doručené, že duplikáty jej boli zaslané elektronicky bez
zaručeného elektronického podpisu. Následne žalovaná reklamovala opravné faktúry u žalobcu, čo

žalobca potvrdil listom Potvrdenie o uplatnení reklamácie z 08.11.2013 a listom Reklamácia, úhrada
nemajetkovej ujmy - vyjadrenie z 20.11.2013, ktorým ju informoval o vybavení reklamácie. Žalovaná
vrátila žalobcovi duplikáty opravných faktúr č. 74011777722 a č. 7401177723 listom z 16.12.2013,
pričom stále trvala na tom, že originály faktúr jej nikdy neboli doručené. Po vyhodnotení vyššie uvedené
uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že žalovanej boli opravné faktúry č. 74011777722 a č.

7401177723 (originály), zasielané žalobcom poštou najskôr ako obyčajnou listovou zásielkou, doručené.
Žalobca na uvedené nepredložil žiadny priamy dôkaz, pričom žalovaná uvedené doručenie poprela
v konaní, aj v komunikácii pred podaním žaloby. Z výsledkov vykonaného dokazovania vychádza ,
že medzi stranami bola dojednaná forma zasielania faktúr v papierovej forme, a nie elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ teda žalobca následne zaslal žalovanej duplikát opravných

faktúr na e-mail, v súvislosti s SMS komunikáciou žalovanej voči faktúre žalobcu s Vyúčtovaním
úrokov z omeškania, nemožno takéto zaslanie považovať za riadne doručenie opravných faktúr. Z
pohľadu žalovanej sa jednalo len o informáciu. Žalovaná si nedojednala doručovanie faktúr elektronicky,
žalobca uvedené ani netvrdil, a uvedenému spôsobu doručenia nenasvedčuje ani postup samotného
žalobcu, keď vyúčtovacie faktúry pred, a aj po vystavení opravných faktúr, realizoval len v papierovej

forme. Akceptácia žalovanej s elektronickým doručovaním podľa bodu 5.19 nebola preukázaná. Preto
žalobcom tvrdené doručenie opravných faktúr formou duplikátov v e-maile, nepovažuje za riadne
doručenie opravnej faktúry. Následne žalobca zaslal žalovanej duplikáty opravnej faktúry listovou
doporučenou zásielkou z 06.09.2013, táto zásielka sa však žalobcovi vrátila z adresy bydliska žalovanej
ako nedoručená, s poznámkou neznámy k 13.09.2013; čo opäť znamená, že nedošlo k riadnemu

doručeniu opravnej faktúry žalovanej na uvedenej adrese. Doručenie opravných faktúr žalovanej mal
preukázané až v priebehu konania, a to doručením žaloby s prílohami, kde prílohou boli o.i. aj duplikáty
opravných faktúr v listinnej forme. Pokiaľ duplikát opravnej faktúry spĺňa všetky náležitosti faktúry podľa
zákona o účtovníctve, v tom prípade jeho riadne doručenie, podľa názoru súdu, nahrádza doručenie
ako originál opravnej faktúry. Podľa čl. 5. Platobné a fakturačné podmienky dodávky plynu bodu 5.17

Ak je odberateľ v omeškaní s úhradou akejkoľvek splatnej pohľadávky dodávateľa podľa týchto OP,
resp. zmluvy, je odberateľ ako dlžník povinný zaplatiť dodávateľovi ako veriteľovi úrok z omeškania, a
to vo výške stanovenej príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ ide o žalobcom
uplatnenú sumu 18,52 eur, uvedená suma predstavuje výpočet úroku z omeškania podľa faktúry žalobcu
č.4026002176z15.08.2013splatná30.08.2013,nasledovne:od12.07.2013do31.07.2013-omeškanie

20 dní zo sumy 1.366,67 - celkovo 6,20 eur (opravná faktúra č. 7401177722 splatná 11.07.2013); ďalej
od 12.07.2013 do 31.07.2013 - omeškanie 20 dní zo sumy 1.566,78 eur - celkovo 7,20 eur (opravná
faktúra č. 7401177723 splatná 11.07.2013); od 16.07.2013 do 31.07.2013 - omeškanie 13 dní zo sumy
1.397,29 eur - celkovo 5,12 eur (vyúčtovacia faktúra č. 7401177822 splatná 15.07.2013). Žalovaná
vo vyjadrení k žalobe uviedla, že 30.08.2013 bol žalobcovi doručený jej list z 23.08.2013-Reklamácia

nedoručenia opravných faktúr, a požiadala o zrušenie opravných faktúr, aj storno faktúry s vyúčtovaním
úroku z omeškania. Zároveň žalovaná potvrdila, že vyúčtovacia faktúra č. 7401177822 za obdobie od
19.06.2012 do 18.06.2013 z 01.07.2013 na sumu 1.397,29 eur, splatná 15.07.2013, bola žalovanej
doručená a ňou uhradená z 02.09.2013. To znamená, že pokiaľ táto faktúra bola uhradená žalovanouz 02.09.2013, keď lehota jej splatnosti faktúry bola 15.07.2013, je nárok žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania v danej časti a to vo výške 5,12 eur dôvodný. Preto uvedenú sumu 5,12 eur žalobcovi
priznal. V ostatnej časti, kde žalobca nepreukázal doručenie opravných faktúr z 13.07.2013 žalovanej,

na základe ktorých si vyúčtoval úroky z omeškania o výške 6,20 eur a 7,20 eur podanú žalobu zamietol.
Pokiaľideožalobcomuplatnenúsumu30,69eur,uvedenásumapredstavujevýpočetúrokuzomeškania
podľa faktúry č. 4010008552 zo dňa 12.09.2013 splatná 26.09.2013, nasledovne: od 01.08.2013 do
31.08.2013 - omeškanie 31 dní zo sumy 1.366,67 - celkovo 9,61 eur (opravná faktúra č. 7401177722
splatná 11.07.2013); ďalej od 01.08.2013 do 31.08.2013 - omeškanie 31 dní zo sumy 1.566,78 eur

- celkovo 11,16 eur (opravná faktúra č. 7401177723 splatná 11.07.2013); ďalej od 01.08.2013 do
31.08.2013 - omeškanie 31 dní zo sumy 1.397,29 eur - celkovo 9,92 eur (vyúčtovacia faktúra č.
7401177822 splatná 15.07.2013). Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že 30.08.2013 bol žalobcovi doručený
jej list z 23.08.2013- reklamácia nedoručenia opravných faktúr, a požiadala o zrušenie opravných faktúr,
aj storno faktúry s vyúčtovaním úroku z omeškania. Zároveň žalovaná potvrdila, že vyúčtovacia faktúra
č. 7401177822 za obdobie od 19.06.2012 do 18.06.2013 z 01.07.2013 na sumu 1.397,29 eur splatná

15.07.2013 bola žalovanej doručená a uhradená z 02.09.2013. To znamená, že pokiaľ táto faktúra bola
uhradená žalovanou z 02.09.2013, keď lehota splatnosti faktúry bola 15.07.2013, je nárok žalobcu na
zaplatenie úroku z omeškania v danej časti a to vo výške 9,92 eur dôvodný. Uvedenú sumu preto
žalobcovi priznal. V ostatnej časti, kde žalobca nepreukázal doručenie opravných faktúr splatných
11.07.2013 žalovanej, na základe ktorých si vyúčtoval úrok z omeškania vo výške 9,61 eur a 11,16 eur,

žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 21,06 eur, uvedená suma predstavuje výpočet
úroku z omeškania podľa faktúry č. 4019003778 zo dňa 10.10.2013 splatná 24.10.2013, nasledovne:
od 01.09.2013 do 30.09.2013 - omeškanie 30 dní zo sumy 1.366,67 - celkovo 9,30 eur (opravná
faktúra č. 7401177722 splatná 11.07.2013); ďalej od 01.09.2013 do 30.09.2013 - omeškanie 30 dní zo
sumy 1.566,78 eur - celkovo 10,80 eur (opravná faktúra č. 7401177723 splatná 11.07.2013); ďalej od

01.09.2013 do 03.09.2013 - omeškanie 3 dní zo sumy 1.397,29 eur - celkovo 0,96 eur (vyúčtovacia
faktúra č. 7401177822). Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že 30.08.2013 bol žalobcovi doručený jej list
z 23.08.2013- reklamácia nedoručenia opravných faktúr, a požiadala o zrušenie opravných faktúr, aj
storno faktúry s vyúčtovaním úroku z omeškania. Zároveň žalovaná potvrdila, že vyúčtovacia faktúra
č. 7401177822 za obdobie od 19.06.2012 do 18.06.2013 z 01.07.2013 na sumu 1.397,29 eur splatná

15.07.2013 bola žalovanej doručená a uhradená z 02.09.2013. To znamená, že pokiaľ táto faktúra
bola uhradená žalovanou z 02.09.2013, keď lehota splatnosti faktúry bola 15.07.2013, je nárok žalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania v danej časti a to vo výške 0,96 eur dôvodný. Túto sumu preto
žalobcovi priznal a v ostatnej časti, kde žalobca nepreukázal doručenie opravných faktúr splatných
11.07.2013 žalovanej, na základe ktorých si vyúčtoval úrok z omeškania vo výške 9,30 eur a 10,80

eur, žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 3 eur podľa faktúry č. 3130053162 z
11.09.2013 splatná 25.09.2013, táto predstavuje náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky.
Žalobca podľa § 17 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z.z. v Upomienke žalovanú upozornil, že podľa jeho
účtovných záznamov eviduje voči žalovanej nižšie neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti za
dodávky zemného plynu, ktoré žiada v náhradnom termíne uhradiť do 14 dní odo vystavenia upomienky

- výzvy na zaplatenie. Jedná sa o zmluvný účet č. 6101537624 na sumu neuhradeného nedoplatku
2.933,45 eur s dátumom splatnosti 11.07.2013 (opravné faktúry) a súčasne si žalobca účtuje aj náklady
upomienky 3 eur. Žalovanej však neboli originály opravných faktúr splatných 11.07.2013 žalobcom
riadne doručené a k dátumu 12.07.2013 sa žalovaná potom nemohla dostať do omeškania s plnením
dlhu vyplývajúceho z opravných faktúr žalobcu. Zaslanie upomienky z 11.09.2013 bez toho, aby

mal žalobca jednoznačne preukázané riadne doručenie opravných faktúr považoval za predčasné a
nedôvodné, a preto žalobcovi náklady na upomienku vo výške 3 eur nepriznal a žalobu v danej časti
zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 78,53 eur podľa faktúry žalobcu č. 4900069969 z
14.10.2013 splatnú 28.10.2013, žalobca si uplatnil daný nárok podľa zák. č. 251/2012 Z.z., platných
zmluvných podmienok a cenníka ako odplatu za zabezpečenie fyzického prerušenia dodávky plynu.

Žalobca uviedol, že danou faktúrou žalobca žalovanej fakturoval zabezpečenie fyzického prerušenia/
obmedzenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa, vrátane
dopravy v sume 78,53 eur. K fyzickému prerušeniu dodávky zemného plynu došlo k 09.10.2013.
Neoprávnený odber na odbernom mieste žalovanej podľa žalobcu spočíva v odbere zemného plynu pri
nedodržiavaní platobných podmienok, nakoľko žalovaná nezaplatila vyúčtovaciu faktúru č. 7411177722

vystavenú 27.06.2013 a vyúčtovaciu faktúru č. 7411177723 vystavenú 27.06.2013, splatné 11.07.2013.
Žalobca zaplatenie týchto faktúr upomínal upomienkou č. 3130053162 z 11.09.2013 a pripojil tiež
podací hárok z 13.09.2013 o odoslaní upomienky. Uviedol, že žalobca túto sumu zaplatil a má preto
nárok na jej úhradu od žalovanej. Vystaveniu faktúry predchádzalo fyzické prerušenie dávky zemnéhoplynu žalovanej z titulu neoprávneného odberu. Doklad o úhrade uvedenej sumy žalobcom nepredložil.
Žalovaná s úhradou uvedenej sumy nesúhlasila. Poukázala na bod 5.16 Obchodných podmienok
poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, kde za nedodržanie

zmluvne dohodnutých platobných podmienok sa považuje omeškanie odberateľa s úhradou platby za
opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry. Uviedla, že žalovaná uhradila riadne
a včas všetky platby za opakované dodávky plynu a nedoplatky z vyúčtovacích faktúr. Omeškanie s
úhradou opravnej faktúry nie je podľa nej medzi zmluvne dohodnutými obchodnými podmienkami, a
to aj pokiaľ bola táto faktúra riadne vecne a právne vystavená. Podľa čl. 5. Platobné a fakturačné

podmienky dodávky plynu bod 5.14 Akúkoľvek inú pohľadávku voči druhej zmluvnej strane okrem
vyúčtovacej faktúry za dodávku plynu a platby za opakovanú dodávku plynu, je oprávnená strana
povinná uplatniť písomnou formou, pričom takto uplatnená pohľadávka bude splatná do 14 dní odo
dňa jej vystavenia. Podľa čl. 5. Platobné a fakturačné podmienky dodávky plynu bodu 5.16 Omeškanie
odberateľa s úhradou platby za opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry sa
považuje za nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok, a teda za neoprávnený odber

v zmysle príslušných ustanovení zákona o energetike. Ak odberateľ neuhradí sumu za opakovanú
dodávku plynu alebo vyúčtovaciu faktúru za dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti,
dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu a požiadať PDS o prerušenie alebo
obmedzenie distribúcie plynu do OM odberateľa, a to za predpokladu, že márne uplynula dodatočná 10
dňová lehota, ktorú poskytol dodávateľ odberateľovi v písomnom upozornení. Na základe uvedeného,

keď nebolo preukázané riadne doručenie opravnej faktúry žalovanej a s poukazom aj na znenie bodu
5.14 a 5.16 obchodných podmienok, bol súd prvej inštancie názoru, že omeškanie s úhradou opravnej
faktúry nemožno považovať za nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok, a teda za
neoprávnený odber v zmysle príslušných ustanovení zákona a za oprávnenie k prerušeniu, resp.
obmedzeniu dodávky plynu a distribútorom do odberného miesta. Stotožnil sa s náhľadom žalovanej,

že podľa znenia vyššie cit. obchodných podmienok, sa považuje za nedodržanie zmluvne dohodnutých
platobných podmienok, a teda za neoprávnený odber v zmysle príslušných ustanovení zákona o
energetike, len, ak odberateľ neuhradí sumu za opakovanú dodávku plynu alebo vyúčtovaciu faktúru
za dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti. Uvedené sa nevzťahuje na opravnú faktúru.
Pokiaľ k uvedenému prerušeniu dodávky fyzicky došlo a žalobca si vyúčtoval náklady faktúrou 78,53

eur, nepovažoval to za dôvodné a tento náklad žalobcovi nepriznal a žalobu v danej časti zamietol.
Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu celkom:1.224,40 eur+1.467,71 eur+5,12 eur
+9,92 eur+0,96 eur=2.708,11 eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovaná sa s úhradou svojho
záväzku v časti istiny zo sumy z opravnej faktúry dostala do omeškania a to dňom nasledujúcim po
doručení žaloby, t.j. 10.07.2015. Žaloba jej bola doručená 09.07.2015. Podľa § 121 ods. 3 OZ v spojení

s § 517 ods. 1,2 OZ jej preto uložil zaplatiť aj príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 8,5
% ročne z istiny 1.224,40 eur od 10.07.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z
istiny 1.467,71 eur od 10.07.2015 do zaplatenia. Vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013.
Vzhľadom na uvedené aplikoval ust. § 10c nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 1 nar. Vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka platného a účinného do

31.01.2013. Výška úrokov z omeškania bola v relevantnom období 8,5 % ročne vo vzťahu k sumám
podľa opravných faktúr; a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. podľa čiastočného úspechu. Žalobca v konaní uplatnil na zaplatenie
istinu vo výške 3.019,96 eur, čo predstavuje 100% nároku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.708,11 eur, čo je cca 89% nároku. Úspech žalobcu je 89 % (čo je zároveň neúspech žalovanej),

neúspech žalobcu je 11% (čo je zároveň úspech žalovanej). Celkový úspech žalobcu je : 89% - 11% =
78%. Preto priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

11. Proti tomuto rozsudku podala do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietla, že súd prvej inštancie si voči nej
nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 292 C.s.p. a takýmto nesprávnym procesným postupom súd
prvej inštancie jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytkla súdu prvej inštancie, že v rozpore s právnym názorom a
pokynomodvolaciehosúduvjehouznesení,ktorýmzrušilpredchádzajúcirozsudoksúduprvejinštancie,
jasne a jednoznačne neustálil právnu kvalifikáciu, predovšetkým či ide o odplatu za dodávku alebo o
náhradu škody, čo má zásadný vplyv nielen na spôsob stanovenia výšky uplatneného nároku, ale napr.aj na posúdenie premlčania takéhoto nároku. Poukázala na to, že podľa § 220 ods. 2 C.s.p. súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Za presvedčivé však nemožno považovať také odôvodnenie,
ktoré je založené na neúčinných právnych predpisoch. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní

o uplatnenom nároku z právnych predpisov neúčinných v rozhodnom období. Napr. v bode 20.
odôvodnenia súd prvej inštancie cituje Technické podmienky spoločnosti SPP-distribúcia, a. s., ktorými
určuje technické podmienky prístupu, pripojenia do Distribučnej siete a prevádzkovania Distribučnej
siete účinné od 01.11.2012. Naviac, svedok X. v jeho výpovedi dňa 19.11.2024 označil tieto podmienky
za podmienky. Za presvedčivé nie je možné považovať ani také odôvodnenie, ktoré zamlčuje zásadnú

odpoveď svedka X. na pojednávaní dňa 19.11.2024 na otázku zástupcu žalovanej, prečo nebol použitý
iný spôsob vyhodnotenia dodaného množstva plynu, a to vyhodnotenie dodaného množstva plynu s
prihliadnutím na zmeny v počte a prevádzke plynových spotrebičov. V zápisnici sa doslovne uvádza: „Po
oboznámení s prvou stranou textu technických podmienok svedok uvádza, že toto je dokument, ktorý
hovorí o podmienkach pripojenia sa nového odberného miesta, kde sa uvádzajú výkony spotrebičov,
aby sa mohla určiť kapacita distribučnej siete.“ Inými slovami svedok nepravdivou odpoveďou, čo

vyplýva priamo z názvu Technických podmienok, citovanom v predchádzajúcom odstavci, sa zbavil
povinnosti vysvetliť, prečo nebol použitý iný spôsob vyhodnotenia dodávok množstva plynu, hoci to
technické podmienky priamo umožňujú a, predovšetkým, v danom konkrétnom prípade, keď použitie
TDD zásadným spôsobom znevýhodňuje žalovanú. Každému príčetnému človeku musí byť podľa
žalovanej na prvé zamyslenie zrejmé, že nie je možné porovnávať spotrebu plynu v dvoch rozdielnych

obdobiach, pokiaľ sa tieto obdobia zásadným spôsobom líšia počtom ľudí, používajúcich plynové
spotrebiče.Zapresvedčivéniejemožnépovažovaťtedaanitakéodôvodnenierozsudku,ktorévychádza
zo zjavne nevýhodného a nezodpovedajúceho skutočnosti použitia spôsobu vyhodnotenia množstva
dodaného plynu, pričom aj svedok X. v jeho výpovedi dňa 19.11.2024 potvrdil, že počet osôb má vplyv na
výšku spotreby plynu počas referenčného obdobia. Svedeckú výpoveď jej dcéry nie je možné považovať

za nedôveryhodnú či účelovú, keďže na skutočnosť v zmene počtu osôb upozorňovala žalobcu od
samého počiatku ich vzájomnej komunikácie. Má teda za to, že pre výpočet odobraného plynu nebolo
možné použiť TDD, ale iný spôsob, ktorý by umožnil čo najvernejšie ustáliť množstvo odobraného plynu.
Zároveň je treba mať na pamäti, že túto situáciu nespôsobila, keď neporušila žiadnu z jej zmluvných či
zákonných povinností. Naopak, bol to žalobca, ktorý zanedbal jeho povinnosti a ktorému niekoľko rokov

nevadilo, že na meradle je rovnaký stav, pričom každoročne bol riadne fyzicky vykonávaný odpočet
stavu. Za účelové nemožno považovať nielen svedectvo jej dcéry, ale ani jej čestné vyhlásenie, hoci v
jej skoršej výpovedi uviedla nesprávnu informáciu o tom, že sa v dotknutej nehnuteľnosti temperovalo
plynovým spotrebičom. Súd pri hodnotení tohto čestného vyhlásenia opomenul tú skutočnosť, že
v rozhodnom období bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností, čo bolo predmetom aj jej pôvodnej

komunikácie so žalobcom, ako aj jej vek a prirodzenú vlastnosť zabúdať. Je nenáležité účelovosť jej
vyhlásenia zdôvodňovať aj tým, že túto skutočnosť nespomínala v predchádzajúcej komunikácii so
žalobcom. Práve takéto tvrdenie žalobcu, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie, sa javí ako účelové.
Predmetom predžalobnej komunikácie bolo predovšetkým nedoručenie opravných faktúr a zdôvodnenie
výšky fakturovaného množstva plynu. Nie spôsob temperovania nevyužívanej nehnuteľnosti. Samotný

súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku prišiel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
jeho tvrdenia, že plynomer bol neregistrujúci. Až právny záver odvolacieho súdu ju donútil uvedomiť si,
že v jej výpovedi uviedla nesprávny údaj o spôsobe temperovania nehnuteľnosti. Je tiež treba zobrať
do úvahy, že z jej strany je to jediná zmena v jej tvrdeniach, na rozdiel od tvrdení žalobcu. Aj keď
sa odvolaciemu súdu v jeho predchádzajúcom rozhodnutí oprávnene javilo, že overenie tvrdenia o

neregistrujúcom meradle vzhľadom na výpoveď žalovanej nebolo potrebné, tak vzhľadom na zásadnú
zmenu okolností v dôsledku jej vyhlásenia, ktorým uviedla na správnu mieru jej tvrdenie o spôsobe
temperovania nehnuteľnosti, tak súd prvej inštancie mal pri jeho rozhodovaní vychádzať zo skutočnosti,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno jeho tvrdenia o neregistrujúcom meradle. Za presvedčivé nie
je možné považovať ani vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s jej námietkou, že v spore s ochranou

slabšej strany nie je prípustná zmena žaloby; toto striktné zákonné ustanovenie nie je možné a správne
obchádzaťaniodvolanímsanapotrebuodstránenianejasnostívýpočtu.Odstránenienejasnostívýpočtu
znamená len a len primeraným spôsobom vysvetliť, zdôvodniť a preukázať správnosť žalovaného
nároku; v žiadnom prípade to neznamená, že v rozpore s § 294 je možné zmeniť žalovaný nárok, či už do
jehovýškyčidospôsobujehourčenia,prípadneakýmkoľvekinýmspôsobom,napr.predloženímdôkazu,

ktorý nebol obsiahnutý v žalobe. V rozpore so zásadami spravodlivého procesu, obzvlášť procesu s
ochranou slabšej strany sporu je aj porušovanie zásady koncentrácie konania žalobcom neustálym
predkladaním nových a nových zbytočne obsiahlych a nesúvisiacich s meritom veci podaní. Žalobca
v žalobe nenavrhoval jej výsluch na preukázanie jeho tvrdenia o neregistrujúcom meradle a ani sámv tomto smere žiadny dôkaz neprodukoval. Tento výsluch nemal byť nikdy realizovaný, nieto zneužitý
v neprospech slabšej strany sporu. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s
poukazom žalovanej na § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorý v prípade neoprávneného nemeraného

odberu plynu neumožňuje účtovať odber plynu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov. Aj v tomto prípade
má negatívny význam pre spravodlivý proces absencia jasnej právnej kvalifikácie. V zmysle zásady od
väčšieho k menšiemu je nelogické a nespravodlivé požadovať úhradu za „oprávnený“ nemeraný odber
za dobu dlhšiu ako u odberu zjavne neoprávneného. Súd prvej inštancie sa presvedčivo nevysporiadal
ani s námietkou premlčania. Má za to, že premlčacia lehota v danom prípade nezačala plynúť až dňom

splatnosti opravnej faktúry, ale už posledným dňom fakturačného obdobia. Bolo vecou žalobcu resp.
jeho obchodného partnera, aby odobrané množstvo ustálili v takom časovom období, aby si žalobca
mohol prípadne včas uplatniť jeho nárok na súde. Aj v tomto prípade zohráva negatívnu úlohu absencia
jasnej (presvedčivo odôvodnenej) právnej kvalifikácie. Nepresvedčivým sa javí aj zdôvodnenie určenia
výšky úroku z omeškania a dátumu, od ktorého má byť počítaný. Zistenia súdu prvej inštancie jednak
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní čo sa týka dátumu a ani v citovanom nariadení, čo sa týka

použitej percentuálnej sadzby. Na základe uvedených skutočností žiadal odvolaniu vyhovieť.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.Odvolaniežalovanejpovažujezanedôvodné,nakoľkonedošloknaplneniuodvolacíchdôvodov,
ktoré uvádza. V prvom rade v nadväznosti na námietku žalovanej v odvolaní, podľa ktorej súd prvej

inštancie jasne a jednoznačne neustálil právnu kvalifikáciu, poukázal na závery v zmysle odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/95/2019 - 306 zo dňa 30.10.2019,
z ktorých vyplýva, že sporné meradlo nezaznamenávalo množstvo spotrebovaného zemného plynu
potrebného na výrobu tepla, teda že išlo o meradlo neregistrujúce, nárok voči žalovanej mu vznikol,
pričom v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie bolo potrebné ustáliť - určiť spôsob výpočtu výšky

uplatneného nároku a jeho výšku. Zdôraznil, že so žalovanou uzatvorili Zmluvu o dodávke plynu pre
odberné miesto Č. C., I. K. XXX, W. A., P. Z., na základe ktorej sa zaviazal dodávať žalovanej zemný
plyn za podmienok dojednaných v zmluve, v Obchodných podmienkach poskytovania univerzálnej
služby pre odberateľov plynu, kategória pre domácnosť. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala platiť
za dodávku zemného plynu v preddavkových faktúrach a vo vyúčtovacej faktúre. Poukázal na to,

že meradlo spotreby mu nepatrí, nevykonáva jeho odpočet ani údržbu a opravy. V zmysle platnej
právnej úpravy - Zákona o energetike - zákon č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako i
predchádzajúcej právnej úpravy - zákon č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov - podklady
na fakturáciu predstavuje spotreba nameraná a odčítaná vlastníkom meradla - prevádzkovateľom
distribučnej siete (PDS), ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. Podľa § 54 odsek 1 zákona o

energetike č. 656/2004 Z.z. je dodávku plynu povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete určeným
meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje
správnosť jeho merania. Právna úprava predpokladá a pozná i možnosť, aká nastala i v tomto prípade, a
síce že prevádzkovateľ distribučnej siete nebude mať k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. V
takom prípade má prevádzkovateľ distribučnej siete právo použiť typový diagram dodávky (v skratke sa

zvykne označovať ako TDD). Typový diagram dodávky je definovaný zákonom ako prostriedok určenia
spotreby v prípade, ak prevádzkovateľ distribučnej siete nebude mať k dispozícii údaje namerané
určeným meradlom. V zmysle právnej úpravy pritom nemôže fakturovať inú spotrebu, ako je mu na
tom ktorom odbernom mieste prevádzkovateľom distribučnej siete oznámená. K tomuto na bližšie
vysvetlenie a vyjadrenie (popri tvrdeniach a dôkazoch predložených žalobcom) navrhol, aby si súd

vyžiadalvyjadrenieodspoločnostiSPP-distribúcia,a.s.,prevádzkovateľadistribučnejsiete,ktorýurčuje
spotrebu zemného plynu na odberných miestach odberateľov a ktorý určil aj spotrebu na odbernom
mieste žalovanej. Podľa pôvodného oznámenia prevádzkovateľa distribučnej siete „Keďže posledný
odpočet na meradle k 18.06.2010 = 409 m3 a meradlo nepočítalo stav, pristúpilo sa k odhadovanému
stavu na základe budúcej spotreby po výmene zaseknutého meradla.“. Vstupná hodnota bola spotreba

za obdobie po výmene zaseknutého meradla, za obdobie od 9.7.2012 do 14.5.2013 = 2804 m3
(akákoľvek hodnota za skoršie obdobie nebola použiteľná, nakoľko meradlo do jeho výmeny dlhodobo
zobrazovalo rovnakú nameranú hodnotu 409 m3). Táto spotreba (2804 m3) bola zadaná do systému
prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý ju prepočítal na základe denných údajov v zmysle TDD.
Výsledkom bola koncová spotreba 6600 m3 ku dňu demontáže (na odbernom mieste číslo 4101480285

je ku dňu 8.7.2012 uvedený prepočítaný stav 6600. Podľa § 76 odsek 1 zákona o energetike č. 251/2012
Z.z. „Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom,
ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho
overenie.“ a podľa § 54 odsek 2 zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. „Prevádzkovateľ distribučnejsiete má právo použiť typové diagramy dodávky v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané
určeným meradlom“. Podľa § 76 odsek 2 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. „Prevádzkovateľ
distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané

určeným meradlom.“, pričom podľa § 54 odsek 7 zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. „Dodávateľ plynu
fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na
základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky.“ a podľa § 76 odsek 7 zákona
o energetike č. 251/2012 Z.z. „Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne
nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým

diagramom dodávky.“ Súdu predložili prehľad spotreby na danom odbernom mieste od 17.8.2007 do
18.6.2017. Z tohto prehľadu vyplýva číslo odberného miesta 4101480285 (uvedené i v predložených
opravných vyúčtovacích faktúrach); číslo meradla (prvý stĺpec), pôvodne meradlo číslo 929195302196
(uvedenéivpredloženýchopravnýchvyúčtovacíchfaktúrach),povýmenemeradločíslo956321602196;
dátum odpočtu / stanovenia hodnoty meradla (tretí stĺpec); hodnota (ôsmy stĺpec) m3 na meradle číslo
929195302196, ku dňu 9.7.2012 je tu uvedený stav 1 m3 (na novom meradle číslo 956321602196).

Prepočtové hodnoty teda vykonal systém spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. na základe posledného
riadneho odpočtu pred demontážou (18.6.2010) a prvého riadneho odpočtu po demontáži, ktorý sa
spätne použil pre odhad k dátumu demontáže (pozn. dátum 18. 6.2010 nemusí znamenať funkčnosť
meradla k tomuto dátumu, podľa dohody SPP - distribúcia, a.s. a Štátnej energetickej inšpekcie sa
pristupovalo k opravám stavov neregistrujúcich meradiel len 2 roky a 2 mesiace dozadu. V tomto

prípade od výmeny v roku 2012 stanovenej cez TDD 6 600 m3 spätne cez SAP ISU zadávali spätne
jednotlivé stavy k výpočtu spotreby po 18.6.2010). V opravnej vyúčtovacej faktúre číslo 7401177723 za
obdobie od 19.6.2011 do 18.6.2012 je ku dňu 18.6.2012 uvedený opravený prepočítaný stav 6576 m3. Z
uvedeného je zrejmé, že žalovanej v období od 19.6.2010 do 18.6.2011 účtoval spotrebu zemného plynu
v objeme 3072 m3 a v období od 19.6.2011 do 18.6.2012 účtoval spotrebu zemného plynu v objeme

3095 m3, t.j. za celkové obdobie od 19.6.2010 do 18.6.2012 žalobca žalovanej účtoval celkovú spotrebu
zemného plynu v objeme 6167 m3. Na pojednávaní konanom dňa 17.1.2023 svedok - zamestnanec
obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. predložil a opísal spôsob výpočtu spotreby zemného
plynu na odbernom mieste žalovanej. V tomto výpočte svedok uviedol nižšiu spotrebu zemného plynu,
ako pôvodne fakturoval žalovanej a ako si ju uplatnil v tomto konaní. Podľa výsluchu svedka SPP -

distribúcia, a.s. (pri určení nižšej spotreby), resp. svedok použil metodika výpočtu podľa Prevádzkového
poriadku spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ktorý bol schválený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
dňa 25.4.2017. Podľa výsluchu svedka na základe metodiky výpočtu z roku 2017 bol vypočítaný stav
k demontáži meradla v objeme 6236 m3, čomu za obdobie od 19.6.2010 do 18.6.2012 zodpovedá
spotreba žalovanej v celkovom objeme 5827 m3 (6236 m3 mínus 409 m3 (počiatočný stav), teda o

340 m3 menej, ako si pôvodne uplatňoval v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú
výpoveď N.. X.. S. X. na pojednávaní dňa 17.1.2023, ktorý na otázku: „Od 18.6.2010 do 18.6.2012
koľko m3 je odhadované množstvo zem. plynu?“ uviedol: „6236 m3.“ Už na pojednávaní dňa 17.1.2023
uviedol, že vo vzťahu ku tomuto údaju fakturoval žalovanej 6167 m3, čo je o 69m3 menej ako uviedol
svedok, t.j. fakturoval jej sumu menšiu ako by malo byť podľa správnosti. K tomuto svedok uviedol, že

distribúcia môže robiť odhad len za dva roky dozadu a toto odberné miesto existovalo 4 roky, čo je
strata. Naviac, podľa vyjadrenia svedka X.. S. X. na pojednávaní dňa 17.1.2023, svedok konštatoval že
fakturoval správne, čo taktiež potvrdzuje správnosť výšky uplatneného nároku. Poukázal taktiež na to,
že podľa oznámenia spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. metodika výpočtu v roku 2017 sa v niektorých
podmienkach a spôsobe spracovania líši od skoršej metodiky, na základe čoho mohol vzniknúť rozdiel.

V roku 2012 sa využíval systém SAP ISU. Spôsob výpočtu v roku 2012 sa teda líši od spôsobu výpočtu
v roku 2017. Pôvodné faktúry boli žalobcom vystavené podľa vtedy platného výpočtu spoločnosti SPP
- distribúcia, a.s.. Podľa vyjadrení svedka, podľa metodiky z roku 2017, by spotreba žalovanej bola
vypočítaná v období od 19.6.2010 do 18.6.2011 v objeme 2898 m3, v období od 19.6.2011 do 18.6.2012
v objeme 2929 m3, t.j. za celkové obdobie od 19. 6. 2010 do 18.6.2012 v objeme 5827 m3. Výpočet

odplaty na základe nových podkladov spoločnosti SPP - distribúcia, a.s.. predložil súdu, pričom proti
žalovanej uplatňoval spotrebu zemného plynu v období od 19.6.2010 do 18.6.2011 spotrebu v objeme
2899 m3, v období od 19.6.2011 do 18.6.2012 spotrebu v objeme 2905 m3, celkovo v objeme 5804
m3. V konaní bola súdu oznámená pôvodná celková fakturovaná spotreba 6167 m3, podľa metodiky z
roku 2012. Podľa výpovede svedka bola metodikou z roku 2017 určená celková spotreba 5827 m3 a

podľa jeho posledného výpočtu bola určená celková spotreba 5804 m3. V záujme skorého ukončenia
sporu súhlasil s tým, aby sa pri ustálení jeho nároku vychádzalo z celkovej spotreby 5804 m3. Podľa
posledného výpočtu by celková cena za dodávku zemného plynu za obdobie od 19.6.2010 do 18.6.2011
predstavovala sumu 1289,69 eura. Žalovanej za dodávku zemného plynu v období od 19.6.2013 do11.10.2013 pôvodne vystavil vyúčtovaciu faktúru č. 7414819053, ktorej výsledok bol preplatok vo výške
65,29 eura (táto faktúra nebola predmetom tohto konania). Tento preplatok žalobca pôvodne použil na
poníženie zostatku z opravnej faktúry č. 7401177722 (už súdu predloženej, za obdobie 19.6.2010 do

18.6.2011). Vzhľadom na úpravu výpočtu teraz sumu 65,29 eura opätovne odpočítame, avšak teraz od
sumy 1289,69 eura Výsledkom výpočtu je tak cena za dodávku zemného plynu vo výške 1224,40 eura.
Podľa aktuálneho výpočtu žalobcu by celková cena za dodávku zemného plynu za obdobie od 19.6.2011
do 18.6.2012 predstavovala sumu 1560,72 eura. Za dodávku v období od 19.6.2011 do 18.6.2012 mu
žalovaná zaplatila preddavkové platby vo výške 99 eur. Túto sumu od sumy 1560,72 eura odpočítal. Za

dodávku zemného plynu v období od 19.6.2011 do 18.6.2012 pôvodne vystavil vyúčtovaciu faktúru č.
7450095334, s preplatkom 5,99 eura (k tejto faktúre bola neskôr vystavená opravná vyúčtovacia faktúra
č. 7401177723, ktorá bola uplatnená v tomto konaní). Preplatok z vyúčtovacej faktúry č. 7450095334
vo výške 5,99 eura pôvodne použil na čiastočnú úhradu preddavkovej platby za opakované dodávky
zemného plynu splatnej dňa 17.9.2012, ktorá bola súčasťou nasledujúceho fakturačného obdobia od
19.6.2012 do 18.6.2013 (prehľad na strane 2 vyúčtovacej faktúry č. 7401177822). Túto sumu k sume

1560,72 eura pripočítal. Výsledkom uvedeného výpočtu je tak cena za dodávku zemného plynu vo
výške 1467,71 eura (1560,72 eura mínus 99 eur + 5,99 eura). Z uvedeného tak vyplýva, že výška
nároku, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú súd prvej inštancie je správna a v plnom rozsahu v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a vykonaným dokazovaním. Pokiaľ žalovaná vo
svojom odvolaní namieta zmenu žalobu v tomto konaní, zdôraznil, že od počiatku žalobu opiera o to,

že ako dodávateľ zemného plynu uzatvoril so žalovanou ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej
bola jeho povinnosť dodávať žalovanej zemný plyn, na odbernom mieste: XXXXXXXXXX, číslo miesta
spotreby: XXXXXXXXXX, N.: I., O.: Č. C., I. K. XXX, W. A., P. Z. a povinnosť žalovanej bolo zaplatiť
mu za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Žalovanej za dodaný zemný plyn vystavil faktúry, ktoré
však žalovaná neuhradila riadne a včas. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 69 ods. 2 písm.

a) bod. 3. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol,
že ak je žalovaným spotrebiteľ, podľa § 294 v spojení s § 140 C.s.p. sa v spotrebiteľským sporoch
nepripúšťa návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo ani podstatná zmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu,
ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z

osobitného predpisu. Ide napríklad o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnenej stavby,
ktorých spoločným znakom je to, že súd je v zásade viazaný kogentnou normou ohľadom vyporiadania
vzťahov medzi stranami. Návrh strany teda nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu a súd sa bude
riadiť pri rozhodovaní zákonom. Obdobne to platí aj pri viazanosti súdu žalobným návrhom podľa §
216. Pojem „keď určitý spôsob vyporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu“ slúži na

určenie rozsahu, v akom má súd preskúmať sporný nárok, resp. umožňuje v týchto prípadoch prekročiť
návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa účastníci domáhajú. Určitým spôsobom vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi je mienená taká úprava vzťahov, ktorá vyplýva z hmotného práva. Ide o
prípady kogentných ustanovení hmotného práva, ktoré účastníci právneho vzťahu nemôžu vylúčiť, a
kde aj procesný postup súdu musí napomáhať ich realizácií. Povaha normy tu nedovoľuje vylúčenie

povinnosti ani v prípade súhlasného prejavu vôle všetkých subjektov právneho vzťahu, takže ani súd
nemôže byť pri posudzovaní veci viazaný prejavmi účastníkov a musí postupovať podľa spôsobov
vyrovnania, aký je uvedený v právnej norme. Hmotnoprávna úprava niektorých nárokov obmedzuje
účastníkov v možnosti s nimi voľne nakladať tým, že stanovuje kogentné pravidlá, podľa ktorých treba
pri úprave vzťahu medzi účastníkmi postupovať. O zmenu žaloby nepôjde, ak žalobca uplatní okrem

už uplatneného nároku nový nárok. Uplatnením ďalšieho nároku tak môže dôjsť k objektívnej kumulácií
(spojeniu veci), ak budú splnené predpoklady. Zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez
zmeny skutkových tvrdení, právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak žalobca
obmedzí svoj žalobný návrh a bude požadovať menej. Takéto podanie je potrebné posudzovať ako
čiastočnéspäťvzatiežaloby(§144nasl.).Zazmenunemožnopovažovaťanidoplneniealebospresnenie

skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov; tie možno považovať za prostriedky procesného
útoku a obrany (pozri § 149). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 516 - 517).
Úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, sa nepovažuje za zmenu žaloby, a preto je v spotrebiteľských sporoch

prípustný. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1028). V celom rozsahu naďalej
popiera vyjadrenia žalovanej, že v tomto konaní došlo k zmene žaloby podľa § 294 C.s.p. Zotrval aj na
svojich vyjadreniach k vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za nedôvodnú, nakoľko splatnosťnajskoršieho uplatňovaného dokladu nastala dňa 11.7.2013 a návrh na vydanie platobného rozkazu
bol doručený súdu dňa 21.7.2014. Uvedené aj rovnako správne skonštatoval Mestský súd Bratislava
IV v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ak by odvolací súd posúdil začiatok plynutia

premlčacej doby s poukázaním na inú skutočnosť, ako Mestský súd Bratislava IV alebo na splatnosť
najskoršieho uplatneného dokladu, k tomuto navrhol na námietku premlčania žalovanej neprihliadnuť
s poukazom, že táto námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná totiž po tom, čo
zemný plyn spotrebúvala, hoci mala pôvodne vystavené vyúčtovacie faktúry s nulovou spotrebou (keďže
meradlo na odbernom mieste žalovanej bolo zaseknuté), túto skutočnosť jemu ani vlastníkovi meradla

neoznámila a opravy vyúčtovania sa nedomáhala. Dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a
náležite vyhodnocoval správanie žalovanej a pri uplatňovaní svojich práv voči žalovanej postupoval
s náležitou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým.
Žalovaná tak v plnej miere zodpovedá za to, že jej nebola spotreba meraná a následne fakturovaná na
základe hodnôt spotreby zaznamenaných meradlom na jej odbernom mieste a že muselo dôjsť určeniu
spotreby náhradným spôsobom - jedinou oprávnenou a kvalifikovanou osobou - spoločnosťou SPP

- distribúcia, a.s.. Žalovaná bola pritom zároveň povinná postupovať tak, aby nedošlo k poškodeniu
meradla. Jednalo sa pritom o odberné miesto nové, a pre poškodenie meradla nebol dôvod. Meradlo tu
bolo nainštalované dňa 17.8.2007. Sama žalovaná v konaní už uviedla, že na tomto odbernom mieste
sa má jednať o novostavbu rodinného domu, ktorá bola skolaudovaná v roku 2007. Na odbernom mieste
žalovanej došlo teda tak k poškodeniu nového meradla, zároveň žalovaná jemu ani spoločnosti SPP -

distribúcia, a.s. poškodenie meradla neoznámila, nepožadovala, aby jej bolo meradlo vymenené za také,
ktoré by pri jej odbere (ku ktorému dochádzalo) spotrebu aj riadne zaznamenávalo. Pokiaľ sa žalovaná
domáha zamietnutia žaloby na základe nej vznesenej námietky premlčania, dožaduje sa postupu, ktorý
odporuje Civilnému sporovému poriadku, zákonu o súdoch a i právnym záverom vyplývajúcim z judikátu
R 31/2020. K doručovaniu opravných dokladov žalobca opätovne uviedol, že originály opravných faktúr

boli žalovanej zaslané na v danom čase platnú korešpondenčnú adresu I. XX, XXX XX D. - A. R. C.. Túto
adresu žalovaná uviedla ako korešpondenčnú adresu v uzatvorenej zmluvnej dokumentácií a svojím
podpisom správnosť tejto adresy potvrdila. Tieto opravné doklady boli prvotne zaslané, ako obyčajné
listové zásielky. Z platného právneho poriadku mu nevyplýva povinnosť zasielať originály vyúčtovacích
dokladov odberateľom doporučenou poštovou zásielkou. Následne na základe požiadavky žalovanej

duplikáty opravných dokladov zaslal e-mailom aj poštovou zásielkou. Listom zo dňa 6.9.2013 žalovanej
odpovedal k podanej námietke voči úrokom z omeškania a zároveň žalovanej zaslal duplikáty opravných
dokladov. Táto zásielka sa mu vrátila z dôvodu „adresát neznámy“. Listom zo dňa 14.5.2014 reagoval
na list žalovanej ohľadom vrátenia duplikátov faktúr a aj táto zásielka sa žalobcovi vrátila, z dôvodu
„adresát neznámy“. Z uvedeného je zrejmé, že na adrese žalovanej, ktorú uviedla ako korešpondenčnú

adresu, má poštový doručovateľ problémy žalovanej doručiť poštové zásielky a niektoré zásielky sa
odosielateľom vracajú z dôvodu „adresát neznámy“. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva,
že napadnuté súdne rozhodnutie je vo výroku vecne správne a vydané v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, žalovanej námietky v podanom odvolaní sú nedôvodné a namietané odvolacie
dôvody neboli ani z časti naplnené.

13. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu poukázal na to, že odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie najmä jednoznačne ustáliť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, t. j. či ide o
odplatu za dodávku plynu alebo o náhradu škody (resp. iný nárok), určiť, podľa ktorého všeobecne
záväzného právneho predpisu, resp. metodiky má byť výška nároku posudzovaná, zrozumiteľne a

preskúmateľnevysvetliťvýpočetuplatnenéhonároku,avšaksúdprvejinštancie vnapadnutomrozsudku
tieto pokyny nesplnil. Hoci vykonal rozsiahle dokazovanie, z jeho právnych záverov nie je zrejmé, či
nárok žalobcu posúdil ako nárok z dodávky plynu, nárok z neoprávneného odberu alebo ako nárok
na náhradu škody, nie je zrejmé, podľa ktorého právneho režimu mal byť tento nárok uplatnený a
posudzovaný, nie je zrejmé, prečo bol použitý konkrétny spôsob výpočtu spotreby, hoci existovali

vážne pochybnosti o jeho primeranosti a spravodlivosti. Takýto postup súdu prvej inštancie nemožno
považovať za rešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ale za jeho obchádzanie,
čo samo osebe zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Napadnutý rozsudok je tiež
nepreskúmateľný, keďže jeho odôvodnenie trpí vnútornými rozpormi a absentujú v ňom rozhodujúce
úvahy súdu. Vo vzťahu k správnosti ustálenia skutkového stavu uviedla, že nenamieta samotné

vykonanie dokazovania, ale spôsob hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie. Súd selektívne prevzal
tie časti výpovede svedka, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu, avšak opomenul alebo bagatelizoval
tie časti výpovede, ktoré potvrdzujú, že použitie TDD bez zohľadnenia konkrétnych okolností môže
viesť k skresleným výsledkom, nevysporiadal sa s rozdielmi medzi metodikami výpočtu spotrebypoužívanými v rôznych obdobiach. Takýto postup nemožno považovať za voľné hodnotenie dôkazov, ale
za arbitrárne hodnotenie, ktoré je v rozpore s § 191 C.s.p. a zakladá porušenie jej práva na spravodlivý
proces. Podľa nej však došlo aj k porušeniu zásad spotrebiteľského práva v dôsledku výkladu v

neprospech spotrebiteľa v prípade pochybností o právnej kvalifikácii nároku, správnosti a primeranosti
výpočtu, transparentnosti mechanizmu určovania ceny, namiesto ktorého súd prijal výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa najnevýhodnejší, akceptoval spätný dopočet spotreby založený na predpokladoch,
ktoré nemohla ovplyvniť ani kontrolovať. Takýto postup je v rozpore so základnými princípmi ochrany
spotrebiteľa a znižuje úroveň procesnej ochrany, ktorú má spotrebiteľ v súdnom konaní požívať.

Poukázala tiež na to, že bez jednoznačného ustálenia právnej kvalifikácie uplatneného nároku nie je
možné zákonne posúdiť ani otázku jeho premlčania. Ak by išlo o nárok z neoprávneného odberu alebo
náhradu škody, bolo nevyhnutné skúmať okamih, keď sa žalobca o vzniku škody dozvedel alebo mohol
dozvedieť, pričom nulové odpočty počas viacerých rokov túto vedomosť objektívne naznačujú. Ak by
išlo o nárok z odplaty za dodávku plynu, potom je sporná samotná prípustnosť spätnej fakturácie za
obdobia, ktoré boli riadne vyúčtované s nulovou spotrebou. Napadnutý rozsudok túto otázku nerieši, a

preto je v tejto časti nepreskúmateľný. Považuje tiež za právne významnú skutočnosť, že jej žalobca
preukázateľne nedoručil žiadnu z faktúr, z ktorých v konaní odvodzuje uplatnený nárok, ako aj nárok
na úroky z omeškania, poplatky a sankcie. V spotrebiteľskom právnom vzťahu je doručenie faktúry
nevyhnutným predpokladom vzniku splatnosti peňažného záväzku, keďže až doručením faktúry sa
spotrebiteľ dozvie o výške požadovaného plnenia, jeho právnom dôvode a lehote splatnosti. Pokiaľ

jej faktúra nebola doručená, nemohla začať plynúť lehota splatnosti, a teda nemohlo dôjsť ani k jej
omeškaniu s úhradou. Súd prvej inštancie sa s touto jej zásadnou námietkou nevysporiadal, resp. ju
považoval za právne nevýznamnú. Napadnutý rozsudok je preto v tejto časti založený na nesprávnom
právnom posúdení veci a zároveň je nepreskúmateľný, keďže absentuje úvaha súdu o právnych
dôsledkoch nedoručenia faktúr. Vyjadrila sa napokon aj k vyjadreniu žalovaného, ktorého argumentáciu

považuje za nedôvodnú, a to ako vo vzťahu k otázke doručovania faktúr, správnosti výpočtu spotreby a
uplatnenej sumy, tak aj vo vzťahu k otázke premlčania, pričom zotrvala na podanom odvolaní, ktorému
žiadala vyhovieť.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach

dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

15. V prvom rade odvolací súd uvádza, že po preskúmaní správnosti ustálenia skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto smere sa prvoinštančný súd nedopustil
žiadnehopochybenia,ktorébymohlomaťzanásledoknesprávneskutkovézisteniaohľadneskutočností
významných pre rozhodnutie v tomto spore. Súd prvej inštancie totiž vykonal a náležite posúdil všetky
navrhnuté relevantné dôkazy, ktoré mohli objasniť relevantné skutočnosti, pričom z týchto dôkazov
vyvodil aj správne skutkové zistenia, a to najmä vo vzťahu k spôsobu náhradného výpočtu spotreby

plynu, ktorý bol základom pre fakturáciu a vyčíslenie žalobou uplatneného nároku, ako aj ďalších
okolností, vrátane ustálenia okamihu, kedy mal žalobca možnosť prvý krát uplatniť svoj nárok na
súde, kedy a ako vyzval žalovanú na úhradu predmetnej pohľadávky a kedy sa žalovaná dostala
do omeškania s plnením. Prvoinštančný súd na základe podrobnej analýzy doručovania jednotlivých
faktúr a opravných faktúr správne považoval za opodstatnenú námietku žalovanej týkajúcu sa riadneho

nedoručenia jednotlivých faktúr elektronicky a tiež poštou v okamihu tvrdenom zo strany žalobcu, pričom
správne ustálil čas ich doručenia žalovanej až v priebehu konania doručením žaloby s prílohami, kde
prílohou boli aj duplikáty opravných faktúr v listinnej forme. V nadväznosti na to potom správne súd
prvej inštancie ustálil aj počiatok omeškania žalovanej s úhradou dlžných súm na základe jednotlivých
opravných faktúr. Vo vzťahu k spôsobu výpočtu v zmysle záväzného právneho záveru vyplývajúceho

zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu správne vychádzal z toho, že v prípade žalovanej išlo v
jej odbernom mieste o tzv. neregistrujúce meradlo, pričom správne aj s pomocou svedeckej výpovede
svedka X.. X. ustálil aj spôsob a metodiku náhradného výpočtu spotreby v danom odbernom mieste,
ktoré podrobne vysvetlil aj v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd všetky tieto zistenia súdu
prvej inštancie považuje za správne, stotožnil sa s nimi a pretože neboli splnené zákonom stanovené

predpoklady pre zopakovanie ani doplnenie dokazovania, vychádzal z nich bez ďalšieho aj v odvolacom
konaní.16. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že vychádzal z výpovede svedka X.. X.
napriektomu,žetentosvedoksanepravdivouodpoveďouzbavilpovinnostivysvetliť,prečonebolpoužitý
iný spôsob vyhodnotenia dodávok množstva plynu, hoci to technické podmienky priamo umožňujú

a použitie TDD ju zásadným spôsobom znevýhodňuje, odvolací súd jej námietky vyhodnotil ako
nedôvodné. Z ničoho totiž nemožno vyvodiť, že by daný svedok vypovedal nepravdu a nepravdivosť
jeho výpovede nemôže byť spôsobená tým, že výpoveď potvrdzuje skutočnosti, ktoré sú v neprospech
žalovanej. Ak v tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že podľa výpovede daného svedka počet osôb
má vplyv na výšku spotreby plynu počas referenčného obdobia, odvolací súd poukazuje na to, že táto

okolnosť nemá v tomto spore relevanciu. Ako konštatoval aj súd prvej inštancie, menovaný svedok
vo svojej výpovedi uviedol, že iný zákonný spôsob výpočtu spotreby v obdobných prípadoch nie je,
využívajú len Prevádzkový poriadok schválený SPP-distribúcia, a.s. a schválený Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví, ktorý sa pridržiava hodnôt nameraných v danom období, pričom zároveň síce potvrdil,
že počet osôb by mohol mať vplyv na skutočnú spotrebu, avšak v prípade tohto náhradného výpočtu
spotreby počet osôb nie je možné zohľadniť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní v tejto súvislosti namieta, že

svedeckú výpoveď jej dcéry nie je možné považovať za nedôveryhodnú či účelovú, keďže na skutočnosť
v zmene počtu osôb upozorňovala žalobcu od samého počiatku ich vzájomnej komunikácie, odvolací
súd uvádza, že odhliadnuc od toho, že otázka počtu osôb nemá žiadnu relevanciu, súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru ohľadne hodnovernosti dane výpovede, keď správne okrem iného zohľadnil,
že je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

17. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil aj po právnej
stránke. Správne vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike,
ako aj zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, považoval za opodstatnený výpočet spotreby plynu s
pomocou typového diagramu dodávky, správne ustálil hodnoty zodpovedajúce náhradnému výpočtu

spotreby plynu fakturovaného žalovanej a taktiež celkom správne posúdil aj otázku premlčania žalobou
uplatneného nároku a omeškania žalovanej s plnením.

18. Pokiaľ ide o správnosť spôsobu výpočtu žalovanej sumy, nedôvodne žalovaná v odvolaní
vytýka súdu prvej inštancie absenciu právnej kvalifikácie nároku a v tejto súvislosti aj nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Prvoinštančný totiž v odôvodnení svojho rozsudku uviedol
príslušné ustanovenia zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako aj zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike, z ktorých vychádzal, keď dospel k záveru, že je potrebné v tomto prípade vzhľadom na
neregistrujúce meradlo na výpočet použiť typový diagram dodávky SPP distribúcia a rovnako správne
vychádzal z toho, že v priznanej časti výpočet žalobcu tomuto výpočtu zodpovedá. Nie je pritom

sporné, že ide iba o náhradný výpočet za dodávku plynu v prípade tzv. neregistrujúceho meradla a nie
neoprávnený odber plynu spôsobený zásahom odberateľa do meradla. V tejto časti sú preto v celom
rozsahu správne aj právne závery súdu prvej inštancie a odvolacie námietky žalovanej v tomto smere
nie sú opodstatnené.

19. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku premlčania vznesenú žalovanou,
keď správne vychádzal z toho, že je nevyhnutné vychádzať zo splatnosti opravnej faktúry vydanej na
základe reklamácie žalovanej, splatnej 11.07.2013, kedy najskôr žalobca mohol od žalovanej žiadať
úhradu dlžnej sumy, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 15.07.2014. Pokiaľ žalovaná v odvolaní
namieta, že premlčacia lehota v danom prípade nezačala plynúť až dňom splatnosti opravnej faktúry, ale

už posledným dňom fakturačného obdobia, pričom bolo vecou žalobcu resp. jeho obchodného partnera,
aby odobrané množstvo ustálili v takom časovom období, aby si žalobca mohol prípadne včas uplatniť
jeho nárok na súde, jej námietku odvolací súd taktiež vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Žalobca totiž
objektívne nemal možnosť uplatniť proti žalovanej právo na zaplatenie danej sumy skôr, než bola výška
dlžnej sumy ustálená na základe reklamácii vznesených zo strany žalovanej.

20. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uvádza, že sa nepresvedčivým javí aj zdôvodnenie určenia výšky úroku
z omeškania a dátumu, od ktorého má byť počítaný, pričom zistenia súdu prvej inštancie nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, ani tieto námietky nie sú opodstatnené. Súd prvej inštancie totiž podrobne
vysvetlil, prečo (naviac v prospech žalovanej) považoval opravné faktúry za žalovanej riadne doručené

až v priebehu tohto konania spolu so žalobou a prečo potom ustálil počiatok omeškania až na deň
10.07.2013, pričom rovnako dostatočne vysvetlil použitú sadzbu zákonných úrokov z omeškania podľa
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z..21. Napokon, pokiaľ žalovaná namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces nedostatočným
odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že ani táto jej námietka nemôže
obstáť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž v plnej miere spĺňa požiadavky vyplývajúce z ust.

§ 220 C.s.p., keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležite zhrnul, čo žalobca v
konaní (aj po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie) tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, čo namietala žalovaná a aké prostriedky procesnej
obrany použila. V rámci rozsiahleho odôvodnenia pritom súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty oboch strán, ktoré skutočnosti považoval

za preukázané a ktoré nie a tiež ako vec právne posúdil, vrátane vysporiadania sa s relevantnými
námietkami žalovanej. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovanej, že uvedeným spôsobom
došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

22. Na základe uvedeného dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že
v napadnutej časti boli splnené všetky predpoklady na vyhovenie podanej žalobe, a preto, keď v

napadnutomrozsudku,avšakanivkonaní,ktoréjehovydaniupredchádzalo,nezistilanižiadneprocesné
pochybenia, ktorých by sa bol súd prvej inštancie dopustil a ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie v tomto spore, prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2
CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.