Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123468738
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123468738.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: P. F. - Y., I.: XX XXX XXX, so
sídlom C. XXX/XX, F. M., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK,
s.r.o., IČO: 47 245 034, so sídlom Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 1.956,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3Csp/27/2024-80 zo dňa 07.10.2024 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.956,95 eur
s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za vykonanie prác na základe zmluvy o dielo vo výške

uplatnenej žalobcom.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bolo dodanie piatich kusov žalúzií. Tieto boli namontované dňa XX.XX.XXXX, pričom
o vykonaní diela nebolo žalovanému vydané potvrdenie. Faktúra vo výške 1.956,95 eur nebola zo strany
žalovanéhozaplatená,pričomobranužalovanéhospočívajúcuvtom,žedošlozjehostranykodstúpeniu

od zmluvy z dôvodu, že dodané žalúzie boli vadné, teda dielo nebolo vykonané riadne v obvyklej kvalite
a ani včas považoval za nedôvodnú.

3. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ust. § 631, § 632, § 633, § 642 Občianskeho
zákonníka.

4. V odôvodnení uviedol, že bolo preukázané zaslanie cenovej ponuky zo strany žalobcu žalovanému na
sedem kusov žalúzií, prevedenie S. farby D., pričom žalovaný potvrdzujúcim mailom zo dňa 21.02.2022
objednal štyri kusy žalúzií a telefonicky došlo k zmene počtu žalúzií na päť, ktoré boli namontované
XX.XX.XXXX, pričom tieto boli sfunkčnené, ale pre problémy s elektrikou následne odpojené a žalovaný
mal odstrániť problémy s elektrinou. Ani po odstránení závad v elektrickom vedení nebolo možné
žalúzie ovládať a napojiť. Súd poukázal na to, že žalobcom boli dodané a namontované žalúzie v

počte päť kusov, ktoré si žalovaný objednal bez špecifikácie technických parametrov, ale po vzájomnom
odsúhlasení medzi stranami s typom motora, ktorý žiadal žalovaný.

5. Súd dospel k záveru, že žalovaného odstúpenie od zmluvy nebolo platné, nakoľko zmluva bola
splnená vykonaním diela a po odovzdaní a prevzatí diela, ktoré aj bolo vadné, môže objednávateľ
uplatniťreklamáciuvád.Žalobcaodovzdalanamontovalžalovanémudielo,ktorýhoprevzal,atovlehote

dohodnutej medzi stranami sporu. Bolo teda preukázané, že dielo bolo vykonané riadne a v štandardnej
kvalite, resp. opak nebol zo strany žalovaného preukázaný. Nakoľko neboli dodržané predpokladypre odstúpenie od zmluvy o dielo, takéto odstúpenie nemohlo byť platným a ani účinným. Námietky
žalovaného, že mu neboli dodané ďalšie kusy žalúzií, a preto nebolo dielo vykonané riadne a včas neboli
preukázané, nakoľko žalovaný si objednal len päť kusov žalúzií, ktoré mu boli dodané. Doobjednanie

dvoch kusov žalúzií, ktoré neboli zhotovené je dodaním v inej objednávke, ktorá nie je predmetom
tohto sporu a následne táto zmluva ani nebola vykonávaná. Súd uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal
nevydanie potvrdenia o prevzatí objednávky, jedná sa len o nesplnenie si právnej povinnosti zhotoviteľa,
ktorá však nemá vplyv na platnosť zmluvy o dielo a nie je to ani dôvodom pre odstúpenie od zmluvy.

6. Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca (správne žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) v
odstúpení od zmluvy nenamietol funkčnosť žalúzií a toto namietal až dva roky po vykonaní diela, pričom
svoje tvrdenia nepreukázal.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý poukázal na
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že medzi
stranami sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd prvej inštancie spoľahlivo neustálil rozsah
objednaného diela. Podľa emailovej komunikácie sa jednalo o objednanie štyroch kusov vonkajších
žalúzií, no žalovaný doobjednal piatu žalúziu, pričom pravdou je, že on si objednal sedem kusov

vonkajších žalúzií, pričom bolo mu dodaných len päť kusov a zvyšné dva kusy mu dodané neboli. Je
teda zrejmé, že žalobca nevykonal pre žalovaného celé dielo, teda dodanie siedmych kusov, a preto
došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Súd túto skutočnosť neobjasnil a prevzal len tvrdenia žalobcu.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca nevystavil žalovanému písomné potvrdenie o prevzatí objednávky
podľa § 632 Občianskeho zákonníka z čoho je zrejmé, že žalobca nemohol hodnoverne preukázať

rozsah, cenu a ani čas zhotovenia diela. Pokiaľ sa týka ceny diela, v cenovej ponuke žalobca uvádzal
ceny bez DPH a následne fakturoval ceny s DPH, hoci nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Súčet
cien piatich vonkajších žalúzií z cenovej ponuky zo dňa 13.01.2022 nezodpovedá fakturovanej sume.
Ani v tomto smere súd nezistil úplne skutkový stav.

9. Odvolateľ poukázal, že žalobca nevykonal dielo riadne, nakoľko bez súhlasu zmenil typ objednaných
žalúzií, ako aj čas, nakoľko predlžoval termín vykonania diela. Súd uviedol, že žalovaný súhlasil s
namontovaním iných než objednaných žalúzií, čím odsúhlasil dielo, no nedostatky realizácie neboli
zistiteľné, teda to že žalúzie spôsobujú búchanie, nakoľko stav zhotovenia diela je daný momentom, od
ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelom. Odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením súdu v

bode 36 a poukázal na to, že dielo zo strany žalobcu nebolo riadne vykonané a odstúpenie od zmluvy
nastalo pred ukončením diela. Zároveň súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným,
pričom výsluchy svedkov sú spôsobilé preukázať aký typ žalúzií bol objednaný a rovnako aj to, že
sám žalobca súhlasil s odstúpením od zmluvy a demontážou žalúzií. Týmto konaním porušil právo na
spravodlivý proces zo strany žalovaného. Rovnako tak súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 295

CSP s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril v lehote poskytnutej súdom prvej inštancie.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z
dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní
súd prvej inštancie nesprávne posúdil návrh žalovaného, ktorým sa domáhal výsluchu svedkov. Tento

dôkaz, ktorý môže objasniť skutkový stav nebol vykonaný, čím zo strany súdu prvej inštancie došlo k
vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením
práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu
SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranamisporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre
rozhodnutie.

13. V zmysle judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Nedostatok
vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného uplatnenými v konaní v napadnutom rozsudku

súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie
jeho procesných práv v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces.
Dodržiavanie povinnosti rozhodnutie náležite odôvodniť má zaručiť transparentnosť rozhodovania
súdov, lebo každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy (čl. 2 ods. 2 Základných
princípov CSP). Súd je preto povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany
sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať (II. ÚS 675/2014).

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru, lebo nenapĺňa atribúty
rozhodnutiaspravodlivéhoapresvedčivého,tedatakého,ktorébybolomožnépovažovaťzarozhodnutie

zabezpečujúce spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov v konaní (I. ÚS 243/07, III. ÚS 402/08,
IV. ÚS 279/2018).

14. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom rozsudku sa súd nezaoberal uvedenými podstatnými
a rozhodujúcimi otázkami pre náležité právne posúdenie, pri odôvodnení svojho rozhodnutia si tak

nesplnil svoju základnú povinnosť jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne
významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s

čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07).
Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu nenapĺňa požiadavku koherentnosti a konzistentnosti
použitej argumentácie.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, či sa jedná o vzťah

medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom v prípade, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah , ktorý sa
javí byť jednoznačný, je nevyhnutné, aby v konaní boli aplikované zásady upravené v druhej hlave
Civilného sporového poriadku, teda zásady platné pre spory s ochranou slabšej strany, kedy v zmysle §
295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Z doposiaľ vykonaného dokazovania, ani z odôvodnenia súdu prvej inštancie doposiaľ neboli

ustálené otázky, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci týkajúce sa špecifikácie podstatných
náležitostí zmluvy o dielo, ktorými sú charakteristika diela, dohoda o odmene, ako aj dohoda o tom, že
dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela. Napriek skutočnosti, že predmetná zmluva
nebola uzavretá v písomnej forme je nutné vykonaným dokazovaním ustáliť, aká bola dohodnutá
charakteristika diela, teda o aké základné komponenty v dohode medzi stranami išlo, táto skutočnosť

nebola preukázaná. Rovnako tak nebola preukázaná ani dohoda ohľadom ceny.

16. Medzi stranami sporu je sporné aj to, aký typ žalúzií bol dohodnutý pri objednávke medzi stranami
sporu, nakoľko ako vyplýva z predsúdnej korešpondencie (č. l. 7 spisu) je zrejmé, že žalobca objednával
iný typ ako bol v cenovej ponuke z dôvodu ako uvádza vo svojom vyjadrení požiadavky žalovaného.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zhotoviteľ nevydal objednávateľovi písomné
potvrdenie, ktoré je povinný v zmysle Občianskeho zákonníka vydať, je nutné túto skutočnosť
zhodnotiť z hľadiska zásad unesenia dôkazného bremena. Správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
neexistencia vydania písomného potvrdenia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, no v kontexte hodnotenia

dôkazov je nevyhnutné na túto skutočnosť prihliadnuť, pričom nepochybne zákon ukladá vyššie nároky
na dodávateľa služieb, než na spotrebiteľa.18. Rovnako tak z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva to, či dielo malo byť vykonané po častiach
a v súvislosti s námietkami ohľadom ceny diela sa súd nevysporiadal s námietkami žalovaného o
tom, či súčasťou predloženej cenovej ponuky bola aj DPH, ktorej žalobca platcom nie je. Rovnako

tak súd prvej inštancie nevenoval pozornosť skutočnosti, či dielo bolo riadne odovzdané a či v danom
prípade nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 638 Občianskeho zákonníka ohľadom súčinnosti
objednávateľa, nakoľko medzi stranami je spornou skutočnosťou aj to, či prívody elektriny v dome
žalovaného nevykazovali chybovosť, čo potencionálne mohlo mať za následok problémy pri odovzdaní
diela.

19. Zároveň vzhľadom na charakter sporu je nutné v predmetnej veci sa zaoberať skutočnosťou, či na
právny vzťah medzi stranami sporu sa nevzťahujú ustanovenia zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzatvárania a trvania zmluvy o dielo, ako aj v čase odovzdávania výrobku
spotrebiteľovi. V prejednávanej veci platí zásada, že súd pozná právo a je povinný podrobiť tento vzťah
medzi stranami sporu skúmaniu aj z pohľadu citovaného zákona, čo namietal aj žalovaný v priebehu

konania. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal.

20. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda
súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, že by sa nimi mali preukázať
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, konal v rámci svojej právomoci.

21.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednouzovšeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,

v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o

tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“ Ústavný súd Slovenskej republiky vo

svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.

22. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí

vytýkanými nedostatkami a následne vo veci znova rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle
zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).