Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/19/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011265
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325011265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX,
pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v bode 1.) obžaloby a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 07.01.2026, č.k. 5T/13/2025-389 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku za napadnutý rozsudok zrušuje vo všetkých
výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu, ako aj vo výroku o ochrannom opatrení.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom A.
XXXX, A., t. č. vo výkone väzby

odsudzuje:

Za skutok v bode 1)

Podľa § 208 ods. 3, §§ 36 písmeno l), 37 písmeno m), 38 ods. 2, ods. 3, 42 ods. 1, 41 ods. 2 a § 39 ods.
5, ods. 3 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024súdobžalovanéhonavýkon
uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd ruší výrok o treste, uložený
obžalovanému v rozsudku Okresného súdu Galanta spisová značka 31T/51/2022 zo dňa 20.7.2022 za
skutok 1/ v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave spisová značka 3To/67/2022 zo dňa 4.10.2022
právoplatný 4.10.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Za skutky v bode 2 a 3)

Podľa § 208 ods. 3, §§ 36 písmeno l), 37 písmeno m), 38 ods. 2, ods. 3, 41 ods. 2 a § 39 ods. 5, ods.
3 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) rokov.

Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod06.08.2024súdobžalovanéhonavýkon

uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd ukladá
obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 3 roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 07.01.2026, č. k.
5T/13/2025-389 rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného, že
bod 1.) ako syn a brat poškodených, od presne nezisteného času v roku 2020 až do dňa 14.03.2022,
kedy bol zadržaný a vzatý do výkonu väzby a následne výkonu trestu odňatia slobody, okrem skutkov zo
dní 31.03.2021 a 21.07.2021, za ktoré bol právoplatne postihnutý v priestupkovom konaní za spáchanie
priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov, v mieste bydliska v obci A., v rodinnom dome, súpisné číslo: XXXX, kde bývali v spoločnej
domácnosti, opakovane a pravidelne, niekoľkokrát do týždňa sa slovne vyhrážal aj fyzicky napádal
svojich rodičov D. B. E. a D. B., ako aj brata F. B. a to tak, že im vulgárne nadával so slovami:
„kurva vyjebaná, bachratý kokot, múlo, skapte už, nenávidím teba aj tvoju ženu, kedy skapete," pričom
ich počas tohto obdobia viackrát fyzicky napadol a to fackami, sácaním, hryzením, údermi zovretou

päsťou, ďalej spôsoboval hluk púšťaním hudby, búchaním kladivom a podobným rušivým správaním v
nočných hodinách, aby nemohli spať, napriek nimi poskytovanej starostlivosti a bývaniu od nich neustále
vyžadoval pod vplyvom alkoholu finančné prostriedky, ktoré keď mu odmietli dať, tak to zvyšovalo jeho
agresívne správanie a vyhrážky, čím uvedeným konaním spôsobil svojim rodičom D. B., nar. XXXX a
D. B., nar. XXXX, ktorí sú onkologickí pacienti a jeho bratovi F. B., drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali

lekárske ošetrenie, ako aj fyzické a psychické utrpenie,
bod 2.) ako syn a brat poškodených, od dňa 11.12.2023, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia
slobodyaždodňa15.05.2024,kedyopätovnenastúpilnavýkontrestuodňatiaslobody,vmiestebydliska
v obci A., v rodinnom dome, súpisné číslo XXXX, kde bývali v spoločnej domácnosti, opakovane a
pravidelne, niekoľkokrát do týždňa sa slovne vyhrážal a fyzicky napádal svojich rodičov D. B. E. a D. B.,

ako aj brata F. B. a to tak, že im vulgárne nadával so slovami; „kurva vyjebaná, bachratý kokot, múlo,
skapte už, nenávidim teba aj tvoju ženu, kedy skapete,“ pričom ich počas tohto obdobia viackrát fyzicky
napadol a to fackami, sácaním, hryzením, údermi zovretou päsťou, ďalej spôsoboval hluk púšťaním
hudby, búchaním kladivom a podobným rušivým správaním v nočných hodinách, aby nemohli spať,
napriek nimi poskytovanej starostlivosti a bývaniu od nich neustále vyžadoval pod vplyvom alkoholu

finančné prostriedky, ktoré keď mu odmietli dať, tak to zvyšovalo jeho agresívne správanie a vyhrážky,
čímuvedenýmkonanímspôsobilsvojimrodičomD.B.,nar.XXXXaD.B.,nar.XXXX,ktorísúonkologickí
pacientiajehobratoviF.B.,drobnézranenia,ktorésinevyžiadalilekárskeošetrenie,akoajpretrvávajúce
fyzické a psychické utrpenie,
bod 3.) ako syn a brat poškodených, od dňa 15.01.2025, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia

slobody až do dňa 24.06.2025, kedy bol zadržaný, v mieste bydliska v obci A., v rodinnom dome, súpisné
číslo XXXX, kde bývali v spoločnej domácnosti, tak opakovane a pravidelne, niekoľkokrát do týždňa sa
slovne vyhrážal aj fyzicky napádal svojich rodičov D. B. E. a D. B., ako aj brata F. B. a to tak, že im
vulgárne nadával so slovami; „kurva vyjebaná, bachratý kokot, múlo, skapte už, nenávidím teba aj tvoju
ženu, kedy skapete,“ pričom ich počas tohto obdobia viackrát fyzicky napadol a to fackami, sácaním,

údermi zovretou päsťou, ďalej spôsoboval hluk púšťaním hudby, búchaním kladivom a podobným
rušivým správaním v nočných hodinách, aby nemohli spať, napriek nimi poskytovanej starostlivosti a
bývaniu od nich neustále vyžaduje pod vplyvom alkoholu finančné prostriedky, ktoré keď mu odmietli dať,
tak to zvyšovalo jeho agresívne správanie a vyhrážky, ktoré vyvrcholilo dňa 23.06.2025 vo večerných
hodinách v obci A. pri rieke Váh, kde sa verbálne vyhrážal rodičom, pričom držal v ruke mačetu a zaháňal

sa s ňou smerom k otcovi, čím uvedeným konaním spôsobil svojim rodičom D. B., nar. XXXX a D. B., nar.
XXXX, ktorí sú onkologickí pacienti a jeho bratovi F. B., drobné zranenia, ktoré si doposiaľ nevyžiadali
lekárske ošetrenie, ako aj pretrvávajúce fyzické a psychické utrpenie.
teda
v bode 1.) blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán

rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje
jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách,
v bode 2.) blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán

rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje
jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách,

v bode 3.) blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán
rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje
jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou, - na viacerých osobách,

čím spáchal
- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v bode 1.)
- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v bode 2.)
- zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3

písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno j) Trestného zákona v bode 3.)
Za to sa bol odsúdený :
V bode 1): Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37
písmeno m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému v rozsudku Okresného súdu Galanta spisová
značka 31T/51/2022 zo dňa 20.7.2022 za skutok 1/ v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
spisová značka 3To/67/2022 zo dňa 4.10.2022 právoplatný 4.10.2022 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V bode 2) a 3): Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona,
§ 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd
ukladá obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 3 roky.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste. Odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 19.01.2026. v odôvodnení podaného odvolania
uviedol.

2.1. K výroku o treste v bode ). Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd mi ukladal
trest ako trest súhrnný, pretože skutok, za ktorý som súdený, bol v súbehu s inými mojimi skutkami.
Konkrétne ide o súbeh so skutkami, za ktoré som bol už odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta
(sp. zn. 317/51/2022) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 3To/67/2022). Trestný
rozkaz Okresného súdu Galanta (0T/26/2022) nepredstavuje prerušenie tohto súbehu, keďže bol celý

zrušený. Súd mi ukladal súhrnný trest podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestný čin
z mojej trestnej činnosti v súbehu. Najprísnejšia sadzba bola podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona (7 až
15 tokov) v porovnaní s inými miernejšími sadzbami. Prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.
Poľahčujúca okolnosť: Súd u mňa zistil, že som sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne som ho
oľutoval. Priťažujúca okolnosť: Súd u mňa zistil aj priťažujúcu okolnosť (podľa $ 37 písm. m Trestného

zákona). Bolo zohľadnené, že som už bol za trestný čin v minulosti odsúdený (s poukazom na rozsudok
OS Galanta z r. 2016). Pomer mojich poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný. Výpočet
výšky trestu (Asperácia) Nakoľko som v minulosti už spáchal zločin (odsúdenie OS Galanta sp. zn. 21
228/09) a opätovne som spáchal zločin, podľa zákona sa mi zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby
o jednu tretinu. Po tejto úprave bola moja dolná hranica 9 rokov a 8 mesiacov. Horná hranica trestnej

sadzby sa pri ukladaní súhrnného trestu zvyšovala o jednu tretinu, čo znamená, že po úprave bola
moja horná hranica 20 rokov. Nemožnosť zníženia trestu Inštitút mimoriadneho zníženia trestu u mňa
neprichádzal do úvahy. Som totiž považovaný za špeciálneho recidivistu, nakoľko mám 7 záznamov v
registri trestov a opakovane som sa dopustil obdobného protiprávneho konania (priestupkov). Okrem
toho u mňa neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu ani mojich pomerov. Výsledný trest Súd

mi v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej sadzby,
teda vo výmere: 9 rokov a 8 mesiacov. Súd pri tom zohľadnil, že v správe z ústavu nie som hodnotený
bližšie, no prihliadol na to, že mám 7 záznamov v registri trestov a 10 záznamov v centrálnej evidencii
priestupkov, teda som osobou s rozsiahlou trestnou minulosťou.2.2. K výroku o treste v bode 2) a 3). Aj pri týchto bodoch súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods.
4 Trestného zákona prihliadal na zhodné okolností ako v bode 1 (spôsob spáchania, následok, moja
osoba, snaha o nápravu, majetkový prospech atď.). Súd mi trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41

ods. 2 Trestného zákona ako trest úhrnný, nakoľko ma odsudzoval za dva trestné činy. Súd ukladal
úhrnný trest podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti
v súbehu. Najprísnejšia trestná sadzba je podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona (7 až 15 rokov). Aj
v tomto prípade súd zistil poľahčujúcu okolnosť (priznanie a ľútosť podľa § 36 písm. 1) a priťažujúcu
okolnosť (predchádzajúce odsúdenie podľa § 37 písm. m). Súd zobral do úvahy pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, ktoré boli vyrovnané. Nakoľko som
už v minulosti spáchal zločin, za čo som bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta (sp. zn.
21/228/09), pričom opätovne som spáchal zločin, v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona sa zvyšovala
dolná hranica trestnej sadzby o 1/3. Teda po úprave bola dolná hranica 9 rokov a 8 mesiacov.
2.3. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že pri ukladaní úhrnného trestu odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, sa zvyšuje

horná hranica trestnej sadzby o 1/3. To znamená, že po úprave bola horná hranica 20 rokov.
2.4. Odôvodnenie výšky trestu a spôsobu výkonu. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
Trestného zákona je koncipovaný na princípe fakultatívnosti a individuálnosti. Avšak pri špeciálnom
recidivistovi ani v prípade vyhlásenia viny nie je dôvod aplikovať toto ustanovenie. Súd konštatoval,
že som trestný recidivista, nakoľko mám 7 záznamov v registri trestov. Som aj špeciálny priestupkový

recidivista, lebo som sa opakovane dopustil obdobného protiprávneho konania. Okrem toho u mňa
neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti z hľadiska prípadu alebo mojich pomerov, ktoré sa bežne
nevyskytujú, a preto nebolo možné mimoriadne znížiť trest. Dôvodom je skutočnosť, že súd zobral do
úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré boli vyrovnané. Z hľadiska mojich pomerov
som ani netvrdil, že by som mal maloleté deti, o ktoré sa musím osobne starať. Trestné konanie prebehlo

rýchlo, a preto dĺžka konania nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu.
2.5. Súd v rámci takto určenej trestnej sadzby mi uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby, teda vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. Súd zobral do úvahy, že v správe z ústavu nie
som bližšie hodnotený. Súd zohľadnil, že mám 7 záznamov v registri trestov a 10 záznamov v centrálnej
evidencii priestupkov, teda ide o osobu s rozsiahlou trestnou minulosťou. Vzhľadom na charakter mojej

osoby bolo na mieste ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na výšku trestu bolo
taktiež na mieste ukladať nepodmienečný trest. Súd v rámci ukladania súhrnného trestu neukladal
súhrnný trest zákazu činnosti, nakoľko trest odňatia slobody považoval za prísnejší a dostatočný, pričom
pri tak dlhom treste by bol trest zákazu činnosti neúčelný. Súd nemohol upustiť od uloženia súhrnného
trestu, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky. Upravená dolná hranica trestnej sadzby bola 9

rokov a 8 mesiacov, a teda súd by nemohol uložiť taký trest, ako bol uložený v rozsudku Okresného súdu
Galanta (1 rok so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti). Okrem toho ani charakter mojej osoby
(7 záznamov v registri) neumožňuje, aby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. K argumentu
obhajcu, že navrhoval upustiť od uloženia trestu, súd uviedol, že súd nepokladal trest uložený skorším
rozsudkom na ochranu spoločnosti a moju nápravu za dostatočný, keďže som viacnásobný recidivista.

To znamená, že je u mňa celkom zjavná neochota zmeniť prístup k rešpektovaniu zákona, čo vylučuje
možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu, nakoľko prevažuje ochranná a represívna funkcia trestu.
Zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona súd obligatórne zrušil výrok o treste uloženom v
rozsudku Okresného súdu Galanta (sp. zn. 31T/51/2022) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2.6. S uvedenými závermi súdu sa nestotožňujem a nesúhlasím s nimi z nasledovných dôvodov.
2.7. Neprimeranosť a likvidačný charakter uloženého trestu. S napadnutým rozsudkom a v ňom
uloženými trestami sa zásadne ukladaní nestotožňujem. Mám za to, že súd pri trestu postupoval rýdzo
formálne, mechanicky a „matematicky“, bez skutočného zreteľa na individuálne okolnosti prípadu a

na dopad takéhoto rozhodnutia na môj život. Súd mi uložil dva samostatné tresty odňatia slobody,
každý vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov. V konečnom dôsledku tak čelím strate slobody v súhrnnej
dĺžke takmer 20 rokov. Takýto trest považujem za drakonický, neľudský a v ktorom rozpore so zásadou
primeranosti trestu. Trestná sadzba pri predmetnom zločine je stanovená v rozmedzí 7 až 15 rokov.
Sčítaním mechanizmov zvyšovania trestnej sadzby (recidíva + asperačná zásada) sa súd dopracoval k

číslam, ktoré pre mňa znamenajú „civilnú smrť“, hoci som nespáchal trestný čin, ktorý by takúto prísnosť
odôvodňoval.
2.8. Nesprávne nevyužitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu (§ 39 Tr. zák.). Súd v odôvodnení
uviedol, že nenašiel dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona. S týmtozáverom nesúhlasím. Súd nedostatočne zohľadnil moje priznanie a úprimnú ľútosť (§ 36 písm. 1/ Tr.
zák.), ktoré okolnosti označil len za „vyrovnané“ s mojou minulosťou ale neprihliadol ani na okolnosti
samotného prípadu a závažnosť konkrétneho konania, pre ktoré bola voči mne podaná obžaloba...

Mám za to, že práve samotná neprimeraná tvrdosť zákonnej sadzby, ktorá vznikla súbehom formálnych
zvyšovaní (podľa § 42, § 41 a § 38 Tr. zák.), mala byť pre súd signálom, že mechanická aplikácia zákona
vedie k nespravodlivosti. V takomto prípade mal súd využiť svoju právomoc a § 39 Tr. zák. aplikovať,
aby trest vrátil do roviny, ktorá je spravodlivá a výchovná, nie len čisto represívna a likvidačná. Trest vo
výmere takmer 20 rokov stráca akýkoľvek nápravný účinok, pretože mi berie akúkoľvek nádej na návrat

do spoločnosti v produktívnom veku.
2.9. Nevyužitie upustenia od uloženia súhrnného trestu. Súd taktiež pochybil, keď nevyužil možnosť
upustiť od uloženia súhrnného trestu (resp. ďalšieho trestu, Argumentácia súdu, že „ochranná funkcia
trestu prevažuje“, je v tomto kontexte neudržateľná. Ochrana spoločnosti sa dá dosiahnuť aj trestom,
ktorý nie je likvidačný. Súd sa priklonil k extrémnej represii. Ak by súd postupoval v súlade so zásadami
ukladania trestov, musel by dospieť k záveru, že uloženie takto vysokých trestov popri sebe nie je

nevyhnutné na moju nápravu. Súd mal zvážiť, či trest, ktorý som už vykonával alebo ktorý bol uložený
skôr, spolu s miernejším navýšením, nie je postačujúci.
2.10. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby odvolací súd Rozsudok
Okresného súdu Galanta zo dňa 07.01.2026 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

3. K rozsudku sa vyjadrili i poškodení. Poškodení D. a D. B. uviedli: My, dolu podpísaní D. B. a D. B.,
v právnom postavení poškodených v trestnej veci vedenej proti nášmu synovi A. B., nar. XX.XX.XXXX
sa týmto obraciame na odvolací súd s prosbou o prehodnotenie výšky uloženého trestu. Je pravdou, že
sme v minulosti podali trestné oznámenia, ktoré viedli k tomuto stíhaniu. Urobili sme to však zo zúfalstva
a so zámerom nášho syna zastaviť, nastaviť mu hranice a dosiahnuť jeho nápravu. Naším cieľom bola

jeho prevýchova, nie jeho spoločenská a životná likvidácia. Sme hlboko šokovaní a otrasení zistením, že
súčet trestov, ktoré mu boli uložené, dosahuje takmer 20 rokov odňatia slobody. Takýto trest považujeme
za extrémne neprimeraný a krutý. Ako obete jeho konania čestne vyhlasujeme, že závažnosť toho,
čo nám spôsobil, ani zďaleka nezodpovedá strate slobody na dve desaťročia. Necítime voči synovi
takú nenávisť' ani potrebu odplaty, aby sme žiadali, aby sa vrátil domov ako zlomený starý človek bez

budúcnosti. Naša predstava o spravodlivom treste, ktorý by splnil výchovný účel, bola úplne iná. Sme
presvedčení, že aj výrazne kratší trest je dostatočný na to, aby si náš syn uvedomil následky svojho
konania. Súčasné rozhodnutie súdu však nevnímame ako spravodlivosť, ale ako zničenie ľudského
života na základe matematického sčítania paragrafov, bez ohľadu na realitu a vôľu poškodených. Preto
Vás úctivo žiadame, aby ste pri rozhodovaní o odvolaní prihliadli na náš postoj. Sme to my, komu bolo

ublížené, a my prosíme o zmiernenie trestu pre nášho syna, aby dostal šancu na návrat do života a
skutočnú nápravu, nie likvidáciu. Poškodený F. B. uviedol: Ako poškodený v trestnom konaní vedenom
proti môjmu bratovi, A. B., nar. XX.XX.XXXX považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa k rozsudku,
ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v takej drastickej výmere. Hoci som bol konaním
brata poškodený a podal som trestné oznámenie, výška trestu, ktorá po sčítaní predstavuje takmer 20

rokov väzenia, ma šokovala. Takýto trest považujem za absolútne neadekvátny voči škode a ujme, ktorú
mi spôsobil. Účelom môjho konania bolo, aby brat prevzal zodpovednosť za svoje činy a aby došlo
k náprave jeho správania. Nikdy som si však neželal, aby mu bol de facto zničený celý život. Trest v
takejto výške stráca zmysel prevýchovy a mení sa na čistú represiu, ktorá nemá opodstatnenie ani v
mojich očiach ako obete trestného činu. Z môjho pohľadu by bol oveľa miernejší trest dostatočný na

to, aby splnil svoj účel. 20 rokov je trest pre vrahov, nie pre skutky, ktoré sa stali v rámci našej rodiny
a pri ktorých nedošlo k žiadnej závažnej ujme. Bratovi som odpustil a mám záujem na tom, aby sa
po primeranom treste mohol vrátiť do spoločnosti. Vážený súd, žiadam Vás, aby ste pri rozhodovaní o
odvolaní vzali do úvahy, že samotný poškodený nepovažuje tak prísny trest za spravodlivý. Prosím o
uloženie miernejšieho trestu, ktorý dá môjmu bratovi šancu na nápravu a budúcnosť.

4. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania
a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu a prejednal a rozhodol. Prokurátor navrhol odvolanie ako
nedôvodné zamietnuť.

5. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

7. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu uplatnených odvolacích námietok, ako aj konania,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné
a trest odňatia slobody, uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom, vo vzťahu k jeho výške, je
neprimerane prísny.

8. Prvostupňový súd pri určovaní výšky trestu vychádzal z týchto zistení a záverov.
9. K výroku o treste za skutok v bode v bode 1) napadnutého rozsudku uviedol, že prihliadol na kritéria
uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd trest ukladal v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného
zákona ako trest súhrnný, nakoľko skutok uvedený vo výroku rozsudku bol v súbehu so skutkami, za
ktoré bol obžalovaný odsúdený v rozsudku Okresného súdu Galanta spisová značka 31T/51/2022 zo

dňa 20.7.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave spisová značka 3To/67/2022 zo dňa
4.10.2022 právoplatný 4.10.2022. Súd ukladal súhrnný trest podľa ustanovenia Trestného zákona, ktoré
sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný z trestnej činnosti v súbehu. Najprísnejšia trestná sadzba
je podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko predstavuje od 7 do 15 rokov, v porovnaní s trestnou
sadzbou podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je od 0 do 2 rokov, v porovnaní s trestnou sadzbou

podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je od 6 mesiacov do 3 rokov. Prvostupňový súd zistil
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchaniu
trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a zároveň zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, a to s poukazom na rozsudokOkresného súdu Galanta spisová značka 2T/179/2015 zo dňa 13.1.2016. Nakoľko obžalovaný už v
minulosti spáchal zločin, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T 228/09,
pričom obžalovaný opätovne spáchala zločin, v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona sa zvyšovala dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, a teda po úprave bola dolná hranica 9 rokov a 8
mesiacov. Po úprave v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 2 Trestného zákona
sa horná hranica trestnej sadzby zvýšila na 20 rokov.
10. K možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona prvostupňový súd uviedol,
že je koncipovaný na princípe fakultatívnosti a individuálnosti. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 814/2016-20 z 4.11.2016) Avšak pri špeciálnom recidivistovi ani v
prípade vyhlásenia viny nie je dôvod aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/46/2022 zo dňa 9.
júna 2022). Obžalovaný je trestný recidivista, nakoľko má 7 záznamov v registri trestov. Obžalovaný je
špeciálnypriestupkovýrecidivista,lebosaopakovanedopustilobdobnéhoprotiprávnehokonaniaprávne
kvalifikovaného ako priestupok zo dňa 31.3.2021 a 21.7.2021 podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, a teda mimoriadne zníženie trestu neprichádza do úvahy. Okrem toho u
obžalovanéhonebolizistenéžiadnevýnimočnéokolnostizhľadiskakonkrétnychokolnostíprípadualebo
pomerov páchateľa, ktoré sa bežne v iných spisoch nevyskytujú, a preto nebolo možné mimoriadne
znížiť trest. Dôvodom je tá skutočnosť, že súd zobral do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostívzmysle§38ods.2Trestnéhozákona,ktorébolivyrovnané,atedaneprevažovalipoľahčujúce

okolnosti. Z hľadiska pomerov páchateľa obžalovaný ani netvrdil, že by mal maloleté deti o ktoré sa
musí osobne starať. Trestné konanie prebehlo rýchlo, a preto dĺžka konanie nemôže byť dôvodom na
mimoriadne zníženie trestu.
11. Prvostupňový súd v rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody
pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, pričom zobral do

úvahy, že v správe z ústavu obžalovaný nie je bližšie hodnotený, obžalovaný má 7 záznamov v registri
trestov a 10 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
12. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, ktorý má 7 záznamov v registri trestov, bolo na mieste
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody.
13. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, a to
s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta spisová značka 2T/179/2015.
14. Súd v rámci ukladania súhrnného trestu neukladal súhrnný trest zákazu činnosti, nakoľko trest
odňatia slobody považoval za prísnejší ako trest zákazu činnosti, a keďže trest odňatia slobody v trvaní

9 rokov a 8 mesiacov považoval za dostatočne prísny, pričom pri tak dlhom treste odňatia slobody by bol
trest zákazu činnosti neúčelný z hľadiska zabránenia obžalovanému v pokračovaní páchania trestnej
činnosti a z hľadiska ochrany spoločnosti.
15. Súd nemohol upustiť od uloženia súhrnného trestu, nakoľko na to neboli splnené zákonné
podmienky, keďže podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 3 Trestného zákona bola

upravená dolná hranica trestnej sadzby 9 rokov a 8 mesiacov, a teda súd by v tomto konaní nemohol
uložiť taký trest ako bol uložený v rozsudku Okresného súdu Galanta spisová značka 31T/51/2022 vo
výške trest odňatia slobody 1 rok so stredným stupňom stráženia v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave spisová značka 3To/67/2022 vo výške spoločný trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov
so zaradením do stredného stupňa stráženia a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v

cestnej premávke v trvaní 3 rokov. Okrem toho ani charakter osoby obžalovaného ktorý má 7 záznamov
v registri trestov neumožňuje aby u obžalovaného bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Súd
nemohol upustiť od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného zákona, nakoľko súd nepokladal
trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločností a nápravu páchateľa za dostatočný, keďže
obžalovaný má 7 záznamov v registri trestov a obžalovaný je viacnásobným recidivistom. To znamená,

že u obžalovaného je celkom zjavná neochota zmeniť prístup k rešpektovaniu zákona, vylučuje to
možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu, nakoľko v prípade tohto páchateľa prevažuje ochranná
a represívna funkcia trestu, s jeho morálnym odsúdením v podobe uloženia primeraného trestu.
16. V podstate rovnaké skutočnosti vzal do úvahy prvostupňový súd pri ukladaní trestu za skutky
uvedené v bodoch 2) a 3) napadnutého rozsudku, s výnimkou ustanovení Trestného zákona, ktoré

upravujú ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1. Za tieto skutky súd uložil obžalovanému úhrnný
trest odňatia slobody, v rovnakej výške ako za skutok v bode 1) napadnutého rozsudku (a za zbiehajúcu
sa trestnú činnosť), t. j. 9 rokov a 8 mesiacov. Trest je rovnako uložený v minimálnej výške upravenej
trestnej sadzby.17. V prípade oboch uložených trestov vychádzal prvostupňový súd zo správne zistených skutočností,
ktoré sa týkajú druhu trestu, ktorý mal byť uložený, ako aj spôsobu jeho výkonu. Zistenie poľahčujúcich

i priťažujúcich okolnosti bolo správne, rovnako súd správne identifikoval, že za skutok uvedený v bode 1)
napadnutéhorozsudkujepotrebnéuložiťsúhrnnýtrestodňatiaslobody,pričomsprávnezistil,kuktorému
skoršiemu odsúdeniu sa uvedený skutok zbieha. Za skutky uvedené v bodoch 2) a 3) napadnutého
rozsudku správne ukladal úhrnný trest odňatia slobody. Podľa názoru odvolacieho súdu je správne aj
zhodnotenie osoby obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa trestnej činnosti, pričom toto hľadisko

by samo osebe neumožňovalo uvažovať o mimoriadnom znížení dolnej hranice trestnej sadzby tak, ako
sa toho domáhala obhajoba v prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku.
18. Prvostupňový súd sa dopustil iba jednej chyby pri tvorbe záverov o výške ukladaných trestov a to tej,
že nezohľadnil praktický dopad výšky uložených trestov. Nesprávne vyhodnotil výšku trestov v hľadisku
ich primeranosti, s ohľadom na dosiahnutie účelu ukladaných trestov.
19. Podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie
trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa
odseku 3.

20. Vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil a ktoré prvostupňový súd po splnení ďalším zákonných predpokladov uznesením
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, otvorilo prvostupňovému súdu možnosť zvážiť
možnosť uloženia trestu odňatia slobody zníženého o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Ako odvolací súd vyššie uviedol, prvostupňový súd správne vyhodnotil,

že ani osoba obžalovaného, ani dĺžka trvania trestného stíhania, ani množstvo a pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, neodôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby. Rovnako nie sú prítomné ani okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by
bolo možné označiť za mimoriadne, na účely aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ však prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že pri aplikácii všetkých hmotnoprávnych

ustanovení, ktoré je potrebné použiť na zákonné vymedzenie trestnej sadzby, v rámci ktorej sa uloží trest
odňatia slobody, je dolná hranica trestnej sadby 9 rokov 8 mesiacov, mal tiež zvážiť, či uloženie dvoch
samostatných trestov v celkovej výmere 19 rokov 4 mesiace, je trest primeraný všetkým kritériám, ktoré
sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a či napĺňa tie účely trestu, ktoré sú uvedené
v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu tresty odňatia slobody v tej výške ako ich uložil prvostupňový súd,
presahujú účel tzv. individuálnej prevencie (vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol
riadny život), ako aj účel tzv. generálnej prevencie (súčasne iných odradiť od páchania trestných činov)
a v neposlednom rade už ani nevyjadrujú morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
22. Obžalovanému boli doteraz podľa záznamov z registra trestov, uložené tresty odňatia slobody, ktoré

pri ich súčte dosahujú dĺžku 7 rokov 9 mesiacov, ktoré si obžalovaný vykonal v období rokov 2009 až
2023. S takéhoto pohľadu nemožno dospieť k záveru, že uloženie trestov v spoločnej výmere 19 rokov 4
mesiace, teda vo výmere viac ako dvakrát presahujúcej súčet všetkých jeho doteraz vykonaných trestov,
by bolo nevyhnutné pre naplnenie účelu tzv. individuálnej prevencie. Obžalovaný si doteraz vykonával
zväčša tresty kratšieho trvania, počítané rádovo na mesiace a nie na roky.

23. Rovnako ani účel tzv. generálnej prevencie nie je potrebné napĺňať trestom v takej výške, ako bol
uložený napadnutým rozsudkom. Takýto trestu by sa mohol minúť účinkom voči ostatným občanom,
ktorí by ho mohli vnímať viac ako odplatu zo strany štátnej moci.
24. Naopak, použite ustanovení § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, ktorá sa prejaví v uložení nižšieho, i keď aj tak prísneho trestu, dávajú tak

obžalovanému, ako i ostatným občanom najavo, že súd vie dôsledne individuálne a bez zbytočnej
prísnosti uplatňovania zákona, zhodnotiť situáciu, keď aj páchateľovi závažnej trestnej činnosti, ktorý je
kriminálne narušený, dáva signál, že ním vyjadrená ľútosť nad trestnou činnosťou, nie je ignorovaná,
naopak je primerane zohľadnená.

25. Preto odvolací súd, postupujúc podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výrokoch o treste a spôsoboch ich výkonu (išlo o výroky odvodené od výroku o uložení
trestu) a následne sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozsudkom sám, tak
ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.26. Odvolací súd podľa vyššie uvedených kritérií, resp. úvah, ktorými sa riadil pri aplikácii príslušných
hmotnoprávnych ustanovení na konkrétne okolnosti prípadu obžalovaného, dospel k záveru, že v rámci
trestnej sadzby, ktorú správne stanovil prvostupňový súd, je možné obžalovanému v oboch prípadoch

znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V prípade súhrnného trestu za skutok uvedený v bode
1) napadnutého rozsudku, súd znížil trest o 2 roky a 8 mesiacov a v prípade úhrnného trestu za skutky
uvedené v bodoch 2) a 3) napadnutého rozsudku znížil trest o 1 rok a 8 mesiacov. V prípade trestu za
skutok uvedený v bode 1) napadnutého rozsudku zohľadnil, že ide o trest za spáchanie jedného zločinu
s kvalifikovanou skutkovou podstatou (§ 208 ods. 3 Trestného zákona) a jedného prečinu marenia

výkonu úradného rozhrnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. V prípade úhrnného trestu
za skutky uvedené v bodoch 2) a 3) napadnutého rozsudku súd zohľadnil, že ide o trest za spáchanie
dvoch zločinov, z ktorých v jednom prípade naplnil až dva kvalifikačné znaky pre použitie kvalifikovanej
skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona.
27. Takto uložený trest považuje odvolací súd za primeraný a spravodlivý, ktorý na nevyhnutne dlhú
dobu zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má ambície splniť aj ďalšie účely trestu

sledované ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona.
28.Všetkyďalšievýrokyodvodenéanadväzujúcenavýrokouloženítrestovodňatiaslobody,tedavýroky
o zrušení trestu uloženého skôr za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorý bol nahradený súhrnným trestom
odňatia slobody a výroky o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, prijal odvolací súd rovnako ako
prvostupňový súd, nakoľko tieto boli obsahovo aj formálne správne a k ich zrušeniu došlo iba z dôvodu

ich formálnej nadväznosti na zrušené výroky o trestoch.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.