Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/45/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825203733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3825203733.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku v právnej veci povinného z vyživovacej
povinnosti (navrhovateľ): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom:
JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát so sídlom ul. sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany proti
oprávnenému z vyživovacej povinnosti (plnoleté dieťa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,

zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Martina Kmeťová, advokátka so sídlom Jesenského
69, Bánovce nad Bebravou, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, o odvolaní plnoletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 29Pc/29/2025-94 zo dňa 18. novembra 2025
v spojení s opravným uznesením č. k. 29Pc/29/2025-107 zo dňa 7. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
29Pc/29/2025-94 zo dňa 18. novembra 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 29Pc/19/2025-107
zo dňa 07. januára 2026 rozhodol tak, že:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému A. B., nar. XX.XX.XXXX určenú
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.01.2020 č. k. 1P/62/2019-49.

II. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa
08.01.2020 č. k. 1P/62/2019-49 vo výroku II. v časti o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa
k oprávnenému A. B.. Vo zvyšných častiach ostáva citovaný rozsudok nezmenený.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný z vyživovacej povinnosti (ďalej len „navrhovateľ“) sa
podaným návrhom zo dňa 01.08.2025 domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenému

z vyživovacej povinnosti (ďalej len „oprávnený“).
1.2 Súd aplikoval v konaní nasledujúce právne predpisy: § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), § 2 ods. 1, 2, §
15 ods. 2, § 23 ods. 1 písm. b), § 23 ods. 3, § 24 ods. 2 písm. a), § 39 ods. 1 a § 171 ods. 1 zákona
č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov“).

1.3 Z podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.
1P/62/2019 vyplýva, že rozsudkom č. k. 1P/62/2019-49 zo dňa 16.01.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.01.2020 bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému,
ktorý je jeho synom, na ktorého bol zaviazaný prispievať sumou 180 eur mesačne splatnou do 10. dňa
v mesiaci vopred. Syn bol v tom čase maloletý a študoval na strednej škole a nemal schopnosť
samostatne sa živiť. Od uvedeného času došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko v súčasnosti je

študentom dennej formy vysokoškolského štúdia 1. stupňa. To by samé osebe bez poznania ostatných
okolností mohlo znamenať, že vyživovacia povinnosť rodičov k nemu trvá. Súd však zistil osobitnéokolnosti, ktoré prinášajú iný záver. Oprávnený totiž študuje v osobitnom režime ako profesionálny
vojak, a to v súlade so zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov. Citovaný právny predpis
obsahuje ustanovenia o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorí sú zamestnanci štátu s osobitným

režimom. Oprávnený bol personálnym rozkazom zo dňa 14.07.2023 (č.l. 87 spisu) prijatý do prípravnej
štátnej služby profesionálneho vojaka. S prípravnou službou profesionálneho vojaka je spojené aj právo
profesionálneho vojaka na plat podľa § 171 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. (označovaný účastníkmi ako
„žold“). Oprávnený je teda od 01.08.2023 v štátnozamestnaneckom pomere profesionálneho vojaka,
v súvislosti s čím poberá plat. V rámci tejto štátnej služby si dopĺňa vzdelanie vysokoškolským štúdiom

podľa § 24 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. Nejde o „klasické“ denné vysokoškolské štúdium, pri ktorom
študent spravidla nebýva v pracovnoprávnom vzťahu. Ide o vyčlenenie osoby v štátnozamestnaneckom
pomere vojaka na výkon svojich povinností na vysokej škole, teda v podstate o dopĺňanie kvalifikácie
štátneho zamestnanca – vojaka vykonávané v rámci prípravnej štátnej služby profesionálneho vojaka.
Z toho vyplýva, že oprávnený, keďže je v štátnozamestnaneckom vzťahu a poberá plat, nadobudol
schopnosť samostatne sa živiť tak, ako to má na mysli ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia

povinnosť navrhovateľa k oprávnenému teda zanikla.
1.4 Podľa súdu neobstojí tvrdenie oprávneného, že mu peniaze poskytuje akadémia ozbrojených síl
preto, lebo s denným štúdiom na nej sú spojené vysoké mesačné náklady. Zo zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov vyplýva, že kadeti poberajú plat z dôvodu, že sú v štátnej službe. Sú teda
riadnymi zamestnancami štátu. Skutočnosť, že poberajú plat len vo výške minimálnej mzdy, nie je

podstatná. Môže byť odôvodnená tým, že majú zabezpečené bývanie i časť hmotného zabezpečenia
spojeného so štúdiom (uniforma, časť výstroja). Neobstojí ani porovnanie s doktorandským štúdiom,
nakoľko doktorandský študijný program je vysokoškolský študijný program 3. stupňa. Doktorandi nie
sú štátni zamestnanci, na rozdiel od profesionálnych vojakov. Podľa zákona o vysokých školách sú
študentami danej vysokej školy a majú nárok na štipendium, nie na mzdu, či plat. Plat je odmena

za vykonanú prácu alebo služby podliehajúca daniam a odvodom, ktorú dostáva zamestnanec od
zamestnávateľanazákladepracovnejzmluvy(aleboobdobnejzmluvy).Štipendiumjefinančnápodpora,
ktorá sa zvyčajne poskytuje študentom alebo výskumníkom na pokrytie životných alebo študijných
nákladov. Nepredstavuje odmenu za prácu, ale je to forma pomoci alebo ocenenia za akademický
úspech a nepodlieha dani z príjmu, ani odvodom.

1.5 Ďalej súd uviedol, že otázne sú aj skutočné náklady oprávneného. Cestovné vyčíslil na 150 eur
mesačne, hoci by ako študent do 26 rokov mohol mať 100%-tnú zľavu z cestovného vlakom. Ak by
využíval verejnú dopravu, podstatným spôsobom by sa jeho náklady znížili. I keď by mal mesačné
náklady (strava 400 eur, hygienické potreby 70 eur, školské potreby 20 eur mesačne a okrem toho
náklady na výstroj 150 eur a popritom aj náklad na čistiareň 30 eur) v súčte ide o sumu 640 eur, ktorá je

pokrytá jeho mesačným platom. Z priemerného príjmu, ktorý mal vo výške 865,68 eur mesačne v čistom
mu ostáva 225,68 eur, ktoré môže použiť na financovanie ostatných potrieb (mobil, poistné, trávenie
voľného času, masáže, regenerácie, výživové doplnky a podobne). Okrem toho, oprávnený má nie malé
úsporynaúčte(5.000eur)ainvestície(2.000eur),tedamáajmajetok,zktoréhomôžeuspokojovaťsvoje
potreby nekryté príjmom zo štátnej služby profesionálneho vojaka. Za takýchto okolností a pri takýchto

pomeroch oprávneného (pravidelný plat, nevyhnutné náklady pokryté platom, majetok – úspory) už
neobstojí záver, že by tento nemal schopnosť samostatne sa živiť a že je naďalej odkázaný na výživné
od rodičov.
1.6 Vzhľadom k tomu, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa je konaním výlučne návrhovým, súd
je rozsahom návrhu viazaný a navrhovateľ nenavrhoval skoršie určenie účinnosti zrušenia vyživovacej

povinnosti, súd dátum určenia zrušenia vyživovacej povinnosti vo výroku I. tohto rozsudku neuviedol.
Vyživovacia povinnosť teda bude zrušená okamihom právoplatnosti tohto rozsudku.
1.7 Keďže vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 1P/62/2019-49 zo dňa 08.01.2020, bolo potrebné tento rozsudok zmeniť, a to v tom
výroku, ktorý sa týka určenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa na oprávneného. Ostatné časti

citovaného rozsudku ostávajú týmto rozsudkom nedotknuté.
1.8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“). Na iné rozhodnutie, ako na znášaní trov oboma účastníkmi žiaden
spravodlivý dôvod nezistil. V mimosporovom konaní platí zásada, že účastníci si znášajú svoje trovy
sami. Sama skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, nie je v tomto type konaní dôvodom

na priznanie nároku na náhradu trov. Len výnimočné okolnosti prípadu môžu odôvodňovať priznanie
nároku na náhradu trov niektorému z účastníkov (napr. násilné správanie niektorého z účastníkov,
úmyselné bránenie výkonu práv niektorým z účastníkov a podobne). V tomto konaní však oprávnený
nemal možnosť zabrániť konaniu (inak, ako rozhodnutím súdu vyživovaciu povinnosť zrušiť nebolomožné), ani nevytváral procesné prekážky. Nebol preto daný žiaden dôvod uložiť mu povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom splnomocneného
zástupcu zo dňa 04.01.2026 odvolávajúc sa na dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“.
2.1 V odvolaní uviedol, že nie je pravdou, že by druh jeho štúdia mal byť osobitnou okolnosťou,
ktorá by menila skutočnosť, že trvá vyživovacia povinnosť voči nemu. Sám súd konštatuje, že ide

o študenta dennej formy. Aj štúdium profesionálneho vojaka je stále štúdiom navyše v dennej forme.
Podľa oprávneného v štátnozamestnaneckom pomere je výhradne z dôvodu štúdia, nejde teda, ako súd
mylne uvádza o dopĺňanie kvalifikácie. Na toto denné vysokoškolské štúdium nastúpil ihneď po skončení
strednej školy. Študuje rovnako, ako iní študenti denného štúdia, býva na internáte, má prednášky, avšak
oproti iným denným študentom vysokých škôl má aj praktický výcvik. Časová náročnosť jeho štúdia je
nepomerná oproti niektorým iným denným študentom vysokých škôl, rovnako ako aj finančná.

2.2 Tak, ako uviedol súdu „plat“, ktorý poberá, je mu vyplácaný na uspokojovanie potrieb v súvislosti
s finančnou nákladnosťou štúdia, nezabezpečuje svoje bežné každodenné potreby a naviac v prípade
skončenia prípravného štúdia, napr. z dôvodu úrazu by musel vyplatené finančné prostriedky dokonca
vrátiť.
2.3 Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že ide o prípravnú štátnu službu, teda služba je viazaná na prípravu

denným štúdiom a nezaručuje ani dočasnú ani stálu službu, ktorá by mohla viesť k úvahám o schopnosti
sám sa živiť. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že skutočnosť, že kadeti poberajú plat len vo výške
minimálnej mzdy, nie je podstatná. Preukázal, že vyplácaný žold mu nepostačuje ani na pokrytie jeho
potrieb v súvislosti so štúdiom, stále spotrebováva a potrebuje aj výživné od otca a stále sa na jeho
výžive výrazne podieľa jeho matka.

2.4 Ďalej oprávnený poukázal na fakt, že dokonca ani nástup do zamestnania nemusí viesť automaticky
vždyvzmyslesúdnejpraxekzrušeniuvyživovacejpovinnosti,nakoľkonievždytoautomatickyznamená,
že je schopné dospelé dieťa samostatne sa živiť. Vždy treba prihliadať na skutkový stav, na výšku
príjmov, výdavkov, možnosti získania pracovnej príležitosti, a teda aj rôzne výšky príjmu. On pritom
poberá, ako konštatoval sám súd, iba minimálnu mzdu a nemá možnosť objektívne tento príjem zvýšiť,

uplatniť sa na trhu práce počas celého trvania štúdia.
2.5 Čo sa týka jeho nákladov, tieto súdu podrobne uviedol, vysvetlil, pričom je zrejmé, že zabezpečuje
svoje potreby nielen z platu, nakoľko toto by bolo nedostatočné, ale aj z výživného od rodičov.
Navrhovateľ ani relevantným spôsobom nespochybnil rozsah a výšku jeho výdavkov.
2.6 Pokiaľ súd poukazuje na jeho úspory, vysvetlil, že tieto pochádzajú od jeho matky, ktorá mu

odkladala prídavky zo zahraničia. Aj v prípade, že sa rodičia dohodnú na časti platenia výživného na
účet maloletého a po dovŕšení plnoletosti má k nim prístup, takto ušetrené peniaze nepokladajú súdy pri
rozhodovaniach o zrušení výživného ako prostriedky na „utrácanie“. Rovnako sa to týka aj peňazí, ktoré
na „investovanie“ mu zverila jeho matka a ide o jej peniaze. Matkou nasporené finančné prostriedky sú
jeho rezervou pre zabezpečenie budúcnosti, ako aj pre prípad nepriaznivých zdravotných okolností.

2.7 Podľa oprávneného obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti podľa
svojich možností, schopností a majetkových pomerov, avšak toto konštatovanie sa neodráža vo výroku
rozsudku, nakoľko súd nesprávne zhodnotil možnosti a schopnosti navrhovateľa a jeho schopnosť sám
sa živiť, ktorú zatiaľ preukázateľne nenadobudol.
2.8 Všetky mimoriadne výdavky dlhodobo niekoľko rokov znáša výlučne matka, pričom ako súdu bolo

preukázané, tieto sú naozaj finančne náročné, avšak pre neho nevyhnutné (vodičský preukaz, zbrojný
preukaz, vojenská výstroj, náklady súvisiace s regeneráciou a liečbou), trvajú doposiaľ a otec namiesto
podieľania sa na nich žiada zrušiť výživné, pričom k podaniu jeho návrhu došlo potom, ako z Rakúska
prestali na neho ako jeho syna chodiť. Teda ani výživné nehradil zo svojho príjmu, ale z prostriedkov,
ktoré mu spätne posielala matka (časť vyplatených prídavkov, aby bol vôbec ochotný prídavky si

v Rakúsku uplatniť).
2.9 Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
2.10 Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že nakoľko súd prvého stupňa v žiadnom z výrokov

neuviedol, že k zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza právoplatnosťou rozhodnutia (nakoľko
navrhovateľ neuviedol odkedy navrhuje zrušiť vyživovaciu povinnosť), v súčasnej dobe mu navrhovateľ
nehradí výživné, čo ohrozuje jeho výživu.2.11 V rámci odvolacieho návrhu navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti tak, že návrh navrhovateľa zamietne alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 ods. 1, § 156 CMP) preskúmal rozhodnutie okresného súdu
v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím
na vady konania len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a),
b), § 391 ods. 1 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je na základe odvolania oprávneného rozsudok okresného súdu
o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému určenej rozsudkom Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/62/2019-49 zo dňa 08.01.2020 na tom základe, že od posledného
rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov. Keďže oprávnený ako profesionálny vojak

je v štátnozamestnaneckom vzťahu a poberá plat (v priemere 865,68 eur), nadobudol schopnosť
samostatne sa živiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa
k oprávnenému preto zanikla. Ani pri pomeroch oprávneného (pravidelný plat, nevyhnutné náklady
pokryté platom, majetok – úspory) neobstojí záver, že by syn nemal schopnosť samostatne sa živiť a že
je naďalej odkázaný na výživné od rodičov.

6. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že aj štúdium profesionálneho vojaka je stále štúdium navyše v dennej
forme. Okrem toho súdu preukázal, že žold, ktorý je mu vyplácaný, nepostačuje ani na pokrytie jeho
potrieb v súvislosti so štúdiom, potrebuje aj výživné od navrhovateľa a stále sa na jeho výžive výrazne
podieľa jeho matka. Súd nesprávne zhodnotil možnosti a schopnosti navrhovateľa a jeho schopnosť

sám sa živiť, ktorú preukázateľne nadobudol. Úspory pochádzajú od jeho matky. Zverila mu aj peniaze
na „investície“.

7. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť, alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kedy deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a súčasne
len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej

povinnosti. V zmysle Zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej
teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno

považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať
z konkrétnych okolností.

11. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,

dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil.12. Na zdôraznenie tohto právneho záveru uvádza, že schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje
podľa toho, či má dieťa vlastný príjem, ktorý mu umožňuje pokryť jeho odôvodnené potreby. Oprávnený
nastúpil do prípravnej štátnej služby ako študent vojenskej vysokej školy, čím mu vznikol služobný

pomer profesionálneho vojaka. V rámci toho pomeru poberá pravidelný príjem - žold - a štát mu
poskytuje ubytovanie, stravu, výstroj, zdravotné zabezpečenie. Tento príjem a materiálne zabezpečenie
sú dostatočné na pokrytie jeho životných potrieb. Nie je rozhodujúce samotné štúdium, či jeho denná
forma, ako tvrdí oprávnený v odvolaní, ale skutočná ekonomická odkázanosť. Rovnako skutočnosť, že
určitá časť výstroja nie je zabezpečovaná štátom alebo skutočnosť, podľa ktorej výkon štátnej služby

je finančne náročný, nemení samotnú podstatu, že oprávnený má reálny, pravidelný a istý príjem, ktorý
v prevádzajúcej miere pokrýva jeho životné potreby. V konaní bolo preukázané, že oprávnený má príjem
zo služobného pomeru, ktorý je stabilný a dostatočný. Naviac sa preukázali aj jeho finančné úspory.
Oprávnený tak spĺňa podmienku schopnosti samostatne sa živiť. Zanikol preto dôvod na ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako rodiča.

13. Pochybenie súdu však odvolací súd videl v tom, že z výroku rozhodnutia o zrušení vyživovacej
povinnosti nevyplýva, ktorým dňom dochádza k zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa
k oprávnenému. So záverom okresného súdu uvedeným v bode 26. (vzhľadom k tomu, že konanie
o výživnom na plnoleté dieťa je konaním výlučne návrhovým, súd je rozsahom návrhu viazaný
a navrhovateľ nenavrhoval skoršie určenie účinnosti zrušenia vyživovacej povinnosti, preto dátum

určenia zrušenia vyživovacej povinnosti vo výroku I. tohto rozsudku neuviedol a vyživovacia povinnosť
teda bude zrušená okamihom právoplatnosti tohto rozsudku), sa nemohol s poukazom na nižšie
uvedené stotožniť.

14. Konanie o vyživovacej povinnosti medzi plnoletým dieťaťom a rodičom patrí medzi sporové konania,

ktoré možno začať len na návrh (§ 155 CMP) a súd je v ňom viazaný návrhom, ktorý nemôže prekročiť
a ani prisúdiť viac, alebo niečo iné.

15. Okrem toho dátum, od ktorého žiada výživné zrušiť je nevyhnutnou súčasťou petitu (návrhu na
rozhodnutie), bez ktorého je návrh nejasný a nevykonateľný. Súd totiž musí presne vedieť, v akom

rozsahu má o nároku rozhodnúť. Aj dátum musí odôvodniť.

16. Súd pri zrušení výživného rozhoduje konštitutívne, teda mení právny stav. Takéto rozhodnutie musí
byť presné a určité. Bez uvedenia dátumu nie je jasné, od ktorého dňa povinnosť platiť zanikla, a môže
vzniknúť spor, či má povinný ešte platiť a nie je možné správne vypočítať prípadný preplatok.

17. Oboznámiac sa s návrhom na začatie konania je potrebné uviesť, že z tohto nevyplýva ktorým
dňom navrhovateľ navrhuje zrušenie výživného. Na túto skutočnosť poukazuje v odvolaní aj oprávnený.
Okresný súd sám vyhodnotil zrušenie vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú
skutočnosť však vo výroku rozhodnutia nevyjadril. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že

po rozhodnutí okresného súdu podaním zo dňa 23.12.2025 podal navrhovateľ návrh na vydanie
dopĺňacieho rozsudku alternatívne uznesenia o oprave rozsudku, v ktorom navrhol vydať dopĺňací
rozsudok, ktorým sa vyživovacia povinnosť zrušuje vykonateľnosťou tohto rozsudku alternatívne
opravné uznesenie, ktorým opravuje I. výrok rozsudku tak, že sa zrušuje jeho vyživovacia povinnosť k
oprávnenému určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/62/2019-49 zo dňa

08.01.2020 a to vykonateľnosťou tohto rozsudku. Okresný súd uznesením č. k. 29Pc/29/2025-107 zo
dňa 7. januára 2026 návrh navrhovateľa na doplnenie rozsudku zamietol (výrok I.) ako i návrh na opravu
rozsudku opravným uznesením (výrok II.). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2026
ohľadom výroku I. a II.

18. Odvolací súd mal tak za to, že uvedený výrok rozsudku okresného súdu nenapĺňa požiadavky
na rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti. Pre zistené pochybenie bol preto nútený napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

19. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd vyzve navrhovateľa
na doplnenie dátumu, od ktorého žiada výživné zrušiť spolu s odôvodnením požadovaného. Následne
vo veci nanovo rozhodne. Vydané meritórne rozhodnutie riadne odôvodní postupom v súlade s § 220ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP. V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o
trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).