Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ca/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122262686
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122262686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Grösslingova 32, 811 09 Bratislava, IČO: 36061182, zast.
AK MS s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47237767 proti žalovanému: VARES, s.r.o., Medený
Hámor 6541/15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31635709, zast. Krchňák & Associates, s.r.o., Panenská
8, 811 03 Bratislava, IČO: 36861286, o zaplatenie 22 268,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je

povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnutie o jej výške.

Súd návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vo veci tunajšieho súdu vedeného
pod sp. zn. 9Ca/26/2019 n e v y ho v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 02. 2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
22 268,88 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 04. 2020 až do zaplatenia,
zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 07. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 10. 2020 až
do zaplatenia, zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 01. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 2 783,61 Eur od

16. 04. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 07. 2021 až do zaplatenia, zo sumy
2 783,61 Eur od 16. 10. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 2 783,61 Eur od 16. 01. 2022 až do zaplatenia,
ako bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v nezaplatenej odmene a primeranej odmene, ktorú by
žalovaný zaplatil v prípade riadne uzavretej licenčnej zmluvy za rok 2020 a 2021, na ktorú majú nositelia
autorských práv (producenti), zastúpení žalobcom pri výkone kolektívnej správy práv, nárok. Sumu
odmeny za používanie audiovizuálnych diel žalobca určil v zmysle sadzobníka, ktorý bol zverejnený
na jeho webovej stránke. Odmenu za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou

požadoval vo výške 0,197 Eur za každú prípojku za jeden kalendárny mesiac. Z toho odmenu výške
0,08 Eur a primeranú odmenu vo výške 0,117 Eur. Takúto odmenu stanovil aj v návrhu hromadnej
licenčnej zmluvy, ktorú však žalovaný odmietol uzavrieť. Nepodal v zmysle ustanovenia § 165 ods. 1
Autorského zákona (ďalej len AZ) návrh na určenie obsahu takejto zmluvy na súd, pričom stále využíva
predmety ochrany bez súhlasu a zaplatenia akejkoľvek odmeny pre producentov. Nevyužil ani možnosť
danú zákonom zložiť odmenu niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 165 ods. 9 AZ. Úrok
z omeškania požadoval odo dňa splatnosti licenčnej odmeny v zmysle ustanovenia § 165 ods. 10AZ .

2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V tomto uviedol, že žalobca
nepreukázal svoj nárok čo do právneho základu, ani výšky keď:a) nepreukázal, ani netvrdil skutočný rozsah ním kolektívne spravovaných práv,

b) nepreukázal použitie konkrétnych audiovizuálnych diel (ďalej AVD) a audiovizuálnych záznamov

(ďalej AVZ) káblovou retransmisiou v žalovanom období žalovaným,

c) pri výpočte výšky odmeny nebola zohľadnená výška spoločnej odmeny, roky uplatňovaná v právnych
vzťahochčlenovAPKTaSAKTsďalšímištyrmitradičnýmiorganizáciamikolektívnejsprávy(ďalejOKS),
tiež rozsah práv, ktoré majú byť vysporiadané prostredníctvom žalobcu v porovnaní s rozsahom práv,

ktoré žalovaný vysporiadal s ostatnými OKS,
d) rozsah práv k AVD je u žalobcu podstatne obmedzený, spravuje ich nanajvýš v prípade, keď sú
splnené podmienky ex lege výkonu autorských práv výrobcom, aj to len vo vzťahu k AVD vytvorených
po 01. 03. 2007
e) nebol zohľadnený rozsah použitia predmetov ochrany vo výške odmien určených v sadzobníku aj
v zmluvách s používateľmi, čo vyplýva z ustanovenia § 169 ods. 2 písm. a) AZ a článku 16 ods. 2

Smernice o kolektívnej správe č. 2014/26/EÚ.
4. Počet prípojok 4 710 žalobcom pri výpočte odmeny nezodpovedá skutočnému počtu v žalovanom
období. Tento sa pohyboval v rozpätí od 3 033 do 2 416.
5. Vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania uviedol, že pri splatnosti peňažného nároku nemožno
vychádzať z obsahu zmluvy, ktorá nebola uzavretá. Podľa ustanovenia § 563 O. z. sa dlžník dostáva do

omeškania prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Toto nastalo až doručením žaloby.
6. Vzniesol námietku premlčania nároku v časti požadovanej odmeny za obdobie od 01. 01. 2020 do
27. 02. 2020, kedy márne uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 O. z.
7. Súd vykonal dokazovanie vo veci písomnými vyjadreniami strán, ústnymi vyjadreniami ich právnych
zástupcov na pojednávaní a predloženými listinnými dôkazmi stranami v spore.

8. Žalobca k žalobe pripojil zverejnený zoznam domácich zastupovaných subjektov ako aj zmluvy
o zastupovaní uzavreté s výrobcami AVZ, zoznam zahraničných organizácií s ktorými spolupracuje
a dohodu o spolupráci s Agicoa z roku 2016, jej vyhlásenie o trvaní spolupráce zo dňa 09. 12.
2019, rozhodnutie MK SR zo dňa 07. 07. 2016 číslo MK-1778/2016-232/8318 a oprávnenie na výkon
kolektívnej správy č. MK-1778/2016-232/10418 zo dňa 18. 08. 2016, stanovisko MK SR k rozsahu

oprávnenia žalobcu a OKS Lita zo dňa 06. 12. 2016, vyhlásenie OKS Slovgram a SAPA zo dňa 12. 12.
2016, návrh hromadnej licenčnej zmluvy predložený žalovanému, sadzobník odmien a štatút MK SR.
9. Žalovaný k odporu pripojil rozhodnutia KS Banská Bystrica a KS Bratislava ako aj OS Banská Bystrica
a OS Bratislava I týkajúce sa návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých vyplýva,
že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nestačí predložené oprávnenie MK SR. Ďalej

predložil aktuálne oprávnenia žalobcu, Lity a Slovgramu a OZISu, hromadnú zmluvu zo dňa 01. 08.
2017 uzavretú medzi ďalšími OKS a žalovaným 01. 08. 2017, fakturáciu SOZA z tejto hromadnej zmluvy
a doklad o jej úhrade žalovaným za obdobie rokou 2020 a 2021, písomné vyjadrenie Lity k aplikácii
ustanovení AZ zo dňa 03. 02. 2017, dôvodovú správu k zákonu 71/2022 Z. z. a zákonu 215/2018
Z.z., návrh na vydanie platobného rozkazu žalobcu v konaní 35Up/52/2019, rozsudok OS Košice I,

korešpondenciu ďalších OKS s MK SR v období od októbra 2020 do apríla 2021.
10. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že neexistuje jediné
právoplatné rozhodnutie o zamietnutí obdobnej žaloby potvrdené odvolacím súdom. Existujú desiatky
rozhodnutí odvolacích súdov, v ktorých bolo zamietajúce rozhodnutie okresných súdov zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie s opačným právnym názorom, než prezentuje žalovaný. Jeho názory sa

vymykajú zmyslu a účelu autorskoprávnej ochrany a kolektívnej správy autorských práv podporovaných
a chránených v rámci úniového práva smernicami 2004/26/EÚ o kolektívnej správe a 2004/48 /ES
o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.
11. Svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia si uplatnil v súlade s ustanovením § 169 ods. 4
písm. b) AZ a jeho výška bola určená v zmysle ust. § 448a, § 442a ods. 2 O. z. v spojení s ustanovením

§ 165 ods. 9 a 10 AZ.
12. Uviedol, že si voči žalovanému neuplatňuje zaplatenie licenčnej odmeny za použitie konkrétneho
predmetu ochrany , a preto nemá povinnosť preukazovať, aké AVD a AVZ vysielajú televízne stanice,
ktorých vysielanie v nezmenenej forme ďalej signálom šíri žalovaný. Tento vykonáva len retransmisiu
kompletného vysielania televíznych staníc ako celku, a teda nemôže argumentovať, ako by bol

v postavení vysielateľa.
13. Nositelia autorskoprávnej ochrany majú zo zákona nárok na tzv. primeranú odmenu podľa § 119 AZ.
Nejedná sa o dohodnutú odmenu. Žalovaný s inými OKS v hromadnej licenčnej zmluve nepreukazoval
šírenie konkrétnych diel ale počet prípojok. Sadzba primeranej odmeny pri retransmisii je stanovenálen ako sadzba za počet prípojok, čo vyplýva z charakteru retransmisie a odboru povinnej kolektívnej
správy práv.
14. Žalobca poukázal na to, že v správnom konaní podľa § 148 AZ preukazoval všetky žalovaným

sústavne spochybňované skutkové okolnosti, t. j. koho zastupuje, aké diela a na základe toho mu bolo
udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
15. Zo žiadneho ustanovenia Autorského zákona alebo iného predpisu nevyplýva, že by mal okrem
oprávnenia udeleného ministerstvom kultúry, na výkon kolektívnej správy preukazovať, ku ktorým
konkrétnymdielamvykonávakolektívnusprávumajetkovýchprávalebožebypredmetyochranynemohli

byť určené iba druhovo a že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by mal preukazovať použitie
konkrétneho diela. Naopak Autorský zákon v ustanovení § 165 ods. 6 ukladá používateľovi povinnosť
poskytnúť mu pravdivé informácie o použití predmetov ochrany, ktoré sú predmetom licenčnej či inej
zmluvy.
16. Vo vzťahu k nároku na primeranú odmenu poukázal na ustanovenie § 123 AZ, podľa ktorého sa na
výrobcu AVZ primerane vzťahujú ustanovenia paragrafov tam uvedených, pričom žiaden neodkazuje

na ustanovenie § 86 AZ.
17. Vo vzťahu k tzv. nezastupovaným nositeľom, ktorí neuzatvorili zmluvy a neobrátili sa na neho,
uplatňuje si primeranú odmenu za odbor povinnej kolektívnej správy podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ
a nie k písm. f). V tomto odbore kolektívnej správy si nezastupovaný nositeľ nevyberá, ktorá OKS bude
zastupovať jeho práva. Nemá preto žiadnu dôkaznú povinnosť preukazovať, že si ho títo vybrali.

18. Výber odmeny podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ nie je možné vykladať tým spôsobom, že by primeraná
odmena patrila len za šírenie prvého nosiča, na ktorom bolo AVD zachytené prvýkrát. Vysielatelia
zmluvne garantujú originalitu AVZ.
19. Čo sa týka zmluvne zastupovaných nositeľov práv, Autorský zákon umožňuje určiť predmet ochrany
aj druhovo. Vyplýva to aj z dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy predloženej žalovaným

s inými OKS (v zmluve nie je možné určiť konkrétne diela, keď napr. v prípade SFU ide o databázu viac
ako 10 000 diel, ktoré po uzatvorení zmluvy sa dopĺňajú len oznámením).
20. K spolupráci s najväčšou medzinárodnou organizáciou kolektívnej správy Agicoa, ktorej je žalobca
členom, uviedol, že tento subjekt zastupuje viac ako 18 000 združení výrobcov po celom svete z viac
ako 36 krajín a pokrýva 1,4 milióna diel z celého sveta.

21. OKS Lita má oprávnenie len k odboru použitia AVD uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou
v zmysle ust. § 147 ods. 2 písm. f) AZ. Nemá oprávnenie v odbore výberu primeranej odmeny za káblovú
retransmisiu AVZ podľa § 147 ods. 2 písm. d) AZ. Takýmto oprávnením disponuje len OKS Slovgram
a žalobca. Títo spolu uzavreli dňa 12. 12. 2016 vyhlásenie, v ktorom deklarovali, že OKS Slovgram
bude vykonávať výber primeranej odmeny len za retransmisiu AVZ v rozsahu hudobných videoklipov

a žalobca v rozsahu filmov, seriálov, dokumentov a ďalších.
22. Z uvedeného vyplýva, že napriek uzatvoreniu dohody o urovnaní s inými OKS, nezbavilo to
žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Žalobca poukázal na vyžiadané stanovisko
od MK SR pripojené k žalobe, z ktorého je táto skutočnosť zrejmá.
23. K namietanej výške požadovaného nároku poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 169 AZ,

podľa ktorého základným dokumentom, v ktorom sú určené odmeny, ktoré je OKS oprávnená vyberať,
je sadzobník odmien vytvorený na základe zásad uvedených v ustanovení § 169 ods. 2 AZ. Tento je
zverejnený na ich internetovej stránke. Porovnávanie sadzieb odmien rôznych OKS za rôzne predmety
ochrany nie je dôvodné a nepredstavuje to žiadne zákonné kritérium.
24. Čo sa týka námietky premlčania uviedol, že predmetom sporu je nárok pozostávajúci z dvoch

samostatných nárokov a to odmeny a primeranej odmeny. Nárok na zaplatenie primeranej odmeny je
potrebné klasifikovať ako zákonný nárok, pri ktorom sa uplatňuje všeobecná 3-ročná premlčacia doba.
Vo vzťahu k nároku na zaplatenie odmeny nie je jasné, od akej udalosti žalovaný odvodil plynutie 2-
ročnej lehoty. Žalovaný ako aj ďalší členovia organizácií APKT a SAKT vypovedali ku dňu 31. 12.
2020 hromadnú licenčnú zmluvu, ktorú mali uzatvorenú s ostatnými OKS. Od tohto dátumu sa žalobca

dozvedel, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie aj za ďalšie obdobie. Poukázal tiež
na znenie ustanovenia § 107 ods. 2 O. z. a úmyselné konanie žalovaného, ktorý mohol aj po vypovedaní
zmluvy skladať odmeny podľa § 165 ods. 9 AZ.
25. K námietke počiatku behu omeškania vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedol, že
platenie odmien štvrťročne vyplýva nielen z návrhu zmluvy ale aj priamo zo zákona ustanovenia §

165 ods. 10 AZ. Žalovaný nepoprel zverejnený počet prípojok, ktorý bol uverejnený na stránke Rady
pre vysielanie a retransmisiu a ich počet vyplýva z verejne dostupných zdrojov. Počtami prípojok
deklarovanými v dohode o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluve s inými OKS žalobca nemôžebyť viazaný, lebo nebol účastníkom týchto dohôd. Žalovaný nepreukázal opak toho, čo vyplýva zo
zverejnených údajov, z ktorých žalobca vychádzal pri podaní žaloby.
26. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil výklad MK SR z 31. 08. 2020, prehlásenie Agicoa z 09. 12. 2019,

zverejnené sadzobníky odmien OKS Lita a Slovgram, uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 101/2011,
rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných veciach.
27. Ministerstvo kultúry SR dňa 31. 08. 2020 (č. l. 293 a nasledujúcich spisu) uviedlo, že Autorský zákon
reguluje výkon práv k AVD na základe kontinentálnej koncepcie, ktorá nikdy nepovažuje za pôvodný
subjekt autorských práv právnickú osobu (výrobcu AVD), ale vždy výlučne osobu fyzickú (autora AVD)

s akcentom na tzv. systém legitimácie, kedy sa zavádza zákonná domnienka, podľa ktorej sa výkon
autorského práva k AVD „prenáša“ z tvorcu na výrobcu (práva autorov k AVD vykonáva producent AVD,
ak od autorov AVD získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu AVD a dohodol sa s nimi na odmene
jednotlivo pre každý spôsob použitia AVD). Uplatnenie uvedeného princípu je úpravou dispozitívnou. Vo
vzťahu k výkladu znenia ustanovenia § 86 ods. 1 AZ sa podľa Ministerstva kultúry uplatňuje zákonná
domnienka, podľa ktorej patrí producentovi neobmedzená licencia na použitie AVD ex lege do momentu

jej vyvrátenia, ktoré v praxi môže realizovať v zásade iba autor AVD a to tak, že preukáže, že uzavrel
s producentom osobitnú zmluvu, podľa ktorej majetkové práva vykonáva autor a nie producent.
28. Ministerstvo kultúry SR udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy k AVD dvom OKS a to Lita
zo dňa 18. 08. 2016 a SAPA zo dňa 18. 08. 2016, pričom oprávnenie udelené OKS Lita obsahuje iba
oprávnenie na výkon kolektívnej správy k AVD. Oprávnenie udelené SAPA okrem oprávnenia na výkon

kolektívnej správy k AVD obsahuje aj oprávnenie na výkon správy práv k AVZ. SAPA zastupuje v zmysle
oprávnenia autorov AVD, producentov záznamov týchto diel, vrátane nezastupovaných nositeľov práv,
ak nebolo autormi AVD alebo ich zástupcami preukázané vyvrátenie zákonnej domnienky o výkone
majetkových práv.
29. Žalovaný podaním zo dňa 18. 07. 2022 (str. 613 spisu) žiadal prerušiť konanie do skončenia konania

tunajšieho súdu 9Ca/26/2019, ktoré je v štádiu odvolacieho konania pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici z dôvodu, že sa týka tých istých strán a je založené na tých istých skutkových aj právnych
okolnostiach, pričom sa jedná o nároky za predchádzajúce obdobie.
30. K vyjadreniu žalobcu uviedol, že neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o použití AVD
a AVZ, ktorých nositeľov zastupoval v žalovanom období, o rozsahu diel, ktoré zastupoval, o použití

AVZ, ktoré sú originálmi AVD, pri ktorých boli splnené podmienky vzniku zákonnej domnienky výkonu
autorských práv výrobcom namiesto autora podľa § 86 ods. 1 AZ, o použití AVD, pri ktorých tzv.
nezastupovaní nositelia práv podľa § 147 ods. 2 AZ si ho vybrali za zákonného zástupcu a o dôvodnosti
požadovanej výšky uplatneného nároku.
31. Z ustanovenia § 119 AZ vyplýva, že zákon spája vznik práva výrobcu, na odmenu alebo na udelenie

odplatného súhlasu a na primeranú odmenu s použitím predmetov ochrany len v prípade, ak žalovaný
použil predmety ochrany tých nositeľov, u ktorých zastúpenie žalobca preukáže.
32. Obdobne aj z komentára k ustanoveniu § 451 a § 458a O. z. vyplýva, že nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia prichádza do úvahy len pri použití cudzieho diela bez súhlasu pôvodcu. Toto
vyplýva aj z vyúčtovacích poriadkov ostatných OKS, vrátane OKS žalobcu. V tomto smere poukázal aj

na nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 1598/2019.
33. Bez toho, aby žalobca preukázal, aké konkrétne audiovizuálne záznamy a diela skutočne zastupuje,
či už na základe dohôd alebo zákona, nie je možné preukázať, či použil žalovaný diela alebo záznamy,
ktorých nositelia práv sú zastúpení žalobcom, alebo či použil len také predmety ochrany, ktoré zastupuje
iná OKS.

34. Najväčšiu časť žalovanej sumy tvorí primeraná odmena za káblovú retransmisiu AVZ podľa ust.§
119 AZ. Žalobca si uplatňuje svoj mandát z tohto titulu zo spolupráce so zahraničím, najmä so
spoločnosťou Agicoa. Žiadna zo zmlúv so zahraničnými partnermi sa však netýka káblovej retransmisie
audiovizuálnych záznamov. Týka sa výlučne práv k audiovizuálnym dielam. Platnosť dohody s
Agicoa. uplynula 24. 02. 2017. Žalovaný si vysporiadal akékoľvek práva k AVD zastupované Agicoa

prostredníctvom OKS Lity. Doložil o tom ako dôkaz výňatky z výročných správ Lity za roky 2016 až 2020.
35. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odporu tvrdil, že v konaní si uplatňuje nárok za nezastupovaných
nositeľov práv podľa § 147 ods. 1 AZ v rámci odboru podľa § 146 ods. 2 písm. d) (AVZ, ktoré sú originálmi
AVD) a nie podľa § 146 ods. 2 písm. f), ide o nové tvrdenie žalobcu, ktoré je v rozpore s obsahom
žaloby. V praxi z povahy veci nedochádza pri káblovej retransmisii prvých originálnych záznamov AVD,

ale vždy len ich rozmnožením. Ako dôkaz doložil odborné vyjadrenie Trnavskej univerzity, Právnickej
fakulty, Ústavu PDVaIT zo dňa 26. 04. 2022 podpísané riaditeľkou JUDr. Zuzanou Adamovou PhD/
str.654 spisu/. V zmysle tohto vyjadrenia si používateľ môže vybrať, s ktorou OKS v príslušnom odboresi vysporiada práva nezastupovaných nositeľov v prípade nárokov podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ.
Žalovaný preukázal, že si vysporiadal práva s OKS Slovgramom za rok 2020 hromadnou zmluvou.
36. Samotný žalobca v žalobe uviedol, že jeho nárok vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 AZ a nespravuje

práva k AVD v prípadoch, kedy ich vykonávajú priamo autori ako pôvodní zákonní nositelia. Bolo na ňom
preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti uvedené v hypotéze tejto hmotnoprávnej normy (písomný
súhlas autorov na vyhotovenie originálu AVD a dohoda s autormi o odmene za vytvorenie AVD a za
každé jednotlivé jeho použitie). Len v tom prípade je daná vyvrátiteľná domnienka o výkone majetkových
práv producentov namiesto autorov. V tomto smere poukázal na komentár k Autorskému zákonu autorov

Adamová Z., Hazucha B., C. H. Beck, Praha 2018.
37. Výklad ministerstva kultúry zo dňa 31. 08. 2020 predložený žalobcom považoval za nesprávny
a účelový. Už dňa 05. 11. 2020 MK SR toto stanovisko odstránilo zo svojho webového sídla. Následne
pristúpilo k náprave a odstráneniu spornosti výkladu záväznou formou novelou AZ č. 71/2022, kde
v ustanovení § 86 za slovami „vykonáva výrobca originálu AVD, ak“, vložilo slovo „preukázateľne.“
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že sa jedná len o spresnenie a nie o zmenu právnej

úpravy. Pokiaľ potom žalobca poukazoval na rozhodovaciu prax krajských súdov, jednalo sa o prax, v
ktorejsapriklonilikvýkladuznenia§86ods.1AZprezentovanéhovtejdobeMKSRzodňa31.08.2020.
38. Podľa žalovaného jediné rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorá zaujala aj meritórne stanovisko
k výkladu ustanovenia § 86 AZ, je nález Ústavného súdu SR II.ÚS 203/2021. Tento sa stotožnil
s výkladom ustanovenia § 86 ods. 1 AZ prezentovaným žalovaným. Žalobca však v konaní takéto

skutočnosti ani netvrdil, ani ničím nepreukázal.
39. Vo vzťahu k nárokom za tzv. nezastupovaných nositeľov práv k AVD v odbore použitie diela § 146
ods. 2 písm. f) AZ v súvislosti s ustanovením § 147 ods. 1 AZ uviedol, že podľa ustanovenia § 147 ods.
2 AZ ak je kolektívna správa práv v uvedenom odbore vykonávaná viacerými OKS, má nositeľ práv
možnosť výberu, ktorú z nich považuje za vykonávajúcu správu jeho práv. V tomto odbore vykonáva

kolektívnu správu aj Lita. S touto si vysporiadal majetkové práva.
40. Z článku II. ods 2 a 3 hromadnej licenčnej zmluvu, ktorú žalobca pripojil k žalobe, vyplýva, že žalobca
ňou vôbec nevysporiadáva práva nezastupovaných nositeľov práv k AVD, ktorí nie sú producentami.
41. Podľa dôvodovej správy k novele Autorského zákona č. 71/2022 Z. z., výška odmeny určená súdom
môže byť nižšia ako určená v sadzobníku. Aj keď to platí v konaní pre určenie obsahu zmluvy, podľa jeho

názoru by súd mal zohľadňovať kritériá zakotvené v ustanovení § 169 ods. 2 AZ aj v tomto konaní. Toto
vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Žalobca nepreukázal, že odmena určená v jeho sadzobníku, je obvyklou
odmenou. Uzatvorené zmluvy predložené žalobcom v iných konaniach sa týkajú len marginálnych 0,3 %
z celkového počtu prípojok. Iní kábloví operátori žalobcovi neplatia odmenu, a preto nemožno hovoriť
o obvyklej odmene. Táto je neprimerane vysoká v porovnaní s výškou spoločnej odmeny v rozhodnom

období ostatných štyroch OKS.
42. K splatnosti nároku uviedol, že ustanovenie § 165 ods. 10 AZ sa netýka splatnosti remunaračného
práva na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu AVZ. Vzťahuje sa len na práva, pri ktorých sa
vyžaduje licencia na použitie predmetu ochrany.
43. Žalobca podaním zo dňa 18. 08. 2022 nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania, keďže sa

nejedná sa o prípad upravený v ustanovení § 164 CSP. Súd sa s týmto názorom stotožnil a návrhu
na prerušenie konania nevyhovel. Pre nesúhlas žalobcu neboli splnené ani podmienky pre prerušenie
podľa ust. § 163 ods.1 CSP.
44. Žalobca zotrval na názore, že pre účely tohto konania nie je potrebné a podstatné preukazovať,
rozsah predmetov ochrany ním spravovaných, konkrétne ktorých nositeľov zastupuje, prípadne

porovnávať ich s inými OKS, pretože pri výkone kolektívnej správy nie je rozhodujúce, koho zastupuje,
ale kto je v rozhodnom čase nositeľom práv k premetu ochrany, ktorého použitie spravuje. Žalovaný mal
povinnosť uzavrieť zmluvu a vysporiadať práva s každou OKS, ktorej bolo vydané oprávnenie na výkon
kolektívnej správy v príslušnom odbore, čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 5Cdo/114/2012.
45. Nad rámec svojej dôkaznej povinnosti doložil nahlášky niektorých výrobcov AVZ za roky 2019 a 2020

zasielaných od nositeľov práv vysielateľom.
46. K požadovanej odmene za použitie AVD uviedol, že z ustanovenia § 86 ods. 1 AZ jednoznačne
vyplýva, že ak výrobca originálu AVD získal od autora AVD písomný súhlas na vyhotovenie originálu
AVD a dohodol sa s ním na odmene za vytvorenie AVD a na odmene alebo spôsobe určenia odmeny
osobitne za každé jednotlivé použitie, získava výrobca originálu AVD ex lege právo na výkon výhradných

majetkových práv k samotnému AVD, ak autor diela tomu nezabráni osobitnou dohodou. K princípu
výkonu práv autorov producentom poukázal na jednotlivé ustanovenia autorských zákonov platných na
území SR aj pred účinnosťou aktuálneho AZ (str. 686 pv.).47. Účelom právnej úpravy v ustanovení § 86 ods. 1 AZ je sústrediť všetky práva k AVD u producenta,
ktorému patrí neobmedzené právo nakladať so záznamom audiovizuálneho diela. Túto právnu úpravu
možno prirovnať k zamestnaneckému dielu. Aj keď autorské práva autorov diela patria autorom priamo,

výkon majetkových práv nie vždy im patrí priamo a to zo zákona ex lege. Aj v medzinárodnej zmluvnej
praxi sa dlhodobo uplatňuje princíp výkonu práv autorov producentom.
48. K nároku na primeranú odmenu AVZ uviedol, že oprávnením udeleným Ministerstvom kultúry SR
získal právo na výkon povinnej kolektívnej správy práv k AVD a AVZ okrem iného v odbore výberu
primeranej odmeny nielen za káblovú retransmisiu AVZ, ktorý je originálom AVD (písm. o/ oprávnenia,

ustanovenie § 146 ods. 2 písm. d/ AZ), ale aj v odbore dobrovoľnej kolektívnej správy výberu primeranej
odmeny za použitie AVZ verejným prenosom (písm. w/ oprávnenia, § 146 ods. 2 písm. f/). On sám
disponuje oprávnením na výber primeranej odmeny za šírenie AVZ, ktoré spadá pod odbor povinnej
kolektívne správy ako aj pod odbor dobrovoľnej a svoj nárok v spore si vymedzil uvedenými odbormi
v oboch odboroch dobrovoľnej aj povinnej kolektívnej správy a to v súlade s ustanovením § 147 ods. 1
AZ aj za tých nositeľov práv, ktorí nie sú zastupovaní, t. j. ktorí neuzatvorili s OKS dohodu o zastupovaní.

49. Považoval za nesprávny právny záver žalovaného, podľa ktorého v prípade nezastupovaných
nositeľovsitakýtonositeľsámvyberie,ktoráOKSbudespravovaťjehopráva.Použitiepredmetuochrany
uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou je odbor povinnej kolektívnej správy podľa § 146 ods.
2 písm. f) AZ. Odboru podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ sa uvedené netýka. K tomuto odboru neplatí, že
nezastupovaný nositeľ si vyberie tú ktorú OKS.

50. Rozhodnutím MK SR zo dňa 07. 07. 2016 mu bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy
k audiovizuálnemu dielu a záznamu, okrem iného, v odbore pod písm. o) (primeraná odmena za
retransmisiu AVZ, ktorý je originálom) a pod písm. w/ výber primeranej odmeny za použitie AVZ verejným
prenosom, ktoré nároky si uplatnil v rámci dobrovoľnej aj povinnej kolektívnej správy (podľa ustanovenia
§ 146 ods. 2 písm. d) a f) AZ). Ďalej spochybnil závery odborného vyjadrenia zo dňa 26. 04. 2022

predloženého žalovaným, ktoré nespĺňa ani náležitosti vyžadované § 17 zákona č. 382/2004 Z. z.
51.Platbyžalovaného,ktorézaplatilOKSSlovgram,nemôžubyťduplicitné,keďženepokrývajúžalovaný
nárok. Ako dôkaz pripojil korešpondenciu s OKS Slovgram / viď str. 691 spisu/. Ďalej pripojil hlásenie
podkladov pre rozdelenie vybraných odmien a primeraných odmien a náhrad za roky 2019 až 2020.
52. Na pojednávaní dňa 24. 11. 2023 zástupca žalobcu zotrval na žalobe a písomných vyjadreniach.

Uviedol, že je oboznámený s obsahom aktuálneho stanoviska MK SR vyžiadaného občianskoprávnym
grémiom OS Banská Bystrica zo dňa 30. 06. 2023. Poukázal na bod 1 a 3 stanoviska, z ktorého vyplýva,
žežalobcajejedinýmzástupcomproducentovAVZazároveňajautorovAVDanazískaniekomplexného
súhlasu je potrebné vysporiadať práva so všetkými OKS . AVD nie je možné pri retransmisii šíriť inak
ako záznamom. Odmena predstavuje odmenu autorov za šírenie diela. Primeraná odmena odmenu

výrobcov za šírenie záznamu. V prípade nezastupovaných nositeľov platí podľa § 147 AZ, že nositeľ
práv si môže vybrať, od ktorých OKS si vyberie odmenu a navzájom si tieto OKS túto kompenzujú.
Podľa komentára k ustanoveniu § 86 AZ, autori môžu vylúčiť zastúpenie pri výkone majetkových práv
producentami. V takom prípade tí, ktorí toto vylúčili, sa mohli obrátiť v minulosti len na spoločnosť Lita,
ktorá ich zastupuje v tomto odbore. Skutočnosť, ktorí autori toto vylúčili, nemôže však preukazovať

žalobca, ktorý zastupuje výrobcov. Z týchto dôvodov žaluje oba nároky.
53. Zástupca žalovaného zotrval na svojom výklade znenia ustanovenia § 86 ods. 1 v súvislosti
s obsahom nálezu ÚS II.ÚS 203/2021. Poukázal tiež na aktuálne znenie tohto ustanovenia, z ktorého
vyplýva, že takáto dohoda musí byť preukázateľná výrobcom. Vyplýva to aj z dôvodovej správy
k tomuto ustanoveniu. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu dohody s výrobcom, autori môžu na základe dohody

uzatvorenej s Litou previesť výkon majetkových práv na Litu. Táto zastupuje autorov buď na základe
dohôd alebo na základe zákona- ustanovenia § 147 ods.2 AZ. Samotná Lita je tiež členom Agicoa, ktorej
odvádza vysoké sumy za používanie autorských diel. Pripojil výročnú správu Lity za rok 2021, z ktorej
vyplýva vysporiadanie nárokov z titulu káblovej retransmisie, okrem iného, aj so spoločnosťou Agicoa
v sume 237 170,04 Eur.

54. Z obsahu aktuálneho stanoviska ministerstva kultúry, s ktorým bol tiež oboznámený vyplýva, že
používateľ sa môže rozhodnúť, ktorej OKS zaplatí odmenu za nezastupovaných autorov.Takýto nárok
bol vysporiadaný vo vzťahu k Lite za nezastupovaných nositeľov práv. V súčasnej dobe žalobca podáva
žaloby za rok 2022, kde sa vôbec nedomáha odmeny za šírenie AVD.
55. Žalovaný tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani nahláškami tretieho subjektu,

aké diela boli vysielané v danom období žalovaným. Rozsah použitia má byť pri tom zohľadnený
v odmene podľa §169 ods. 2 AZ.
56. Zástupca žalobcu uviedol, že podľa § 422a ods. 2 O. z. má byť výška odmeny najmenej vo výške
odmeny stanovenej v sadzobníku. O obvyklosti odmeny svedčí, že takúto požadovali od každéhoprevádzkovateľa káblovej retransmisie. Sadzobník sa nezmenil od roku 2016. Požaduje odmenu oveľa
nižšiu než napr. Slovgram. Vo vzťahu k rozsahu použitia môžu vychádzať len z počtu prípojok, keď na
základe jednej prípojky môže sledovať používateľ desiatky staníc a vidieť milióny diel. Logicky sa potom

odmeny nedajú nastaviť inak, len na káblovú prípojku.
57. Vo vzťahu k splatnosti požadovaných odmien zástupca žalobcu poukázal na znenie § 169 ods. 10
AZ, keď lehotu splatnosti rieši priamo zákon a dá sa použiť na daný prípad. Keďže nedošlo k uzatvoreniu
zmluvy, nemohlo dôjsť ani k vystaveniu faktúry. Poukázal na znenie návrhu hromadnej licenčnej zmluvy,
ktorý by mohol byť považovaný za výzvu na plnenie a znenie § 165 ods. 10 AZ.

58. Uviedol, že si v konaní uplatnil nárok na primeranú odmenu za šírenie AVZ za dva odbory spadajúcej
do povinnej kolektívnej správy podľa § 147 ods. 2 písm. d) AZ ako aj dobrovoľnej, na ktoré má
oprávnenie pod písm. o) a pod písm. w). Netvrdil, že zastupuje nezastupovaných autorov, ale výrobcov.
Nezastupovaných autorov môže zastupovať Lita.
59. Na základe žiadosti adresovanej občianskoprávnym grémiom tunajšieho súdu Ministerstvu kultúry
SR, vychádzajúc aj z názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/31/2020, ministerstvo

doručilo svoje vyjadrenie súdu dňa 30. 06. 2023. Z jeho strany 2 vyplýva, že z hľadiska odborov
kolektívnej správy práv sa vo vzťahu k AVD oprávnenia OKS Lita a SAPA prelínajú a to v prípade
niektorých odborov dobrovoľnej kolektívnej správy ako aj v prípade odborov povinnej kolektívnej
správy práv, medzi ktoré patrí tiež použitie AVD jeho uvedením na verejnosti retransmisiou vrátane
káblovej retransmisie. Nositelia práv k AVD nemôžu byť k identickému odboru kolektívnej správy

práv zastupovaný súčasne dvomi OKS. Na vysporiadanie práv všetkých zastupovaných nositeľov
k AVD používateľ potrebuje získať od OKS Lita aj od OKS SAPA súhlas (licenciu) na konkrétne
použitie prostredníctvom uzatvorenia licenčnej zmluvy. To sa netýka nezastupovaných nositeľov práv,
kde postačuje licencia len s jednou z nich. K druhej otázke bolo uvedené, že povinnými kolektívne
spravovanými právami sú práva na káblovú retransmisiu. Vyplýva to z článku 9 Smernice rady 93/83/

EHS z 27. 09. 1993 a článku 4 Smernice 2019/789 zo dňa 17. 04. 2019. Tieto boli transponované do
ustanovení § 146 ods. 2 a § 147 AZ. Pokiaľ majú dve OKS oprávnenia na rovnaký odbor kolektívnej
správy k rovnakému druhu diel (napr. AVD), líšia sa v množine zastupovaných nositeľov práv.
60. Pre nezastupovaných nositeľov práv rieši ustanovenie § 147 ods. 2 AZ postup v prípade, že
kolektívnu správu vykonáva viacero OKS. Pred novelizáciou AZ zákonom 71/2022 Z. z. platil pre odbor

upravený v § 146 ods. 2 písm. d) a písm. f) právny stav, podľa ktorého mal nositeľ práv možnosť výberu,
ktorá z OKS sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva a mohol sa v prípade povinnej kolektívnej
správy práva obrátiť na ktorúkoľvek OKS vychádzajúc z princípu v § 19 ods. 3 O. z., že každý autor má
právo na odmenu za použitie diela (1 autor, 1 použitie, 1 odmena).
61. V odpovedi na tretiu otázku ministerstvo kultúry zdôraznilo, že na vysporiadanie práv pre použitie

predmetov ochrany káblovou retransmisiou v celej šírke je potrebné, aby prevádzkovatelia získali
súhlas prostredníctvom uzavretia licenčnej zmluvy od všetkých OKS, ktorých predmety ochrany
použijú, pokiaľ sa k predmetom ochrany viaže výlučne majetkové právo, t. j. nie právo na primeranú
odmenu, remuneračné. Uviedlo, že podľa § 86 AZ výrobca môže nadobudnúť zo zákona právo výkonu
majetkových práv autora k AVD, keď musí preukázateľne od autorov AVD získať písomný súhlas na

vyhotovenie originálu AVD a dohodnúť sa s nimi na odmene alebo spôsobe jej určenia za jednotlivé
použitie. Jedná sa o dispozitívnu normu (je tam aj odkaz na ustanovenie § 65 ods. 1, ktoré je kogentné
s tým, že výrobca sa stane nositeľom práv len z titulu výhradnej licencie, nie z titulu výkonu práv zo
zákona).
62. V poslednom odstavci k štvrtej otázke je uvedené, že právny stav pred 25. 03.2022 bol taký, že

nezastupovanýnositeľprávvprípadepovinnejkolektívnejsprávyprávanakáblovúretransmisiusimohol
vybrať ktorúkoľvek OKS v danom odbore a žiadať ju o vyplatenie odmeny, resp. primeranej odmeny.
63. V odpovedi na piatu otázku ďalej uviedol, že v prípade povinnej kolektívnej správy nejde o výber
zastupovania, ale iba o výber, ktorú OKS nezastupovaný nositeľ požiada o výplatu odmeny z výkonu
povinnej kolektívnej správy.

64. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v nezaplatenej odmene a primeranej odmene, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzavretia
licenčnej zmluvy za rok 2020 a 2021 za použitie AVD a AVZ. Žalobca poukázal na to, že je licencovanou
OKS v oblasti audiovizuálneho diela a záznamu na základe rozhodnutia MK SR zo dňa 07. 07. 2016,
okrem iného

– v odbore použitie AVD jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou (písm. b/ oprávnenia),
– výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu AVZ, ktorý je originálom AVD (písm. o/ oprávnenia),
– výberu primeranej odmeny za použitie AVZ verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania
verejnosti (písm. w/ oprávnenia)a v súlade s vyššie uvedenými odbormi si uplatnil predmetný žalobný nárok v prospech nositeľov práv
a to zastupovaných aj nezastupovaných (bod IV. žaloby).
65. Ďalej uviedol (bod III. žaloby), že má oprávnenie v odbore podľa § 146 ods. 2 písm. d) AZ na

výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu AVZ, ktorý je originálom AVD a v odbore podľa § 146
ods. 2 písm. f) AZ (na odmenu) za použitie AVD jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
Nositeľ majetkových práv k AVD, v tomto prípade producent, nemôže tieto práva vykonávať individuálne,
ale vždy len prostredníctvom OKS. Podľa § 147 ods. 1 AZ zastupuje nielen nositeľov práv autorov
k AVD, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zastupovaní, ale aj všetkých nezastupovaných nositeľov práv,

ktorých práva k AVD sú prostredníctvom prevádzkovania káblovej retransmisie na území SR používané.
Okrem toho vykonáva v zmysle udeleného oprávnenia od MK SR aj dobrovoľnú kolektívnu správu a má
oprávnenie v odbore výberu primeranej odmeny za použitie AVZ verejným prenosom, okrem vysielania
a sprístupňovania verejnosti (retransmisiou).
66. Na pojednávaní dňa 24. 11. 2023 uviedol , že AVD nie je možné pri retransmisii šíriť inak
ako záznamom, pričom odmena predstavuje odmenu autorov za šírenie diela. Primeraná odmena

predstavuje odmenu výrobcov za šírenie záznamu. V prípade nezastupovaných nositeľov platí, že
nositeľ práv si môže vybrať, od ktorých OKS si vyberú odmenu. Autori môžu aj vylúčiť zastúpenie
pri výkone majetkových práv s producentami. Tí, ktorí toto vylúčili, sa mohli obrátiť v minulosti len na
spoločnosť Lita. K predmetu sporu uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje nárok na primeranú odmenu
za šírenie záznamov za 2 odbory, ktoré spadajú do povinnej kolektívnej správy podľa § 147 ods. 2 písm.

d) ako aj dobrovoľnej, na ktoré má žalobca dané oprávnenie a to písm. o) a písm. w). Zastupuje len
výrobcov, nie nezastupovaných autorov. Týchto nemôže zastupovať, zastupuje ich Lita.
67. Súd posudzoval vec podľa Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022.
68. Podľa § 13 ods. 1 Autorského zákona autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
(4) Ustanovenia tohto zákona o autorovi sa vzťahujú aj na jeho dedičov, na osobu, ktorá je

nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie, a na
osobu, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto zákona (ďalej len "nositeľ práv"), ak
z ich povahy nevyplýva iné.

69. Podľa § 19 Autorského zákona

(1) Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.
(2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.
(4) Použitím diela je najmä

a) spracovanie diela,
b) spojenie diela s iným dielom,
c) zaradenie diela do databázy podľa § 131,
d) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela

1. prevodom vlastníckeho práva,
2. vypožičaním,
3. nájmom,
f) uvedenie diela na verejnosti
1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,

2. verejným vykonaním diela,
3. verejným prenosom diela.

70. Podľa § 27 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022
(1) Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo

bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať
nemohli.
(2) Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

71. Podľa § 29 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022

(1) Retransmisia diela je súčasné, nezmenené a úplné šírenie vysielaného diela uskutočnené inou
osobou, ako je vysielateľ alebo ako osoba technicky zabezpečujúca vysielanie podľa § 28, ktoré môže
byť prijímané verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.(2) Káblová retransmisia diela je retransmisia, ktorá môže byť prijímaná verejnosťou prostredníctvom
káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému.

72. Podľa § 65 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. (1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor
nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa
§ 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu
alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
(2) Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú

stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.
(3) Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.
(4) Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne
požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí
obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66
až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15

dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana
potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k
uzavretiu zmluvy nedošlo.

73. Podľa § 69 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.

(4) ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí
zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela.
(6) Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie
dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.

74. Podľa § 78 ods. 1 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022 hromadnou
licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie
viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.

75. Podľa § 82 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022 (1)

Audiovizuálne dielo je dielo vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel
audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom
technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich
obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.
(2) Originálom audiovizuálneho diela je prvý audiovizuálny záznam tohto diela.

76. Podľa § 83 ods. 2 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022 za
autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá
bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela
podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

77. Podľa § 84 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022 výrobca originálu
audiovizuálneho diela je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je
výrobcom prvého audiovizuálneho záznamu tohto diela.

78. Podľa § 86 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022
(1) Ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca
originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na
vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie
audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie

audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3.
(2) Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu
dielu podľa odseku 1, platí, že
a) má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie
audiovizuálneho diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to

s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,
b) je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálneho diela, ktorú mu vyplatí príslušná
organizácia kolektívnej správy bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autorov
audiovizuálneho diela, ac) právo autorov audiovizuálneho diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú
zachované.
(5) Na dohodu o odmene za použitie audiovizuálne použitého diela podľa odseku 4 sa primerane

vzťahuje ustanovenie § 69.
(7) Práva autorov audiovizuálne použitých diel na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú
zachované.

79. Podľa § 119 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. v znení účinnom do 24. 03. 2022 výrobca

audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu
verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

80. Podľa § 141 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
(1) Správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu,
umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa §

131 (ďalej len "predmet ochrany").
(2) Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy
podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

81. Podľa § 143 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.

(1) Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.
(2) Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

82. Podľa § 144 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.

(1) Právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové
práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako
jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a

c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").
(2) Právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená
vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak
a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo

b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku.
(3) Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

83. Podľa § 145 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.

(1) Odbor kolektívnej správy práv zahŕňa vymedzenie predmetu ochrany, ak ide o diela, vymedzenie ich
druhu, s vymedzením majetkových práv, ktoré majú byť kolektívne spravované.
(2) Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch
kolektívnej správy práv:
a) použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny,

b) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom
vlastníckeho práva,
c) použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny
1. nájmom,
2. vypožičaním,

d) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením,
e) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme
1. živého predvedenia predmetu ochrany,
2. technického predvedenia predmetu ochrany,
f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti

1. vysielaním,
2. retransmisiou,
3. sprístupňovaním verejnosti alebo
4. iným spôsobom verejného prenosu,g) výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,
h) výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany,
i) výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.

84. Podľa § 146 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
(1) Nositeľ práv nie je oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových práv v odboroch kolektívnej
správy podľa odseku 2.
(2) Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv podľa odseku 1 v týchto

odboroch kolektívnej správy:
a) výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu podľa
§ 42,
b) výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom
reprografického zariadenia podľa § 43,
c) výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,

d) výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a
audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,
e) výber dodatočnej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu podľa § 100,
f) použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

85. Podľa § 147 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
(1) Organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm.
d) alebo písm. f) sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí
nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.
(2) Ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou

retransmisiou vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá
z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie
predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
(3) Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 aj vo
vzťahuknositeľompráv,ktoríniesúzastupovanípodľa§164ods.1,patriatýmtonositeľomprávrovnaké

práva a povinnosti ako tým nositeľom práv, ktorí sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní
podľa § 164 ods. 1.

86. Podľa § 164 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
(5) Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť
písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich

predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie
kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne
informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa
prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že
k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej

správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.

87. Podľa § 165 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z.
(8) Ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne na uzavretí zmluvy podľa odseku 1 alebo ak
nepredloží používateľovi návrh zmluvy podľa odseku 4, môže používateľ požadovať, aby obsah takejto

zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd.31) Súd pri určení obsahu
zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) prihliada na druh predmetu ochrany a kritériá podľa § 169 ods. 2.
(9) Používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy podľa odseku 1 písm.
a) až c), odo dňa podania návrhu na začatie konania podľa odseku 8, ak zaplatí peňažné prostriedky
podľa odseku 10 za použitie týchto predmetov ochrany na účet v banke alebo pobočke zahraničnej

banky vedený organizáciou kolektívnej správy.
(10) Používateľ je povinný splniť podmienky podľa odseku 9 vo výške a v lehotách podľa poslednej
dohodnutej zmluvy podľa odseku 1 alebo najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške najmenej
80% odmeny podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy.88. V konaní nebolo sporné, že žalobca je neziskovou organizáciou založenou ako združenie
právnických a fyzických osôb pre účely výkonu kolektívnej správy práv výrobcov audiovizuálnych

diel (producentov), ktorej bolo vydané Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky oprávnenie pre
vykonávanie povinnej kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu dňa
07. 07. 2016 okrem iného v odboroch tak, ako to uviedol žalobca v žalobe pod bodom IV.
89. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný v žalovanom období, t. j. v rokoch 2020 až 2021 mal
oprávnenie na káblovú retransmisiu vydané Radou pre vysielanie a retransmisiu a na základe tohto

oprávnenia prevádzkoval káblovú retransmisiu. Spochybňoval len počet prípojok, ktoré v tomto období
prevádzkoval.Nevyvrátilvšaktvrdeniežalobcu,žetentovychádzalpripočteprípojokzoficiálnychúdajov
uverejnených na stránke Rady pre vysielanie a retransmisiu.
90. Aj keď žalovaný nespochybňoval, že žalobca je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k AVD
a AVZ v odboroch povinnej kolektívnej správy v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 písm. d) AZ výber
primeranej odmeny za káblovú retransmisiu AVD, ktorý je originálom AVD, podľa písm. f) na použitie

diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, spochybňoval skutočný rozsah žalobcom
zastupovaných práv , t.j ktoré konkrétne predmety ochrany spravuje, ako aj ich použitie žalovaným
v žalovanom období. Argumentoval tiež tým, že si vysporiadal nároky, ktoré boli predmetom tohto
sporu na základe dohody o urovnaní s inými OKS (Lita a Slovgram), o čom predložil ako dôkaz dohodu
o urovnaní a faktúry a doklad o úhrade odmeny.

91. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že vydané oprávnenie žalobcovi MK SR na výkon kolektívnej
správy práv hoci postupom upraveným v ust. § 148 AZ nepreukazuje samo o sebe, že žalobca v danom
období kolektívnu správu práv aj vykonával v daných odboroch a že žalovaný predmet ochrany aj
retranmitoval. Žalobca svoj nárok odvodzoval od výkonu kolektívnej správy práv v odboroch podľa ust.§
146 ods.2 pís. d/ a / f AZ, keď označil aj ďalší odbor dobrovoľnej kolektívnej správy práv výber odmeny

za použitie AVZ verejným prenosom, ktorý zodpovedá pís.w/ jeho oprávnenia.
92. V komentári AZ z roku 2018 k ustanoveniu § 146 Autorského zákona je uvedené, že kolektívna
správa práv sa rozlišuje na dobrovoľnú a povinnú. Pri povinnej kolektívnej správe nositeľ práv nie
je oprávnený na individuálny výkon svojich práv. Úprava podľa § 146 sa týka len povinne kolektívne
spravovaných práv, úprava podľa § 79 a § 80 sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv takých,

keď sa môže nositeľ práv rozhodnúť, či sa dá zastúpiť OKS alebo naopak. Samotné odbory povinnej
kolektívnej správy možno rozdeliť na dva typy a to také, pre ktoré je titulom na ich výkon zákon a také,
pre ktoré je titulom dohoda medzi nositeľom práv a OKS. V prípade použitia diela jeho uvedením na
verejnosti káblovou retransmisiou ide o povinne kolektívne spravované právo, ktoré je výlučným právom
(nejde o zákonný nárok). Výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu AVZ sa realizuje len vo

vzťahu k prípadom, keď je AVZ originálom AVD, neplatí však vo vzťahu k iným AVZ. V každom prípade
pri výkone práv v odbore káblová retransmisia vykonáva OKS práva všetkých nositeľov práv bez ohľadu
na to, či má s nimi uzavretú dohodu o zastupovaní podľa § 164 ods. 1
93. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že vo vzťahu k týmto odborom kolektívnej správy práv
bolo vydané ministerstvom kultúry oprávnenie aj týmto OKS (Lite k odboru podľa ust.§146 odst.2 pís f /

AZ a Slovgramu k odboru podľa ust.§146 odst.2 pís.d/ AZ, bez obmedzenia len na videoklipy).
94. Podľa tvrdenia žalobcu tento spravuje výlučne práva k audiovizuálnym dielam a audiovizuálnym
záznamom, ktoré patria slovenským a zahraničným výrobcom audiovizuálnych záznamov, t. j.
producentom. Z uvedeného vyplýva, že nespravuje práva k audiovizuálnym dielam v prípadoch, keď
tieto práva vykonávajú ich autori ako pôvodní nositelia týchto práv, ale výlučne v prípadoch, keď sú

splnené podmienky ex lege k výkonu autorských práv výrobcom.

95. Nárok žalobcu je potrebné rozdeliť na dva samostatné nároky a to nárok na odmenu za použitie
audiovizuálnych diel, ktorá patrí priamo autorom týchto diel (fyzickým osobám) v zmysle ustanovenia
§ 19 ods. 3 AZ) a nárok na primeranú odmenu v zmysle ustanovenia § 119 AZ, na ktorú majú nárok

výrobcovia AVZ za použitie AVZ verejným prenosom.

96.Žalobcavžalobepoukázal nastanoviskoMKSRzodňa06.12.2016(str.85spisu),vktoromuviedlo,
že „Autorský zákon reguluje výkon práv na základe kontinentálnej koncepcie, ktorá nikdy nepovažovala

za pôvodný subjekt autorských práv výrobcov, ale vždy fyzickú osobu autora AVD s akcentom na tzv.
systém legitimácie, kedy sa zavádza zákonná domnienka, podľa ktorej sa výkon autorského práva
prenáša z tvorcov na výrobcu, ak od autorov získal písomný súhlas.“97. Správnosť výkladu znenia st. § 86 odst.1 AZ v tomto stanovisku však spochybňoval žalovaný.
Ministerstvo samo vo vyjadrení uviedlo, že nie je oprávnené podávať právne záväzné výklady
všeobecne záväzných predpisov, to môže len súd. Následne toto stanovisko stiahlo zo svojej webovej

stránky.
98.Vovzťahukpožadovanýmnárokomžalobcomsipotommuselsúdakokľúčovúotázkuvyriešiťspornú
otázku výkladu znenia ustanovenia § 86 ods. 1 AZ vzhľadom k procesnej obrane žalovaného, v ktorej
poukazoval na nález Ústavného súdu II.ÚS/203/2021, na aktuálne znenie ustanovenia § 86 ods. 1 AZ
a dôvodovú správu k nemu, komentár k AZ autorov Adamová, Hazucha, ako aj na posledné stanovisko

Ministerstva kultúry SR zo dňa 30. 06. 2023, vyžiadané konajúcim súdom.
99. Podľa komentára AZ k ustanoveniu § 86 autorov Adamová, Hazucha, vydavateľstvo C. H. Beck
rok vydania 2018, právne vzťahy v oblasti audiovízie sú pomerne komplikované. Podľa právnej úpravy
účinnej do 28. 02. 2007 sa právne vzťahy v oblasti audiovízie riadili primárne licenčnými zmluvami, ktoré
sa uzatvárali medzi autormi AVD a výrobcom zvukovoobrazového záznamu. Od 01. 03. 2007 sa zaviedol
osobitný režim, podľa ktorého ak nebolo dohodnuté inak, majetkové práva autorov k AVD vykonával

výrobca originálu AVD, pokiaľ od autorov AVD písomnou zmluvou získal súhlas na vyhotovenie originálu
a dohodol sa s nimi na odmene ako aj na odmene za jednotlivé použitie diela. Slovenské právo vychádza
z kontinentálnej koncepcie, ktorá nepovažuje za pôvodný subjekt autorských práv právnickú osobu na
rozdiel od angloamerického systému.

100. V rámci kontinentálneho systému možno rozlišovať tri základné autorskoprávne režimy 1/autorské
právo patrí fyzickej osobe AVD, ale momentom vzniku prechádza ex lege na výrobcu, 2/ autorské právo
k filmu vykonáva výrobca na základe zákonnej domnienky (tzv. systém legitimácie), 3/autorské právo
k audiovizuálnemu dielu vzniká autorovi, ktorý sa môže dohodnúť s jeho výrobcom na použití, prípadne
aj prevode práv.

101. Podľa názoru súdu daný prípad slovenskej právnej úpravy nevychádza zo zákonnej fikcie prechodu
majetkových práv autorov AVD na výrobcu s možnosťou vyvrátiť zákonnú domnienku autorom /
nevyplýva to priamo z textu citovaného ustanovenia/, ale zo zákonnej fikcie prechodu práv z autorov na
výrobcu v prípade existencie preukázateľnej písomnej dohody o odmene za vytvorenie diela a za jeho

použitie, tak ako to vyplýva priamo z textu citovaného zákonného ustanovenia.

102. Takýto výklad je zrejmý aj z nálezu Ústavného súdu II.ÚS/203/2021, v ktorom tento výslovne
uviedol, že podľa § 86 AZ je predpokladom výkonu majetkových práv k AVD autorov výrobcom originálu

AVD písomný súhlas na vyhotovenie diela, dohoda o odmene a vytvorenie diela a dohoda o odmene
za použitie diela, keď OKS združujúca producentov ako výrobcov AVD je pri výkone majetkových práv
povinná preukázať predpoklady na výkon týchto majetkových práv zmluvami s autormi, v prospech
ktorých kolektívnu správu vykonáva. Táto otázka je podľa Ústavného súdu predpokladom záveru
o rozdielnosti uplatňovaného nároku pri ustálení skutkovej otázky, koho majetkové práva vykonáva

vrámcikolektívnejsprávymajetkovýchpráv(SAPA)vsúvislostiskáblovouretransmisiou uplatňovaných
v konaní.
103. Súd tiež poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/2010, podľa ktorého
sa ustanovenia článkov 1 a 2 Smernice rady 93/83/EHS týkajúce sa autorského práva pri káblovej
retransmisii a článkov 2 a 3 Smernice európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES v spojení so smernicou

európskeho parlamentu a rady 2006/115/ES a 2006/116/ES majú vykladať v tom zmysle, že práva na
použitie filmového diela patria zo zákona priamo a pôvodne hlavnému režisérovi. Tieto ustanovenia sa
preto musia vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá uvedené práva
priznáva zo zákona a výlučne výrobcovi daného diela.
104. V danom prípade žalobca napriek obrane žalovaného v tomto smere nepredložil ani jednu zmluvu

s autormi diela, ktorá by preukazovala, že došlo k naplneniu podmienky upravenej v § 86 ods. 1, a teda
že je oprávnený domáhať sa nárokov v zmysle § 119 za zastupovaných nositeľov práv producentov.
Nepreukázal potom / napriek doloženým zmluvám s producentami /vecnú aktívnu legitimáciu v spore.
105. K tvrdeniu žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia Autorského zákona nevyplýva, že by mal povinnosť
preukazovať, ku ktorým konkrétnym dielam vykonáva kolektívnu správu majetkových práv a že stačí,

ak predmet ochrany je určený iba druhovo, súd k tomu uvádza, že tak ako aj súdy v iných konaniach,
mal za to, že preukázanie, či a ktorých nositeľov práv a ktoré konkrétne predmety ochrany zastupuje,
je nevyhnutné už aj z dôvodu, že rovnakým oprávnením Ministerstva kultúry SR ako žalobca vo vzťahu
k predmetu sporu disponovali aj iné organizácie kolektívnej správy. Žalovaný s nimi uzatvoril dohoduo urovnaní a hromadnú licenčnú zmluvu a uhradil aj plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, o čom pripojil
aj dôkaz doklad o úhrade (č. l. 179 a nasl. spisu).
106. Aj z posledného stanoviska ministerstva kultúry zo dňa 30. 06. 2023 vyžiadaného súdom (viď.

Spr.341/22 tunajšieho súdu) vyplýva, že oprávnenia žalobcu sa prelínajú vo vzťahu k AVD s oprávnením
OKS Lita. Práva k AVD nezastupovaných autorov môžu spravovať obe, používateľ je však povinný
v rámci povinnej kolektívnej správy sa vysporiadať len s jednou z nich, nezáleží na tom s ktorou.
Oprávnenia týchto dvoch subjektov sa prelínajú aj v prípade niektorých odborov dobrovoľnej kolektívne
správy ako aj povinnej kolektívnej správy, medzi ktoré patrí použitie AVD uvedením na verejnosti

retransmisiou, keď nositelia práv k AVD nemôžu byť k identickému odboru zastupovaní súčasne dvomi.
Pokiaľ majú OKS v oprávnení uvedený rovnaký odbor kolektívnej správy k rovnakému druhu diel, líšia sa
v množine zastupovaných nositeľov práv. Ktorú množinu žalobca zastupuje, bol potom povinný v konaní
tvrdiť ako aj preukázať.
107. Súd v tejto súvislosti poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo
dňa 17. 04. 2019, ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS, bod 16, podľa ktorej by malo byť úlohou

členského štátu, aby určil, ktorá organizácia kolektívnej správy má právo udeliť alebo odmietnuť súhlas
na retransmisiu.
108. Podľa bodu 22 tejto smernice je v záujme zabezpečenia efektívnej kolektívnej správy práv, aby
OKS viedli riadne záznamy o členstvách, licenciách, použití diel a iných predmetov ochrany.
109. Ministerstvo kultúry uviedlo v stanovisku, že až počnúc účinnosťou novely Autorského zákona

zákonom č. 185/2015 (t. j. dňom 01. 02. 2023), boli zverejnené v súlade s ustanovením § 152 ods.
4 písm. f) AZ na jeho webovom sídle informácie, ktorá OKS vykonávajúca správu majetkového práva
podľa § 146 ods. 2 písm. d) alebo písm. f), sa má považovať za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo
vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní.
110. Predmetný spor sa však týka predchádzajúceho obdobia, podľa ktorého právny stav umožňoval,

abysinezastupovanýchnositeľovprávvysporiadalpoužívateľlensjednouOKSpodľavlastnéhovýberu,
pokiaľ spravovala príslušný odbor.
111. Z pripojenej prílohy Dohody o urovnaní, hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným
a organizáciami kolektívnej správy (okrem žalobcu) zo dňa 01. 08. 2017 (str. 179 spisu) na dobu určitú so
31. 03. 2022 vyplýva, že žalovanému bola udelená licencia na káblovú retransmisiu predmetov ochrany

zo strany OKS Lita okrem iného na použitie audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, ku ktorým
spravuje autorské majetkové práva a zároveň bola uzatvorená dohoda o primeranej odmene vo vzťahu
k retransmisii audiovizuálnych záznamov v prospech spoločnosti Slovgram , ktoré oprávnenia im boli
dané práve Ministerstvom kultúry SR, rovnako ako žalobcovi (str. 175 a 176 spisu).
112. Pri výbere primeranej odmeny si môže používateľ vysporiadať v odbore povinnej kolektívnej

správy práva len s jednou z viacerých OKS, ktorej bolo na to vydané oprávnenie a ktorá preukáže, že
zastupuje nositeľa práv, ktorého predmet ochrany používa a to aj vo vzťahu k zastupovaným ako aj
nezastupovaným autorom z dôvodu, že nositeľ práv si nemôže svoje práva spravovať v prípade povinnej
kolektívnej správy individuálne. Skutočnosť, že žalovaný si s OKS Lita a Slovgram vysporiadal nároky vo
vzťahu aj k nezastúpeným nositeľom práv, vyplýva z článku I. bod 2 a 4 dohody o urovnaní a hromadnej

licenčnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že ide o nositeľa práv bez ohľadu na to, či je alebo nie je zmluvne
zastupovaný OKS .
113. Čo sa týka odboru povinnej kolektívnej správy podľa písm. f), kde predmetom sporu boli iba
zastúpení nositelia práv, bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že zastupuje nositeľov práv pri splnení
predpokladovpodľa§86ods.1AZ,t.j.žeodautorovAVDzískalvýrobcapísomnýsúhlasnavyhotovenie

originálu AVD a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie AVD a za použitie. Túto skutočnosť však
žalobca nepreukázal.
114. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ani žalovaný nevie, za čo platil iným OKS a žiadal túto skutočnosť
preukázať, súd poukazuje na kontradiktórnosť sporového konania s tým, že nemôže zabezpečovať
dôkazný prostriedok tá procesná strana, ktorá túto skutočnosť dokazovať nemá.

115. Súd na záver poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca ani v priebehu konania nešpecifikoval, či
predmetom sporu bola odmena za AVZ, ktoré sú originálom AVD alebo iné AVZ a ak áno, ktoré a na
základe čoho nadobudol nositeľ majetkových práv oprávnenie sa ich domáhať (ustanovenie § 86 ods.
1 AZ), či sa jedná o nositeľov práv zastúpených alebo nezastúpených a aká konkrétna odmena mala
byť poskytnutá z tohto titulu. Nejasné bolo aj, akých nárokov sa domáhal a či sa vôbec domáhal z titulu

dobrovoľnej kolektívnej správy práv, na ktorú získal oprávnenie pod písm. w) vydaného oprávnenia
Ministerstvom kultúry SR. Nepreukázal, koho majetkové práva akého druhu vo vzťahu k jednotlivým
nositeľom práv si v konaní uplatnil v súvislosti s ich káblovou retransmisiou žalovaným.
116. Z uvedených dôvodov súd jeho žalobu zamietol.117. Súd poznamenáva, že pokiaľ Ministerstvo kultúry SR vo svojom „výklade zákona č. 185/2015 Z. z.
zo dňa 31. 08. 2020“ zdôrazňovalo, že ustanovenie § 86 ods. 1 AZ je dispozitívnou právnou úpravou,
súd má za to, že sa síce jedná o úpravu umožňujúcu aj inú dohodu medzi stranami (ak nie je dohodnuté

inak), t. j. autor môže vylúčiť výkon majetkových práv výrobcom, ale v časti textu zákona : „majetkové
práva autorov k AVD vykonáva výrobca originálu AVD ak od autorov AVD získal písomný súhlas..“ sa
jedná o kogentnú požiadavku zákonodarcu pre vykonávanie majetkových práv autorov výrobcom. Iný
výklad tohto zákonného ustanovenia by bol v rozpore s už spomínanou kontinentálnou koncepciou, ktorá
považuje za pôvodný subjekt autorských majetkových práv fyzickú osobu autora.

118. Súd súhlasí s názorom, že v prípade použitia predmetov ochrany v odbore, ktorá spadá do
kolektívnej správy, platí, že používateľ je povinný vysporiadať si svoje povinnosti s každou organizáciou
OKS, ktorá preukáže, že zastupuje nositeľa takýchto práv, ktorého predmet ochrany používa. V tomto
smere však žalobca dôkazné bremeno neuniesol, pričom iba týmto spôsobom môže prevádzkovateľ
káblovej retransmisie (žalovaný) získať istotu, že uzatvorí zmluvu s príslušnou OKS a získa právo
na použitie diela. Nemožno od používateľa spravodlivo očakávať, aby odmeny pre nezastupovaných

nositeľov práv vysporiadaval duplicitne.
119. K argumentácii žalovaného, že z ustanovenia § 123 AZ nevyplýva, že by sa na výrobcov AVZ
primerane vzťahovalo ust. § 86 ods. 1 AZ, súd uvádza, že ako to vyplýva aj z komentára k tomuto
zákonnému ustanoveniu, právnou normou ustanovením § 123 sa dopĺňa osobitná úprava práva výrobcu
AVZ upravená v ustanoveniach § 116 až § 122 AZ vybranými ustanoveniami upravujúcimi autorské

právo. Zároveň však je uvedené, že samotná úprava práva výrobcu AVZ je trochu neprehľadná.
Ustanovenia § 86 ods. 1 AZ sa nachádza z hľadiska systematiky Autorského zákona v VII. hlave v 1.
oddiele AZ nazvanom Osobitné ustanovenie o audiovizuálnom diele, pričom je nazvané „Výkon práv
k audiovizuálnemu dielu.“ Je nesporné, že z textu tohto ustanovenia vyplýva, že toto ustanovenie sa
nepoužije na výrobcov primerane ale priamo, keď v citovanom ustanovení popisuje podmienky výkonu

majetkových práv autorov k AVD výrobcami originálu AVD.
120. V konaní bolo preukázané, že predchádzajúce stanovisko MK SR bolo stiahnuté z webovej
stránky ministerstva z dôvodu, že k výkladu sporného ustanovenia je potrebná korekcia, pričom na
vyžiadanie tunajšieho súdu MK zaslalo nové stanovisko, ktoré okrem iného uvádza: „Výrobca však nie
je pôvodným nositeľom majetkových práv k AVD. Za splnenia podmienok podľa § 86 AZ výrobca môže

nadobudnúť zo zákona právo výkonu majetkových práv autora k AVD . Výrobca by musel preukázateľne
od autorov AVD získať písomný súhlas na vyhotovenie originálu AVD a zároveň sa s nimi dohodnúť na
odmene za vytvorenie ADV a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie
AVD. Aby účinne vznikol výkon práv, takáto dohoda by musela byť uzatvorená podľa slovenského
právneho poriadku, pričom § 86 AZ je dispozitívnou normou (nie je kogentnou normou, keďže umožňuje

odchýlenie sa). Nemohlo by ísť ani o licenčnú zmluvu, ktorá je formálne i materiálne v zmysle § 86 AZ
iným dojednaním autora a výrobcu a ktorá nemôže založiť výkon práv, pretože v zmysle kogentného
ustanovenia § 65 ods. 1 AZ zakladá zmluvný odplatný/bezodplatný súhlas na použitie (len dohodnutým
spôsobom a v dohodnutom rozsahu za dohodnutú odmenu za udelenie licencie). Výrobca sa tak
vzhľadom na predmet licenčnej zmluvy stane nositeľom práv len z titulu výhradnej licencie, nie z titulu

výkonu práv zo zákona.
121. Pokiaľ potom žalobca poukazoval na doterajší právny názor odvolacích súdov, najmä Krajského
súdu v Banskej Bystrici v zrušujúcich rozhodnutiach v obdobných sporoch, súd sa stotožňuje
s vyjadrením žalovaného, že tento právny názor vychádzal predovšetkým z názoru na výklad
ustanovenia § 86 prezentovaný pôvodným stanoviskom ministerstva kultúry, čo je odlišný výklad od

výkladu už citovaného nálezu Ústavného súdu, prípadne komentára k ustanoveniu § 86 AZ autora
Adamová, Hazucha.
122. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď súd priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byťpodpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy

toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Voči výroku o nepripustení prerušenia konania nie je prípustné odvolanie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).