Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123229384
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123229384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom
Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 53 178 165, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Mesárošom, so
sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40495931 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
117,57 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.
B1-40Cb/24/2023-50 zo dňa 30.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-40Cb/24/2023-50 zo dňa

30.01.2024 vo veci samej potvrdzuje.

II. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania (II. výrok) rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

III. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B1-40Cb/24/2023-50 zo
dňa 30.01.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal vocˇi

zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1.Poprávnejstránkeposúdilsúdprvejinštanciesporpodľa§427ods.1,2,§442ods.1,2,§443,§517
ods.2,§524ods.1,2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejaj„Občianskyzákonník“),§4
ods. 2 pi´sm. b), § 11 ods. 2, 6, 7, 8, § 15 ods. 1 za´kona cˇ. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poisteni
´ zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorove´ho vozidla (dˇalej „za´kon o PZP“), §
132, § 149, § 153 ods. 1, 2, 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

1.2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 29.03.2022 došlo k
poškodeniu motorového vozidla EČV: U., čo vyplýva aj zo záznamu o dopravnej nehode. Medzi stranami
sporu nemal za sporné, že škodu zavinil vodič motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené
u žalovaného, ktorého pasívna legitimácia sporná nebola. Medzi stranami nebolo sporné, že držiteľ
vozidla si nechal vozidlo opraviť u žalobcu, za čo mu bola odplata fakturovaná faktúrou č. 20220127 na
sumu 568,10 Eur. Medzi stranami nemal sporné, že žalovaný plnil časť uplatneného nároku vo výške
285,44 eur, ani že držiteľ vozidla oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa

31.01.2023.
1.3. Za spornú označil súd prvej inštancie aktívnu legitimácia žalobcu, ktorú žalovaný sporoval s
poukazom na skutočnosť, že majiteľom predmetného poškodeného vozidla bola leasingová spoločnosť
ČSOB Leasing, a.s, a teda poškodeným má byť vlastník vozidla, nie jeho držiteľ. Skutočnosť, ževlastníkom vozidla je spoločnosť ČSOB leasing, a.s. nebola medzi stranami sporná a vyplýva aj z
predloženého technického preukazu.
1.4. Súd prvej inštancie prisvedčil obrane žalovaného, že poškodeným v danom prípade, ak vlastníkom

vozidla je leasingová spoločnosť, je práve leasingový prenajímateľ ako vlastník vozidla, a nie leasingový
nájomca, bez ohľadu na skutočnosť, ako sú vzájomné vysporiadané ich vzájomné práva a povinnosti
leasingovou zmluvou. Poškodením veci totiž dochádza k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka
predmetnej veci. Konštatoval, že poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu
majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože

rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu
a nie ku dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa
prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Uviedol, že rovnako náhradu škody formou ušlého zisku
si môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý je aktívne legitimovaným k podaniu
žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si vysporiadali vzájomný
právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť s nájomcom - žalobcom (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008). Konajúce súdy
totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou priznali navrhovateľovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol
vlastníkom veci, aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej na veci (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014 sp.zn. III. ÚS 266/2014).
1.5. Vzájomná úprava povinnosti a práv v leasingovej zmluve by bola podľa súdu prvej inštancie v tomto

prípade relevantná pri posudzovaní vzťahu z prípadného havarijného poistenia, ale aj pre taký prípad,
kedy bola v predmetnej zmluve dohodnutá vinkulácia a oprávneným na plnenie, by bola opäť leasingová
spoločnosť.
1.6. Vzhľadom ku skutočnosti, že právo na náhradu škody patrilo vlastníkovi vozidla a v konaní nebolo
preukázané, že by ho postúpil na držiteľa vozidla, ktorý ho následne postupoval na žalobcu , súd

prvej inštancie konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu a žalobu v celom rozsahu
zamietol.
1.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP s
odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že mal žalovaný plný úspech v spore, patril by mu nárok na náhradu
trov konania, avšak zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, a tak v súlade so zásadou

hospodárnosti mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Poukázal na leasingovú zmluvu a príslušné Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu
ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú techniku 02/14 (ďalej len „VPP“), najmä na ustanovenia bodu 1.5.4,

1.5.5 a 1.5.6 VPP. Tieto citované ustanovenia sú zaradené v časti bodu 1.5 s názvom „Vlastníctvo
a užívanie predmetu leasing.“ Z ustanovenia bodu 1.5.5 VPP podľa neho vyplývalo: „LN je povinný
počas doby účinnosti LZ odstrániť všetky škody na predmete leasingu; pokiaľ odstránenie škôd nie
je vykonané bezplatne, je povinný tak urobiť na vlastné náklady.“ Poukázal tiež na bod 1.5.6 VPP:
„Všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami, úpravami a údržbou predmetu leasingu, hlavne

prihlasovacie, prevádzacie a odhlasovacie poplatky, cestná daň, diaľničný poplatok a koncesionársky
poplatok užívateľa rozhlasového alebo televízneho prijímača hradí počas doby účinnosti LZ leasingový
nájomca, s výnimkou nákladov týkajúcich sa ČSOBL podľa dohody v kúpnej zmluve.“ Z uvedených
ustanovení bolo podľa žalobcu zrejmé a nespochybniteľné, že všetky náklady súvisiace s opravami
predmetu leasingu hradí a znáša vo vlastnom mene a na vlastný účet leasingový nájomca. Práve preto je

leasingový nájomca poškodeným, nakoľko on znášal vo vlastnom mene a na vlastný účet všetku škodu,
ktorá vznikla práve prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Oprávneným preto na
poistné plnenie bol podľa žalobcu nepochybne leasingový nájomca ako osoba, ktorá vynaložila náklady
na opravu poškodeného motorového vozidla.
2.2.Uviedol,žedoložilvkonaníajfaktúruč.2022127,vzmyslektorejjenespochybniteľné,želeasingový

nájomca bol nielen v zmluvnom vzťahu so servisom, ktorý opravu vykonával, ale aj náklady spojené s
opravu poškodeného motorového vozidla boli vyúčtované vo vzťahu k leasingovému nájomcovi, ktorý
je povinný uhradiť náklady zodpovedajúce sume, ktorá nebola pokrytá poskytnutým poistným plnením
žalovaným.2.3.Akovyply´vazustanoveni´VPP,vpri´padeakejkolˇveksˇkodyjepovinny´predmetne´vozidlouviestˇ
do po^vodne´ho stavu vo vlastnom mene a na vlastny´ u´cˇet pra´ve leasingovy´ na´jomca.
2.4. Pukázal na ustanovenie bodu 1.3.1 VPP, v zmysle ktorých leasingový nájomca nesie riziká výskytu

nedostatkov, zničení, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom
nenesie vinu. Rovnako v prípade takejto skutočnosti nie je dotknutá povinnosť leasingového nájomcu aj
naďalej riadne a včas platiť leasingové splátky. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že nebezpečenstvo
škody na predmete leasingu prešlo na leasingového nájomcu okamihom prebratia predmetu leasingu.
2.5. Napadnutý rozsudok v tomto smere považoval žalobca za arbitra´rny, nespra´vny, neza´konny´,

predcˇasny´ a navysˇe aj arbitra´rny a trpiaci vo svojej podstate aj samotnou nepresku´matelˇnostˇou,
nakolˇko su´d prvej inštancie nevyhodnotil vsˇetky vykonane´ do^kazy (vyu´cˇtovanie na´kladov spojeny
´ch s opravu posˇkodene´ho motorove´ho vozidla a zmluvny´ vztˇah medzi servisom a leasingovy´m na
´jomcom) potrebne´ na posu´denie akti´vnej legitima´cie leasingove´ho na´jomcu.
2.6. Poukázal na to, že žalovany´ poskytol cˇiastocˇne poistne´ plnenie na u´cˇet servisu, ktory´ vykona
´val predmetnu´ opravu motorove´ho vozidla, s ktory´m servisom leasingovy´ na´jomca uzavrel zmluvny

´ vztˇah o oprave posˇkodene´ho motorove´ho vozidla.
2.7. V zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy mal za zrejme´ a nespochybnitelˇne´, zˇe poistni´kom a
poisteny´m za´rovenˇ je pra´ve leasingovy´ na´jomca. Leasingovy´ na´jomca je teda aj tou osobou, ktora
´ ma´ pra´vo na poskytnutie poistne´ho plnenia z uzatvorenej poistnej zmluvy. Opra´vneny´m veritelˇom
poistne´hoplneniajepretopra´veosobaleasingove´hona´jomcuakopoistni´kaapoistene´hoza´rovenˇ.

Vsˇetky pra´va su´visiace s vyma´hani´m poistne´ho plnenia prina´lezˇia leasingove´mu na´jomcovi ako
veritelˇovi poistne´ho plnenia, nakolˇko zriadenou vinkula´ciou nedosˇlo k zmene v osobe veritelˇa,
nakolˇko nedosˇlo k postu´peniu pohlˇada´vky z titulu poistne´ho plnenia. Uvedenou vinkula´ciou si iba
vlastni´k vozidla chra´ni svoje pohlˇada´vky po lehote splatnosti vyply´vaju´ce z leasingovej zmluvy.
2.8. Žalobca uviedol, že vlastni´k vozidla ako leasingovy´ prenaji´matelˇ ma´ za´ujem iba na uspokojeni

´ svojich pohlˇada´vok po lehote splatnosti vyply´vaju´cich z leasingovej zmluvy a zvysˇne´ poistne´
plnenie pouka´zˇe spa¨tˇ leasingove´mu na´jomcovi. Z uvedene´ho ustanovenia je zrejme´, zˇe ani v
pri´pade poistne´ho plnenia z havarijne´ho poistenia ani samotny´ vlastni´k vozidla sa nepovazˇuje za
posˇkodene´ho cˇo do sˇkody vzniknutej na posˇkodenom vozidle, ale za posˇkodene´ho sa povazˇuje
leasingovy´ na´jomca, ktory´ jednak je povinny´ na vlastne´ na´klady vykonatˇ opravu motorove´ho

vozidla a jednak je poistni´kom a poisteny´m a ma´ teda nespochybnitelˇne´ pra´vo na poistne´ plnenie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
žalobcuzaviazaťkplnejnáhradetrovodvolaciehokonaniažalovaného. Podľazˇalovanéhosasu´dprvej
insˇtancie zaoberal a spra´vne vysporiadal aj s predlozˇenou leasingovou zmluvou, keď konsˇtatoval,

zˇe ta´to nemala vplyv na nedostatok akti´vnej vecnej legitima´cie zˇalobcu.
3.1. Uviedol, že pokiaľ zˇalobca poukazoval na ustanovenia leasingovej zmluvy, v zmysle ktory´ch bol
povinny´ sa´m na vlastne´ na´klady odstra´nitˇ sˇkodu na predmete na´jmu, zˇalovaný mal za to, zˇe
isˇlo vy´lucˇne o u´pravu podmienok na´jomne´ho, resp. uzˇi´vateľske´ho vzťahu medzi leasingovy´m
vlastni´kom a leasingovy´m na´jomcom a uvedene´ ustanovenia nemali vplyv na zmenu vlastni´ctva k

predmetu na´jmu. Žalobca v konani´ nepreuka´zal, zˇe by aj skutocˇne vynalozˇil ake´koľvek vlastne´
prostriedky na odstra´nenie sˇkody na posˇkodenom vozidle.
3.2. Žalovaný sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, zˇe zˇalovaný uznal jeho akti´vnu vecnu´ legitima´ciu
ako posˇkodene´ho, keď cˇiastocˇne plnil autoservisu za opravu posˇkodene´ho vozidla, pretože podľa
žalovaného nemožno zamienˇatˇ akti´vnu vecnu´ legitima´ciu pre u´cˇely su´dneho konania s poskytnuti

´m poistne´ho plnenia v ra´mci likvida´cie poistnej udalosti poisťovnˇou.

4. Žalobca sa vo svojej replike v plnom rozsahu pridržiaval svojich predchádzajúcich písomných
podaní a ústnych prednesov a poukázal na svoju rozsiahlu právnu argumentáciu týkajúcu sa aktívnej
legitimácie leasingového nájomcu. Konštatoval, že predložil v konaní aj faktúru č. 2022127, v zmysle

ktorej je nespochybniteľné, že leasingový nájomca bol nielen v zmluvnom vzťahu so servisom, ktorý
opravu vykonával, ale aj náklady spojené s opravu poškodeného motorového vozidla boli vyúčtované vo
vzťahu k leasingovému nájomcovi, ktorý je povinný uhradiť náklady zodpovedajúce sume, ktorá nebola
pokrytá poskytnutým poistným plnením žalovaným a domáhal sa v tomto súdnom konaní úhrady, ktorá
zodpovedá sume nákladov na opravu.

4.1. Poukázal na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza „skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“ a na ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa škoda uhrádza „v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu“. Rovnako tak poukázal na rozhodnutie R55/1971, nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp.zn.: 1Cz/82/88, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.: 11C/177/09,
rozhodnutie NS ČR z 23.09.2008, sp.zn.: 25Cdo/3010/2006.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3

CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky

správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý

rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na
základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 192 a § 193 CSP.

9.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

10. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365

ods. 1 písm. h/ CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správnyprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil
súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania

nebola odvolacím súdom zistená.
11. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12. Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ

motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona o PZP poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi
bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o
dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení,

poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie.

17. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

20. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnotil vsˇetky vykonane´ do^kazy (vyu
´cˇtovanie na´kladov spojeny´ch s opravu posˇkodene´ho motorove´ho vozidla a zmluvny´ vztˇah medzi
servisom a leasingovy´m na´jomcom) potrebne´ na posu´denie akti´vnej legitima´cie leasingove´ho na
´jomcu, pričom napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza,
že táto námietka nie je dôvodná. Nemožno totiž zamienˇatˇ akti´vnu vecnu´ legitima´ciu pre u´cˇely su

´dneho konania s poskytnuti´m poistne´ho plnenia v ra´mci likvida´cie poistnej udalosti poisťovnˇou.
20.1. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichprávnanezávislomanestrannomsúdeavkonanípredním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne

záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
20.2. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo

sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS
50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011).

20.3. Medzi práva sporovej strany nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je
na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných
pochybností a tento dôkaz následne vykonať.
20.4. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky,
potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka,

v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´
a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Su´d v civilnom sporovom
konaní nie je viazany´ na´vrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinny´ vykonatˇ vsˇetky
navrhovane´ do^kazy. Posu´denie na´vrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktore´ z nich budu
´ v ra´mci dokazovania vykonane´, je vzˇdy vecou su´du (§ 185 CSP), a nie strán sporu.

20.5. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

21. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365
ods. 1 písm. h/ CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil

súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

22. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/192/2004 citovaný v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 473/2017).23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu.
Poškodeným v danom prípade, ak vlastníkom vozidla je leasingová spoločnosť, je práve leasingový
prenajímateľ ako vlastník vozidla a nie leasingový nájomca, bez ohľadu na skutočnosť, ako sú vzájomné

vysporiadané ich vzájomné práva a povinnosti leasingovou zmluvou. Poškodením veci dochádza k
zásahu do vlastníckeho práva vlastníka predmetnej veci. Pri finančnom leasingu zostáva vlastníkom
vozidla po celú dobu trvania zmluvy leasingová spoločnosť (prenajímateľ). Poškodením vozidla vzniká
škoda priamo na majetku vlastníka, bez ohľadu na to, že vozidlo užíva nájomca. Poškodenie veci
je zásahom do vlastníckeho práva, pričom právo na náhradu škody (napr. z havarijného poistenia

alebo od vinníka) prináleží primárne vlastníkovi, teda leasingovej spoločnosti. Skutočnosť, že nájomca
je držiteľom, prevádzkovateľom a nesie zodpovednosť za škodu počas užívania, nemení právnu
skutočnosť, kto je majiteľom poškodenej veci. Vzájomná úprava povinnosti a práv v leasingovej zmluve
by bola v tomto prípade relevantná pri posudzovaní vzťahu z prípadného havarijného poistenia, ale aj
pre taký prípad bola v predmetnej zmluve dohodnutá vinkulácia a oprávneným na plnenie by bola opäť
leasingová spoločnosť. Pri leasingu je poistné plnenie z havarijného poistenia spravidla vinkulované

(viazané)vprospechleasingovejspoločnosti,čopotvrdzujejejpostavenieakoosobyoprávnenejprijímať
náhradu škody.

24. Pokiaľ zˇalobca poukazoval na ustanovenia leasingovej zmluvy, v zmysle ktory´ch bol povinny´
sa´m na vlastne´ na´klady odstra´nitˇ sˇkodu na predmete na´jmu, odvolací súd poukazuje na to, že

isˇlo vy´lucˇne o u´pravu podmienok na´jomne´ho, resp. uzˇi´vateľske´ho vzťahu medzi leasingovy´m
vlastni´kom a leasingovy´m na´jomcom. Žalobcom uvedené ustanovenia leasingovej zmluvy nemali
vplyv na zmenu vlastni´ctva k predmetu na´jmu. Rovnako náhradu škody formou ušlého zisku si
môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý je aktívne legitimovaným k podaniu
takejto žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si vysporiadali

vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť s nájomcom - žalobcom
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 2Cdo/198/2007
zo dňa 30.09.2008).

25. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/127/2022 zo dňa 04.06.2024, kde najvyšší súd uviedol, že: „Držiteľ motorového vozidla, ktorý je
zapísaný aj v osvedčení o evidencii vozidla, je aktívne legitimovaný na podanie žaloby (§ 15 ods. 1
zákona o PZP) v prípade, ak by bol poškodeným subjektom priamo držiteľ motorového vozidla alebo by
boli škodovou udalosťou/ dopravnou nehodou, napr. poškodené veci vo vlastníctve držiteľa motorového
vozidla alebo by právo na domáhanie sa škody bolo na neho (držiteľa osobného motorového vozidla)

prevedené vlastníkom veci (napr. v samotnej zmluve o leasingu, v zmluve o postúpení atď.). V tomto
spore je ale uplatnený nárok v žalobe odvodený zo škody, ktorá mala vzniknúť na osobnom motorovom
vozidle vo vlastníctve iného subjektu než je žalobca a nárok na náhradu škody sa uplatňuje u poisťovne,
s ktorou má vinník nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie. Poškodeným je vlastník vozidla, ktoré
bolo poškodené škodovou udalosťou. Samotná skutočnosť, že bol žalobca dlžníkom zo zmluvy o úvere

aj leasingový nájomca predmetného vozidla, na aktívnu legitimáciu v tomto spore nepostačuje a to
aj s prihliadnutím na ustálený skutkový stav veci (v žalobe si uplatnil len nárok na náhradu škody na
predmetnom osobnom motorovom vozidle).“

26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom jeho kontexte spĺňa náležitosti odôvodnenia

vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keďže zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej je konzistentné, logické a presvedčivé, čím ho
nemožno považovať za nepreskúmateľný. Žalobcom citované rozhodnutia nesúviseli s predmetnou
vecou, nakoľko nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným v predmetnom spore. Vzhľadom ku

skutočnosti, že právo na náhradu škody patrilo vlastníkovi vozidla a v konaní správne podľa súdu prvej
inštancie nebolo preukázané, že by ho postúpil na držiteľa vozidla, ktorý ho následne postupoval na
žalobcu, súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu a
žalobu v celom rozsahu správne zamietol.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody.28. Pokiaľ ide o výrok, týkajúci sa trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%, odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto
časti mení tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, nakoľko

žalovanému v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, ako správne súd prvej inštancie uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom toto jeho odôvodnenie nekorešponduje s výrokom o trovách
konania napadnutého rozsudku.

29. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalovanému nepriznal na´rok na na´hradu
trov odvolacieho konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).