Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15P/39/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226200822
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2226200822.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
2/ D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom F. XXX, v konaní zast. Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov matka – D. C., G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, a otec – B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, o návrhu matky maloletých detí
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu,

takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

„Otec je dočasne p o v i n n ý platiť na maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX výživné v nevyhnutnej
miere vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého D. E. C., nar. XX.XX.XXXX výživné v nevyhnutnej
miere vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám

matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.“

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie vo veci samej o rozvode manželstva a úprave výkonu
rodičovských práv a povinností podaný dňa 15.12.2025, ktorým matka žiadala súd, aby jej manželstvo
s otcom rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom, zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok
obaja rodičia, styk otca s maloletými neupravil a zároveň, aby zaviazal otca na platenie výživného na
maloletého A. v sume 400,- eur mesačne, a na maloletého D. v sume 300,- eur mesačne vopred k

rukám matky maloletých. Uvedený návrh matky bol zaevidovaný na tunajšom súde pod sp. značku
15P/165/2025. V uvedenej veci matka na informatívnom stretnutí rodičov dňa 11.02.2026 podala do
zápisnice návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca voči
maloletým a žiadala, aby otec bol zaviazaný platiť výživné v nevyhnutnej miere, vo výške 100,- eur
pre každé maloleté dieťa do skončenia konania vo veci samej. Uviedla, že všetky výdavky maloletých
hradí matka, ktoré výdavky boli uvedené v návrhu a ku ktorým sa pridržiava. Vzhľadom na pasivitu otca

zastáva matka názor, že v danom prípade existujú podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti otca voči deťom aspoň v nevyhnutnej miere, vo výške 100,-
eur pre každého maloletého. Matka má vedomosť o tom, že otec je podnikateľom, počas ich spolužitia
disponoval čistým príjmom vo výške 2.000,-eur mesačne. Matka má dôvodné obavy, že neprevzatie
zásielky je len snahou o prieťahy v konaní. Uvedený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci úpravy výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu bol uznesením zo dňa 11.03.2026, č.k.

15P/165/2025-58 vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod sp. zn. 15P/39/2026.2. Z obsahu návrhu matky na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15P/165/2025 vyplýva , že matka sa s manželom
zoznámili v roku 2006, rozhodli sa uzavrieť manželstvo dňa 05.07.2008. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil

prvý syn A. B.. V roku 2009 sa presťahovali do prenajatého bytu v obci Holice. Dňa XX.XX.XXXX
sa manželom narodil druhý syn, D. E.. V roku 2019 kúpili rodinný dom v obci F.. Manželia na jeho
financovanie si zobrali úver tešili sa, že majú svoje vlastné miesto, ktoré mohli nazývať svojim domovom.
Počas pandémie v roku 2019/2020, otec začal chodievať do krčmy. Najprv tomu matka nepripisovala
veľký význam, keďže predtým nikdy neprejavoval známky závislosti od alkoholu ani agresivity. Spočiatku

to dokázala prijať, aj keď sa medzi nimi začali objavovať o niečo väčšie hádky . V roku 2022 sa však tieto
problémy rozšírili na nový rozmer. Zrazu bol omnoho častejšie neprítomný, s kamarátmi chodil hrávať
futbal a po zápasoch sa zastavovali v krčme. Domov prichádzal neskoro, unavený, zvyčajne opitý a
spoločné programy sa úplne vytratili. Postupne sa objavil ďalší problém a to, že prestal prispievať do
spoločnej kasy. Až neskôr sa ukázala pravda, že začal hrať hazardné hry. Následne matka na našla
v domácnosti ukrývané listy, ktoré obsahovali výzvy na zaplatenie dlžných súm. Dozvedela sa aj to,

že spoločný dom podlieha exekúcií, ba dokonca sa v tom čase už mala dražiť. Napokon sa spoločný
dom predal a zostala len malá suma, ktorú medzi sebou rozdelili rovným dielom, nič však otcovi z
toho nezostalo, lebo takmer okamžite túto sumu prehral v hazardných hrách. Po predaní rodinného
domu sa matka s maloletými nasťahovali do podnájmu v H. I.. Maloletých matka informovala o týchto
udalostiach s ohľadom na ich vek, od momentu odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti s otcom sú

kľudnejší a pokojnejší. Od tohto času sa otec s maloletými takmer vôbec nestýka a ani nekomunikuje. So
starším synom sa stretáva výlučne po jeho tréningoch, pričom aj v týchto prípadoch s ním komunikuje
stručne, a dá mu pár eur ako „vreckové“, čo ale nestačí ani len sčasti na výdavky maloletého. S mladším
synom sa naproti tomu vôbec nestretáva - ani ho nehľadá, ani s ním nekomunikuje. Otec maloletých
nekontaktuje ani osobne, ani telefonicky, to všetko napriek tomu, že ich adresu ako aj ich telefónne

čísla presne pozná. Matka nemá v záujme im brániť v styku. V súčasnosti matka s maloletými bývajú
v prenajatom byte v meste H. I., pričom tento stav vníma ako prechodný. Ide totiž o dvojizbový byt,
kde majú synovia vlastnú izbu, kým ona spí v obývačke na gauči. Z tohto dôvodu v súčasnosti aktívne
hľadá nový prenájom, ideálne v obci F. alebo v H. I.. Výdavky tohto bytu predstavujú nájomné vo výške
580,- € mesačne a výdavky na TV a Internet vo výške 45,-€ mesačne – spolu 625,- €. Čo sa týka

maloletého A. B., ktorý chodí do I. J. K. I. s vyučovacím jazykom maďarským v H. I. v súčasnosti
nemá žiadne mimoriadne výdavky. Jeho zdravotný stav je priaznivý, pričom v tomto roku sa jeho zrak
zhoršil a teda nosí okuliare. Jeho záľubou je futbal. Jeho výdavky predstavujú sumu vo výške 742,18 €,
pričompozostávajúznasledujúcichvýdavkov:strava–170,-€/mesiac;drogéria–25,-€/mesiac;ošatenie
a obuv – 100,-€/mesiac; alikvótna čiastka bývania – 202,17 €/mesiac; školské potreby vrátane potrieb

na praktické vyučovanie – 350,-€/rok – 29,17 €/mesiac; futbal (ošatenie, kopačky, tréningy a cesta) –
115,-€/mesiac; okuliare – 11,67 €/mesiac; zubný lekár – 50,-€/rok – 4,17 €/mesiac; sporenie – 35,-€/
mesiac; voľnočasové aktivity - 50,-€/mesiac; mobilný telefón - 25,-€/mesiac. Maloletý D. E., chodí do
B. K. s vyučovacím jazykom maďarským v F.. Do školy cestuje autobusom. Jeho zdravotný stav je
priaznivý.Jehozáľubousúknihy.Čosatýkaoblečenia,kvôlirozdielnejpostavemaloletýchD.nevienosiť

obnosené oblečenie po A., takže matka nemá s tým spojene nižšie výdavky. Výdavky maloletého D.
predstavujú sumu vo výške 623,17 € mesačne, pričom a pozostávajú z nasledujúcich výdavkov: strava
– 170,-€/mesiac; drogéria – 25,-€/mesiac; ošatenie a obuv – 100,-€/mesiac; alikvotná čiastka bývania –
202,17 €/mesiac; školské potreby – 250,- €/rok – 20,83 €/mesiac; doprava do školy – 1,80 €/deň – 36,- €/
mesiac; zubný lekár – 50,-€/rok – 4,17 €/mesiac; sporenie – 25,-€/mesiac; voľnočasové aktivity – 30,-€/

mesiac; mobilný telefón - 10,-€/mesiac. Výdavky domácnosti matky a samotných maloletých dofinancuje
matka z príjmu z predaja domu, ale z tejto sumy už rapídne ubúda, preto by podľa matky bolo na mieste
zaviazať otca k participácii na výdavkoch synov. Čo sa týka príjmových možností otca, matka udáva, že
je živnostníkom, ktorý vykonáva pokrývačské práce. Matka uvádza, že z predchádzajúceho obdobia je
jej známe, že jeho príjem neklesol pod 2.000 €. Matka pracuje v neziskovej organizácii I. C., L. J. M.

J. G., jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 965,63 €. Zároveň je poberateľkou prídavku na
deti a taktiež si uplatňuje daňový bonus na obe maloleté deti. Vzhľadom na vyššie uvedené výdavky
a príjmové možnosti oboch rodičov matka navrhuje, aby súd vo veci samej zaviazal otca prispievať
na výživu maloletého A. sumou vo výške 400,-€ a na výživu maloletého D. sumou vo výške 300,-€
mesačne. Takto navrhované výživné považuje za primerané a opodstatnené vzhľadom na príjmové

možnosti oboch rodičov a taktiež na fakt, že každodennú starostlivosť o maloletých zabezpečuje výlučne
matka bez akejkoľvek participácie otca.3. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ako „úrad“ alebo „úrad práce“),
podanímdoručenýmsúdudňa12.03.2026,podalsprávuvktorejuvádzajú,ževykonalipohovorsmatkou
maloletých na úrade. Uvádzajú, že matka s maloletými žije v 2 izbovom byte, ktorý prenajíma. Výdavky

na byt činia okolo 580,- eur/mes.. Matka je zamestnaná ako opatrovateľka, jej príjem je 1000 Eur/mes.,
ďalej poberá rodinné prídavky a daňový bonus. Matka maloletých uviedla, že otec maloletých sa vôbec
nezaujíma o svojich synov, neprispieva na výživu maloletých k rukám matky. Matka uviedla, že otec sa
občas stretne so starším synom na futbale, a niekedy s ním odíde aj domov k nemu, na pár hodín, ale
to je všetko. Mladší syn k nemu vôbec nechodí. Matka ďalej uviedla, že otec jej oznámil, že sa nikde

nedostaví, môže podať hocičo. Od toho času ako sa odsťahovala otec s ňou vôbec nekomunikuje, ani
ohľadne maloletých. Úrad práce mal snahu vykonať pohovor aj s otcom maloletých, ale otec maloletých
nezdvíhal telefón, úrad sa pokúsil vykonať aj šetrenie v prirodzenom prostredí otca, ale v čase návštevy
sa nikto nezdržiaval doma. Úrad požiadal matku maloletých, aby napísala formou sms správu otcovi,
aby z telefónneho čísla úradu zdvihol hovor, ale po viacerých pokusoch sa nepodarilo kontaktovať otca
maloletých. Úrad ďalej uvádza, že maloletý A. je žiakom I. J. I. K. M. H. I.. Je zdravý. V súčasnosti sa

mu zhoršuje zrak. Výdavky na maloletého sú uvedené v návrhu. Maloletý D. je žiakom v ZŠ M. F.. Je
zdravý. Výdavky na maloletého sú uvedené v návrhu.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p., nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. o Civilnom mimosporovom poriadku (CMP),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, ktorý sa použije aj v civilnom mimosporovom konaní (§ 2 ods. 1
CMP), môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Môže takurobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 324 ods. 1 CSP a § 360 ods. 1 CMP). Podľa osobitnej úpravy
obsiahnutej v CMP môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe,
odovzdal ho do starostlivosti určenej osoby alebo do striedavej starostlivosti (§ 367 ods. 1), alebo aby

povinný platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 366). Neodkladné opatrenie je tak v zásade prípustné iba v
dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo obave, že exekúcia bude ohrozená.
V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej;
na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany
práv a právom chránených záujmov. Bezodkladná úprava pomerov znamená, že bez takejto úpravy

by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo
do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné.
Pri rozhodovaní vo veciach maloletých, vrátane rozhodovania o neodkladnom opatrení, je podľa čl. 5
Zákona o rodine prvoradým hľadiskom záujem maloletého dieťaťa, pri ktorom sa zohľadňuje okrem
iného úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie

vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

12. Podľa § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(ods.1).Obajarodičiaprispievajúna

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (ods. 4).

15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

16. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Základnou podmienkou na nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len
z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o dočasnú úpravu práv a povinností, ktorá

nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca

svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba neodkladnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť
vtedy, ak má súd osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je
priamoohrozenájehovýživa,alebokeďmusíbyťokamžitevyňatézdoterajšiehovýchovnéhoprostredia,

prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné ho uplatniť teda len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov.

19. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,

že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladným opatrením
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu
pomerov tak, aby svojim rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto
rozhodnutie bezprostredne dotýka.

20. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal

na jeho výžive. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo
väčšom rozsahu. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Pod pojmom nevyhnutná miera treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných

potrieb dieťaťa. Ako už bolo uvedené, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhoduje na základe neúplného dokazovania, resp. na základe tvrdení navrhovateľa.

21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP, ktorým súd
povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti

rodiča k dieťaťu podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v
dostatočnomrozsahučivôbecneplní,azároveňprocesnýzákladspočívajúcivpotrebeokamžitejúpravy
pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. V zmysle daného ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené
len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého dieťaťa a nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť aj vyššie sumy výživného. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia

§ 366 CMP prichádza do úvahy vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o
určení výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením treba vychádzať z individuálnych okolností
každého prípadu tak, aby dieťa malo dočasne zabezpečené základné potreby ako je strava, zdravotná
starostlivosť, ošatenie, bývanie.

22. Súd s prihliadnutím k špecifickým okolnostiam danej veci má za to, že v danom prípade je potrebné
v zmysle § 366 C.m.p. otcovi maloletých detí nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, keďže je v
konaní osvedčené, že rodičia spolu nežijú, matka býva s maloletými deťmi v prenajatom byte, maloleté
deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, otec na maloleté deti vôbec neprispieva. Bez
úhrady výživného aspoň v nevyhnutnej miere zo strany otca by mohla byť riadna výživa maloletých detí

ohrozená. Zo správy úradu práce zo dňa 12.03.2026 vyplýva, že otec maloletých sa vôbec nezaujíma
o svojich synov, neprispieva na výživu maloletých k rukám matky. Matka úradu uviedla, že sa otec
občas stretne so straším synom na futbale, a niekedy s ním odíde aj domov k nemu, na pár hodín,
ale to je všetko. Mladší syn k nemu vôbec nechodí. Otec sa teda na výžive maloletých nepodieľa ani
osobnou starostlivosťou o maloleté deti, t.j. ani žiadnou inou formou, nakoľko sa s maloletými deťmi

skoro vôbec nestýka. Podľa názoru súdu ponechať matku bez určenia výživného aspoň v nevyhnutnej
miere by nebolo v záujme maloletých detí, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a na svoje pomery nie je
schopná zabezpečovať deťom výživu v potrebnom rozsahu, a preto nie je v záujme maloletých detí, aby
vyživovacia povinnosť otca do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu výkonu rodičovskýchpráv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bola ponechaná len na úvahu otca, resp. na jeho
svojvoľné rozhodnutie, či matke prispeje alebo nie, ale naopak, aby bola nateraz upravená dočasným
súdnym rozhodnutím tak, aby boli ochránené záujmy maloletých a dočasne tak upravené ich pomery.

Súdom určené výživné je otec povinný platiť počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to pravidelne
k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri
nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí, a pre krátkosť času ani nemôže, vykonávať dokazovanie
v rovnakej forme a rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Keďže v konaní o neodkladnom opatrení
nie je možné komplexne preukázať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, nebolo možné

pri nariadení neodkladného opatrenia o určení výšky výživného prihliadať na skutočné pomery rodičov.
Súd však v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že neodkladným opatrením určená suma výživného
môže reálne predstavovať základné výdavky na maloleté deti, a keďže matkin príjem jednoznačne
nepostačuje na pokrytie týchto výdavkov, súd má za to, že je v záujme maloletých a je nevyhnutné, aby
bola upravená vyživovacia povinnosť otca, keďže je zákonnou povinnosťou otca, ako rodiča, podieľať
sa na výžive maloletých a zabezpečovať ich potreby. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal otca na platenie

výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere, a to v sumách, ako sú uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

23.Vzhľadomktomu,žetotokonaniesatýmtorozhodnutímkončí,súdonárokunanáhradutrovkonania
rozhodol postupujúc podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Toto uznesenie je vykonateľné doručením.