Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225201445
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4225201445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XX, XXX XX E., zastúpená: Advokátska kancelária – ABOGADAS, s. r. o., Ulica 29. augusta
5, 811 07 Bratislava, IČO: 53344219, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX
I., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec,
IČO: 47256371, o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre katastrálne územie J., obec J., okrem
Komárno, a to:

- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3892/138 o výmere 98228 m2, druh pozemku: orná
pôda,

- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3903/27 o výmere 22236 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok parcely registra „E“ parcelného čísla 3918/102 o výmere 25221 m2, druh pozemku: orná

pôda.

II. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Tunajšiemusúduboladňa30.05.2025doručenážalobažalobkyne,ktorousavočižalovanejdomáhala
určenia, že nie je vlastníčkou vo výroku označených nehnuteľností. Uviedla, že je vlastníčkou uvedených
nehnuteľností, pričom na LV č. XXXX je zároveň ako vlastníčka uvedená aj žalovaná. Poukázala
na originál listiny – výmer zo 17.05.1948 a návrh prídelového plánu z 30.04.1948, pričom žalovaná
svoje vlastníctvo odvodzuje iba od konceptu výmeru a po úradnej oprave výmeru neexistuje žiadna

listina, ktorá by preukazovala, že by prídelcami boli právni predchodcovia žalovanej. Uviedla, že vo
veci existuje naliehavý právny záujem, keďže existuje rozpor ohľadom toho, či sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne alebo žalovanej. Žalovaná uviedla, že žalovaná uplatňuje svoje vlastnícke právo
titulom upraveného výmeru, ktorá listina nebola upravená alebo opravená v súlade s v tom čase platnými
právnymi predpismi. Na strane 1 je prečiarknutý a opravený prídelca, avšak bez uvedenia osoby alebo
orgánu, ktorý túto zmenu vykonal a na strane 2 tohto výmeru je uvedené iba meno pracovníka, čo
je v rozpore s právnym poriadkom platným v čase vykonania opravy a oprava teda nebola vykonaná

orgánom, ktorý by na to bol oprávnený. Poukazuje na to, že právny predchodca žalobkyne sa prídelu
vzdal a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.2. Súd vykonal dokazovanie listinami: výpis z LV č. XXXX, návrh prídelového plánu z 30.4.1948,
zápisnica z 13.8.1949, koncept z 8.7.1949, koncept zo 7.11.1949, zápisnica z 10.1.1950, zápisnica
zo 17.2.1950, notárska zápisnica N403/2015 a N404/2015, odpoveď MVSR štátny archív Nitra

z 30.11.2015, rodný list K. C., rodný list F. C., sobášny list H. C. a J. A., koncept výmeru zo 7.5.1948,
originál výmeru zo 7.5.1948 a zo spisu 7C/101/2022 zápisnica z 25.8.1952 na č. l. 280 a zistil, že
z originálu výmeru č. 2881/48-10/B zo dňa 07.05.1948 vyplýva, že bol vydaný na poľnohospodárske
nehnuteľnosti v k. ú. L. L. o celkovej výmere 15.0492 ha, označené ako: vložka č. 1648 parc. č. 3903/27
roľa o výmere 2.2236 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3918/2 roľa o výmere 2.5221 ha, vložka č. 1281 parc.

č. 3928/5 stav. pozemok o výmere 0.2800 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3892/138 roľa o výmere 10.0235
ha s okrúhlou pečiatkou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, kde je
zároveň uvedené, že úradne bolo opravené meno prídelcu dňa 13.5.1949 na st. C. H.. Z čl. II výmeru
vyplýva, že ich konečná platná prídelová cena, ako aj pozemkovoknižné označenie a presná výmera
bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Z návrhu prídelového plánu Č.2881/48-10/B zo dňa 30.4.1948 vyplýva, že bol vyhotovený Miestnou

roľníckou komisiou Marcelové Kesy. Z tohto plánu vyplýva, že pod bežným číslom 121 je uvedené: C.
H. starší (vek 38), syn H. má navrhnutý prídel z vl. č. 1648 parc. č. 3903/27 roľa o výmere 2.2236 ha,
vložka č. 1281 parc. č. 3918/2 roľa o výmere 2.5221 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3928/5 stav. pozemok o
výmere 0.2800 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3892/138 roľa o výmere 10.0235 ha, celkom 15.0492 ha a pod
bežným číslom 120 je uvedené: ml. C. H. (vek 33), J. A. má navrhnutý prídel z vl. č. 1648 parc. č. 3874/77

lúka o výmere 0.3910 ha, vložka č. 1648 parc. č. 3874/78 lúka o výmere 0.2270 ha, vložka č. 1281
parc. č. 3915/1 roľa o výmere 5.1166 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3911/1 roľa o výmere 5.7218 ha, vložka
č. 1281 parc. č. 3948/2 stav. poz. o výmere 0.2884 ha, spolu 11.7448 ha. Z konceptu vypracovaného
Povereníctvom pôdohospodárstva vo veci pridelenia z majetku Dr. A. Hadíka Barkoci zo dňa 8.7.1949
vyplýva, že pri komisionálnom jednaní dňa 5.5.1949 na úrade MSK v Marcelovej bolo zistené niekoľko

nezrovnalostí medzi prídelcami pozemkov z majetku býv. fi B., pričom na jeho konci je poznamenané,
že skutkový stav je presne zachytený v zápisnici z 5.5.1949, ktorá bola dňa 27.6.1949 odovzdaná p.
L.. Zo zápisnice z 13.08.1949 vyplýva, že H. C. st. sa chcel čiastočne zrieknuť prídelu vzhľadom na
chorobu v časti parcely č. 3892/138, ktorá mu bola pridelená výmerom zo 07.05.1948 a z konceptu
povereníctva zo 07.11.1949 vyplýva, že úrad H. C. st. informuje, že zrieknuť sa môže len celého prídelu

a preto pracovná skupina jeho zrieknutie sa neberie na vedomie a považuje ho aj naďalej za prídelcu.
Zo zápisnice z 10.01.1950 vyplýva, že všetok majetok, ktorý bol prídelcom, medzi nimi uvedený aj H. C.,
pridelený, preberá národný podnik ČSŠM. Zo zápisnice zo 17.02.1950 vyplýva, že H. C. st. v zastúpení
D. C. a H. C. sa vzdáva pridelenej pôdy, ktorú preberá ŠM. Zo zápisnice z 25.08.1952 vyplýva, že
po vytvorení JRD v roku 1950 sa nižšie uvedené osoby, medzi nimi aj H. C. st., ako aktívni členovia

JRD, vzdali pridelenej pôdy v prospech JRD. Z výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy o vlastníctve pôdy pre prídelcov ml. C. H. a m. J. M. A. zo 07.05.1948 vyplýva, že ide o koncept.

3. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
4. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
5. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu..
6. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.7. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
10. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
11. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

13. Vzhľadom na to, že vo veci ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd konštatuje, že žalobkyňa

má vo veci jednoznačne naliehavý právny záujem na určení, že tu vo vzťahu k žalovanej nie je
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným vo výroku, a to s poukazom na preukázanú a nespornú
existenciu duplicity vlastníctva. Nie je sporným, že obe sporové strany nadobudli vlastníctvo k daným
nehnuteľnostiam na základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch a rovnako nie je
sporným, že žalovaná odvodzuje vlastnícke právo svojich právnych predchodcov od konceptu výmeru

zo 07.05.1948. Predmetom tohto konania teda nie je určenie vlastníckeho práva žalobkyne, ale
určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobkyňa je legitímnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností, pričom jej vlastníctvo vyplýva nielen z originálu výmeru, ale podporne aj
s ďalších listín predložených do spisu, ktoré dôkazy v súhrne podľa súdu preukazujú vlastnícke právo
žalobkyne. Žalobkyňa súdu preukázala originál výmeru č. 2881/48-10/B zo dňa 07.05.1948 pričom

výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny boli a sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a sú takzvanými vkladu schopnými listinami, na základe čoho bol zapísaný aj právny
predchodca žalobkyne. V origináli tohto výmeru je uvedené, že bol úradne opravený pri mene prídelcu
dňa 13.05.1949 na meno st. C. H., pričom podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít nemôže
všeobecný súd preskúmavať vecnú správnosť vydaných výmerov. Z predloženého originálu výmeru

navyše podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že tento bol ako celok od strany 1 po stranu 2
opravený (nie upravený) zástupcom orgánu, ktorý na to bol oprávnený s uvedením dátumu miesta
a podpisu osoby zodpovednej za úradnú opravu. Z čl. II výmeru vyplýva, že ich konečná platná prídelová
cena, ako aj pozemkovoknižné označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú vydá
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Z návrhu prídelového plánu Č.2881/48-10/B zo

dňa 30.04.1948 vyplýva, že pod bežným číslom 121: C. H. starší (vek 38), syn H. má navrhnutý prídel z
vl. č. 1648 parc. č. 3903/27 roľa o výmere 2.2236 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3918/2 roľa o výmere 2.5221
ha, vložka č. 1281 parc. č. 3928/5 stav. pozemok o výmere 0.2800 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3892/138
roľa o výmere 10.0235 ha, celkom 15.0492 ha. a pod bežným číslom 120: ml. C. H. (vek 33), J. A. má
navrhnutý prídel z vl. č. 1648 parc. č. 3874/77 lúka o výmere 0.3910 ha, vložka č. 1648 parc. č. 3874/78

lúka o výmere 0.2270 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3915/1 roľa o výmere 5.1166 ha, vložka č. 1281 parc.
č. 3911/1 roľa o výmere 5.7218 ha, vložka č. 1281 parc. č. 3948/2 stav. poz. o výmere 0.2884 ha, spolu
11.7448 ha. Z konceptu vypracovaného Povereníctvom pôdohospodárstva vo veci pridelenia z majetku
N. B. O. D. zo dňa 08.07.1949 vyplýva, že pri komisionálnom jednaní dňa 05.05.1949 na úrade MSK
v Marcelovej boli zistené nezrovnalosti medzi prídelcami pozemkov z majetku býv. fi B. a že skutkový

stav je presne zachytený v zápisnici zo dňa 05.05.1949, ktorá bola dňa 27.06.1949 odovzdaná p. L..
Toto potom podľa názoru súdu preukazuje, prečo bola vykonaná aj úradná oprava zo dňa 13.05.1949
v origináli výmeru tak, ako to uviedol aj OS KN v konaní 7C/101/2022 a rovnako aj to, že H. C. st. mal
v roku 1948 (prideľovanie nehnuteľnosti) 38 rokov a otec žalovanej 33 rokov tak, ako je uvedené aj v
návrhu prídelového plánu.

14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že výmer, na základe ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
žalovaná je len konceptom, je treba prisvedčiť žalobkyni, že žalovaná nijakým spôsobom v spore
nepreukázala, že disponuje reálnym nadobúdacím titulom, pričom po úradnej oprave prídelovej listiny –
originálu výmeru neexistuje žiadna listina alebo doklad, ktorý by preukazoval, že by prídelcami sporných

nehnuteľností boli H. C. ml. a manželka J. A., alebo že by s nimi ako prídelcami konal akýkoľvek orgán.
Vzhľadom na vyššie uvedené, sú notárske zápisnice – vyhlásenia H. L. a C. A. o tom, že o prídele
právnym predchodcom žalovanej majú vedomosť, irelevantné, pretože predložené listinné dôkazy ich
tvrdenia vyvracajú. Aj k tejto okolnosti už zaujal OS KN vo veci 7C/101/2022 stanovisko, s ktorým sasúd stotožňuje a síce, že C. A. mala v rozhodnom období 6 rokov a H. L. 4 roky, pričom obsahom
vyhlásenia H. L. je aj informácia o výmere pôdy, ktorá mala byť predmetom prídelu, čo súd považuje za
ťažko uveriteľné ako vedomosť o informácii, ktorou by disponovalo malé dieťa. Zároveň je tiež možné,

že dané osoby uviedli svoje tvrdenia vo vzťahu k iným ako sporným nehnuteľnostiam, keďže právni
predchodcovia žalovanej sú uvedení v poradovom čísle 120 v návrhu prídelového plánu z 30.04.1948.

15. Čo sa týka návrhu žalovanej na pripojenie katastrálneho spisu C-3/2020 sud uvádza, že civilný
sporový poriadok nepozná inštitút dokazovania celým spisom tak, ako žiadala žalovaná vo svojom

písomnom podaní a ako to uviedla aj prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní z 01.10.2025 vo
vzťahu k spisu C-3/2020 bez konkretizácie, ktoré konkrétne listiny žiada, aby boli v spore preukazované
a prečo, respektíve na podporu a preukázanie akého skutkového tvrdenia žalovanej má konkréta listina
slúžiť. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009, z ktorého vyplýva:
„Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník
navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak

sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania
navrhovaného dôkazu.“

16. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262
ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou stranou sporu, súd jej voči žalovanej priznal

nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.