Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/223/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124201720
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124201720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Petry Lackovej, v právnej veci manželky/matky: A. B. C., D.,
E. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. H. XXXX/XXX, XXX XX I., zastúpená právnou zástupkyňou
JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina a manžela/
otca: J. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. H. XXXX/XXX, XXX XX I., zastúpený zástupcom:
JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 692, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: F. B., nar.
XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina, trvale pobytom ako matka, o odvolaniach matky, otca proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 14P/19/2024-531 zo dňa 19. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. manželstvo
účastníkov A. B., E. F. a J. D. B. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XXX, rozviedol.

Výrokom II. zveril maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletú K. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať
na výživu maloletého F. sumou 440 eur mesačne a na maloletú K. sumou 520 eur mesačne, a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí. Vo výroku IV. rozhodol, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým F. a s maloletou K. každý nepárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do nedele do
18.00 hod. Výrokom V. určil, že otec si maloleté deti prevezme v dňoch školského vyučovania v školskom

zariadení až po skončení školského vyučovania a v ostatných dňoch (vrátane dní pracovného voľna) v
mieste bydliska matky a v tomto mieste ich aj matke odovzdá naspäť. Vo výroku VI. rozhodol, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi aj počas zimných, veľkonočných, jarných letných prázdnin
s presným určením dní.Výrokom VII. rozhodol, že matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom
pripraviť, maloleté deti otcovi odovzdať v mieste bydliska maloletých detí a otec je po uplynutí doby
stretnutia povinný maloleté deti matke vrátiť späť na tom istom mieste. Vo výroku VIII. určil, že osobitná
úprava styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin má prednosť pred všeobecnou úpravou styku otca

s maloletými deťmi. Výrokom IX. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh navrhovateľky/manželky
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,jeho odôvodnenie, na vykonané dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, zisťovaním názoru
maloletých detí, listinami v spise a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a za aplikácie § 22, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods.

1, 3, 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a §
52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Súd prvej inštancie mal zistený nesúlad medzi manželmi, ktorý viedol k tomu, že sa vzájomne
odcudzili s tým, že mali rozdielne pohľady na spoločné trávenie času, vedenie domácnosti, financovanie

rodiny, výchovu, v manželstve chýbala vzájomná partnerská dôvera, čo viedlo postupne ku konfliktom
s tým, že aj keď manželka priznala, že novú známosť nadviazala v priebehu roku 2024, stále je to za
trvania manželstva, preto ako sekundárnu príčinu súd prvej inštancie vyhodnotil mimomanželský pomer
manželky, manželia sa spolu intímne nestýkajú, od 09/2024 nežijú v spoločnej domácnosti a z prednesu
účastníkov vyplynulo jednoznačné a pevné rozhodnutie nezotrvať v manželstve, preto súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

4. Následne upravil aj rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, kedy mal
zistené, že výchovu maloletých detí zabezpečuje matka a v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky
abolotoajprianímmaloletýchdetí,pričomotecrešpektovalpocitymaloletýchdetíasúhlasilsozverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, preto súd maloletého F. a maloletú K. zveril do osobnej

starostlivosti matky.

5. V ďalšom sa zaoberal otázkou úpravy výživného na maloleté deti, poukázal na to, že maloletý F. je
žiakom šiesteho ročníka ZŠ, spočítal výdavky, ktoré na maloletého uvádzala matka, išlo o sumu 721
eur a výdavky, ktoré na maloletého uviedol otec, tie boli v sume 662 eur, čiže tieto sumy spriemeroval

a ustálil mesačné výdavky na maloletého F. na sumu 692 eur, ktoré zahŕňajú ZRPŠ, školské poplatky,
družina, výlet, fotenie, učebnice, pracovné zošity, školské potreby, strava v škole, programátorský
krúžok, strava v domácom prostredí, oblečenie, obuv, hygienické potreby, veci, ktoré slúžia pre rozvoj
zručnosti maloletého, voľnočasové aktivity a výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Čo sa týka
maloletej K., je v treťom ročníku ZŠ, pri ktorej opätovne spočítal výdavky, ktoré na maloletú uvádzala

matka, išlo o sumu 906 eur a výdavky, ktoré na maloletého uviedol otec, tieto boli v sume 696 eur, tieto
súd spriemeroval, čiže mesačné výdavky na maloletú K. ustálil na sumu 801 eur a zahrnul tu výdavky
na ZRPŠ, školské poplatky, družinu, triedny fond, učebnice, pracovné zošity, školské pomôcky, krúžky
ako výtvarná, gymnastika, strava v domácom prostredí, oblečenie, obuv, hygienické potreby, veci, ktoré
slúžia pre rozvoj maloletej, veci týkajúce sa voľnočasových aktivít, výlety, vitamíny, dentálna hygiena,

okuliare, vyšetrenia u lekárov.
Čo sa týka príjmov, výdavkov, majetkových pomerov matky, sporný bol výdavok na bývanie, kedy matka
uvádzala podiel dieťaťa na výdavkoch na bývanie v sume 266 eur mesačne, t.j. 800 eur : 3 osoby, s čím
otec nesúhlasil, matka špecifikovala, že suma 800 eur predstavuje 600 eur nájomné a 200 eur energie,
vzhľadom na skutočnosť, že matka býva v partnerovom byte, akceptoval súd ako primeraný výdavok na

bývanie sumu 600 eur mesačne, čo by malo predstavovať (aj podľa otca) bežnú cenu obdobných nájmov
v danej lokalite a za primeraný výdavok na bývanie na maloleté deti, podľa názoru súdu, bolo možné
akceptovať sumu 200 eur na dieťa. Matka uviedla, že má dve spoločnosti, kde má príjem z podnikania
okolo 2.000 eur mesačne s tým, že má príjem aj zo zamestnania, keďže je zamestnaná vo vlastnej
firme. Čo sa týka príjmov z prenájmu apartmánov v Chorvátsku, tieto dáva svojim rodičom, kde príjem

z týchto apartmánov v E. môže byť okolo 10.000 eur ročne. Podľa potvrdenia o príjme matky, v období
od 02/2023 - 12/2023 mala matka priemerný príjem 586 eur a od 01/2024 – 04/2024 v priemere 614 eur
s tým, že má príjem aj z prenájmu bytovej jednotky v I. 700 eur mesačne, z toho 100 eur predstavujú
energie na túto bytovú jednotku. Matka uviedla, že má tri apartmány v E., prenájom apartmánu na deň
vychádza okolo 60 – 70 eur, energie na týchto apartmánoch predstavujú výdavok 2.400 eur ročne,

je potrebné zaplatiť daň v sume 1.000 – 2.000 eur ročne a poplatok za dom 700 eur. Platí si tam aj
upratovačku, kde jedno upratovanie je 60 – 70 eur. Matka spláca hypotéku na rodinný dom, ktorý je
v podielovom spoluvlastníctve s manželom, výška hypotéky je 1.255,76 eur, motorové vozidlá, ktoré
matka využíva, sú písané na firmu, čiže výdavky na pohonné hmoty, poistky, servis, hradí firma, strava
na ňu je minimálne v sume 200 eur mesačne, výdavky na oblečenie a obuv 100 eur, hygienické potreby

80 eur, mobil platí firma, voľnočasové aktivity 20 – 50 eur mesačne s tým, že jedenkrát do roka chodí
na kontrolu k lekárke do I., má problémy so srdcom, takisto chodí k psychiatričke do D. jedenkrát za
mesiac, sedenie stojí 50 eur, má tetániu, stabilizovanú, kupuje si voľnopredajné lieky, čo je výdavok 100
eur mesačne, zakupuje aj rôzne výživové doplnky, ktoré predstavujú 100 eur mesačne. Má poistenie,kde platí 30 eur mesačne, študuje čínsku medicínu v L., kde platí poplatok 1.400 eur ročne. Čiže bolo
potrebné tiež zakúpiť učebnice v súvislosti s týmto štúdiom, ako aj s dochádzaním do L., spolu uvedené
predstavovalo sumu 150 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil príjem matky

na sumu cca 4.000 eur mesačne, ktorý pozostáva z príjmov zo zamestnania, podnikania, prenájmu
bytovej jednotky v I. a prenájmu apartmánov v Chorvátsku.
Čo sa týka otca, ten uviedol dve spoločnosti s tým, že je zamestnaný v jednej z jeho spoločností F.
M., kde mal v období 02/2023 – 12/2023 príjem v priemere 430 eur mesačne a v období 01/2024 –
04/2024 v priemere 585 eur mesačne. Od septembra 2024 pracuje v spoločnosti A. D. ako asistent,

ide o firmu, ktorá sa zaoberá účtovníctvom na plný pracovný úväzok, z ktorej má príjem cca 700 eur
mesačne v čistom. Takisto má príjem z prenájmu apartmánu v I. v sume 730 eur mesačne a ďalšie príjmy
z obchodných spoločností v sumách 1.000 – 1.200 eur mesačne, z ktorých financuje, čo je potrebné.
Čo sa týka jeho výdavkov, tieto uviedol na elektrinu vo výške 300 eur, ďalej kúri v dome aj drevom, čo
predstavuje 280 eur na rok, čiže 23 eur mesačne, za TV a internet 13 eur mesačne, poistka domu 44
eur mesačne. V roku 2017 načerpal hypotéku v sume 80.000 eur, ktorú spláca po 300 eur mesačne,

ktorá bola použitá na prerobenie apartmánov v Chorvátsku. V roku 2022 si zobral bezúčelový úver
v sume 30.000 eur, minuli sa počas stavby domu, ide o splátku 300 eur mesačne, motorové vozidlo,
ktoré využíva je firemné, výdavky s tým súvisiace hradí firma. Čo sa týka výdavkov na stravu, oblečenie,
kozmetiku, výlety predstavujú spolu mesačne sumu 900 eur, výdavky na mobil uhrádza firma, platí si
životné a úrazové poistenie v sume 31,31 eur mesačne a od kamarátov má požičaných cca 200.000

eur, tieto splátky má odložené. Aktuálne dlh rodine a kamarátom predstavuje cca 170.000 eur, nevedel
to uviesť presne. Jeho matke (starej matke maloletých detí) posiela 200 eur mesačne na stravu, keďže
maloletým deťom varí a trávia u nej čas. Má alergie na jarné pele, čiže jeden až jeden a pol mesiaca
musí užívať lieky, čo predstavuje 30 eur na mesiac za balenie. Platí si aj upratovačku, ktorá chodí 2-
krát za mesiac na 4 hodiny, teda na 8 hodín mesačne, 7 eur na hodinu, kde je mesačný výdavok 56

eur. Čo sa týkalo úveru, ktorý mal otec zobrať v roku 2017 a má splácať v sume 300 eur mesačne, súd
prvej inštancie uveril tvrdeniam matky s tým, že, čo sa týka apartmánov v E., E. matka ich prevzala až
v roku 2019 a finančné prostriedky otec čerpal v roku 2017, je nelogické, aby brali peniaze na budovanie
niečoho, čo ešte ani nevlastnili. Prihliadol k hypotekárnemu úveru, ktorý spláca otec v sume 300 eur
mesačne, ktorú si mal zobrať v roku 2022 s tým, že tieto peniaze mali byť použité pri stavbe domu.

K dlhom rodine a kamarátom súd prvej inštancie neprihliadol pri určovaní výšky výživného, nakoľko pri
nich uviedol, že tieto momentálne nespláca otec.
Súd prvej inštancie poukázal na princíp potencionality príjmov s tým, že bolo potrebné ustáliť možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca, ktorý sám uviedol, že životný štandard mali dobrý, možno taký
nadštandard, ako to vnímal aj súd, obidvaja rodičia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu,

kde hodnota bez pozemku môže byť zhruba cca 700.000 eur. V predmetnom rodinnom dome sú 3
bytové jednotky, kde jednu mali využívať spolu ako rodina a dve bytové jednotky prenajímajú. V ďalšom
súd prvej inštancie poukázal na výkazy ziskov tržieb hospodárskych výsledkov a účtovných závierok
spoločnosti F. M., kde táto spoločnosť mala v roku 2023 tržby vo výške 331.276 eur, celkové výnosy
v sume 346.555 eur s tým, že otec uviedol, že celá tržba mu nezostáva, môže ísť o takých 5 až 10%.

Ďalej vychádzal z tržieb, ktoré boli v roku 2023 a pokiaľ by sa zobral ten priemer 7,5 %, potom by mal
otec príjmy zhruba okolo 24.825 eur, t.j. 2.070 eur mesačne.
Pri spoločnosti F. M. za rok 2024 vyplynulo, že platila za účtovné služby najskôr sumu 384 eur s DPH
mesačne, následne sumu 480 eur mesačne s DPH a následne 1.734 eur s DPH mesačne, čiže mesačne
ide v priemere o sumu 866 eur s DPH. Táto spoločnosť v roku 2024 uhradila sumu 28.800 eur, t.j. 2.400

eur mesačne v priemere za biznis koučing, a súd prvej inštancie bol toho názoru, že pokiaľ firma dokáže
platiť obchodné poradenstvo v sume cca 2.400 eur mesačne, platí za účtovné služby v priemere 866
eur mesačne nie je v takej zlej finančnej kondícii, ako sa to snažil navodiť otec. Potencionálny príjem
otca súd ustálil v priemere v sume 4.500 eur mesačne v čistom vychádzajúc zo skutočností, že otec je
zdravý mladý muž v produktívnom veku, má vysoké záväzky a súd nepredpokladá, že by sa uspokojil

s príjmom z podnikania vo výške 1.000 až 1.200 eur mesačne. Rodičia sa pustili do stavby luxusného
rodinného domu, na stavbu ktorého si matka brala hypotéku v sume 395.000 eur, otec takisto tvrdil, že
si požičal od rodiny peniaze na dokončenie, a preto je zrejmé, že životný štandard rodiny bol na vysokej
úrovni, zabezpečovala ho matka aj otec. Ak by skutočný príjem otca z podnikania bol len vo výške
1.200 eur mesačne, otec by si nemohol dovoliť nadštandardnú životnú úroveň ako má, kedy chodieva

na zahraničné dovolenky, býva v luxusnom rodinnom dome, pričom v minulosti si takýto nadštandard
dopriala celá rodina a súd prvej inštancie bol toho názoru, že otec je schopný zabezpečiť takýto štandard
deťom aj naďalej. Príjem otca v sume v priemere 4.500 eur mesačne ustálil a uviedol súd prvej inštancie,
že pozostáva zo sumy 730 eur za prenájom apartmánu v I. a zvyšná suma je výsledkom podnikaniaotca, resp., ak otec skutočne pracuje v účtovníckej spoločnosti, o čom má súd prvej inštancie značnú
pochybnosť, časť tejto sumy predstavuje aj príjem zo zamestnania vo výške 700 eur mesačne.
Súd prvej inštancie pri určení sumy výživného vychádzal z výdavkov maloletých detí, u maloletej K.

boli výdavky ustálené na sumu 801 eur plus pomerná časť nákladov na bývanie v sume 200 eur spolu
teda v sume 1.001 eur a otec by sa mal na výdavkoch podieľať vo výške 2/3, čo predstavuje výdavok
v sume 667 eur. Tu však prihliadol k tomu, že otec sa s maloletou stretáva v rozšírenom rozsahu, kde
uhrádza počas styku niektoré náklady, odrátal od tejto sumy sumu 150 eur a tak výživné pripadajúce na
otca ustálil na sumu 520 eur mesačne. Čo sa týka maloletého F., tu boli výdavky ustálené v sume 692

eur mesačne plus 200 eur pomerná časť nákladov na bývanie, teda spolu suma 892 eur, 2/3 z týchto
výdavkov predstavujú sumu 594 eur, pričom opätovne súd odrátal sumu 150 eur a výživné ustálil na
sumu 440 eur mesačne.

6. Pri úprave styku, súd prvej inštancie zisťoval aj názor maloletých detí, ktoré majú rady obidvoch
rodičov, obidvaja sa vedia o nich postarať, chceli však viac tráviť času s matkou. Keďže rodičia sa

nevedeli zhodnúť na úprave styku, súd prvej inštancie ako kompromisné riešenie rozhodol, že styk otca
s maloletými deťmi sa bude realizovať od stredy od 14:00 hod. do nedele do 18:00 hod., a to každý
nepárnytýždeňstým,žepreberaniemaloletýchdetívdňochškolskéhovyučovaniavškolskomzariadení
je praktické a po ukončení doby stretnutia otec maloleté deti odovzdá opäť matke v jej bydlisku. Zároveň
upravil styk aj v priebehu letných, zimných, jarných prázdnin a veľkonočných prázdnin.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

8.ProtivýrokuIII.ažIV.rozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniematkaprostredníctvomzástupcu

v podaní doručenom súdu 07.04.2025 (č.l. 553 súdneho spisu) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s výrokom III. napadnutého
rozsudku, tento napáda nielen čo do určenia výšky bežného výživného na maloleté deti, ale aj vzhľadom
ktomu,žesúdprvejinštancieneurčilajpovinnosťtvorbyúsporvzmyslenávrhumatky,ktorážiadalaurčiť
povinnosť tvorby úspor na každé maloleté dieťa 250 eur mesačne, nakoľko uvedené je v schopnostiach

a možnostiach otca a uloženie tejto povinnosti umožňuje životná úroveň otca. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie konštatoval vysoký štandard účastníkov konania za súčasnej aplikácie princípu
potencionality u otca maloletých detí s tým, že ustálil príjem otca v sume 4.500 eur mesačne. Okrem
majetkovej kondície otca, ktorý je podielovým spoluvlastníkom luxusnej nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v exkluzívnej lokalite mesta I. – G., na rozdiel od matky nie je viazaný bremenom spočívajúci

v hypotekárnom úvere v celkovej výške 385.000 eur a taktiež je výlučným vlastníkom pozemku, na
ktorom predmetná nehnuteľnosť stojí. Otec je aj vlastníkom lode, ktorú už 4 roky nepoužíva, pričom
jej hodnota môže predstavovať sumu zhruba 20.000 eur, ale aj napriek svojim údajným záväzkom,
otec túto nespeňažil, aby si vylepšil svoje údajné zlé ekonomické postavenie. Poukázala na to, že
výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb maloletých detí

spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť
alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu detí. V priebehu súdneho konania sa otec
usiloval minimalizovať výdavky na maloleté deti hradené matkou, keď pristupoval k neprípustnému
započítaniu sumy v iných výdavkoch a taktiež poukázala matka na neprimerané majetkové riziká, keď
v priebehu súdneho konania apeloval na to, že si od rôznych veriteľov požičal sumu cca 200.000 eur,

pričom spôsob jej použitia nepreukázal, a teda nebolo možné prijať záver, že by tieto boli použité pre
potreby rodiny a domácnosti. Z ohľadu na vek maloletých detí, ako aj súčasné schopnosti a možnosti
a tiež nadštandardné pomery otca je opodstatnené uložiť povinnosť tvorby úspor v sume 250 eur na
každé maloleté dieťa. K úhrade otcom uvádzaných nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré boli otcom
vyčíslenénasumespolu1.739,31eurvychádzajúczodseku44.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,

a to aj so započítaním splátky jedného úveru v sume 300 eur, ktorú samotný súd neuznal ako výdavok
nevyhnutný a oprávnený, za súčasného splnenia povinnosti úhrady bežného výživného aktuálne určenej
sume 440 eur na maloletého F. a 520 eur na maloletú K., zostáva otcovi suma 1.800,69 eur, z ktorej
rozhodne môže byť navrhovaná suma 250 eur na každé dieťa určená a použitá na vytváranie úspor
maloletým deťom bez ohrozenia životnej úrovne otca.

V ďalšom matka poukázala na Metodiku výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, podľa ktorej nepostupoval súd prvej inštancie a podľa ktorej síce mala len odporúčací
charakter, ale výživné na maloletého F. by malo zodpovedať 18 %, čo predstavuje sumu 810 eur pre
maloletého F. a na maloletú K. 16 % z príjmu povinného rodiča, čo predstavuje 720 eur pre maloletúK.. K úprave styku, poukázala na to, že v roku 2023 strávil otec v zahraničí 222 dní z kalendárneho
roka, následne pre potreby súdneho konania, kedy žiadal účelové zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti bez určenia výživného uvádzal, že je schopný si svoje pracovné povinnosti zariadiť

tak, aby bol schopný výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti. Zároveň poukázala na to, že otec
pravidelne deleguje svoje rodičovské povinnosti na svojich rodičov, v ktorých starostlivosti maloleté deti
ponecháva dokonca i bez informovania matky, že v čase výkonu jeho starostlivosti sa bude zdržiavať
v zahraničí. Pokiaľ si otec nevie nastaviť svoje pracovné povinnosti tak, aby bol schopný zabezpečovať
riadnu starostlivosť o maloleté deti v rámci úpravy styku a súčasne maloleté deti sa nezávisle od seba

vyjadrili, že rozsah styku od štvrtka do nedele každý druhý týždeň je pre nich postačujúci, niet dôvodu,
aby súd pristúpil k modifikácii tohto rozsahu, ktorý sa v prevažnej miere realizoval a maloleté deti na
neho boli nastavené a určil sa širší rámec výlučne kompromisnou metódou. Súd prvej inštancie názor
a jasne prezentovaný postoj maloletých detí nerešpektoval. Na základe uvedeného navrhla matka, aby
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a sám vo veci
rozhodol, navrhla určiť výživné na maloletého F. v sume 550 eur mesačne a na maloletú K. v sume 650

eur mesačne a súčasne zaviazať otca povinnosťou tvorby úspor v sume 250 eur na každé dieťa, ktoré je
otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený na tento účel, alternatívne,
aby rozsudok vo výroku III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Proti rozsudku, v časti III. výrokovej vety (výživné na mal. deti) podal otec maloletých detí odvolanie

cestou zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 15.04.2025 (č.l. 565 súdneho spisu) z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Trval na tom, že súd nesprávne posúdil
majetkové pomery otca ako povinného, namietol postup súdu prvej inštancie tzv. potencionálneho
príjmu otca vo výške 4.500 eur v čistom, takýto zárobok nevyplýva zo žiadnych dokladov a takýto
príjem nedokáže dosiahnuť ani za najideálnejších podmienok. Otec súdu preukázal, že podniká a má

príjem zo zamestnania vo výške 700 eur mesačne (zamestnávateľ A. D. A.), ďalší príjem dosahuje
z podnikania vo výške 1.000 až 1.200 eur mesačne výbermi z firmy F. ako pôžičky, ďalej je to jeho
príjem z prenájmu apartmánu, ktorý sa nachádza v rodinnom dome na G. vo výške 730 eur mesačne.
Tento príjem považoval za stabilný, avšak matka dňa 31.03.2025 po vyhlásení rozsudku mu zaslala mail,
ktorým mu oznámila, že ani on, ani ona nebude prenajímať apartmány v rodinnom dome na G., hoci

každý doposiaľ z nich dosahovali príjem po 730 eur mesačne. Matka maloletých detí ich bude využívať
pre svojich kamarátov na ateliér, sklad alebo dielňu. Ide o novú rozhodnú skutočnosť, ktorá nemohla
otcovi byť zrejmá počas konania a ktorá ovplyvňuje výrazne jeho zárobkové pomery. V odvolaní ďalej
uviedol, že matka dňa 31.03.2025 mu z firmy C. M. M. , ktorú mu previedla zmluvou dňa 25.01.2024
za 1 eur, tzn. pred rokom, vybrala neoprávnene sumu 9.500 eur s tým, že do poznámky uviedla, že ide

o odplatu za prevod obchodného podielu. Matka maloletých detí týmto neoprávneným prevodom marí
jeho podnikanie, a tým dosahovanie príjmu na výživu maloletých detí. Poukázal na to, že výživné má
plniť uhradzovaciu funkciu a nie hypotetickú, ktorú založil súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím.
Súd nesprávne vyhodnotil náklady na biznis koučing vo výške 28.800 eur, pretože uvedenú sumu, aj
keby ju nevynaložil na biznis koučing, si on ako fyzická osoba nemôže len tak vybrať, ako sa domnieva

súd, nakoľko obchodná spoločnosť F. túto sumu môže použiť len na pokrytie strát z minulých období.
Ak by si ich aj vyplatil ako „vymyslený“ zisk, ako má zrejme namysli súd, tak tento musí zdaniť, čo opäť
súd prvej inštancie absolútne nebral do úvahy. Súd prvej inštancie úplne odignoroval základné rozdiely
medzi zamestnancom a podnikateľom, čo sa prejavilo na vydaní nepochopiteľne vysokého výživného
na maloleté deti.

Čo sa týka údajnej nadštandardnej životnej úrovne, tento svoj záver súd prvej inštancie neodôvodnil
konkrétnymi dôvodmi. Poukázal na to, že na luxusnom rodinnom dome v I. na G. je úver vo výške cca
350.000 eur, ktorý je vedený na matku maloletých detí, ale zaťažené sú obidva spoluvlastnícke úvery.
On, ako otec, má úver vo výške 80.000 eur od roku 2017 s mesačnou splátkou 300 eur, ďalší úver vo
výške 30.000 eur od roku 2022 s mesačnou splátkou 300 eur a od rodinných známych pôžičky vo výške

60.000 eur, kde súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že má otec od rodiny 200.000 eur, myslel tým
celkové úverové zaťaženie. Bez týchto úverov by neboli schopní postaviť rodinný dom na G., v ktorom
okrem ich bytovej jednotky prenajímajú 2 apartmány, jeden apartmán prenajíma matka maloletých detí
a druhý otec s tým, že zároveň z týchto úverov sa prerobili aj apartmány v E. v C. v Chorvátsku, z ktorých
príjem má len matka maloletých detí. Čo sa týka rodinného domu na G., jeho hodnota predstavuje sumu

350.000 eur, čo pre každého predstavuje majetkovú hodnotu vo výške 175.000 eur, už sa tu odrátava
vlastne 700.000 eur mínus úver 350.000 eur a vzhľadom k úverom otca v celkovej výške 170.000
eur, jeho majetková hodnota je 5.000 eur z luxusného rodinného domu na G.. Uvedené nemôže byťzhodnotené ako nadštandardný život. Otec namietal záver súdu prvej inštancie, že žije nadštandardný
život, na ktorom by sa mali podieľať aj jeho maloleté deti.
Zároveň poukázal na to, že matka maloletých detí v 12. mesiaci 2024 ho písomne vyzvala na vrátenie

daru, a to 1 rodinného domu. Ide o nový dôkaz, s ktorým je potrebné sa oboznámiť. Ďalej poukázal na
to, že nevlastní žiadnu luxusnú loď v hodnote 20.000 eur ako uvádzala matka, táto loď má hodnotu cca
8.000 eur, ktorú používa v rámci svojho podnikania, kde je určená na výučbu kapitánskych kurzov.
Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletých detí poukázal na to, že výdavky maloletých detí na
základnej škole nemôžu dosahovať výšku minimálnej mzdy, ktorá je 750 eur v hrubom, tzn. 526 eur

v čistom. Súd prvej inštancie určil výdavky na maloletého F. vo výške 692 eur mesačne a na maloletú
K. vo výške 801 eur mesačne. Ide o výdavky, ktoré sú na úrovni minimálnej mzdy zamestnanca, čo
nemôže byť v záujme maloletých detí. Pokiaľ sa matka detí rozhodla dopriať maloletým deťom lepšiu
životnú úroveň aj napriek tomu, že všetky jej obchodné spoločnosti, tzn. podnikanie, je v účtovnej strate,
toto nech zabezpečuje ona. On ako otec chce maloleté deti viesť k zodpovednosti a k tomu, aby žili
z toho, čo zarobia, nie z úverov a čiernych peňazí, ako ich učí matka. Nie je povinný podieľať sa na

voľnočasových aktivitách detí vo výške 100 eur mesačne, ktoré vyčíslila matka maloletých detí a ktoré
súd mechanicky len prevzal bez toho, aby túto položku vyhodnotil ako položku, ktorú vynakladá každý
rodič, keď s maloletými deťmi tráviť čas, tzn. táto položka sa nezahŕňa do výdavkov na maloleté dieťa,
rovnako otec nie je povinný sa podieľať na nákladoch matky na bývanie - nájom u nového priateľa vo
výške 800 eur. Matka maloletých detí má kde bývať v rodinnom dome na G. v samostatnej bytovej

jednotke. V ďalšom poukázal na to, že matka maloletých detí poberá daňový bonus a prídavky na
maloleté deti a tieto rozhodné skutočnosti súd prvej inštancie neaplikoval pri určovaní výšky výživného
s potrebami maloletých detí s tým, že matka môže uspokojiť potreby maloletých detí v roku 2024
mohla uspokojiť vo výške 400 eur mesačne len zo štátnych dávok, nakoľko výška daňového bonusu
predstavuje sumu 140 eur na každé dieťa, teda 280 eur mesačne na obidve maloleté deti, prídavky na

maloleté deti predstavujú sumu 120 eur mesačne. Za rok 2025 predstavuje výška daňového bonusu
sumu 100 eur, tzn. 200 eur na obidve mesačne maloleté deti a prídavky predstavujú sumu 120 eur, čiže
matkatakmohlauspokojiťpotrebymaloletýchdetívroku2025vovýške320eurmesačnelenzoštátnych
dávok. Žiadal odvolací súdu zreálniť výšku výživného tak, aby zodpovedala jeho reálnym pravidelným
príjmom a určiť ho vo výške 300 eur mesačne na každé maloleté dieťa, tzn. 600 eur mesačne na obidve

maloleté deti. Čo sa týkalo úpravy styku, v tomto smere sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky, otca v podaní doručenom súdu 13. mája 2025
(č.l. 594 súdneho spisu) uviedol, že odporúča rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť
a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní zo dňa 16.05.2025 (č.l. 630 ) uviedol, že pokiaľ
ide o tvorbu úspor, tak vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne zistil výšku príjmu otca,
keď aplikoval tzv. potencionálny príjem vo výške 4.500 eur mesačne, ktorý nikdy nedosahoval, aj
vzhľadom k tomu, že dňa 31.03.2025 mu matka maloletých detí zakázala prenajímať apartmán, čím

prišiel o príjem 730 eur mesačne, vybrala neoprávnene sumu 9.500 eur, podala žalobu o vrátenie
daru polovice rodinného domu v I., nie je v jeho reálnych možnostiach platiť súdom určené výživné,
tzn. určené napadnutým rozhodnutím vo výške 960 eur mesačne, a teda tvorba úspor neprichádza do
úvahy. V ďalšom zopakoval skutočnosti uvádzané už v jeho odvolaní podanému proti rozsudku súdu
prvej inštancie, namietal matkou tvrdenú potrebu aplikácie Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre

určovanievýživného,t.j.18%zo4.500eura16%zo4.500eur.Kstykuuviedol,žepovažujerozhodnutie
v tejto časti za správne, styk určený súdom v rozsahu od stredy do nedele každý druhý týždeň sa
realizuje bez problémov, preto by prípadná zmena (na prípadné odvolanie matky) len narušila fungujúci
stav a nebola by v záujme maloletých detí ani v súlade s právami otca tráviť s maloletými deťmi čo
najviac času.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu 29. mája 2025 (č.l. 637) zopakovala
skutočnosti uvádzané už v podanom odvolaní. Doplnila, že otec uvádzal, že podniká od roku 2011
prostredníctvom obchodnej spoločnosti F., tzn. 14 rokov. Obchodná spoločnosť F., ktorej je otec
jediným konateľom, spoločníkom, a teda jediným konečným užívateľom výhod vykazuje účtovnú stratu

minimálne od roku 2020, ak by sa mali tvrdenia otca zakladať na pravde, je nutné zvážiť ďalšie
pokračovanie v podnikateľských, resp. obchodných aktivitách a nájsť si riadne zamestnanie. Je iluzórne
predpokladať, že otec by polovicu až 2/3 kalendárneho roka trávil mimo územia Slovenskej republiky
vedenímkapitánskychkurzov,organizovanímregátainýchjachtárskychpodujatí,akovyplývazwebovejstránky N. a ponuky činností obchodnej spoločnosti otca, ktorý je jediným konečným užívateľom výhod,
pokiaľ by z tejto obchodnej činnosti neprofitoval, odkazujúc na jeho výdavok vo výške 28.800 eur na
koučovacie služby pre podnikanie, ktorý výdavok sám osebe predpokladal svoju rentabilnosť. Súdu prvej

inštancie bol predložený listinný dôkaz, v ktorom sa uvádza, že otec je vlastníkom lode, toto svoje vlastné
vyjadrenie potvrdil aj na pojednávaní dňa 08.01.2025, kedy na otázku právnej zástupkyne, či vlastní loď
odpovedal áno a na súvisiacu otázku, aká je jej hodnota, uviedol 20.000 eur. Otec bol ďalej dopytovaný,
čivyužívatútoloď,odpovedal,ženieažejeuž4rokyuskladnenávgaráži.Naotázkuprávnejzástupkyni,
prečo ju teda nepredá, keď má záväzky vo výške 170.000 eur, resp. 200.000 eur, otec odpovedal, že

nechce. Nakoľko uvedené teda nie je obsiahnuté v Zápisnici z pojednávania zo dňa 08.01.2025, matka
navrhla odvolaciemu súdu prehrať si zvukový záznam z pojednávania z toho dňa. V ďalšom uviedla,
že majetková hodnota, ktorú uviedol otec k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oboch
rodičov a v každého podiele 1 a ktorú od septembra 2024 užíva výlučne samotný otec, predstavuje 5.000
eur. Podľa matky výpočet otca je neprijateľný, predmetná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v lukratívnej
časti mesta I. – G. má hodnotu podľa znaleckého posudku 1.040.000 eur, pričom len samotný pozemok,

na ktorom predmetná nehnuteľnosť stojí a ktorého hodnota môže predstavovať sumu cca 350.000 eur,
je vo výlučnom vlastníctve otca. Tento sa nepodieľa na splácaní hypotekárneho úveru viaznuceho na
predmetnej nehnuteľnosti a tento v plnej výške cca 1.200 eur hradí výlučne matka. Matka trvá na tom,
že otec žije nadštandardný spôsob života, jeho životná úroveň, na ktorej majú rozhodne právo podieľať
sa aj maloleté deti je vysoko nad hranicou štandardu, preto úvahy a odôvodnenie súdu prvej inštancie,

čo do aplikácie princípu potencionality, považuje matka za správne a zákonné.

13. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 07.07.2025 (č.l. 657) zopakoval skutočnosti uvádzané
v podanom odvolaní, ako aj v predchádzajúcich vyjadreniach. Trval na svojich odvolacích dôvodoch, že
výdavky maloletých detí na základnej škole nemôžu dosahovať výšku minimálnej mzdy, ktorá je 750,-

Eur v hrubom, tzn. 526,- Eur v čistom. Nie je ochotný podieľať sa na vyfabulovanom náklade matky na
bývanie, nájom u jej nového priateľa vo výške 800,- Eur mesačne s tým, že je ochotný platiť 300,- Eur
mesačne na každé dieťa.

14. Rovnako aj matka k vyjadreniu otca v podaní zo dňa 22.07.2025 (č.l. 671) zopakovala skutočnosti,

uvedené v jej odvolaní, ako aj v jej vyjadreniach. Poukázala na to, že bola oficiálnym disponentom
bankového účtu obchodnej spoločnosti C. M. M., o ktorej skutočnosti mal otec vedomosť, a teda
rozhodne nemožno použiť prostriedok trestného práva, ktorý by mal byť ako ultima ratio a účelovo matku
obviňovať z krádeže a podávať na ňu trestné oznámenia.

15. Otec v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní zo dňa 02.10.2025 (č.l. 686 súdneho spisu)
zhrnul nové skutočnosti, ktoré neboli vykonané pred súdom prvej inštancie a podľa neho majú výrazný
dopad na určení výšky výživného na maloleté deti - zníženie výživného na primeranú a reálnu výšku,
a to od 31.03.2025, matka marí možnosť prenájmu dvoch apartmánov v rodinnom dome, čím prichádza
ona o 730,- Eur mesačne a on o 730,- Eur mesačne, hoci súd prvej inštancie vychádzal pri určení

výživného aj z tohto príjmu, ktorý nemá z dôvodov na strane matky. Dňa 31.03.2025 matka neoprávnene
vybrala z jeho účtu alebo z účtu jeho firmy C. M. M. sumu 9.500,- Eur, doteraz nevrátila sumu, ktorá jej
nepatrí, čím ohrozuje podnikanie firmy otca. Matka sa domáha vrátenia daru polovice rodinného domu,
a to žalobou zo dňa 24.02.2025. Matka maloletých detí sa v 8. mesiaci 2025 vydala za frajera, tzn., že
neskúmal príjmy manžela, hoci bral do úvahy výdavok matky vo výške 800,- Eur mesačne, ktorý mala

údajne platiť za nájom bytu s tým, že matka maloletých detí už neplatí fiktívnych 800,- Eur mesačne za
nájom jeho bytu, nakoľko býva v rodinnom dome vo O. u svojho manžela.

16. Otec v podaní zo dňa 27.01.2026 (č.l. 735 súdneho spisu) predložil odvolaciemu súdu pohyby na
bežnom účte ako dôkaz o tom, ako platí splátky výživného podľa vykonateľného rozsudku napadnutého

odvolaním.
17. Matka v podaní zo dňa 18.02.2026 (č.l. 770 súdneho spisu) aktualizovala výdavky maloletých detí
spolu s listinnými dôkazmi.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe

odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobami oprávnenými, a to otcom a matkou maloletých
detí, prejednal vec postupom s nariadením pojednávania (§ 385 CSP), nakoľko bolo potrebné zopakovať
a doplniť dokazovanie a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch III., IV., V., VI., VII., VIII., spolu so súvisiacim výrokom IX. o trovách prvoinštančného konaniapotvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

19. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

20. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

21. Odvolací súd nariadil na prejednanie odvolaní podaných rodičmi maloletých detí pojednávanie
(§ 385 CSP), z dôvodu, že potreboval zopakovať a doplniť dokazovanie. Podmienky na rozhodnutie
odvolacieho súdu bez pojednávania nie sú splnené, ako náhle by mal odvolací súd vstúpiť do procesu
modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. V rámci odvolacieho
pojednávania odvolací súd vypočul účastníkov konania, kolízneho opatrovníka. Títo zotrvali na všetkých

skutočnostiach, ktoré uviedli v rámci podaných odvolaní, vyjadrení.

22. Odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané matkou proti výrokom
III. a IV. a odvolanie otca do výroku III. napadnutého rozsudku. Matka namietala výrok IV. v časti
úpravy bežného styku otca s maloletými deťmi, avšak súvisiace s predmetným výrokom boli aj výroky

upravujúce spôsob, akým sa bude realizovať styk otca s maloletými deťmi, úprava styku počas prázdnin,
teda výroky V., VI., VII. a VIII. napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva pre nepodanie odvolania nadobudol právoplatnosť, nestal
sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť tohto odvolaním
nenapadnutého výroku. Ani výrok II. rozsudku nebol napadnutý odvolaním, tzn., že nestal sa predmetom

odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť tohto odvolaním nenapadnutého
výroku.

23. Matka v podanom odvolaní do výroku III. v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom, spochybnila výšku vyživovacej povinnosti a zároveň mala za to, že súd prvej

inštancie mal vyhovieť aj jej návrhu na tvorbu úspor, mala teda za to, že to majetkové, príjmové pomery
otca umožňujú.
Otec v podanom odvolaní do výroku III. napadnutého rozsudku uviedol v rámci odvolania nové
skutočnosti, ktoré neboli vykonané pred súdom prvej inštancie a podľa neho mali výrazný dopad na
určenie výšky výživného na maloleté deti, a to, že od 31.03.2025 prestal mať príjem v súvislosti

s prenájmom apartmánu vo výške 730,- Eur mesačne, nakoľko to bolo z dôvodov na strane matky, ktorá
nesúhlasila s prenájmom apartmánu. Zároveň tvrdil, že matka dňa 31.03.2025 neoprávnene vybrala
z účtu firmy C. M. M. sumu 9.500,- Eur , ktorú doposiaľ nevrátila, čím ohrozovala jeho podnikanie. Matka
sa domáha vrátenia daru žalobou z 24.02.2025, čím vlastnícke právo a majetok otca je spochybnený
a nemôže byť zahrnutý ako majetková hodnota pri určovaní výživného a ako ďalšie nové skutočnosti

uviedol, že matka maloletých detí sa v auguste 2025 vydala a súd teda neskúmal príjem jej manžela
a zároveň jej ubudol poplatok za výdavok vo výške 800,- Eur, ktorý mala platiť za nájom bytu. Zároveň
spochybnil otec v rámci odvolania aj výdavky maloletých detí, ktoré podľa jeho názoru nemôžu byť vo
výške minimálnej mzdy, žiadal teda, aby došlo k zmene určenia výšky vyživovacej povinnosti jeho ako
otca k maloletým deťom, a to tak, že bude zaviazaný povinnosťou platiť výživné na maloletého F. sumou

300,- Eur a na maloletú K. sumou 300,- Eur.

24. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákonaorodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (k tomu rozsudok Najvyššieho
súdu ČSR spis. zn. 1Cz 27/1968 zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí astanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,
životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú
úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem,

disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a
je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak
je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo
nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť
využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na

výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové
vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný
štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý
môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo
vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča
je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa
(§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa
pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú
starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať

na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa,
resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku,
kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období, podľa okolností konkrétneho prípadu, môže
osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S
vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas

dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného
výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

25. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o
rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať

prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5
veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité
rodičomkuspokojovaniujehoprimeranýchživotnýchpotrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej

úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho
bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri
posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by
nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto
dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

26. Na strane druhej, rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami
dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa
okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa,

jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a
celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
amožnosťourodičov.Aksúreálnemožnostiaschopnostirodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných

potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi
široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve
so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote
- prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného

rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63
ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej
úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež
rozsah vyživovacích povinnosti rodičov k dieťaťu) okrem toho aj odrazom rôznej životnej úrovnerodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom
k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok

Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966).

27. Odvolací súd poukazuje na ust. § 66 CMP, podľa ktorého nie je odvolacími dôvodmi viazaný. To
znamená, že právna úprava odvolacieho konania v mimosporových konaniach neobmedzuje odvolací

súd na preskúmania odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol účastník v konaní, ale ak odvolací súd zistí,
že je daný ďalší účastníkom neuplatnený odvolací dôvod, môže preskúmať vec aj z tohto pohľadu.
Odvolací súd teda môže preskúmať rozhodnutie z pohľadu všetkých prípustných odvolacích dôvodov,
aj osobitného odvolacieho dôvodu v § 62 ods. 1 CMP vzťahujúci sa na civilné mimosporové konanie
súvisiaci s vyšetrovacím princípom, a to záujmom zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP), t. j. k skutkovému
základu (podkladu) rozhodnutia, ktoré je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu

práv, povinností a právom chránených záujmov.

28. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje koncentrácia konania (§ 34), a to ani
v konaní pred súdom prvej inštancie, účastníci môžu predkladať nové skutkové tvrdenia a nové dôkazné
návrhy až do rozhodnutia o odvolaní, pričom platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná

(§ 185 ods. 1 CSP). Za nové skutkové tvrdenia je možné považovať aj také, ktoré v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie neexistovali a nastali až po vyhlásení rozhodnutia, ako napríklad strata schopnosti
sám sa živiť, okolnosti na strane maloletých, ktoré nastali až v odvolacom konaní.

29. Odvolací súd konštatuje, že zmena príjmov povinného rodiča, ako aj zmena výdavkov na maloleté

dieťa môžu mať zásadný vplyv ako nové skutočnosti v rámci konania pred odvolacím súdom, avšak
jej potrebné zistiť, kedy táto zmena nastala, či táto zmena je preukázaná, či ide o skutočnú a trvalejšiu
zmenu, či je zmena zavinene spôsobená. V konaniach o starostlivosti maloletých sa uplatňuje zásada
ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa podľa Civilného mimosporového poriadku, tzn., že odvolací súd
môže prihliadnuť aj na nové skutočnosti, môže doplniť dokazovanie, môže zmeniť rozhodnutie, ak

zmena nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ale ešte pred rozhodnutím odvolacieho
súdu, odvolací súd ju môže zohľadniť. Táto nová skutočnosť nebude mať vplyv na rozhodovanie, ak
ide o minimálnu zmenu príjmu, ak zmena nie je preukázaná, je len dočasná a nepreukázal sa reálny
dopad na životnú úroveň dieťaťa.

30. Otec, aj matka v podanom odvolaní napadli výrok III. upravujúci vyživovaciu povinnosť otca
vo vzťahu k maloletému F. a vo vzťahu k maloletej K. na čas po rozvode. Maloleté deti F. a K.
sú osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany
rodičov. K stanoveniu konkrétnej výšky výživného sa pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia
oprávnených detí – ak rodičia spolu nežijú, ak došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej

povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky s tými, aké by mali, keby rodičia žili spolu
a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, v Zákone o rodine sú
upravené kritériá rozhodné pre ich výšku, nie je stanovený striktný spôsob výživného. Preto musia
súdy v jednotlivých prípadoch zvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške
zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Na strane oprávneného dieťaťa/oprávnených detí je potrebné skúmať
jeho/ich odôvodnené potreby, ktoré pritom nezahŕňajú iba základne potreby, za ktoré sa považuje
stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou
do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, t.j. športové a podobne. Medzi

odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky,
napr. rôzne školské výlety, lyžiarske kurzy, školské akcie, návštevy lekára a podobne a súd musí na nich
pri určovaní výživného prihliadať. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov
dieťaťa/detí, ktoré možno očakávať nielen výživu v užšom slova zmysle. Tak, ako v reálnom živote nie
je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, tak

nie je možné pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, vyčísliť
hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu a jedla, zabezpečenie a údržbu bývania,
pranie a žehlenie ošatenia aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade
ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny.Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov, 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť
pred ostatnými výdavkami rodičov.

31. V námietke k výdavkom maloletých detí v podanom odvolaní a nasledujúcich vyjadreniach, otec sa
obmedzil len tú skutočnosť, že výdavky maloletých detí na základnej škole nemôžu dosahovať výšku
minimálnej mzdy, ktorá je 750,- Eur v hrubom, tzn. 526,- Eur v čistom s tým, že ide o výdavky, ktoré
sú na úrovni minimálnej mzdy zamestnanca, čo nemôže byť v záujme maloletých detí. Otec tvrdil, že

nie je povinný podieľať sa voľnočasových aktivitách vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré vyčíslila matka
maloletých detí a ktoré súd mechanicky prevzal bez toho, aby túto položku vyhodnotil ako položku, ktorú
vynakladá každý rodič, keď s maloletými deťmi trávi čas, tzn. táto položka sa nezahŕňa do výdavkov
na maloleté dieťa. Opätovne spochybnil aj výdavok maloletých detí v súvislosti s nákladom na bývanie
a uviedol, že súd mal skúmať aj príjem nového partnera matky maloletých detí a tento zohľadniť do jej
životnej úrovne a nie kriticky uveriť tvrdeniu, že matka maloletých detí platí svojmu novému priateľovi

nájom vo výške 800,- Eur, hoci predchádzajúci nájomca mu platil 500,- Eur mesačne, čiže náklad na
bývanie súd prvej inštancie nesprávne posúdil.
Odvolací súd poukazuje aj na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 08.01.2025, na ktorej došlo
k obojstrannému ustáleniu oprávnených a pravidelných mesačných výdavkov maloletých detí s tým, že
otcove argumenty, ktoré uviedol v podanom odvolaní nemajú vplyv na rešpektovanie práv maloletých

detí, ako aj ich najlepšieho záujmu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odsek 28. odôvodnenia
rozsudku, kde súd prvej inštancie, čo sa týkalo sumy 100,- Eur na výlety a iné voľnočasové aktivity,
zhodnotil, že otec s uvedenou sumou súhlasil pri maloletom F. a rovnako otec súhlasil aj s výdavkami,
čo sa týka maloletej K. na výlety vo výške 100,- Eur mesačne. Išlo teda o námietku, s ktorou sa už
vysporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožnil.

32. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súvislosti s výživou
a potrebami maloletých detí v odseku 28. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne,
zrozumiteľne, preukázateľne ustálil výšku jednotlivých odôvodnených mesačných výdavkov na maloleté
deti. Vychádzal z výdavkov, ktoré na maloletého F. uvádzala a preukázala matka, išlo o sumu 721,-

Eur a výdavky, ktoré na maloletého uviedol otec, tie boli v sume 662,- Eur, tieto spriemeroval, pričom
mesačné výdavky na maloletého F. ustálil na sumu 692,- Eur. Rovnako aj pri maloletej K. spriemeroval
výdavky, ktoré na maloletú uvádzala a preukázala matka, išlo o sumu 906,- Eur a výdavky, ktoré na
maloletého uviedol otec, tie boli v sume 696,- Eur, a teda ustálil mesačné výdavky na maloletú K. vo
výške 801,- Eur. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a odkazuje na citované odseky.

33. Pri výdavku na bývanie, matka uviedla podiel dieťaťa na výdavkoch na bývanie v sume 266,- Eur
mesačne (800,- Eur ÷ 3 osoby), s čím otec nesúhlasil. Matka preukazovala platby za bývanie výpisom
z účtu (č.l. 344 spisu) a špecifikovala, že suma 800,- Eur predstavuje 600,- Eur nájomné a 200,- Eur
energie. Uvedené bolo preukázané aj výpoveďou svedka D. C., že u matky nebýva natrvalo a réžia

tohto bytu môže predstavovať asi 250,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie v odseku 36. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že akceptuje primeraný výdavok na bývanie, a to sumu 600,- Eur
mesačne, čo by malo predstavovať aj podľa tvrdení otca, bežnú cenu obdobných nájmov v danej lokalite,
a preto akceptoval za primeraný výdavok na bývanie na maloleté deti sumu 200,- Eur na dieťa. Súd prvej
inštancie uvedené riadne riadne zdôvodnil v odseku 34., 35. a 36. odôvodnenia, s ktorým sa odvolací

súd stotožňuje a naň odkazuje.
Správne podľa odvolacieho súdu potom súd prvej inštancie vychádzal z výdavkov maloletých detí ako
boli ustálené u maloletej K. vo výške 801,- Eur + pomerná časť nákladov na bývanie v sume 200,- Eur,
teda spolu 1001,- Eur s tým, že uviedol, že otec by sa mal na výdavkoch maloletej podieľať v 2/3, čo
predstavuje sumu 667,- Eur a zároveň prihliadol aj k tomu, že otec sa s maloletou stretáva v rozšírenom

rozsahu, a preto od tejto sumy odrátal sumu 150,- Eur a určil výživné predstavujúce sumu 520,- Eur
mesačnevovzťahukmaloletejK..ObdobneurobiluvedenéajprimaloletomF.,kdevýdavkyboliustálené
v sume 692,- Eur mesačne + 200,- Eur pomerná časť nákladov na bývanie = spolu 892,- Eur, kde 2/3
z týchto výdavkov predstavujúcich sumu 594,- Eur odrátal sumu 150,- Eur a ustálil výživné v sume 440,-
Eur mesačne.

34. Súd prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku správne ustálil príjem matky v sume 4.000,-
Eur mesačne, ktorý pozostával z príjmu zo zamestnania, podnikania, prenájmu bytovej jednotky v I.
a z príjmu z prenájmu apartmánov v Chorvátsku. Uvedený ustálený príjem matky riadne odôvodnilvodsekoch37.až41.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Odvolacísúdsastýmitodôvodmistotožňuje
v celom rozsahu a na tieto odkazuje. V rámci podaných odvolaní účastníci takto ustálený príjem matky
nerozporovali.

35. Rovnako v čase vyhlásenia rozsudku súd prvej inštancie správne ustálil príjem otca v priemere
v sume 4.500,- Eur mesačne v čistom, ktorý pozostával zo sumy 730,- Eur za prenájom apartmánu
v I., príjmu zo zamestnania vo výške 700,-Eur a zvyšná suma je výsledkom podnikania otca. Súd prvej
inštancie sa v odseku 51. odôvodnenia vysporiadal s tým, že otcom uvádzaná suma 1.000,- až 1.200,-

Eur nie je reálna a že má teda z podnikania omnoho vyšší príjem, minimálne vo výške 2.070,- Eur, čo
by predstavovalo 7,5 % z tržby jeho spoločnosti. Ustálenie potencionálneho príjmu otca podľa názoru
odvolacieho súdu v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo správne, riadne zdôvodnené
a odvolací súd už len poukazuje na odseky 42. až odsek 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorom súd prvej inštancie riadne vysvetlil a zdôvodnil, ktoré výdavky otca považoval za dôvodné, ako
ustálil príjem otca, z čoho pozostával príjem otca. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie súdu prvej

inštancie v tejto časti je dostatočné.
O aplikácii princípu potencionality príjmov u povinného rodiča – podnikateľa je možné uvažovať, ak
povinný rodič súdu síce predložil dôkazy o výške svojich príjmov, avšak z týchto dôkazov vyplýva, že
podnikanie je buď v strate alebo príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na podnikateľskú
činnosť, ktorú vykonáva. Správnosť postupu prvoinštančného súdu a aplikáciu princípu potencionality

v danom prípade potvrdila aj samotná otcova argumentácia ním deklarovaných mesačných výdavkov
súvisiacich so splácaním jeho záväzkov v dvoch spotrebných úveroch so splátkami vo výške spolu 600,-
Eur mesačne, okrem iných pôžičiek a od kamarátov a rodiny, ktorí počkajú, aktuálne vo výške 170.000,-
Eur od kamarátov a známych, vychádzajúc aj z jeho výpovede zachytenej v Zápisnici zo dňa 08.01.2025.
Vychádzajúc z výkladu Zákona o rodine má princíp potencionality prednosť pred princípom fakticity aj

v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Aj odvolací súd bol stotožnený s názorom súdu prvej inštancie, že otec žije nadštandardným spôsobom
života, jeho životná úroveň, na ktorej majú rozhodne právo podieľať sa aj maloleté deti je vysoko
nad hranicou štandardu, a preto odvolací súd v odôvodnení súdu prvej inštancie, čo do aplikácie

princípupotencionalitypríjmupovažujezasprávneazákonné.Princíppotencionalitypríjmovnevyžaduje
detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru
správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre
určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021 sp. zn. 5Cdo/14/2021).
V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sa tento vysporiadal so zisteniami týkajúcimi sa osobných

pomerov otca, jeho príjmovými možnosťami zohľadňujúcich aj v kontexte matkiných osobných,
majetkových a príjmových pomerov vo vzťahu k výdavkom maloletých detí. Maloleté deti majú právo
podieľať sa na životnej úrovni otca, preto aj ich výdavky môžu byť iné než štandardné. Možnosť
uspokojenia potrieb detí je všeobecne závislé od objektívnej úrovne rodičov, vyššia životná úroveň
umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa

je založené na porovnaní dostupnosti a finančnej dispozície uspokojovania potrieb rodiča a potrieb
dieťaťa/detí. K tejto súvislosti dodáva odvolací súd, že zmyslom právnej úpravy výživného je zaistiť
dieťaťu porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne
sa o dieťa starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do výchovy tým, že by rodičom určoval
výšku výživného.

36.Otecvodvolaní,akoajvďalšomvyjadrenímalzato,žesútunovéskutočnosti,ktorénebolivykonané
pred súdom prvej inštancie a majú dopad na určenie výšky výživného na maloleté deti – zníženie
výživného na primeranú a reálnu výšku. Čo sa týka novej skutočnosti, tak táto nebola spochybnená
zo strany matky, bolo teda preukázané, že od 31.03.2025 otec už nemá možnosť prenájmu apartmánu

rodinného domu s tým, že uvedeným prichádza on aj matka o 730,- Eur mesačne a oberá tak maloleté
deti o tento príjem, hoci súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal aj z tohto príjmu.

37. Je pravdou, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodovania odvolacieho súdu uplynula
dlhšia doba, uvedené je možné chápať ako novú skutočnosť, ktorá predstavuje zmenu pomerov, avšak

táto zmena pomerov neodôvodňuje zmenu výšky výživného tak, ako ju určil súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku ustálil príjem otca maloletých detí priemerne na sumu
4.500,-Eur.Ajpoodpočítaníjehopríjmuzprenájmupredstavujepríjemotcačiastku3.770,-Eurmesačne
spolu so zistenými jeho majetkovými pomermi a vychádzajúc z takéhoto príjmu je určené výživné vovýške 440,- Eur na maloletého F. a vo výške 520,- Eur na maloletú K. vo vzťahu k príjmu otca primerané,
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.
Zahrnujúc aj tú skutočnosť, na ktorú prihliadal súd prvej inštancie, a to zobral do úvahy aj pomernú časť

nákladov na bývanie v sume 200,- Eur pri obidvoch maloletých deťoch a pri obidvoch maloletých deťoch
odrátal čiastku 150,- Eur z dôvodu, že prihliadol ku skutočnosti, že otec sa s maloletými deťmi stretáva
v rozšírenom rozsahu, kedy počas styku uhrádza niektoré výdavky maloletých detí.

38.Otecoznačilvodvolaníviacerénovéskutočnosti.Tvrdil,žepokiaľsamatkavydalaabývavrodinnom

dome svojho partnera, je potrebné skúmať aj príjem partnera matky, zároveň jej mal odpadnúť výdavok
za nájom bytu, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že musí ísť o zmenu trvalú, zásadnú, preukázanú,
čo v danom prípade splnené nebolo, okrem skutočnosti, že sa matka vydala. Matka nespochybnila, že
je vydatá, avšak nebolo v konaní preukázané, že býva v rodinnom dome vo O., a teda, že už neplatí
nájom bytu a nemá tento výdavok,. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj takáto nová
skutočnosť nastala, aby mala vplyv na určenie výšky výživného, musí byť trvalého charakteru.

Ďalej otec poukazoval na to, že matka sa domáha vrátenia daru polovice rodinného domu žalobou
z 24.02.2025. Podľa odvolacieho súdu, ide o skutočnosť, ktorá nemôže mať vplyv na danú vec,
nakoľko o tejto žalobe ku dňu rozhodovania odvolacím súd nebolo právoplatne rozhodnuté. Je potrebné
vychádzať zo aktuálneho stavu, že rodičia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (rodinného
domu) a otec je aj výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený.

Otec sa domáhal zníženia výšky výživného aj z dôvodu, že matka mala neoprávnene vybrať z účtu firmy
C. M. M. sumu 9.500,- Eur dňa 31.03.2025. Podľa odvolacieho súdu je to skutočnosť, ktorá nemôže
ovplyvniť príjmové a majetkové pomery otca. Ide o právnickú osobu, firmu C. M. M. a uvedenú čiastku si
môže zohľadniť v jej účtovníctve. Matka uvedené podložila tým, že ide o odmenu za prevod obchodného
podielu, čo je bežné v súvislosti s podnikaním v obchodnej spoločnosti.

Daňový bonus na maloleté deti nebolo možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného, a to z dôvodu, že
daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných
podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne (prejaví sa
v mzde zamestnanca) alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom daňovom priznaní
alebo v ročnom zúčtovaní dane, napr. u živnostníka. Odvolací súd na základe uvedené konštatoval, že

v danom prípade sa daňový bonus vyplácaný matke tak povediac pretavil do jej tzv. priemerného čistého
príjmu, nakoľko matka poberá daňový bonus mesačne a súd prvej inštancie zisťoval riadne príjem matky,
v ktorom zohľadňoval už aj vyplatený daňový bonus. Preto argument otca odvolací súd nevzhliadol
ako dôvodný. Súd prvej inštancie v odôvodnení riadne uviedol ako ustálil príjem matky v sume 4.000,-
Eur mesačne a tento príjem pozostáva aj z príjmu zo zamestnania, kde vychádzajúc z dokladov, ktoré

boli doložené do konania, je matke vyplácaný daňový bonus na maloleté deti mesačne. Námietky voči
určenej výške príjmu matky vznesené zo strany otca neboli.
Rodinný prídavok je možné sčasti použiť na výdavky maloletých detí, ako vyplácanú sociálnu dávku, ale
pri výške ustálených výdavkov, uvedené bolo bez vplyvu na výšku výživného určenú otcovi.

39. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
ustálil skutkový stav ohľadom odôvodnených výdavkov na maloletého F. a maloletú K., rovnako ohľadom
príjmov a výdavkov na strane otca ako povinného rodiča, ako i matky. Odvolací súd zohľadnil novú
skutočnosť, týkajúcu sa straty príjmu otca z prenájmu, ale ani uvedené nemalo vplyv na to, že súd
prvej inštancie správne určil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému F. a k maloletej K.

a v súlade s kritériami zakotvenými v § 62 a § 75 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje aj
s odôvodnením súdu prvej inštancie v odseku 61. napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že
nebol priestor na tvorbu úspor, keďže maloleté deti majú spotrebu nastavenú oboma rodičmi pomerne
vysoko a nie je v záujme maloletých detí, aby im teraz boli zoškrtané výdavky na úkor úspor. Považoval
v tomto smere námietky matky v podanom odvolaní odvolací súd za nedôvodné. Ani odvolací súd

nedospelkzáveruotakpriaznivýchmajetkovýchpomerochrodiča,ktorébyokrembežnéhospotrebného
výživného mu umožnili platiť dieťaťu aj finančné prostriedky navyše nad rámec bežného výživného, t.j.
na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Matka v rámci odvolacieho konania doložila aktualizované
výdavky maloletých detí s tým, že odvolací súd sa s nimi oboznámil aj v rámci odvolacieho konania
a konštatuje, že v rámci týchto výdavkov maloletých detí nedošlo k nejakej zásadnej zmene, ktorá by

ovplyvnila výšku výživného určenú už súdom prvej inštancie. Tá zmena, ktorá nastala v aktuálnych
výdavkoch sa netýkala zmeny, že by deti nastúpili na iný stupeň základnej školy, prípadne, že by
nastúpili na strednú školu. Ide o len nepatrné zmeny vo výdavkoch s tým, že niektoré boli nahradenérovnakými výdavkami, tzn., že odvolací súd po preskúmaní týchto aktualizovaných výdavkov konštatuje,
že k žiadnej zásadnej zmene výdavkov na strane maloletých detí nedošlo.

40. Matka v rámci odvolania napadla aj výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, a to úpravu bežného
styku otca s maloletým F. a maloletou K., ktorý bol určený každý nepárny týždeň od stredy od 14:00 hod.
do nedele do 18:00 hod. s tým, že mala za to, že súd prvej inštancie neprihliadol na názor maloletého
F. a dospel k rozhodnutiu na základe kompromisného riešenia medzi požiadavkou matky a otca. Na
pojednávaní pred odvolacím súdom boli prednesené aj nové skutočnosti, týkajúce sa realizácie styku

otca s maloletými deťmi. Čo sa týka maloletej K., bolo zistené, že styk otca s maloletou K. prebieha podľa
rozhodnutia súdu prvej inštancie od stredy do nedele bez problémov. U maloletého F. sa realizoval styk
podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie do decembra 2025. Na pojednávaní na odvolacom súde bolo
zistené výpoveďou otca, matky, ako aj kolízneho opatrovníka, že maloletý F. od decembra sa odmieta
stretávať s otcom, teda sa styk nerealizuje, podľa tvrdenia otca z dôvodu, že mu zakazuje tráviť čas na
mobile, nemá dostatočnú stravu. Otec na pojednávaní uviedol, že berie tento stav ako dočasný, trval

na tom, aby ten styk bol ponechaný tak, ako bol upravený, nakoľko sa tento stav postupne zlepšuje,
komunikuje s matkou, s kolíznym opatrovníkom. Uvedené potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol,
že je síce komunikácia medzi rodičmi veľmi zlá, v podstate žiadna, ale je potrebné rozsah styku otca
s maloletým F., tak ako bol určený v rozsudku, ponechať. Kolízny opatrovník uviedol, že bude túto
situáciu monitorovať a komunikovať s rodičmi a maloletým F., a aj podľa neho sa jedná o dočasný

stav vzhľadom na vek maloletého (v puberte), situáciu v rodine, avšak je tu záujem otca sa stretávať
s maloletým.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
vzťahu k úprave bežného styku otca s maloletými deťmi dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod
zo strany matky ohľadne zmeny úpravy styku vo vzťahu k maloletému F. nebol naplnený. Odvolací súd

považuje za potrebné uviesť, že súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
v tomto výroku vyjadrenému v odseku 62. až 65. odôvodnenia, keď práve pri zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky, ktorá je aktuálne pre deti primárnou vzťahovou osobou, upravil styk
otcovi tak, aby sa s maloletými deťmi stretával pravidelne a upravil i osobitný styk mimo bežného styku,
tzn. počas prázdnin. V priebehu konania pred odvolacím súdom bolo preukázané, že takto upravený

styk otca s maloletou K. sa realizuje, nie je dôvod ho meniť, čo teda potvrdila aj matka na nariadenom
pojednávaní. Čo sa týka maloletého F., tento sa realizoval v takomto rozsahu do decembra 2025 s tým,
že to, že sa nerealizuje teraz odvolací súd posúdil aj po zistení skutočností od kolízneho opatrovníka,
rodičov maloletého F., že tento stav je len dočasný, upravuje sa a rodičia teda majú záujem pracovať
na tom, aby ten styk otca s maloletým F. prebiehal.

Dopĺňa odvolací súd, že styk rodiča s maloletými deťmi má zaistiť udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citového puta detí k obom rodičom tak, aby deti pokiaľ možno v minimálnej miere
pociťovali výchovu v neúplnej rodine, teda pociťovali dôsledky rozpadu vzťahu rodičov. K splneniu tohto
cieľa by mali obaja rodičia prispieť a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na
existenciu rozpadu ich vzťahu. Nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorenie dobrých citových

vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy je daný aj tým, že tento
citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom.
Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie považoval určenú úpravu styku otca s maloletými
deťmi za takú, ktorá je v ich najlepšom záujme. Je nespochybniteľné, že otec má o maloleté deti záujem,
má k nim vytvorený pozitívny citový vzťah a pre deti je dôležité, aby mali vytvorené všetky príležitosti

na to, aby rozvíjali vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti a predstavuje pre nich primárnu osobu, ale aj vzťah k svojmu otcovi, ktorý
je pre deti nielen dôležitým rodičom, ale aj vzorom.

41. Na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v dotknutých výrokoch v spojení s ich

odôvodnením, odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).