Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125212441.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so
sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, dieťa rodičov – matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu: E. X/XX, F. – B., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., sídlo:

Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XX, F.,
zastúpenýsplnomocnencom:JUDr.MarekĎuran,advokát,sídlo:Štefánikova34,Nitra,IČO:30788285,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k.
54P/161/2025-46 zo dňa 15. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 , § 52, § 360 ods. 1 ,
§ 361, § 365 ods. 1 a § 367 ods. 1 až 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2 , § 327, § 328
ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“) a vecne odôvodnil tým, že na Okresnom súde Nitra bolo pod sp. zn. 54P/173/2024 vedené
konanie, v ktorom bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti

matky, pričom v súčasnosti je pod sp. zn. 54P/163/2025 vedené ďalšie konanie o návrhu otca na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverenie maloletého do jeho starostlivosti.
Správanie maloletého A., ktorý má diagnostikovanú hyperkinetickú poruchu správania (ADHD), dyslexiu
a dysgrafiu, je podľa matky po nástupe do školy problémové, je nesústredený, reaguje impulzívne
a aktuálne je voči matke agresívny a vzdorovitý. Klinická psychologička po vyšetrení maloletého
za prítomnosti oboch rodičov z 11.04.2025 odporučila psychoterapiu zameranú na rodinné vzťahy.

Ošetrujúca detská psychiatrička vzhľadom na stupňujúce sa poruchy správania a agresivitu maloletého
voči matke považovala za vhodnú detenciu z prostredia, nastavenie na medikáciu a odporučila jeho
hospitalizáciu. Otec však s hospitalizáciou maloletého na pedopsychiatrickom oddelení priamo v
ambulancii jednoznačne nesúhlasil. Z lekárskej správy psychiatričky z Psychiatrickej kliniky Fakultnej
nemocnice v Nitre zo dňa 25.11.2025 súd prvej inštancie zistil, že maloletý bol pri vyšetrení pokojný,
usmerniteľný, spolupracoval, bol bez agresívnych prejavov a aktuálne nebola zistená jednoznačná

indikácia k neodkladnej hospitalizácii proti vôli rodiča. Lekárka z nemocnice takisto uviedla, že sa javí
ako vhodná detencia z prostredia. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie skúmal, či je splnená podmienkapotreby bezodkladne upraviť pomery. Zistil síce, že v najlepšom záujme maloletého je nateraz zmena
prostredia, avšak nie pobytom v nemocnici, ale u otca, čo sa v súčasnosti javí ako najvhodnejšie riešenie
jednak preto, že otec výchovné problémy s maloletým v čase, keď je uňho, neuvádza, tiež z dôvodu,

že otec má záujem sa o maloletého osobne starať, čo preukazuje podaným návrhom v konaní sp.
zn. 54P/163/2025. Pobyt deväťročného dieťaťa na pedopsychiatrickom oddelení nemocnice je veľmi
závažným zásahom do osobnostných práv dieťaťa a musí byť nad všetky pochybnosti preukázané,
že je dôvodný a nevyhnutný, čo na základe doterajších zistení súd prvej inštancie nemal preukázané.
Takáto hospitalizácia by mala byť až posledným riešením. Navyše, dôvody na okamžitú hospitalizáciu

maloletého dňa 25.11.2025 nezistila ani odborná lekárka v nemocnici. Na základe týchto skutočností
dospel súd prvej inštancie k záveru, že matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov
nariadením neodkladného opatrenia. Keďže nebola preukázaná existencia potreby bezodkladnej úpravy
pomerov, návrh matky zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade so zákonom tak,
že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov
podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 písm. f), g) a písm. h) Civilného
sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nahradí súhlas
otca s hospitalizáciou maloletého na psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Nitre, a zároveň
matke prizná voči otcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie

odôvodnil zamietnutie jej návrhu tým, že neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Matka
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie označila za arbitrárne, založené na priamom rozpore s
predloženými dôkazmi a na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pričom namietala, že predložené
podklady nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti. Práve ona aktívne riešila školské a zdravotné problémy
maloletého, absolvovala s ním všetky vyšetrenia u špecialistov a zabezpečovala terapie. Otec bol

nielen nečinný, ale konal v priamom rozpore s odporúčaniami špecialistov, čo demonštrovala jeho
svojvoľným zrušením naplánovaného termínu na terapiu biofeedback. Hospitalizáciu pre stupňujúcu sa
agresivitu maloletého odporučili práve ošetrujúci špecialisti, pričom lekárka túto možnosť zvažovala už
niekoľko mesiacov vopred. Matka síce najprv dala šancu konzervatívnej liečbe, avšak otec počas svojej
starostlivosti synovi dlhodobo nepodával predpísané lieky. Túto skutočnosť potvrdila odborná lekárka aj

orgán sociálnoprávnej ochrany, ktorý pre eskaláciu správania maloletého zvýšil stupeň jeho ohrozenia
a sám súdu odporučil hospitalizáciu ako krok v najlepšom záujme dieťaťa. Súd prvej inštancie tieto
odborné závery i odporúčanie kurately svojvoľne poprel a namiesto toho si vyvodzoval vlastné závery
pátraním po diagnózach na internete, hoci na takéto medicínske posúdenie nie je odborne spôsobilý.
Názor dlhodobo ošetrujúceho lekára má byť pre súd záväzný. Taktiež namietala formálnu stránku

rozhodnutia s tým, že súd v odôvodnení doslovne skopíroval viaceré body z iného uznesenia, ktorým sa
riešil otcov návrh, čo preukazuje laxný prístup súdu. Kým otec sa vo svojich tvrdeniach opieral o laický
názor učiteliek proti hospitalizácii, matka zdôraznila, že učiteľky nie sú spôsobilé posudzovať psychický
stav dieťaťa a jediným relevantným je odborný názor špecialistov. Súd prvej inštancie odignoroval fakt,
že stav maloletého sa zhoršuje a liečba nefunguje pre prístup otca. Ten lieky nepodáva, maloletého

podporuje v agresivite prihlásením na bojové športy a cielene ho hucká proti matke. Poukázala na
policajnú zápisnicu s výpoveďou maloletého, z ktorej vyplynulo, že sa otca bojí, spomenul jeho fyzické
násilie a vulgárne vyjadrovanie voči matke a starej matke. Otec týmto silne narušuje akúkoľvek snahu
o pomoc a preto je nevyhnutné, aby bol maloletý hospitalizovaný v špecializovanom zariadení, kde
mu bude poskytnutá adekvátna a pravidelná liečba, a zároveň sa zabezpečí odporúčaná detencia z

prostredia konfliktov otca s matkou, ktoré sú v prevažnej miere iniciované správaním otca. Dôvody
otca, prečo nedal súhlas s hospitalizáciou maloletého, sú z hľadiska nutnosti rozhodnúť o nahradení
jeho súhlasu bezpredmetné. Svojvoľná absencia súhlasu otca pri zhoršujúcom sa zdravotnom stave
maloletého vytvorila situáciu, ktorá nezniesla odklad, a preto boli splnené všetky predpoklady na
vyhovenie návrhu. Hospitalizáciu považuje za aktuálne jediné riešenie zhoršeného zdravotného stavu

syna, keďže vyčerpala všetky konzervatívne liečebné postupy, ktoré však boli marené otcom, ktorý
synovi odmietal dávať predpísané lieky. Odmietla záver súdu, že by výchovu nezvládala, a uviedla,
že s hospitalizáciou súhlasí za účelom stabilizácie jeho stavu a nastavenia na pravidelné dávkovanie
liekov, čo má odvrátiť progres jeho agresie voči nej, bratovi i spolužiakom. Od 22.10.2025 do 09.11.2025,
kedy boli deti pre jej chorobu v starostlivosti otca, sa správanie a prospech maloletého v škole rapídne

zhoršili, čo bolo priamym dôsledkom nepodávania liekov zo strany otca, čo mal otec sám potvrdiť u
lekárky i na sociálnej kuratele. Počas jej starostlivosti, kedy maloletý lieky dostával, bol jeho prospech
a správanie v norme, a hoci sa vyskytli bežné študentské diskrepancie, nešlo o také zlyhania ako
počas pobytu u otca. Otec nerešpektoval názor odborníkov už v minulosti, keď napriek odporúčaniu zdepistáže v škôlke zakázal matke riešiť odklad nástupu maloletého do školy, čím už vtedy ohrozoval
zdravý vývin syna. Otec v podstate nerieši ani aktuálne problémy syna s agresiou v škole, ktoré musela
riešiť výlučne ona. Hoci súd v odôvodnení spomenul úradný záznam orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a správu kolízneho opatrovníka, tieto kľúčové dôkazy nijako nevyhodnotil a nezohľadnil. Úrad
nielenže konštatoval nepodávanie liekov otcom, ale ako nezávislý orgán dlhodobo sledujúci rodinu sám
explicitne odporučil hospitalizáciu v zhode s ošetrujúcimi lekármi, čo malo byť pre súd zásadné. Rovnako
poukázala na správu odbornej lekárky z nemocnice zo dňa 25.11.2025, ktorá otcovi vysvetlila riziká
nehospitalizovania syna a odporučila detenciu z prostredia s nastavením na medikáciu. Ak lekárka v

správe uviedla, že aktuálne nie je indikácia na neodkladnú hospitalizáciu „proti vôli rodiča“, znamená
to, že nebyť antagonistického postoja otca, maloletý by bol normálne prijatý. Tým by sa mu poskytla
adekvátna medikácia, a zároveň by sa naplnilo odporúčanie lekárov na detenciu z prostredia, ktoré
je pre dieťa rušivé. Súd prvej inštancie tak postupoval značne selektívne, keď vytrhol z kontextu len
časť odborného odporúčania lekárky s jediným cieľom, a to formálne odôvodniť svoje rozhodnutie
(či už o nevyhovení návrhu matky o nahradenie súhlasu otca s hospitalizáciou A. alebo o návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 54P/163/2025). Vo vzťahu k výroku II.
napadnutého uznesenia namietala správnosť aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku na účely náhrady trov konania. S ohľadom na svojvoľný prístup otca k zdravotnej starostlivosti o
syna jej nezostávala iná možnosť, než sa s predmetným návrhom obrátiť na súd, aby ten autoritatívnym
rozhodnutím poskytol maloletému ochranu v podobe nemocničnej hospitalizácie, ktorá je v jeho

najlepšom záujme. S poukazom na § 55 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého môže súd
náhradu trov priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, vyslovila názor, že priznanie
náhrady trov v tomto konaní sa ako spravodlivé nepochybne javí. Ak by otec skutočne konal v najlepšom
záujme maloletého a súhlasil by s hospitalizáciou, ktorú indikovali ošetrujúci lekári, vôbec by nemusela
k podaniu predmetného návrhu na súd pristúpiť.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že maloletý bol po rozvode v
starostlivosti matky, pričom v tomto konfliktnom prostredí sa jeho stav zhoršil. Súd prvej inštancie
správne posúdil návrh matky a nevychádzal iba z jej tvrdení, ale v záujme maloletého zisťoval skutočný

stav veci. Stotožnil sa so záverom súdu, že vytrhnutie maloletého z domáceho a školského prostredia
a jeho hospitalizácia na psychiatrii predstavuje najvážnejší možný zásah do života dieťaťa, ktorý
môže mať negatívne a nezvratné následky. Súd správne zhodnotil, že lekármi navrhovaná detencia
z rušivého prostredia matky nemusí byť realizovaná výlučne hospitalizáciou, ale aj zverením do
starostlivosti otca, čím sa plne naplní jej účel. O syna sa bežne stará a jeho dočasné zverenie je

v danej situácii ideálnym riešením. Aj po mesiaci a pol od zverenia do jeho starostlivosti, kedy u
maloletého nastalo neuveriteľné zlepšenie stavu, matka stále nepochopiteľne trvá na hospitalizácii.
O zverenie syna do svojej starostlivosti požiadal preto, lebo matka ju objektívne nezvládala – medzi
matkou a maloletým dochádzalo k opakovaným fyzickým konfliktom, ktoré si vyžadovali prítomnosť
polície a rýchlej zdravotnej služby. Sama matka v konaní sp. zn. 54P/173/2024 priznala existenciu

konfliktov a tvrdila, že ju syn fyzicky atakuje. Považoval za neprípustné a nenormálne, aby sa konflikty
medzi dospelou matkou a deväťročným synom stupňovali až do zásahov polície. Práve táto vyhrotená
situácia vyústila do návrhu lekárov na detenciu a hospitalizáciu. Po zistení týchto skutočností stáli pred
tromi možnosťami: ponechať syna u matky (čo by viedlo k ďalšiemu zhoršovaniu), hospitalizovať ho
(najzávažnejší zásah), alebo ho zveriť otcovi (čo by prinieslo ukľudnenie situácie). Nie je mu zrejmé,

prečo matka radšej odovzdá syna cudzím osobám do nemocnice, než by súhlasila so starostlivosťou
otca. Matka ignoruje názor pedagógov, ktorí vyslovene varovali, že hospitalizácia by mohla viesť k
zhoršeniu jeho stavu. Súd prvej inštancie sa zamietnutím hospitalizácie a zverením dieťaťa jemu
logicky priklonil k najlepšiemu záujmu maloletého. Odkedy je maloletý v jeho starostlivosti, došlo k
želanému efektu a chlapec sa ukľudnil. To, čo matka zamýšľala dosiahnuť hospitalizáciou, sa plne

darí napĺňať v domácom prostredí u otca. Poukázal na konkrétne úspechy z tohto obdobia, kedy
maloletý napriek zimným prázdninám získal v škole pochvalu a opakovane dostáva jednotky a dvojky
namiesto predchádzajúceho celkového horšieho prospechu. Syn si našiel nových kamarátov, uzmieril
sa so spolužiakom, s ktorým mal predtým konflikty, a prejavil záujem sedieť so spolužiakom namiesto
doterajšieho sedenia osamote alebo s asistentkou. Zlepšenie stavu potvrdila aj ošetrujúca psychiatrička,

ktorá pristúpila k zníženiu dávkovania liekov. Nový režim synovi zjavne prospieva a jeho stabilizácia u
otca dokazuje, že riešením nebola hospitalizácia, ale riadna rodičovská starostlivosť bez prítomnosti
konfliktného prostredia u matky. Odmietol jej tvrdenia o svojej nečinnosti a uviedol, že sa so synom
pravidelne stretával, komunikuje s pedagógmi, lekármi i sociálnou kuratelou a aktívne rieši problémy.Lekárskym nálezom z decembra 2025 preukázal, že absolvuje so synom potrebné vyšetrenia, pričom
zníženie medikácie nie je dôkazom jeho zanedbávania, ale objektívneho zlepšenia stavu dieťaťa. V
reakcii na matkine výčitky ohľadom zhoršeného prospechu počas jeho starostlivosti na prelome októbra

a novembra upozornil, že tesne predtým (19. a 20. októbra) prebehli u matky závažné fyzické konflikty
vyžadujúce zásah polície, čo malo na maloletého prirodzene dlhodobejší negatívny dopad. Odmietol
prirovnávanie neúmyselného kopnutia pri futbale k opakovaným fyzickým konfliktom a dodal, že matka
skôr ignorovala záujem syna o zápasnícke tréningy. Matka na výchovu rezignovala a hospitalizáciu
chce využívať len ako hrozbu voči synovi. Akákoľvek prípadná naliehavosť nariadenia neodkladného

opatrenia medzičasom zanikla. Detencia z konfliktného prostredia sa úspešne prejavila, stav syna sa
zlepšil a žiaden z aktuálne navštívených lekárov nepotvrdil potrebu jeho hospitalizácie. Ak by bola
situáciaskutočneakútna,matkabynávrhpodalaužpoprvejlekárskejsprávezjúna2025.Jejvyčkávanie
preukazuje absenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov. Nariadenie hospitalizácie s odstupom viac
ako dvoch mesiacov od matkou predložených správ by si vyžadovalo nové komplexné vyšetrenie, keďže
staré správy sú už neaktuálne. Zníženie medikácie zo dňa 12. januára 2026 jasne dokazuje, že akútna

hospitalizácia vôbec nie je potrebná a o jej prípadnej potrebe by sa malo rozhodovať až v konaní sp. zn.
54P/173/2024 vo veci samej. Súhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, že komplexná diagnostika a
rozhodnutie o hospitalizácii patria do riadneho konania vo veci samej, a nie do konania o neodkladnom
opatrení. Matke v styku nijako nebráni a zabezpečuje ich pravidelný telefonický i osobný kontakt.
Opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zrekapituloval doterajší priebeh konania a pripomenul svoje

pôvodné stanovisko zo dňa 9. decembra 2025. Uviedol, že v tom čase na základe preukázaného
zhoršenia stavu maloletého a odporúčania pedopsychiatra súhlasil s návrhom matky, pričom mal za
to, že hospitalizácia je v najlepšom záujme dieťaťa. Pôvodne varoval, že odklad odporúčanej liečby by
mohol viesť k ďalšej destabilizácii psychického stavu maloletého a k prehlbovaniu problémov v školskom
aj rodinnom prostredí. Zároveň však zobral na vedomie, že súd tento návrh matky zamietol a následne

vyhovel návrhu otca (v rámci konania vedeného pod sp. zn. 54P/163/2025), čím maloletého uznesením
č. k. 54P/163/2025-30 dočasne zveril do otcovej osobnej starostlivosti. Súd tento krok vyhodnotil
ako vhodnejšie a menej invazívne riešenie smerujúce k stabilizácii pomerov maloletého. Maloletý je
aktuálne vystavený silnému konfliktu lojality medzi rodičmi s dlhodobo narušenou komunikáciou, pričom
je prirodzene ovplyvňovaný prostredím, v ktorom sa práve nachádza, čo môže negatívne vplývať na

jeho prežívanie a vzťah k druhému rodičovi.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s §
357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného

mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel
k záveru, že ani odvolacie námietky uvádzané matkou v odvolaní nie sú spôsobilé vyvolať zmenu

napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. V

kontexte uplatnenej odvolacej argumentácie matky, ako aj s prihliadnutím na obsah napadnutého
uznesenia, bolo úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či súd prvej inštancie dôvodne dospel k
záveru, že v danom prípade nebola hodnoverným spôsobom osvedčená matkou tvrdená nevyhnutnosť
bezodkladnej úpravy pomerov, ani existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by
odôvodňovali takýto dočasný zásah spočívajúci v nahradení súhlasu otca s hospitalizáciou maloletého

na pedopsychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Nitra, keďže otec s hospitalizáciou nesúhlasil.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd preskúmal obsah spisu, najmä návrh matky, jej odvolacie námietky, ako aj písomné

vyjadrenie otca a opatrovníka, ktoré bolo súdu doručené v reakcii na odvolanie, ako aj odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania matky) a
nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením a s podstatou argumentácie
pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s

odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s jej tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej,
efektívnej, ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia

spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho
nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo
veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu

zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie
( § 329 ods. 1 veta prvá Civilného poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené. Posúdenie, či a kedy je daná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

Nariadenie neodkladného opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu
potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo
ak maloletým deťom hrozí závažná ujma. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti
je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov.

14. Z osvedčeného skutkového stavu v preskúmavanej veci vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Nitra, č. k. 54P/173/2024-112 zo dňa 16.01.2025 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi.
Na základe návrhu otca zo dňa 27.11.2025 prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 54P/163/2025.
Maloletý je od júna 2024 dispenzarizovaný v ambulancii detskej psychiatričky pre problémy so
správaním, nesústredenosť a impulzivitu, pričom bol nastavený na medikamentóznu liečbu, ktorá jeho
stav čiastočne stabilizovala, avšak konflikty v rodinnom prostredí pretrvávajú a poruchy správania sa
stupňujú. Klinická psychologička pri vyšetrení realizovanom za prítomnosti oboch rodičov odporučila

psychoterapiu zameranú na rodinné vzťahy. Dňa 25.11.2025 bol maloletý vyšetrený na Psychiatrickej
klinike Fakultnej nemocnice Nitra za prítomnosti oboch rodičov, pričom matka na hospitalizácii trvala,
otec ju odmietol; maloletý bol pri vyšetrení pokojný, spolupracujúci, bez prejavov akútneho ohrozenia,
a lekárka nekonštatovala jednoznačnú indikáciu k neodkladnej hospitalizácii proti vôli rodiča, zároveňvšak odporučila riešiť situáciu prostredníctvom sociálnej kurately a zvážiť detenciu z prostredia s
nastavením liečby. Z úradného záznamu opatrovníka zo dňa 15.10.2025 vyplynulo, že miera ohrozenia
maloletého bola prehodnotená z „bez ohrozenia“ na „nízka miera ohrozenia“ z dôvodu dlhodobej

nekomunikácie rodičov, nejednotných výchovných postupov a nedodržiavania medikácie, pričom
opatrovníkvovyjadrenízodňa09.12.2025odporučilhospitalizáciumaloletéhospoukazomnazhoršenie
jeho stavu a potrebu stabilizácie.

15. Matka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol nahradený súhlas

otca s hospitalizáciou maloletého A. na oddelení detskej psychiatrie Fakultnej nemocnice v Nitre z
dôvodu, že maloletý je dlhodobo sledovaný detskou psychiatričkou pre poruchy správania, poruchu
pozornosti a hyperaktivity (ADHD), ako aj dyslexiu a dysgrafiu, pričom jeho správanie sa malo v
poslednom období zhoršiť, prejavuje sa agresivitou, vzdorom a problémami v školskom prostredí;
súčasne poukázala aj na potrebu pravidelného užívania liekov, ktoré podľa jej tvrdenia otec maloletému
počas styku nepodáva. Otec s hospitalizáciou maloletého nesúhlasil, považoval ju za neprimeraný

zásah do života maloletého a za vhodnejšie riešenie považoval jeho zverenie do svojej osobnej
starostlivosti, keď tvrdil, že počas jeho starostlivosti ku konfliktom nedochádza a maloletý sa správa
stabilizovanejšie. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov
spočívajúcej v nahradení súhlasu otca s hospitalizáciou maloletého. Matka v odvolaní namietala

predovšetkým nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, súd
prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ignoroval odborné závery lekárov
a kolízneho opatrovníka odporúčajúce hospitalizáciu a arbitrárne dospel k záveru o jej nepotrebnosti,
hoci podľa jej názoru bol zdravotný stav maloletého taký, že vec nezniesla odklad a vyžadovala okamžitý
zásah súdu.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu spisu a odvolacích námietok matky
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil rozhodujúce skutkové okolnosti,
vychádzal z listinných podkladov založených v spise a tieto aj vyhodnotil z hľadiska splnenia zákonných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu jeho rozhodnutia je zrejmé, že vzal
do úvahy nielen dlhodobo pretrvávajúce problémy maloletého so správaním, nesústredenosťou a
impulzivitou, jeho sledovanie psychiatrom a nastavenú medikamentóznu liečbu, ale aj konfliktné rodinné
prostredie, dlhodobú nekomunikáciu rodičov, nejednotné výchovné postupy a otázku dodržiavania
liečby. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že klinická psychologička odporučila psychoterapiu

zameranú na rodinné vzťahy, tiež skutočnosť, že z úradného záznamu opatrovníka zo dňa 15.10.2025
vyplynulo prehodnotenie miery ohrozenia maloletého z „bez ohrozenia“ na „nízka miera ohrozenia“
z dôvodu dlhodobej nekomunikácie rodičov, nejednotných výchovných postupov a nedodržiavania
medikácie, ako aj to, že opatrovník vo vyjadrení zo dňa 09.12.2025 odporučil hospitalizáciu maloletého
s poukazom na zhoršenie jeho stavu a potrebu stabilizácie. Zároveň však súd prvej inštancie správne

vzal do úvahy aj výsledok vyšetrenia maloletého na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Nitra dňa
25.11.2025, pri ktorom bol maloletý za prítomnosti oboch rodičov pokojný, spolupracujúci, bez prejavov
akútneho ohrozenia, pričom lekárka nekonštatovala jednoznačnú indikáciu k neodkladnej hospitalizácii
proti vôli rodiča. Odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie, že uvedené osvedčené
skutočnosti samy osebe nepostačovali na nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie totiž správne rozlíšil medzi tým, že maloletý má nepochybne dlhodobejšie výchovné,
vzťahové a zdravotné ťažkosti, a medzi tým, či bol v čase rozhodovania osvedčený taký stav, ktorý
by vyžadoval bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov nahradením súhlasu otca s hospitalizáciou
maloletého. Práve vo vzťahu k tejto rozhodujúcej otázke mal súd prvej inštancie oporu v odbornom
podklade z 25.11.2025, podľa ktorého nebola konštatovaná jednoznačná indikácia k neodkladnej

hospitalizácii proti vôli rodiča a neboli zistené prejavy akútneho ohrozenia maloletého. Ak preto súd
prvej inštancie dospel k záveru, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, jeho záver
zodpovedal obsahu spisu a nemožno ho považovať za svojvoľný ani nepreskúmateľný.

17. Pokiaľ matka v odvolaní namietala nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu, odvolací súd túto

námietku nepovažuje za dôvodnú. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal
z osvedčeného skutočného stavu majúcom podklad v napadnutom uznesení, teda z predchádzajúcej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zo skutočnosti, že na základe návrhu otca zo dňa
27.11.2025 prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletýmdeťom, z odborných podkladov týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého, ako aj z úradného záznamu
a stanoviska opatrovníka. Súd prvej inštancie rozhodol na základe osvedčeného skutočného stavu
po zohľadnení podstatných okolností významných pre posúdenie návrhu. Skutočnosť, že matka sa s

výsledkom tohto hodnotenia nestotožňuje, sama osebe neznamená, že skutočný stav bol osvedčený
nesprávne alebo neúplne.

18. Rovnako nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že súd prvej inštancie dôkazy nevyhodnotil vo
vzájomnej súvislosti. Práve naopak, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej

inštancie nevychádzal izolovane len z jedného odborného podkladu alebo len z tvrdení jedného z
rodičov, ale posudzoval celkový obraz veci, t. j. jednak dlhodobejšie problémy maloletého, zhoršenie
jeho správania, konfliktnosť rodinného prostredia a odporúčanie hospitalizácie zo strany opatrovníka,
ale súčasne aj výsledok vyšetrenia zo dňa 25.11.2025, podľa ktorého maloletý nejavil známky akútneho
ohrozenia a nebola konštatovaná jednoznačná potreba jeho neodkladnej hospitalizácie proti vôli rodiča.
Zohľadnenie všetkých týchto skutočností v ich vzájomnom kontexte potom logicky viedlo k záveru, že

potreba okamžitého súdneho zásahu v konaní osvedčená nebola.

19. Ani s odvolacou námietkou matky, že súd prvej inštancie ignoroval odborné závery lekárov a
opatrovníka odporúčajúcich hospitalizáciu maloletého, sa odvolací súd nestotožňuje. Z vykonaného
dokazovania, ani z ďalšieho odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by tieto podklady

boli prehliadnuté alebo opomenuté. Naopak, z osvedčeného skutočného stavu je zrejmé, že súd
prvej inštancie vzal do úvahy jednak odporúčanie psychoterapie zameranej na rodinné vzťahy, jednak
vyjadrenie opatrovníka odporúčajúce hospitalizáciu maloletého s poukazom na zhoršenie jeho stavu
a potrebu stabilizácie. Zároveň však súd prvej inštancie nebol povinný bez ďalšieho prevziať práve
ten záver, ktorý zodpovedal procesnému postoju matky, ale bol povinný tieto podklady hodnotiť

spolu s ostatným obsahom spisu, vrátane vyšetrenia maloletého na Psychiatrickej klinike Fakultnej
nemocnice Nitra zo dňa 25.11.2025. Za stavu, keď tento odborný podklad nekonštatoval jednoznačnú
indikáciu k neodkladnej hospitalizácii proti vôli rodiča, nemožno považovať záver súdu prvej inštancie
za ignorovanie odborných stanovísk, ale za ich hodnotenie v širších súvislostiach konkrétnej veci.

20. Pokiaľ matka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd ani túto námietku
nepovažuje za dôvodnú. Predmetom konania nebolo konečné posúdenie, aký spôsob ďalšej liečby
maloletého bude z medicínskeho alebo výchovného hľadiska najvhodnejší, ani autoritatívne vyriešenie
širšieho rodičovského konfliktu o ďalšom výkone rodičovských práv a povinností. Predmetom tohto
konania bolo výlučne posúdenie, či boli osvedčené podmienky pre taký bezprostredný a naliehavý

zásah, ktorý by odôvodňoval nahradenie súhlasu druhého rodiča s hospitalizáciou maloletého formou
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že existencia psychiatrického
sledovania maloletého, pretrvávajúcich problémov v správaní, odporúčaní na ďalší odborný postup a
rodičovského nesúladu sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje potrebu okamžitého súdneho zásahu,
pokiaľ súčasne z odborného vyšetrenia nevyplynula jednoznačná indikácia k neodkladnej hospitalizácii

proti vôli rodiča.

21. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie
arbitrárne dospel k záveru o nepotrebnosti hospitalizácie maloletého. Už z povahy napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodoval o tom, či hospitalizácia maloletého je

alebo nie je všeobecne vhodná, účelná alebo v budúcnosti potrebná, ale len o tom, či bola v
čase rozhodovania osvedčená potreba jej neodkladného vykonania bez súhlasu druhého rodiča
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho záver, že takáto potreba nebola osvedčená, nebol
výsledkom svojvôle, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v spise, najmä z toho, že pri vyšetrení
dňa 25.11.2025 maloletý nevykazoval prejavy akútneho ohrozenia a nebola konštatovaná jednoznačná

indikácia k neodkladnej hospitalizácii proti vôli rodiča. Už len z tohto dôvodu nemožno hovoriť o
arbitrárnosti napadnutého uznesenia.

22. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne zistil rozhodujúce
skutkové okolnosti, tieto v potrebnom rozsahu vyhodnotil a dospel aj k správnemu právnemu záveru,

že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v nahradení súhlasu
otca s hospitalizáciou maloletého. Keďže odvolacie námietky matky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.23. Odvolací súd v časti náhrady trov konania uzatvára, že v prejednávanej veci nebol zistený žiadny
skutkový, ani právny dôvod, ktorý by umožňoval odchýliť sa od zásadného pravidla vyjadreného v §

52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Už z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť požiadavke
matky na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %. O to menej bol takýto postup dôvodný za
situácie, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný nebol a súd prvej inštancie
ho zamietol. Ani z výsledkov konania pred súdom prvej inštancie pritom nevyplynuli žiadne okolnosti,

ktoré by odôvodňovali výnimočný odklon od uvedenej zásady. Z obsahu spisu súčasne nevyplýva, že
by vznik trov konania bol spôsobený procesným zavinením niektorého z účastníkov, ani že by tu boli
iné osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov niektorému z nich.
Samotná skutočnosť, že matka podala návrh a v konaní uplatňovala ochranu svojho tvrdeného práva,
bez ďalšieho nezakladá nárok na náhradu trov konania, a to osobitne nie v mimosporovom konaní,
ktorého úprava trov nevychádza zo zásady úspechu vo veci v takej podobe, ako je tomu v sporovom

konaní. Odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil aj výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd
prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

24. Z rovnakých dôvodov odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že ich nepriznal
žiadnemu z účastníkov. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti spôsobilé odôvodniť

odklon od zásady vyjadrenej v § 52 Civilného mimosporového poriadku. Naopak, matka nebola úspešná
ani v odvolacom konaní, keď jej odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia v jej prospech. Preto nebol daný dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania žiadnemu z účastníkov.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).