Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125206286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Záhradná 19/468, 082 12
Kapušany, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35
807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.400,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/91/2025-65 zo dňa 09.12.2025 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700 eur v lehote do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku II. potvrdzuje.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 500 Eur všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).
Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/24/2022-126 zo

dňa 19.9.2023 v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti A. B., nar. X.X.XXXX, o zaplatenie
6.330,62 eura, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Csp/24/2023 bol v pozícii žalovaného
spotrebiteľ úspešný, pričom rozsudkom zo dňa 19.9.2023 bola žaloba zamietnutá, žalobcovi bola
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1.069,38 eura s prísl., zároveň bola vyhlásená neprijateľná
zmluvná podmienka, vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá a žalovanému bola priznaná
náhradatrovkonaniavrozsahu100%.RozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.7CoCsp/14/2024-181
zo dňa 29.1.2025 bol uvedený rozsudok okresného súdu prvej inštancie potvrdený s výnimkou výroku

o zamietnutí vzájomnej žaloby a žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.3. Konštatoval, že zo strany žalovaného tak došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré
bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a
teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe

jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej
náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto konaní
žalobca bol úspešný v tzv. základnom konaní nielen vo vzťahu k zamietnutiu žaloby, ale aj vo vzťahu k
vydaniu bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje
postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - zmluvnú pokutu vo výške 10

% ročne z dlžnej sumy. Žalovaný sa na základe zmluvy o úvere snažil od žalobcu získať financie bez
protihodnoty. Žalobca musel aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby.

4. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že výška
nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa môže,
ale aj nemusí, zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Zákonodarca formuloval

uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len
hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ
nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani analogicky nemožno aplikovať § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007
Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu
na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi, je potrebná určitá intenzita.

5. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie konštatoval, že tak tým, že žalovaný
si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie, na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej
neistoty,ktorýmusel/moholriešiťpodanoužalobou.Žalobcasícepožadovalodžalovanéhosumu7.400,-
eur ako súčet pôvodne žalovanej čiastky 6.330,62 eura a sumou bezdôvodného obohatenia v sume

1.069,38 eura, ktorou sa žalovaný obohatil od žalobcu. Súd prvej inštancie však považoval za primeranú
výšku finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur (menej ako 50 % požadovanej sumy v zmysle
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove) a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobcu ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak

funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to,
že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho

nedopustí v takej intenzite.
Súd prvej inštancie preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur
a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré nemusí byť
v rovnakej numericky vyjadrenej výške, ako ujma, ktorá hrozila, pričom v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (výrok II. tohto rozsudku). Akcentoval aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto
praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

6.ProtitomutorozsudkuvrozsahuvýrokuII.asúvisiacehovýrokuIII.otrováchkonania podalvzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu o výške priznaného

finančného zadosťučinenia nesprávne a to z dôvodu, že prvoinštančný súd mal pri svojom rozhodovaní
zobrať do úvahy skutočnosti, ktoré uvádzal v rámci konania a priznať žalobcovi ním uplatňovanú výšku
finančnéhozadosťučineniazdôvodu,žežalovaný(vtomtokonaní)nazákladeZmluvyospotrebiteľskom
úvere z 17.8.2018 (ďalej len úverová zmluva) mal žalobcovi poskytnúť úver vo výške 6.330,62 eura.
Žalovaný (v tomto konaní) v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 19Csp/24/2022 sumu vo

výške 6.330,62 eura od žalobcu vymáhal a to napriek tomu, že mu žiadny úver reálne neposkytol. Súd z
tohodôvodužalobuozaplateniesumyvovýške6.330,62euravočižalobcovizamietol–viď.výrokIabod
17 rozsudku sp.zn. 19Csp/24/2022. Žalovaný napriek tomu, že neposkytol žalobcovi žiadne finančné
prostriedky, vymohol od neho sumu nespornú v jednotlivých čiastkových platbách celkom vo výške1.069,38 eura. Súd z toho dôvodu vyhovel vzájomnej žalobe žalobcu a zaviazal vo výroku II. rozsudku
sp.zn. 19Csp/24/2022, z 19.9.2023 žalovaného (v tomto konaní) zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.069,38 eura s príslušným úrokom z omeškania – viď. bod 20.1 rozsudku. Žalovaný (v tomto konaní) sa

tak na úkor žalobcu obohatil, resp. chcel obohatiť o sumu 7.400,- eur (6.330,62 eura + 1.069,38 eura),
a v tejto výške žalobca aj požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Túto sumu žalobca považuje
za primeranú a teda súdom priznanú sumu 500,- eur považuje za neprimerane nízku vzhľadom na
diskomfort, ktorý utrpel žalobca z dôvodu, že reálne zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.069,38 eura,
na ktorú nemal žalovaný nárok a bol nútený podstúpiť súdne konanie v trvaní niekoľkých rokov, na

ktorom sa domáhal ochrany svojich práv, aby sa naďalej neznižoval jeho majetok v prospech žalovaného
(žalovaný od žalobcu žiadal zaplatenie sumy 6.330,62 eura a teda reálne hrozilo, v prípade, ak by
sa žalobca v spore úspešne nebránil, že túto sumu bude musieť žalobca žalovanému zaplatiť), ktorý
postupoval v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu kritériom kvantifikácie nároku sú okolnosti, za
ktorých k porušeniu (práv) došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa a závažnosť
porušenia práv spotrebiteľa.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na svoje vyjadrenie z 10.10.2025, v ktorom uviedol skutočnosti,
podľa ktorých žalovaný porušil práva žalobcu ešte závažnejším spôsobom ako žalobca uviedol v žalobe
(podvod). Súd pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia vyššie uvedené skutočnosti nezobral
do úvahy - v prípade, ak by tak urobil, tak by mal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, keďže sa zo
strany žalovaného jedná o výrazne nekalé a podvodné konanie, ktoré dosahuje oveľa vyššiu intenzitu

ako je to u žalovaného bežné v iných prípadoch – žalovaný sa nielenže nepoučil, ale sa žalobcovi ani
neospravedlnil, resp. neprejavil žiadnu ľútosť nad svojim podvodným konaním. Na základe uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovuje,
alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy
právneho zastúpenia za celé konanie (prvostupňového a aj odvolacieho).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9.SozreteľomnaobsahodvolaniažalobcubolvodvolacomkonanípreskúmavanývýrokII.napadnutého

rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok III. o
trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe vyhovené v časti o zaplatenie 500,- eur žalovaný
odvolanímnenapadol,nebolpretovodvolacomkonanípredmetompreskúmavaniaaakotakýnadobudol
právoplatnosť.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok
žalobcu, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej ako „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), upravujúce práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak
na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.12. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej výške
7.400,- eur titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 19Csp/24/2023 (ďalej aj ako ,,základné konanie“), v konaní o zaplatenie sumy

6.330,62 eura s prísl. a o vzájomnej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.069,38 eura
a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie
všetkých zákonných podmienok pre preukázanie základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019). Tvrdenie žalobcu o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného
súdu Prešov č.k. 19Csp/24/2022-126 zo dňa 19.9.2023, právoplatným dňa 08.12.2023, ktorým okresný
súd vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu (v prejednávanej veci žalovaného) o zaplatenie 6.330,62
eura s príslušenstvom, vo výroku II. uložil žalobcovi (v prejednávanej veci žalovanému) povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie žalovanému (v prejednávanej veci žalobcovi) vo výške 1.069,38 eura

s príslušenstvom, vo výroku III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 17.08.2018 v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do
omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutuvovýške10% ročnezdlžnejsumy.“,jeneprijateľnázmluvnápodmienkaavovýrokuIV.vzájomnú
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozsudok Okresného súdu Prešov bol s výnimkou výroku IV.

o zamietnutí vzájomnej žaloby v prevyšujúcej časti potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
7CoCsp/14/2024-181 zo dňa 29.01.2025.
Za stavu, keď právoplatným rozsudkom Okresného sudu Prešov č.k. 19Csp/24/2022-126 zo dňa
19.9.2023 došlo k zamietnutiu žaloby dodávateľa voči spotrebiteľovi a k takmer úplnému vyhoveniu
vzájomnej žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov o dôvodnosti nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia a o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, sa odvolací súd stotožnil so
súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný. Bol tak naplnený predpoklad úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného primerané
finančné zadosťučinenie.

14. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritériá pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

15. Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je pri výške povinný preukazovať ujmu, ktorá mu

vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nielen v
prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa
vzniknúťmohla.Samotnévyvolaniestavužalovaným,nazákladektoréhobyžalobcoviakospotrebiteľovi
ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať

iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v
ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Pri posudzovaní predmetného nároku
je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len
hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.

16. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené ako R 48/2022 v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022, ktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle
§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom
primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na
okolnosti každého jednotlivého prípadu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp.zn.
7Cdo/92/2021). Teda z uvedeného vyplýva, že výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu,
pričom nie sú stanovené žiadne kritériá pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť

finančného zadosťučinenia. Odvolací súd má tiež za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného
finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru odvolacieho súduho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším

spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Uvedené závery plne korešpondujú
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019.

17.Zhľadiskavýškypriznávanéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniamusíodôvodneniepriznanej
výšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane

spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba
vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj
žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv alebo povinností. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu
jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto

sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje
všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.

18. Odvolací súd je tiež toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv

strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa.
V dôsledku konania žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s
čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné
pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či
možnostivznikuďalšejmajetkovejujmyvpodobenáhradytrovkonaniaprotistrane,vprípadeneúspechu

v konaní.

19. V tejto veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal primerané finančné zadosťučinenie
celkovo vo výške 500,- eur, tak za zamietnutie žaloby voči spotrebiteľovi, priznané bezdôvodné
obohatenie žalobcovi, ako aj za určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na porušenie

spotrebiteľských práv žalobcu zo strany žalovaného, je priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné.
Nie však v plnej výške ako si žalobca uplatnil v sume 7.400,- eur za judikované porušenia
spotrebiteľských práv.

20. Zhodnotením závažnosti, intenzity a trvania dôsledkov porušenia spotrebiteľského práva u žalobcu

v prejednávanej veci, keď si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval peňažný nárok vo výške 6.330,62
eura bez toho, aby preukázal, že žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytol tieto peňažné prostriedky,
a žalobca v základnom konaní namietal ich poskytnutie, odvolací súd považuje za primerané finančné
zadosťučinenievsume600,-eur,čozodpovedápribližne10%zosumyhroziacejujmyvovýške6.330,62
eura s príslušenstvom.

21. Ďalej zhodnotením závažnosti, intenzity a trvania dôsledkov porušenia spotrebiteľského práva u
žalobcu v prejednávanej veci, ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, keď v základnom konaní bolo preukázané,
že žalobca neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky, ale naopak vymohol od žalobcu celkom
sumu v jednotlivých čiastkových platbách vo výške 1.069,38 eura, odvolací súd považoval za primerané

finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur za uvedené bezdôvodné obohatenie, čo zodpovedá približne
polovici výšky sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

22. Odvolací súd napokon dospel k záveru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu
(predloženie spotrebiteľskej zmluvy s neprijateľnou zmluvnou podmienkou o započítaní platieb klienta

voči pohľadávke veriteľa) je suma 100,- eur za určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru
odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené
a neprimerané obohacovanie sa. Suma vo výške 100,- eur poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu nekomfortnej situácie vedenia spotrebiteľského sporu voči
žalovanému ako dodávateľovi s výsledkom určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve

pripravenej žalovaným. Odvolací súd zohľadnil aj to, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry
spotrebiteľa, ale aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo
vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššejkvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové
zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom
znení.Jenamieste,abyspotrebiteliapoukazovalinaneprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľských

zmluvách.

23. Súdom prvej inštancie priznanú sumu 500,- eur odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo
vzťahu k reálnemu a efektívne odradzujúcemu účinku pre dodávateľa na upustenie od porušovania
spotrebiteľských práv. Podľa názoru odvolacieho súdu až suma spolu vo výške 1.200,- eur (600,- eur

+ 500,- eur + 100,- eur) poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu
nekomfortnej situácie vedenia spotrebiteľského sporu voči žalovanému ako dodávateľovi. Zároveň
podľa názoru odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

24. Keďže žalobcovi v danom prípade už bola právoplatne priznaná titulom primeraného finančného

zadosťučinenia suma 500 eur, odvolací súd poukazujúc na všetky vyššie uvádzané dôvody postupom
podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že uložil
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovizvyšnú sumu700,-eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku
a v prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

25. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V rámci celého konania bol úspešný žalobca, nakoľko bolo vyhovené
žalobe o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom výška jeho priznania závisela od
úvahy súdu, a preto nemožno na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania žalobcu
považovať za čiastočne neúspešného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).