Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/566/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124259433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nikola Marcíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6124259433.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47967692, právne zast.: KOVAL & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36648892, proti
povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. - E., o vymoženie pohľadávky
vo výške 177,69 EUR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Kvasnica, so sídlom exekútorského

úradu P.O.BOX 2/24, M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 243EX
96/24, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora
sp. zn. 243EX 96/24 zo dňa 11.08.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Štefan Kvasnica, podľa
§ 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.03.2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 177,69 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného
titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25Up/1726/2022 zo dňa 08.12.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2023 (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 02.04.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Štefan
Kvasnica, so sídlom exekútorského úradu P.O.BOX 2/24, M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý
exekúciu vedie pod sp. zn. 243EX 96/24 (ďalej ako „Súdny exekútor“) .

3. Súdny exekútor dňa 11.08.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), nakoľko z
osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie a vyzval oprávneného na zaplatenie
náhrady výdavkov vo výške 12,25 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu
trov exekútora zo dňa 11.08.2025 bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 11.08.2025.
Súdnemu exekútorovi boli námietky oprávneného doručené dňa 12.08.2025. Súd tak konštatuje, že
námietky oprávneného boli podané v zákonom stanovenej lehote.

4. Oprávnený v námietkach uviedol, nasledovné: „Dňa 11.8.2025 bolo oprávnenému doručené
Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie 243EX96/24. Upovedomenie
o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie sú dva procesné úkony. V zmysle uvedeného
podávame námietku proti výzve na úhradu trov a to z dôvodu, že môže byť nesprávne určená výška trov
exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná. Uznesením

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/213/2025 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Súdny
exekútor správne v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 Exekučného exekúciu voči povinnému zastavil vcelosti. V predmetnom konaní bol oprávnenému ku dňu podania námietok zaslaný výťažok z exekúcie
vo výške vo výške 360,30 EUR. Je teda nespochybniteľne, že v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny
exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky, z ktorej si ponechal trovy exekútora, a táto suma

trov sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a tak na
náhradu výdavkov v plnej výške 73,80 EUR už v danom prípade voči oprávnenému nemá nárok. Súdny
exekútor si uplatnil trovy exekúcie 12,25 EUR, na úhradu ktorých ale podľa názoru oprávneného nemá
nárok. V správe o stave konania zo dňa 4.3.2025 súdny exekútor uvádza, že na trovy exekúcie vymohol
82,81 EUR vrátane DPH. Od uvedeného dátumu bol oprávnenému zasielaný ešte výťažok 99,97 EUR,

z ktorého si ponechal ďalšie trovy exekúcie.“. Oprávnený v podaných námietkach zároveň poukázal
na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/1393/2021 zo dňa 29.1.2024, Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/2512/2022 zo dňa 7.2.2024, Uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1069/2021 zo dňa 3.10.2024 a na stanovisko exekučného súdu. Na
záver oprávnený uviedol nasledovné: „Vzhľadom na vyššie uvedené, máme za to, že pri čiastočnom
uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku.

Ak takto uplatnené trovy exekútora ale prevyšujú sumu náhrady výdavkov v danom konaní, exekútor
nemá nárok na náhradu výdavkov voči účastníkovi konania. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a
právny stav veci navrhujeme, aby súd námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov exekúcie s
poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a vrátil upovedomenie o zastavení exekúcie
sp. zn. 243EX96/24 zo dňa 11.8.2025 v časti výzvy na úhradu trov exekútora súdnemu exekútorovi na

prepracovanie.“.

5. Súdny exekútor dňa 12.09.2025 predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora spolu s prílohami. V podanom vyjadrení súdny
exekútor uviedol nasledovné: „Je pravda, že v exekučnom konaní EX 96/24 bola v priebehu vedenia

exekučného konania vymožená časť trov exekúcie a to vo výške 110.75 EUR. Oprávnený však vo
svojich námietkach nesprávne uvádza výšku náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania podľa §
22 vyhlášky. Podľa oprávneného ide o sumu 60,- Eur + DPH, avšak od 1.1.2024 sa táto suma zvýšila
na 100,- Eur + DPH. Z tohto dôvodu sme v našej Špecifikácii uplatňovali sumu 123 EUR, z ktorej bolo
110.75 EUR uhradených a teda od oprávneného požadujeme náhradu vo výške 12,25 EUR.“.

6. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a
výzvy na úhradu trov exekúcie a vyjadrením súdneho exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení

exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.“

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti,
v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie
náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie

náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“

10. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku: „Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na
úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchanej dane
z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané
exekučným titulom, d) trovy oprávneného.“

11. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku: „Z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)
použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);
na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné
uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v

poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.“

12. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“): „Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je
fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa

tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.“

13. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len
v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá
vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred
veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).“

14. Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR: „O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu
alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných

ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.“

15. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR: „Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani

viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.“

16. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR: „Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný

oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.“

17. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia

exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany
oprávneného proti zastaveniu exekúcie.

18.Poverenýsúdnyexekútorzisťujemajetokpovinnéhovpotrebnomrozsahu,atolustráciami,osobným
zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb.
Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania

exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje
súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013: „Z uvedeného vyplýva,
že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci
súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska
funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva
funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný
rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;
rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní

pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp.
pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva
nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je
podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútorako orgán verejnej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu
ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na
súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov

prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku.

19. Súd vykonanou lustráciou v Insolvenčnom registri zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 38OdK/213/2025 zo dňa 30.07.2025, zverejnenom v Obchodnom vestníku pod č. 150/2025 dňa
06.08.2025, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: A. A. , B. C. XX/XX, XXXXX D. - E., Slovensko.

V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Z
uvedeného dôvodu vydal súdny exekútor Upovedomenie o zastavení exekúcie v spojení s výzvou na
úhradu trov exekútora sp. zn. 243EX 96/24 zo dňa 11.08.2025.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku: „Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov

ustanovených týmto zákonom.“

21. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku: „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.“

22. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku: „Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.“

23.Podľa§198ods.2Exekučnéhoporiadku:„Akdošlokzastaveniuexekúcie,patríexekútorovináhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov

podľa prvej vety.“

24. Podľa § 199 Exekučného poriadku: „Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na
trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“

25. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku: „Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.“

26. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov, (ďalej ako „Vyhláška“): „Exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej

činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.“

27. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky: „Náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení
exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.“

28. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky: „Exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.“

29. Súd preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v námietkach proti výzve na úhradu trov
exekútora a vyjadrenie súdneho exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného voči výzve na

úhradu trov exekútora sú nedôvodné.

30. Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekútora sú dva procesné úkony.
V zmysle uvedeného nie je dôvod na to, aby oprávnený nemohol napadnúť len jeden z úkonov. Akoprávnený podáva námietky proti výzve na úhradu trov, dôvodom námietok môže byť nesprávne určená
výška trov exekútora alebo skutočnosť, že výzva na úhradu trov v danom prípade nemala byť vydaná.
V zmysle § 61n ods. 4 tretia veta, ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení

exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Práve možnosť
vrátenia výzvy na prepracovanie dokazuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu
trov exekútora sú dva samostatné úkony, a z uvedeného dôvodu môže oprávnený napadnúť námietkami
ktorýkoľvek z týchto úkonov.

31. Podstatou podaných námietok oprávneného proti výzve na úhradu trov exekútora bola skutočnosť,
že trovy súdneho exekútora neboli správne vyčíslené, resp. súdny exekútor náhradu výdavkov vymohol
v plnej výške a to 73,80 EUR, na základe čoho už v danom prípade súdny exekútor voči oprávnenému
nemá nárok na ďalšie trovy. Súd týmto konštatuje, že v prípade, ak je čiastočne vymožená odmena
vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada

paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou
a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. V danom prípade nastal druhý z týchto
prípadov. Súd zároveň uvádza, že v zmysle Vyhlášky má súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych
výdavkov pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných
situácií), a tieto majú byť pokryté najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. Súd poukazuje aj

na to, že nakoľko bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 22.03.2024, na exekučné konanie sa
použijú ustanovenia Vyhlášky účinnej v čase podania návrhu, resp. úprava účinná od 01.01.2024. Od
predmetného dátumu sa suma náhrady paušálnych výdavkov, ktorá patrí súdnemu exekútorovi zvýšila
na 100 EUR + DPH. Z tohto dôvodu si súdny exekútor správne uplatňoval sumu vo výške 123 EUR,
z ktorej, ako to uvádza súdny exekútor vo svojom vyjadrení, bolo 110,75 EUR uhradených a teda

od oprávneného požaduje náhradu vo výške 12,25 EUR. Na základe uvedeného, sa súd s tvrdením
oprávneného nestotožnil, nakoľko súdny exekútor vyčíslil vo vydanom Upovedomení o zastavení
exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora výšku náhrady výdavkov v súlade so zákonom.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie

a výzva na úhradu trov exekútora vydané povereným súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.
Preto exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení a výzve na úhradu trov
exekútora sp. zn. 243EX 96/24 zo dňa 11.08.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Štefan Kvasnica
ako nedôvodné podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.