Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207947
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425207947.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: L.. B. B., O..
X.X.XXXX, Z. V. U.. F. Z. XXXX/XX, V., proti odporcom: 1/ U.. W. E., O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX, 2/
Eliamed, s. r. o., Mýtna 5, Bratislava, IČO: 46 550 488, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 27C/23/2025-38, zo dňa

26.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi 2/ nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súd konanie voči odporcovi 1/ zastavil (výrok I.), návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a odporcovi 2/ náhradu trov konania voči
navrhovateľke nepriznal (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným
súdu dňa 27.8.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení:
1/ Odporca v I. rade: U.. W. E., D., Z. P.: O. G. XX, XXX XX V., v rozhodnom období poskytovateľ
zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancia v odbore oftomológia, Eliamed, s.r.o.,
IČO: 46 550 488, so sídlom poliklinika Mýtna č. 5, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, je povinný do 3 dní od

doručenia tohto Uznesenia vydať navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX X. B. X., P., H.. U. F. Z. XXXX/
XX, XXX XX V., Slovenská E., všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj ich
kópie tak v listinnej, papierovej forme ako aj vymazať z elektronického systému.
2/ Odporca v I. rade U.. W. E., D., O. G.Č. XX, XXX XX V., je povinný do 3 dní od doručenia nahradiť
navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX trovy konania vo výške 64 eur, pod následkom exekúcie.
Alternatívne /alebo 3/ Odporca v II. rade: Eliamed, s.r.o., IČO: 46 550 488, zast. štatutárnym orgánom

- konateľnom: G. R., H.. K. X, XXX XX V. - P., so sídlom U. Č.. X, XXX XX V. - F. U., je povinný do 3
dni od doručenia tohto Uznesenia vydať navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX X. B. X., P., H.. U. F. Z.
XXXX/XX, XXX XX V., Slovenská E., všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj
ich kópie tak v listinnej, papierovej forme ako aj vymazať z elektronického systému, ktoré viedol bývalý
konateľ, 4/ Odporca v II. rade Eliamed, s.r.o., IČO: 46 550 488, zast. štatutárnym orgánom - konateľnom:
G. R., H.. K. X, XXX XX V. - P., F. F. U. Č.. X, XXX XX V. - F. U., je povinný do 3 dní od doručenia nahradiť

navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX trovy konania vo výške 64 eur, pod následkom exekúcie.“

2. Návrh odôvodnila tým, že najneskôr od roku 2010 bola v zdravotnej starostlivosti u odporcu 1/ ako
oftamológa, poskytujúceho zdravotnú starostlivosť na P. U.Z. Č.. X, V.. V období od r. 2017 do apríla
2018 odporca 1/ hrubo zasiahol do jej ľudských práv spolu s ďalšími dvoma lekármi z iného odboru,
čím došlo voči nej ku krutému a neľudskému ponižovaniu s následkom u jedného z nich, namiesto

podozrenia lekára U.. C. H. - reumatológa, ktorý už ukončil poskytovanie zdravotnej starostlivosti, k
podozreniu a asi aj začatiu alebo možno aj odsúdeniu navrhovateľky bez jej účasti, bez jej vedomia.Podala trestné oznámenie na všetkých troch podozrivých lekárov, orgány činné v trestnom konaní cez
väzby účelovo trestné oznámenie odmietli a vecou odporcu 1/ sa ani nezaoberali, pričom všetci traja
mali úlohu získať si jej priazeň za účelom zistenia, či má duševnú chorobu sexuálneho pôvodu. Ich

ponižovanie zapríčinilo u nej poškodenie zdravia, pre ich konanie dostala dyzartriu - poruchu reči.
Doplnila, že Okresná prokurátorka (Okresnej prokuratúry Bratislava V - pozn. odvolacieho súdu) ju
na základe ňou podaných trestných oznámení považovala za duševne chorú a aj keď nedisponovala
žiadnymizdravotnýmizáznamami,podalapodnetna(vtedajší)OkresnýsúdBratislavaV,naobmedzenie
jej spôsobilosti na právne úkony. Na základe toho podala navrhovateľka návrh na prikázanie veci na

iný súd z dôvodu vhodnosti, ktorému nadriadený súd vyhovel. Dňa 15.3.2019 podala na ústavný súd
sťažnosť zo dňa 14.3.2019 podľa Čl. 127 Ústavy SR proti porušovateľom jej ľudského práva Okresnou
prokuratúrou Bratislava V v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
V, obvodné oddelenie Bratislava-Rusovce, ktorá bola vedená na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp
485/2019.

3. Dodala, že odporca 1/ viedol zdravotné záznamy v listinnej podobe aj elektronicky. Podľa výpisu
z obchodného registra, ale aj z osobného preverenia, odporca 1/ ukončil poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v odbore oftalmológia dňa 14.1.2020. Po zásahoch do ľudskej dôstojnosti účelovým
ponižovaním ukončila poskytovanie zdravotnej starostlivosti u odporcu 1/. Po nadobudnutí účinnosti
dňa 25.5.2018 neudelila odporcovi 1/ výslovný súhlas so spracovaním osobných údajov osobitnej

kategórie vyžadovaný v čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ a preto je povinný vydať všetky jej záznamy.
Uviedla tiež, že v súvislosti s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za súčasného
platného právneho stavu nie je prípustné preferovať verejný záujem nad záujmom dotknutej osoby.
Pre konanie o obmedzenie spôsobilosti alebo pozbavenie spôsobilosti nemôže súd vychádzať len
zo znaleckého posudku. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť jedine

ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať
konkrétneprávneúkony.Samotnézistenietakéhotodôvodunaobmedzeniespôsobilostinestačí.Ďalším
predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku nebude možné
bez toho, aby súd v súlade s Civilným mimosporovým poriadkom zároveň nevykonal aj ďalšie (ex offo)

dokazovanie a toto náležite vyhodnotil. Teda pri riešení súd vychádza zo skutkových zistení, nielen na
základe posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony môže výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv
človeka a sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a
spravodlivo chránili hodnoty aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti.

4. Zdôraznila, že neudelila informovaný súhlas podľa § 6 ods. 1 písm. a), ods. 2 až ods. 4 a ods.
6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti k 21.8.2012 ani následne žiadnemu
psychiatrovi, sexuológovi či gynekológovi. Taktiež neudelila výslovný súhlas so spracovaním osobných
údajov týkajúcich sa osobitnej kategórie vrátane zdravia, sexuálneho života a pod. žiadnemu znalcovi

na vypracovanie znaleckého posudku, odborného posudku či vyjadrení v zmysle čl. 9 ods. 2 písm.
a) Nariadenia EÚ. Odmietla udeliť aj praktickej lekárke výslovný súhlas, nakoľko jej povedala, že je
to len formalita. Vzhľadom k tomu, že Ministerstvo zdravotníctva SR daný problém so zdravotnými
dokumentáciami v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Nariadenia EÚ dlhodobo nerieši a nemá záujem
osvojiť si čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ, v súčasnosti je už v prípade navrhovateľky nielen dôvodom na

zaplatenie nemajetkovej ujmy a náhrady škody pre neoprávnené zásahy do jej osobnostných práv, ale aj
dôvodom na trestné stíhanie lekárov. Doplnila, že v prípade, že by dôvodil, že zdravotnú dokumentáciu
odovzdal konateľovi alebo inému subjektu žiadala, aby predložil dôkaz, pričom povinnosť odovzdania
zdravotných záznamov s poukazom na čl. 9 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ sa vzťahuje aj na odporcu 2/.

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že lustráciou v registri obyvateľov zistil, že odporca
1/ zomrel dňa 18.2.2025, teda pred podaním predmetného návrhu. Na základe uvedeného ozrejmil, že
skutočnosť, že odporca 1/ zomrel ešte pred podaním žaloby spôsobuje, že odporca 1/ v postavení strany

sporu nemá procesnú subjektivitu, pričom ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť. Dodal, že v tomto prípade nemožno pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého
konania subjekt s právnou subjektivitou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za použitia § 61, §
62 a § 161 ods. 2 C. s. p. predmetné konanie voči odporcovi 1/ zastavil.6. Ďalej uviedol, že z dôvodu zastavenia konania voči odporcovi 1/ posudzoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľky voči odporcovi 2/. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol,

že neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť
neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a
nasl. C. s. p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné sa vyžaduje

preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu),
ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a neexistencia vážnejších
pochybností o potrebe neodkladnej úpravy.

7. Súd prvej inštancie dodal, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu
pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na

osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Zdôraznil, že neodkladné
opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov
a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré
bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej)
na strane navrhovateľa. Ide o výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva

dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením
vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho
právoplatnosť.

8. Navrhovateľ je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Taktiež musí osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej)
úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu,
ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie (na
rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej

úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Pojem „treba
bezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jepotrebnévykladaťtak,žebeztejtoúpravyvzťahov
by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje
okrem iného aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality). Dodal, že ustanovenie § 330 ods.

2 C. s. p výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je to, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, či povaha
prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhala, aby jej boli vydané zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináloch aj ich kópie
tak v listinnej, papierovej forme, ako aj povinnosti vymazať ich z elektronického systému. Alternatívne
uvedené žiadala aj od odporcu 2/. V súvislosti s tým uviedla požiadavku, aby v prípade ak by zdravotná

dokumentáciu bola odovzdaná konateľovi alebo inému subjektu, predložil dôkaz.

10. Ďalej uviedol, že zo samotného návrhu nie je zrejmá pasívna vecná legitimácia odporcu 2/, pričom
zdôraznil, že navrhovateľka neosvedčila ani na základe akého právneho nároku toto neodkladné
opatrenie podáva a aký právny záujem jeho podaním sleduje, k čomu má smerovať žiadaná ochrana a

čo v danom prípade neznesie odklad. Navrhovateľka mala byť od roku 2010 v zdravotnej starostlivosti
odporcu 1/, ktorý mal v období od roku 2017 hrubo zasahovať do jej ľudských práv, pričom nie je žiadnym
spôsobom bližšie špecifikované o aké práva šlo. V podaní navrhovateľka všeobecne uviedla, že malo
dochádzaťkjejponižovaniuzostranylekárov,súdu,prokuratúryaďalšíchorgánovvsúvislostisvedenímkonania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej osoby, avšak chýba bližšie opísanie súvislosti
medzi uvedenými tvrdeniami, najmä v nadväznosti na navrhovaný petit. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že je na navrhovateľke, aby riadne opísala všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých

žiada nariadenie daného výnimočného prostriedku, a to také, ktoré osvedčujú potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami, a ktoré zároveň osvedčujú danosť právneho nároku, ktorý je základom
žiadaných povinností.

11. Dal do pozornosti, že samotný opis skutočností navrhovateľkou je zmätočný a nesústreďuje sa k

navrhovanej povinnosti. V podanom návrhu poukazuje navrhovateľka na viacero vecí (ako napr. na
konanie, v ktorom sa riešilo jej obmedzenie spôsobilosti, podanú ústavnú sťažnosť, postup lekárov,
znalecképosudky,...)avšaktietojednotlivéskutočnostispolunenadväzujúanedávajútakjednotnýobraz
o tom, prečo žiada upraviť pomery predmetným neodkladným opatrením.

12. Poukázal tiež na to, že osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným

opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné,
ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať
danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie
tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom
predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo
sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to
čo sa asi stalo vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné
či neodkladné hmotnoprávne posúdenie) (nález Ústavného súdu SR, zo dňa 24.11.2022, sp. zn. III. ÚS
458/2022).

13. S ohľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že z obsahu podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená danosť nároku žiadaného neodkladným
opatrením. Nebolo osvedčené subjektívne právo, ktoré by si vyžadovalo bezodkladnú ochranu
nariadením neodkladného opatrenia. Taktiež zdôraznil, že navrhovateľka uviedla, že odporca 1/

zasahoval do jej práv od roku 2017 do roku 2018, keď už tým nie je splnený ďalší vyžadovaný predpoklad
nariadenia neodkladného patrenia - bezodkladnosť úpravy pomerov, keďže z uvedeného vyplýva,
že tento zásah už pominul. Medzi tvrdeným (riadne nešpecifikovaným a neosvedčeným) zásahom a
návrhom prešlo niekoľko rokov a nie je zrejmé a navrhovateľka to nevysvetľuje a už vôbec neosvedčuje,
aká vážna nenapraviteľná ujma hrozí v prípade nevyhovenia jej návrhu.

14. V súvislosti s navrhovaným uložením povinnosti odporcovi 2/ uviedol, že navrhovateľka priamo
nerozvíja žiadaný nárok voči nemu. Neuvádza na základe akého právneho vzťahu voči odporcovi 2/
podáva neodkladné opatrenie. Z výpisu z obchodnému registra, ktorý pripojila v rámci príloh vyplynulo,
že odporca 1/ bol konateľom odporcu 2/ do 8.12.2017 a predmetom činnosti odporcu 2/ podľa výpisu z

obchodného registra bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancia
v odbore oftalmológia do 15.1.2020.

15. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že v zmysle zákona
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nie je možné úplné vydanie zdravotnej dokumentácie

pacientovi. Spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, jej
zabezpečene a uchovávanie, jej odovzdanie upravujú najmä § 18 a nasl. uvedeného zákona.
Odovzdanie zdravotnej dokumentácie je možné medzi jednotlivými poskytovateľmi pri ich zmene z
dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 23 ods. 3). Možno ďalej
poukázať, že poskytovateľ je povinný poskytnúť pacientovi výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale nie

samotnú zdravotnú dokumentáciu, keďže poskytovateľ je za zdravotnú dokumentáciu plne zodpovedný.
Ak by došlo k jej poškodeniu, strate alebo zneužitiu, nesie za to zodpovednosť. Na základe
vyššie uvedeného vydanie zdravotnej dokumentácie navrhovateľke ako pacientke zo strany odporcu
1/ alternatívne odporcu 2/ nebolo na základe príslušného zákona možné. Navrhovateľka žiadnym
spôsobom neosvedčila aktuálne uchovávanie jej zdravotnej dokumentácie odporcom 1/ alebo odporcom

2/ (ktorého bol odporca 1/ v minulosti konateľom), naopak uvádzala skutočnosti o ukončení poskytovania
zdravotníckej starostlivosti u odporcu 1/.16. Doplňujúc uviedol, že navrhovateľka v danom prípade neosvedčila ani základnú požiadavku
bezodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie

vyžadujúca si ich úpravu, t. j. že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho
zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľka
neopísala žiadne významné skutočnosti, ktoré neznesú odklad, aby bolo nevyhnutné zo strany súdu
zasahovať nariadením neodkladného opatrenia a neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by
jej hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec nejaká zodpovedajúca ujma.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za použitia § 132 ods. 1 až ods. 3, § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 C. s. p. dospel k záveru,
že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a návrh zamietol. Nakoľko
v danej veci išlo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C. s. p. aj o trovách konania, kedy v dôsledku zastavenia konania voči odporcovi 1/

(z dôvodu absencie procesnej subjektivity) a zamietnutiu návrhu voči zostávajúcemu odporcovi 2/, by
nárok na náhradu trov konania prichádzal v zmysle zásady úspechu v konaní do úvahy pre odporcu 2/,
keďže však odporcovi 2/ žiadne trovy konania nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal
(R 72/2018).

18. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na pribratie do konania účastníka: Bratislavský samosprávny kraj, Úrad Bratislavského
samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli
splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V súvislosti so zastavením konania voči odporcovi 1/ namietala, že vzhľadom na špecifické povolanie
odporcu 1/ ako lekára, prešla dňom úmrtia jeho zákonná povinnosť na Bratislavský samosprávny kraj a
ide o univerzálnu sukcesiu, preto súd prvej inštancie mal po zistení úmrtia odporcu 1/ vydať (a doručiť
stranám konania) uznesenie o pokračovaní v konaní s Bratislavským samosprávnym krajom. Právny

vzťah s odporcom 1/ mala za osvedčený listom z jej účtu poistenca, z ktorého vyplýva, že odporca 1/
bol jej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore oftalmológia. Dôvodila, že naplnila aj princíp
opodstatnenosti odvolaním sa na zákaz spracovania informácií osobných údajov osobitnej kategórie
- zdravia - ustanovený v čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ, keď poukázala aj na Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR o
prednosti všeobecne záväzných aktov Európskej únie. Dodala, že nariadenie EÚ je účinné pre SR od

25.5.2018 a nie je potrebná ani implementácia do slovenského právneho poriadku. Zdôraznila, že na
spracovanie osobitnej kategórie osobných údajov je vyžadovaný výslovný súhlas, ale po zásahoch do
ľudskej dôstojnosti účelovým ponižovaním ukončila poskytovanie zdravotníckej starostlivosti u odporcu
1/ a po nadobudnutí účinnosti dňa 25.5.2018 neudelila odporcovi 1/ výslovný súhlas so spracovaním
osobných údajov osobitnej kategórie vyžadovaný čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ a preto je odporca

1/ povinný vydať všetky záznamy navrhovateľky a nemôže ich ani uchovávať.

20. Poukázala na to, že v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná dokumentácia
súborom údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe, teda patrí do osobitnej kategórie osobných údajov

ustanovených v čl. 9 ods. 1 Nariadenia. Mala za to, že nie je možné opomenúť aj princíp efektívnosti, keď
nariadené neodkladné opatrenie zamedzí porušovaniu ľudských práv umožnením oboznamovania sa
protizákonne iným osobám - teda naplní sa aj prevenčná povinnosť porušení odporcu či jeho právneho
nástupcu. Právne účinky žiadaného neodkladného opatrenia zároveň neobmedzia povinnú osobu nad
nevyhnutný rozsah, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dodala, že

atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, preto bola názoru,
že daná podmienka nemôže byť vyhodnotená ako nesplnená len preto, že sa nedomáhala ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po úmrtí odporcu 1/, o ktorom nevedela, zistila to len z
napadnutého rozhodnutia. Dôvodila tiež, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávaťaj po určité dlhšie obdobie. Odporca 1/ bol povinný aplikovať čl. 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) Nariadenia
EÚ o GDPR už dňom 26.5.2018, teda za jeho života a vyžiadať si od navrhovateľky výslovný súhlas
a keď to neurobil, bol povinný odovzdať žiadanú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľke. Okrem tejto

jeho povinnosti, vo vzťahu k odporcovi 1/ do jeho úmrtia mal aj Bratislavský samosprávny kraj.

21. Uviedla tiež, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o ochranu osobnosti, nemajetková ujma
aj v peniazoch, náhrada škody podľa § 16 Občianskeho zákonníka. Povolenie na výkon poskytovania
zdravotnej starostlivosti odporcovi 1/ vydal Bratislavský samosprávny kraj a tento bolo povinný pri

výkone poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhovateľke vykonať kontrolu dodržiavania čl. 9
ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ. Keď odporca 1/ nemal udelený výslovný súhlas od navrhovateľky,
bol povinný Bratislavský samosprávny kraj vydať žiadanú zdravotnú dokumentáciu od odporcu 1/
navrhovateľke a keď tak neurobil, nesie zodpovednosť za ujmu jej spôsobenú. Za porušenie práva
na spravodlivý proces považovala aj relevantnú intenzitu nedostatku kvalifikovaného odôvodnenia
uznesenia, a nevysporiadania sa s tým, prečo nepribral do konania po zistení úmrtia odporcu 1/ v zmysle

univerzálnej sukcesie Bratislavský samosprávny kraj, pretože navrhovateľka nie je v žiadnom právnom
vzťahu s konateľom spoločnosti, resp. so spoločnosťou odporcu 2/, s ktorou uzavrel odporca 1/ nejakú
zmluvu alebo vstúpil do tejto spoločnosti. Rovnako mala za to, že výrok II. napadnutého uznesenia
je nedostatočne konkretizovaný, teda zmätočný, keď ním súd prvej inštancie zamietol celý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, hoci voči odporcovi 1/ zastavil konanie. Záverom s poukazom na

odvolaciedôvodynamietalaakonesprávneajrozhodnutieotrováchkonania,keďjejvzniklitrovykonania
pre nedodržanie ústavnej povinnosti podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 9 ods. 1 Nariadenia
EÚ v sume 210 eur. K odvolaniu pripojila doklady o nákupe kancelárskych potrieb zo dňa 24.10.2025,
o úhrade prístupu k PC a za tlač dokladov zo dňa 30.10.2025.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1
C. s. p.).

23. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Primárne odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou navrhovateľky o nesprávnosti
zastavenia konania voči odporcovi 1/, v plnej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie uvádza, že

skutočnosť, že odporca 1/ zomrel ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spôsobila, že označený odporca 1/ nemal v čase podania návrhu procesnú subjektivitu, pričom ide
o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania nevyhnutne rezultujúci do rozhodnutia o
zastavení konania.

29. Pripustenie iného subjektu do konania ako právneho nástupcu subjektu, ktorý stratil právnu
subjektivitu je možný za podmienok uvedených v § 63 a § 64 C. s. p. len v prípade, ak ide o nástupcu
subjektu, ktorý právnu subjektivitu stratil až po začatí konania, teda označenie subjektu bez právnej
subjektivity nie je možné zhojiť označením iného „nástupcu“. Z uvedeného dôvodu nie je možné pripustiťvstup iného subjektu (navrhovateľkou označeného Bratislavského samosprávneho kraja) do konania
miesto odporcu 1/, pričom argumentácia navrhovateľky, že o úmrtí odporcu 1/ nemala žiadnu vedomosť
a dozvedela sa o nej až z napadnutého uznesenia, nemá na dané posúdenie žiaden vplyv.

30. Hodno uviesť, že nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
prezáverodôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťochranaazároveňdostatočnéopísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

31. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj osvedčenie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu tak,
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich

skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného
opatrenia osvedčiť z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a
musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci
samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami

obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti osvedčujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia čo sa týka skutočností odôvodňujúcich
navrhované neodkladné opatrenie.

32. Neodkladné opatrenie má teda vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bezohľadunadruhneodkladnéhoopatrenia,apretozjavnenedôvodnémualeboneexistujúcemunároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hoci posúdenie úspešnosti
osvedčenia nároku podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia,
bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do

úvahy. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobností a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia.

33. Aj keď v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v rozsahu
meritórneho posúdenia, nemôže úplne rezignovať na posúdenie hmotnoprávneho nároku, čo do
elementárneho posúdenia právneho základu z toho hľadiska, či žalobca predložil dostatočné dôkazy,
ktoré prima facie opodstatňujú záver o osvedčení hmotnoprávneho nároku, t. j. nároku, ktorý vyplýva,

resp. je možné ho vyvodiť priamo z konkrétneho zákonného ustanovenia alebo má zmluvný základ. Z
rozhodnutia vydanom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto musí byť zrejmé, na základe
akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno predpokladať, že nárok je daný (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/2022).

34. Navrhovateľka sa v konaní domáhala uloženia povinnosti odporcovi 1/, alternatívne (alebo) aj
odporcovi 2/ vydať navrhovateľke všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj
ich kópie tak v listinnej, papierovej forme, ako aj ich vymazať z elektronického systému.

35. Odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala na

ochranu svojich práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu osobnosti,
súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že spracovanie, poskytovanie a sprístupňovanie
údajov zo zdravotnej dokumentácie upravuje
§ 18 a nasl. zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti [ktorý odkazuje aj na zákon
č.18/2018Z.z.oochraneosobnýchúdajovanariadenieEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2016/679,

zo dňa 27.4.2016], pričom v zmysle uvedených ustanovení odovzdanie zdravotnej dokumentácie
je možné len medzi jednotlivými poskytovateľmi pri ich zmene z dôvodu odstúpenia od dohody o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a neumožňuje vydanie zdravotnej dokumentácie osobe oprávnenej
udeliť súhlas na prístup k údajom zo svojej elektronickej zdravotnej knižky, teda fyzickej osobe -pacientovi. Rovnako predmetný zákon v súvislosti s ukončením poskytovania zdravotnej starostlivosti,
resp. s nedaním súhlasu na prístup k údajom neukladá povinnosť ani oprávnenie poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti na výmaz daných údajov z elektronického systému.

36. Navyše, nakoľko odporca 2/ ukončil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
ambulanciavodboreoftalmológiadňa15.1.2020,vzhodesargumentáciousúduprvejinštancieodvolací
súd uvádza, že navrhovateľka neuviedla na základe akého právneho vzťahu voči odporcovi 2/ podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené tak možno konštatovať, že

navrhovateľka neosvedčila existenciu a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku (práva), súd prvej inštancie
preto správne odmietol navrhovateľke poskytnutie ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia.

37. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie
potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane

sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je
poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek
tomu,žesúdnemánáležitezistenýskutkovýstav,pričommusíprihliadaťnielennaochranuoprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných

opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd
či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je
dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby
nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy.

38. Vo vzťahu k uvedenému predpokladu je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka vo
vzťahu k odporcovi 2/ ani netvrdila, že by z jeho strany došlo k zásahu do jej práv, ani predloženými
dôkazmi nebola osvedčená existencia žiadnych takých konkrétnych skutočností, ktoré by odôvodňovali
bezprostredný zásah súdu upravujúci pomery medzi stranami spôsobom, ktorého sa navrhovateľka
domáhala, keď neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by jej hrozila nenapraviteľná alebo len

ťažko napraviteľná ujma.

39. Záverom odvolací súd dodáva, že neobstojí ani námietka navrhovateľky o nedostatočnom
konkretizovaní zamietajúceho výroku napadnutého uznesenia, nakoľko z podaného návrhu vyplynulo,
že sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia rovnako voči odporcovi 1/ aj voči

odporcovi 2/, pričom pokiaľ súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči odporcovi 1/ zastavil a následným
výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je z nadväznosti výrokov vylúčené,
aby sa výrok o zamietnutí neodkladného opatrenia týkal aj odporcu 1/, preto ďalšie konkretizovanie
výroku II. nie je dôvodné.

40. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru o neodstrániteľnej procesnej podmienke konania v dôsledku nedostatku procesnej
subjektivity navrhovateľkou označeného odporcu 1/ a o neosvedčení splnenia zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C. s. p. vo vzťahu k odporcovi 2/ , a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom odporcovi 2/, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech, a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (R 72/2018).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).