Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563669
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121563669.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu Mgr. Jana Janics Bajánková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobkyne: I. D., narodená
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. V. 5, Y., zastúpená: G.. X. U., advokát, so sídlom Na vŕšku 1, Y., proti žalovaným
X/: N. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Y., X/: L. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Y., obe
zastúpené: D.. D. U., advokát, so sídlom E. XXX/X, V., o zaplatenie sumy 3.840,- Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. novembra 2025, č.k.
11C/3/2022-233, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd vo výroku II. uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11. novembra 2025, č.k. 11C/3/2022-233 zastavil
konanie a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni vo vzťahu k žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
od žalovaných zaplatenia sumy 3.840,- Eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z dôvodu, že
užívajú byt v jej vlastníctve bez právneho dôvodu a bez akejkoľvek úhrady.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.09.2025 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsah
späť, z dôvodu úhrady žalovanej istiny s príslušenstvom žalovanými a žiadala konanie zastaviť. Súd

prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby s konštatovaním, že žalované voči dispozitívnemu úkonu
žalobkyne námietky nemali, s poukazom na ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) konanie zastavil.

4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vec právne posúdil podľa Čl.4
ods.1, ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, vychádzajúc zo zásady zavinenia zastavenia konania

priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100%) proti žalovaným, ktoré svojím
konaním zavinili zastavenie konania.

5. Vo vzťahu k výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obe
žalované, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. h) CSP, v ktorom namietali, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ; rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní argumentovali tým, že
podali v prejednávanom spore dňa odvolanie voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV, zodňa 10.05.2023, sp. zn. 11C/3/2022-128, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave dňa 20.03.2024
vydal uznesenie sp. zn. 2Co/79/2023-177, ktorým zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na uvedené, boli žalované v odvolacom konaní úspešné, teda

ich úspech mal byť zohľadnený vo výroku o trovách konania, k čomu poukázali na ust. § 396 ods. 1
CSP. Nakoľko žalované v odvolacom konaní vykonali úkony vedúce k ich úspechu, domáhali sa, aby
im za tento úkon bol priznaný nárok na náhradu príslušných trov konania, pričom žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nemožno pre jej neúspešné uplatňovanie práva v odvolacom konaní
priznať. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že

žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a žalovanej v 1.
a 2. rade prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde Bratislava
pod sp. zn. 2Co/79/2023-177.

6. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Poukázala na to, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie len z dôvodu, že

neustálila skutkový základ predmetu sporu. Po vrátení veci na prvostupňový súd a žalobkyňou ustálený
skutkový základ, došlo zo strany žalovaných k uhradeniu žalovanej sumy. Žalované zapríčinili vznik
sporu, následne bola žalobkyňa v celom rozsahu uspokojená, na základe čoho, súd prvej inštancie
správne priznal náhradu trov konania proti žalovaným, pričom na dané nemalo vplyv ani zrušujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nijako nespochybňovalo výšku uplatneného nároku žalobkyňou.

7.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniažalovaných(§379,§380ods.1CSP)preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. , vec prejednal postupom bez nariadenia
pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP poriadku neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to

dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil odvolací súd v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 CSP).

9. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu
sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení uznesenia, ktoré viedli súd prvej inštancie k
týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Žalované v
odvolaní neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je

súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné.

11. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby z dôvodu, že žalované po začatí konania uhradili
žalovaný nárok žalobkyni v celom rozsahu konanie zastavil (výrok I.). Nakoľko žalované svojím
správaním zavinili zastavenie konania, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výrok II.).

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna
procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritóme
rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť
druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný
aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia

dôvodne podanej žaloby. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie
bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom
a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z
dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľnéhonedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky
konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP). Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a
bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

14. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov odvolania žalovaných bolo
tvrdenie o ich úspechu v odvolacom konaní, vychádzajúce zo skutočnosti, že na základe ich odvolania
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanom spore zrušené a vec vrátaná na ďalšie
konanie, v dôsledku čoho ich úspech v odvolacom konaní mal byť zohľadnený v samostatnom výroku

o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalované nepopreli nárok žalobkyne na náhradu trov
prvoinštančného konania v dôsledku zastavenia konania, avšak vychádzali z toho, že v odvolacom
konaní žalobkyňa úspešná nebola, preto jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

15. Odvolací súd námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné. V prípade, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne o náhrade trov celého konania (teda aj trov odvolacieho

konania) prvoinštančný súd v novom rozhodnutí, a to podľa konečného úspechu v spore. Konanie
pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie tvoria jeden celok (porovnaj (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27. 1. 2022, sp. zn. 2Cdo/282/2021). Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konanie
je potrebné vyjadriť spravidla v jednom výroku, a to vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu vo veci,
preto v prejednávanom spore prichádzalo do úvahy iba rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania

ako celku (jedným výrokom), a to na základe konečného rozhodnutia vo veci. V danom prípade je
možné oprieť sa o právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2011, sp.zn.
6MCdo/19/2010, v zmysle ktorého, ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba
z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.) dovodiť, že v tomto rozsahu nemal
žalobca vo veci úspech; vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti

žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že zavinenie žalovaných na zastavení konania
je potrebné považovať za ich neúspech v spore, na základe čoho nie je možné sa stotožniť s názorom
žalovaných o ich úspechu v odvolacom konaní.
Súd prvej inštancie správnym spôsobom rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a to bez

rozčlenenia rozhodovania o nároku na náhradu trov konania podľa jednotlivých fáz konania, v ktorom
vznikli, t.j. na trovy prvoinštančného a trovy odvolacieho konania, pričom súladne s ust. § 256 ods. 1 CSP
vyhodnotil zavinenie zastavenia konania na strane žalovaných a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania v rozsahu 100%.

16. V zmysle vyššie prijatých záverov odvolací súd odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

17. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v
spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu proti žalovaným

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).