Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200006
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevicesudkyňouMgr.JanouKosorínovouvovecistarostlivostiomaloletédetiTuhárske:A.,

nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, z rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. – F. X a E. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. – F. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom, súdu doručeným dňa 05.01.2026, domáhal zníženia výživného odo dňa podania
návrhu pre maloletého A. zo sumy 180,- eur na sumu 80 – 100,- eur a pre maloletú B. zo sumy 150,-

eur na sumu 70 – 90,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že v októbri 2025 skončil pracovný pomer
dohodou, nakoľko prišiel o vodičské oprávnenie, keďže pod vplyvom alkoholu mal dopravnú nehodu.
Síce poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 470,- eur a má príjem z dohody o vykonaní práce,
ktorý je však len cca 113,- eur mesačne. Snaží sa nájsť si prácu, čo v súčasnosti nie je ľahké. Napriek
tomu, že sa s matkou detí chcel dohodnúť na výživnom 200,- eur mesačne, ona hneď podala návrh na
exekúciu. Poukázal na to, že má len základné vzdelanie. V minulosti pracoval aj ako operátor výroby.
Chcel by znova získať vodičské oprávnenie, v ktorej súvislosti sa už podrobil psychotestom, aby mohol

vykonávať pôvodnú prácu. Toto však prichádza do úvahy až v septembri, októbri, keď bude mať za
sebou polovicu výkonu trestu. K poslednému zamestnávateľovi sa musí

vrátiť, keďže má voči nemu dlh 3 662,15 eur, ktorý mu vznikol vyplatením záloh zo mzdy a zaviazal sa
ho uhradiť do 30.09.2026. Poukázal na to, že na Vianoce dal deťom 100,- eur a denne im dával 2,- eurá,
keď chodili do školy, až kým matka na neho neposlala exekútora.

2. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že maloleté deti navštevujú vyšší ročník základnej školy oproti
tomu, keď bolo zvýšené výživné. U syna sa vyskytli zdravotné problémy – alergie a musela zakúpiť
antialergický matrac. Otec je osobne s deťmi málo v kontakte. Na sviatky im neposkytuje nič, len na
Vianoce im dal po 33,- eur. Keď mal haváriu, uviedla mu, že nemusí platiť, pokiaľ sa nedá dokopy.
Uviedol, že z podpory bude výživné platiť. Potvrdila, že vyvolala exekučné konanie, aby si mohla uplatniť
náhradné výživné. Aby deťom nič nechýbalo, nastúpila v septembri do zamestnania, napriek tomu, že

jej najmladšie dieťa má len rok a štyri mesiace. Pracuje na tri zmeny. Vyjadrila sa, že mesačné náklady
na deti a domácnosť sú približne rovnaké, ako v čase, keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom.3. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh, poukazujúc na to, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletých detí.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Výška výživného zo strany otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 24.04.2025 č. k. 10P/23/2025-73, ktorý súd zvýšil výživné pre maloletého A. na sumu 180,-
eur a maloletú B. na 150,- eur mesačne od 10.02.2025. Zároveň otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné

výživné za obdobie od 10.02. do 24.04.2025 vo výške 211,48 eur pre A. a vo výške 158,70 eur pre B.
najneskôr do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V tom čase matka poberala dávky v materstve vo výške
od660,-eurdo683,-eurmesačnearodinnéprídavky300,-eur.Žilavspoločnejdomácnostismanželom,
ktorý bol zárobkovo činný, v rodinnom dome, v jeho vlastníctve. Mesačne uhrádzali za elektrinu 164,-
eur, internet 14,90 eur, TV 17,- eur, paušál 50,- eur, splátky spotrebného úveru 50,- eur, vodu 14,50
eur. Manžel matky tiež uhrádzal splátky úveru 250,- eur, poistenie 51,- eur mesačne a ročne povinné

zmluvné poistenie 135,68 eur a za komunálny odpad 210,- eur. Ročné náklady na pevné palivo matka
prezentovala vo výške 1 800,- eur. Nehnuteľný majetok nevlastnila. Mala tiež vyživovaciu povinnosť k
maloletej G., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX a plnoletému H., nar. XX.XX.XXXX. Otec za rok
2024 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1 580,25 eur (747,56 eur mzda + 832,69 eur cestovné
náhrady) a za január, február roku 2025 1 691,03 eur (mzda 805,30 eur + cestovné náhrady 885,73

eur). Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá podľa jeho tvrdenia mala príjem z dohody o vykonaní
práce. Partnerke mesačne na stravu a náklady s bývaním prispieval sumou 200 – 300,- eur. Tvrdil, že
spláca mesačne pôžičku zamestnávateľovi po 400,- eur. Nehnuteľný majetok nevlastnil. Bol vlastníkom
motorového vozidla, v ktorej súvislosti uhrádzal povinné zmluvné poistenie ročne 87,90 eur. Mal tiež
vyživovaciu povinnosť k spoločnému synovi H. (výživné vo výške 110,- eur mesačne). Maloletý A. bol

žiakom 7. a maloletá B. 3. ročníka základnej školy. Mesačný príspevok za

stravu v školskej jedálni bol 5, eur, náklady na cestovné 20,- eur, dobíjanie kreditu 10,- eur, náklady
na stravu 100,- eur, ošatenie 20,- eur, ročný príspevok do triedneho fondu 19,- eur a rodičovskému
združeniu 20,- eur pre každé dieťa. U maloletého A. boli náklady (polročné) s doplatkami za ortopedické

vložky a obuv 65,- eur. Maloletá B. tiež navštevovala školský klub a tanečný krúžok, pričom za každý
bol mesačný poplatok 10,- eur.
4.1. Otec detí je od 09.10.2025 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Na základe rozhodnutia
sociálnej poisťovne mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 17,25805 eur na deň. V
období od 17.11.2025 do 20.12.2025 mal príjem na základe dohody o vykonaní práce v celkovej výške

250,99 eur.
4.2. Z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že otec pracovný pomer so spoločnosťou DELTA
– NZTRANS, spol. s r. o. ukončil k 08.10.2025 dohodou na jeho podnet. Na výzvu súdu predmetná
spoločnosť oznámila, že otec prišiel o kvalifikáciu vykonávať svoje povolanie. V období od januára do
augusta 2025, t. j. pred skončením pracovného pomeru dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1

763,87 eur (840,83 eur mzda + 923,04 eur cestovné náhrady). Výživné na syna H. už neuhrádza.
4.3. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku, rodinných prídavkov vo výške 240,- eur. Od
22.09.2025 má príjem aj zo zamestnanie, ktorý dosahuje v priemernej mesačnej výške 804,48 eur
(október – december 2025). Tiež jej ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi H..
4.4. Maloletý A. v súčasnosti navštevuje 8. a B. 4. ročníka základnej školy. Podľa tvrdenia matky sú

náklady na maloleté deti zhruba totožné ako v minulom roku.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa§ 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

14. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť

o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

15.Vprejednávanejvecimalsúdpreukázané,žeodostatnejúpravyvýživnéhouplynulnecelýrok.Oproti
stavu v čase ostatného rozhodnutia nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane maloletých detí,
ktoré len navštevujú vyšší ročník totožného stupňa základnej školy. Nastala však zmena pomerov na

strane matky, ktorá v súčasnosti má vyšší príjem, nakoľko z dôvodu neuhrádzania výživného v určenej
výške zo strany otca, teda nedostatku financií, nastúpila predčasne do práce z rodičovskej dovolenky.
Otec detí je nezamestnaný, vedený v evidencii nezamestnaných, v ktorej súvislosti došlo k zníženiu
jeho príjmu. Aplikujúc ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, súd však na túto skutočnosť
neprihliadol, keď dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že otec si stratu zamestnania zavinil sám

požitím alkoholu pred vedením motorového vozidla, čoho následkom bola strata vodičského oprávnenia
a s tým súvisiaca strata kvalifikácie na výkon ostatného povolania, keď pracoval ako vodič. Správanie
sa otca súd vyhodnotila ako vzdanie sa zárobku a teda pri rozhodovaní vychádzal nie z príjmu otca,
ktorý v súčasnosti dosahuje, ale z príjmu potencionálneho, ktorý mohol dosahovať i naďalej, pokiaľ by
sa nedopustil proti právneho konania. Je potrebné poukázať na to, že je povinnosťou oboch rodičov

venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného

aduševnéhovývoja,zaktorýmúčelommákaždýzrodičovvyvinúťúsilienato,abyzaobstaralprostriedky
pre svojej deti. Zo skutkových okolností prejednávanej veci je nepochybné, že otec bez existencie

objektívnych dôvodov prenáša vyživovaciu povinnosť na plecia matky, má nezodpovedný prístup k
plneniu si vyživovacej povinnosti. Súčasná nepriaznivá finančná situácia, ktorú si sám otec zapríčinil,
nemôže byť na úkor maloletých detí a nie je dôvodom na zníženie výživného. Z uvedených dôvodov
súd návrh na zníženie výživného zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.