Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10T/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010830
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Greško
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010830.1

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Radovan Greško, v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, dňa 21.
10. 2025 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

1. Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku sa

trestná vec obvineného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. XXXX/XX, B. B., pre skutok
obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 3 Pv 56/25/6601-32 zo dňa 04. 09.
2025 kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákonaspoukazomna§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťtak,že„najmenej
v rozmedzí obdobia od dňa 02. 12. 2024 do 01. 01. 2025 v Banskej Bystrici v byte na C. D. E. XX a na
ďalších presne nezistených miestach, po zistení nevery a mimomanželského vzťahu svojej manželky F.

G. B., H., s iným mužom, sa jej, a prostredníctvom nej aj jej novému partnerovi I. F. J. opakovane slovne a
prostredníctvom textových správ vyhrážal a to najmenej tak, že dňa 02.12.2024 v čase okolo 23.00 hod.
v Banskej Bystrici v byte na C. D. XX kde v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou F.
G. B., H., sa pred ňou vyhrážal jej novému partnerovi I. F. J. slovami, že „idem za ním zabijem ho a teba
donútimhorozštvrtiť“dňa03.12.2024včaseo09:58hod.F.G.B.,H.doručilnajejmobilnýtelefónsprávu

s textom „Pomôžem ti aj odstrániť toho hada zo života. Akokoľvek budeš potrebovať.“, dňa 09.12.2024
v čase o 08:32 hod. F. G. B., H. doručil na jej mobilný telefón správu s textom „sa stavim, že dnes dôjde
tamten ... už som sa snažil rozpamätať, že akú mal špz“ a s ňou jej zaslal aj obrázok horiaceho auta,
dňa 10.12.2024 v čase o 14:45 hod. F. G. B., H. doručil na jej mobilný telefón správu s textom „Ešte
má dovolenku?“ ... „Aby sme sa nestretli, lebo bude ťahať červenú čiaru po chodníku“, dňa 01.01.2025
v čase o 00:57 hod. F. G. B., H. doručil na jej mobilný telefón správu s textom ,,Si s tým kokotom plešatým

vyjebaným skurveným klamárskym pojebaným zdochnutym mŕtvym?“ v presne nezistený deň v mesiaci
december roku 2024 F. G. B., H. povedal slová adresované jej novému partnerovi I. F. J. v znení „dúfam,
že ho na strelnici nestretnem a keď ho stretnem tak nech má vestu na sebe“ čím týmto konaním vzbudil
upoškodenejF.G.B.,H.aujejsúčasnéhopartnerasktorýmžijevspoločnejdomácnostiI.F.J.,dôvodnú
obavu o ich život a zdravie, ktorá najmenej z poškodeného I. F. J. naďalej pretrváva a to najmä z dôvodu,
že páchateľ je legálnym držiteľom viacerých strelných zbraní“, postupuje na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože bolo zistené, že obžalovaný skutok nie je trestným činom,
ale mohol by byť priestupkom.

2. Podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku per analogiam súd u A. B., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene,
trvale bytom C. XXXX/XX, B. B. ruší nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
vrátane uloženia primeraných obmedzení a povinností uložené uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica, sp. zn. 0Tp/83/2025zo dňa 07.03.2025.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 05. 09. 2025 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu na obvineného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. XXXX/XX, B. B.,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej

sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec
inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom

konaní.

Samosudca preskúmal podanú obžalobu a pripojený trestný spis z prípravného konania, posudzujúc,
či výsledky prípravného konania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom:

Obvinený A. B. v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vypovedal, že zo zápisnice o trestnom
oznámení vyplývalo, že poškodená sa necíti ohrozená na živote, poškodená uvádzala, že obvinený nie
jehlúpy,pričomcitovalpoškodenú,žesavtejdobebezprostrednenecítilaohrozenánaživoteafyzickom
zdraví fyzickým konaní obvineného. Uviedol, že s manželkou (poškodenou) mali dobrý kontakt potom

ako odišla z bytu, nemali konflikty, okrem jednej hádky na jeho narodeniny, kedy mu vtrhla do bytu
s použitím zatajených kľúčov a na druhý deň si ich jeho mala bola osobne vyzdvihnúť. Od 06. 01.
2025 mali s poškodenou kontakt takmer výhradne ohľadom starostlivosti o ich syna. K jednotlivým
správam uviedol, že si nespomína, že by takéto správy osobne písal. Nikdy nepísal žiadne vyhrážky,
ktoré by myslel vážne a mal za to, že ani tie, ktoré sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia,

neboli, nemohli byť a ani nie sú takej intenzity, že by mohli vzbudiť dôvodnú obavu o zdravie poškodenej
alebo jej partnera (poškodeného). Mal za to, že toto vyplýva aj zo samotných tvrdení poškodenej, ktorá
uviedla, že ju nikdy v živote nenapadol, neudrel a že nie je agresívny typ. Myslel si, že dôvodnú obavu
začala poškodená pociťovať v reakcii na informatívny pohovor na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
25. 02. 2025, na ktorom bola uzatvorená dohoda o spoločnej osobnej starostlivosti rodičov. Na záver

sedenia na doraz vyššej súdnej úradníčky uviedla, že nie je spokojná a v podstate nesúhlasí s uvedenou
dohodou a reakciou na toto bolo podanie trestného oznámenia, kde zrazu začali súčasne s partnerom
(poškodeným) pociťovať obavu o život a zdravie, po viac ako pol roku od októbra 2024, napriek tomu,
že ich on nikdy nekontaktoval, nevyhľadal, neoslovil. Ďalej obvinenému nebolo zrejmé akým spôsobom
začali pociťovať dôvodnú obavu o život, keď na informatívnom sedení sama vyslovene trvala na tom, aby

chodil po syna do Čerína. Nerozumel tomu, ak jeho manželka pociťovala túto dôvodnú obavu o život, tak
prečo chcela, aby za nimi chodil. Mal za to, že ak má niekto strach o svoj život, tak nebude vyhľadávať
prítomnosti tejto osoby a žiadať túto osobu, aby za ňou chodila domov. Všetky údajné vyhrážky boli
v čase, keď s poškodenou žili v spoločnej domácnosti, ktorú aj tak opustila až na jeho podnet a taktiež
si nechala spomínanú kópiu kľúčov, s ktorými mu vtrhla do bytu a od obdobia kedy sa odsťahovala,

mali takmer nulový kontakt. Obvinený ďalej uviedol, že nikdy nebolo jeho cieľom vyvolať akúkoľvek
dôvodnú obavu o ich život a zdravie, manželke mnohokrát poprial všetko najlepšie do nového vzťahu.
Obvinený poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi sama spomenula, že jej obvinený
pomohol sa pobaliť keď sa sťahovala k novému partnerovi a taktiež potvrdila, že jej obvinený poprial
všetko dobré. Ďalej obvinený uviedol, že on nie je autoritatívna osoba, manželka mala počas celého

štúdia k dispozícii jeho bankomatovú kartu. Podporoval ju emocionálne, finančne aj kariérne. Staral sa
rok o syna, zarábal v zahraničí na prerábanie bytu a viackrát jej odpustil neveru. Obvinený uviedol, že
dominantné a autoritatívne postavenie poškodenej potvrdzuje aj informatívne stretnutie, kde celý čas
kládla podmienky, ktorým sa on prispôsoboval. Ďalej uviedol, že jeden hlavný dôvod prečo poškodenú
s poškodeným nechcel navštíviť v ich spoločnej domácnosti bolo, že sa obával o to, aby to nezneužila

na takúto situáciu a neskúsila vyvolať konflikt. K výpovedi doplnil, že chcel dobrovoľne vydať všetky
zbrane, ale vzhľadom na čas a únavu, ani nevedel čo už bolo vydané. K správe zapáleného auta uviedol,
že z toho nevyplýva obava o život a zdravie, pretože poškodená vo svojej výpovedi zo dňa 06 03.
2025 uviedla, že túto správu s obrázkom pochopila tak, že chcel obvinený zapáliť alebo poškodiť auto,z čoho podľa obvineného nevyplýva obava o život a zdravie, ale obava o majetok. Na otázku povereného
príslušníka, aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu, ktorá uvádza poškodená a to, že dňa 02. 12. 2024 v čase
o 23.00 hod v Banskej Bystrici v byte na ul. C. XX, kde v tom čase spolu žili v spoločnej domácnosti

spoškodenou,samalobvinenýpredpoškodenouvyhrážaťpoškodenémuslovami„idemzaním,zabijem
ho a teba donútim ho rozštvrtiť“, obvinený uviedol, že to nie je pravda, v skutočnosti plakal a poškodená
ho objímala, bozkávala, prosila o odpustenie a povedala, že sa s poškodeným rozíde, poprosila ho
(obvineného), aby poškodeného nekontaktoval, na čo on súhlasil a toho sa drží do dnešného dňa. Na
otázku povereného príslušníka, aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu, ktoré uvádza poškodená, že dňa 03.

12. 2024 v čase o 09:58 hod ste poškodenej na jej mobilný telefón doručili správu s textom „Pomôžem ti
ajodstrániťtohohadazoživota.Akokoľvekbudešpotrebovať.“,obvinenýuviedol,žesinespomína,žeby
takútosprávuposielalanikdynebolojehocieľompísaťvyhrážky,ktorébybolimyslenévážnealeboktoré
by vzbudili akúkoľvek obavu. K tomu ešte doplnil, že poškodená uviedla, že túto správu nepochopila tak,
že sa jej vyhráža zabitím, ale že nebude už viac súčasťou ich životov. Na otázku povereného príslušníka,
aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu, ktoré uvádza poškodená, že dňa 09. 12. 2024 v čase o 08:32 hod.

mal obvinený poškodenej doručiť na jej mobilný telefón správu s textom „sa stavím, že dnes dôjde
tamten...už som sa snažil rozpamätať, že akú mal špz“, obvinený uviedol, že táto správa nevzbudzuje
obavu o život a zdravie, ale o majetok a taktiež si nepamätal, že by takú správu posielal a toto
uviedla aj poškodená. Na ďalšiu otázku povereného príslušníka, aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu,
ktoré uvádza poškodená, že dňa 10. 12. 2024 v čase o 14:45 hod, mal obvinený poškodenej doručiť

na jej mobilný telefón správu s textom „Ešte má dovolenku?“...“Aby sme sa nestretli, lebo bude ťahať
červenú čiaru po chodníku“, obvinený uviedol, že si určite nespomína, že by poškodenej takúto správu
posielal a nemyslí si, že by s poškodenou komunikoval cez sms. Na otázku povereného príslušníka,
aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu poškodenej, že dňa 01. 01. 2025 v čase o 00:57 hod, mal obvinený
doručiť na mobilný telefón poškodenej správu, že „Si si tým kokotom plešatým vyjebaným skurveným

klamárskym pojebaným zdochnutým mŕtvym?“, obvinený uviedol, že na Silvestra poškodená uviedla,
že odchádza von a nechala ho samého so synom, ktorého on upokojoval, kvôli ohňostroju a netušil,
že kde sa poškodená nachádza, teda sa dopytoval či ďalej pokračuje vo svojom mimomanželskom
vzťahu. Na otázku povereného príslušníka, aby sa obvinený vyjadril k tvrdeniu poškodenej, že v presne
nezistený deň, obvinený poškodenej povedal slová adresované jej novému partnerovi (poškodenému)

v znení „dúfam, že ho nestretnem a keď ho stretnem tak nech má vestu na sebe“, obvinený uviedol,
že nič také netvrdil a ani nepovedal. Na otázku povereného príslušníka či obvinený niekedy fyzicky
napadol, obvinený uviedol, že nikdy. Na otázku či obvinený niekedy napadol poškodeného alebo sa mu
vyhrážal fyzickou likvidáciou jeho osoby, jemu alebo niekomu inému, obvinený uviedol, že nie nikdy.
Na otázku či obvinený považuje svoju vtedajšiu manželku poškodenú, za osobu jemu blízku, obvinený

uviedol, že áno. Záverom na otázky povereného príslušníka ohľadom stôp, ktoré boli predmetom
domovej prehliadky, obvinený uviedol, že sa snažil byť čo najviac nápomocný pri vydaní všetkých zbraní
a doplnkov, alebo vzhľadom na čas a únavu, nevedel čo bolo vydané. Ďalej uviedol, že je športový
strelec, je to jeho vášeň a hobby. Je v streleckom klube ŠKP.

Svedok – poškodený I. F. J., k veci uviedol, že pracuje ako profesionálny vojak, zaradený na spoločnom
operačnom veliteľstve ČSA 7, Banská Bystrica. Od októbra 2024 sú s p. G. B. v partnerskom vzťahu,
pričom od 09. 01. 2025 bývajú spolu. Rovnako majú aj spoločné zamestnanie, nakoľko p. B. je taktiež
profesionálny vojak na rovnakom útvare ako on. Taktiež sa osobne pozná aj s A. B. od augusta 2024,
boli spolu viackrát na strelnici a taktiež boli u neho na grilovačke a guľáši. K veci uviedol, že bližší vzťah

mali s p. B. od októbra 2024, kde od p. B. vie, že mala rodinné a najmä osobné problémy s manželom A.
B.. Jednoducho si nerozumeli, netrávili spolu čas, odcudzili sa. Môže povedať, že keď sa A. dozvedel, že
medzi nimi je partnerský vzťah, dozvedel sa o tom tak, že zobral mobilný telefón Dominike, kde následne
z komunikácie na komunikačnej platforme a sieti medzi ním a G. zistil, že sú spolu, myslí, že to bolo
02. 12. 2024 niekedy vo večerných hodinách, tak jej povedal, že cituje „zabijem ho a teba donútim ho

rozštvrtiť“. Toto mu G. povedala sprostredkovane neskôr a rovnako mu to aj napísala do správy. Taktiež
môže potvrdiť, že vie o vyhrážkach voči jeho osobe v znení cituje „pomôžem ti aj odstrániť toho hada zo
života“ zo dňa 03. 12. 2024, „si s tým kokotom plesatym vyjebanym skurvenym klamarskym pojebanym
zdochnutym mŕtvym“ zo dňa 01. 01. 2025 a „aby sme sa nestretli, lebo bude ťahať červenú čiaru po
chodníku“ zo dňa 10. 12. 2024 a ešte vie o tom, že G. raz povedal, ale presný deň uviesť nevie, že

„dúfam, že ho nestretnem a keď ho stretnem tak nech má vestu na sebe“. Taktiež vie o situáciách,
samozrejme sprostredkovane od G., kde jej písal a následne vravel do telefónu, že sedí v aute, trasie ho
od adrenalínu, a že ide za ním do Čerína to vyriešiť, toto bolo 09. 12. 2024. Môže povedať, že v čase keď
sa diali tieto sprostredkované vyhrážky zo strany p. B., mal reálne obavy o svoj život a zdravie, učinil ajopatrenia na svojom a v jeho dome, spával s krátkou guľovou zbraňou, taktiež mal pripravenú balistickú
vestu, dom zabezpečil kamerovým systémom a jeho pes spával u neho vo vnútri, aby ho upozornil na
pohybresp.zvuky.Priodchodezprácekontrolovalastálekontrolujeperimeterpredbodovou,užnechodí

na strelnicu, kde predtým chodieval často, taktiež mal a má nekľudný spánok, problémy s jedlom, je
častejšie chorý. Jednoducho v kontexte vyššie uvedeného sa bojí osobného stretnutia s p. B., z dôvodu
že je nevyspytateľný a jeho konanie sa nedá predvídať, pričom sa domnieva, že jeho správanie pri
osobnom stretnutí môže byť agresívne a nekontrolovateľné, a to nevraví, keby sa stretli v prítomnosti
ich syna K., aj vzhľadom na skutočnosť, že je vlastníkom štyroch strelných zbraní, z toho dvoch dlhých

guľových zbraní, teda jeho obava o život je stále reálna a podľa neho na mieste. Chce spomenúť aj
správanie voči Dominike, kde je zrejmé, že sa ju snaží ponížiť a znemožniť najmä pred vlastnou rodinou,
ktorej narozprával rôzne nezmysly o ňom a o Dominike, pričom tieto sa nezakladajú na pravde a týmto
sa snaží jeho a G. pred jej rodinou vykresliť ako rozvracača rodín a klamára a nevie čo všetko. On od
A. B. dostal dohromady dve sms správy, kde sa vyslovene nevyhrážal. Všetky vyhrážky ako spomínal
vyššie boli sprostredkovane od G.. On odpovedal len na jednu jeho sms správu, avšak slušne, kde

ho žiadnym spôsobom ani neprovokoval a ani nijak vulgárne osočoval. Môže povedať, že okrem tohto
ho nijak nevyhľadával, nevolá mu a ani ho inak neobťažuje, avšak nechce sa neustále pozerať cez
plece a báť sa aká bude jeho následná reakcia vzhľadom na jeho prchkú a arogantnú povahu. Uvedenú
situáciu sa rozhodli riešiť preto s oneskorením, nakoľko sa domnieva, že súčasné konanie p. A. B. ho
bezprostredne ohrozuje na živote.

Svedkyňa – poškodená F. G. B., H., ktorá k osobe A. B. uviedla, že je to jej manžel, s ktorým je však
vrozvodovomkonaní,pričompojednávanieeštenebolovytýčené.SpolumajúajdieťaK.B.,ktorýmá2,5
rokaadoposiaľnebolnikomuzverenýdoosobnejstarostlivostiapretosaojehostarostlivosťsmanželom
striedajú. S manželom A. B. žila v spoločnej domácnosti asi od roku 2017 do 09. 01. 2025 a to v byte na

adrese C. XXXX/XX, B. B.. Oni mali už asi od mesiaca október 2024 manželské nezhody, kde ona vo
vzťahu od neho pociťovala voči nej neúctu a možno aj to bolo dôvodom, prečo si našla priateľa. Dňa
02.12.2024 v noci, keď spala, tak jej zobral jej mobilný telefón a prečítal si jej komunikáciu s priateľom
a tak sa dozvedel, že mu bola neverná. Manžel vyletel z izby, ona vyšla za ním, lebo spolu v izbe spal
aj ich maloletý syn a vtedy začal na ňu slovne útočiť, že ako to mohla, že on to vedel a následne jej

povedal, že „ idem za ním a zabijem ho a teba donútim ho rozštvrtiť“. Ona mu povedala niečo v tom
zmysle, že nech nikam nejde, že jej partner je aj tak odcestovaný v zahraničí. Bol v tom čase služobne
v Rumunsku. Rozhovor medzi nimi sa striedal v takých vlnách a to hádky, kde si vykrikovali, že on to
vedel, a ona mu vravela, že aký on bol a že to neprišlo z čista jasna, potom sa to upokojilo a rozprávali sa,
potom tam bola ľútosť, že čo ich syn, potom sebaľútosť, niečo v tom zmysle, že aký bol hlúpy a podobne.

Trvalo to asi do pol štvrtej rána, kde sa však už nejakým spôsobom nevyhrážal zabitím, alebo ublížením
na zdraví ani jej a ani jej priateľovi a ani na ňu nijako fyzicky nezaútočil. Avšak vzhľadom na vzniknutú
situáciu pociťovala strach, že by jej mohol nejakým spôsobom ublížiť a to z toho ako sa vyjadroval. Kde
bola dňa 03. 12. 2024 už s odstupom času uviesť nevie, ale zdá sa jej, že manžel išiel do práce a ona
ostala doma so synom a poslal jej správu v čase 09.58 h s textom, ktorú doložila pri trestnom oznámení,

že: „Pomôžem ti aj odstrániť toho hada zo života. Akokoľvek budeš potrebovať.“, kde táto správa bola
súčasťou veľkého množstva správ, ktoré jej od rána posielal, kde na ne nereagovala, a podstatou tých
správ bolo, že budú na vzťahu pracovať, aby zachránili rodinu, že sú tím a podobne. Na otázku, či sa jej
v tých správach vyhrážal nejakou ujmou na zdraví uvádza, že v týchto nie, len v tej jednej správe, kde
nazval jej priateľa hadom a že ho odstráni z jej života, kde to pochopila tak, že nie, že ho zabije, ale že

nebude súčasťou ich životov. V spoločnej domácnosti zostala naďalej a pri manželovi A. bolo zrejmé, že
stále nad touto situáciou premýšľa a často sa mu striedali nálady typu osočovanie, urážanie, výsmech,
že bola hlúpa a potom ľútosť z jeho strany, že dovolil to, že spoznala priateľa a staval ju do pozície, že
je hlúpa v zmysle si neuvedomenia situácia, ktorá vznikla. Nakoľko chodila do práce a priateľ F. J. je jej
kolega, tak ju neustále manžel kontaktoval a to buď telefonicky, alebo správou, kde sa jej nevyhrážal, len

s obsahu tých správ bolo zrejmé, že v akom je rozpoložení, kde napríklad dňa 09. 12. 2024 jej najskôr
poslal správu, že sa mu nedá pracovať a jej sa spýtal, že ako to ide, kde ona odpísala, že je na porade
a on napísal, že kiež by mohol byť so ňou a potom napísal, že škoda, že nešiel aj on k ozbrojeným
silám a následne v čase 08.32 h jej poslal SMS „sa stavim, že dnes dôjde tamten .... už som sa snažil
rozpamätať, že akú má špz“ a s ňou zaslal aj obrázok horiaceho auta. Na otázku, ako to pochopila túto

správu a z obrázkom uvádza, že to pochopila tak, že chce zapáliť priateľovo auto, alebo nejak inak
poškodiť. Priateľovi to povedala, ale ináč to neriešila, pričom správy takého typu jej spôsobovali stres
a strach, kde sa napríklad nevedela v práci sústrediť a domov chodila zo strachom, že čo ju čaká, že ako
sa bude manžel voči nej správať. Niekedy bol ku nej milý, niekedy odmeraný, inokedy ju slovne urážal.Dňa 10. 12. 2024 v čase 14.45 h jej napísal SMS „Ešte má dovolenku“ .... „ Aby sme sa nestretli, lebo
bude ťahať červenú čiaru po chodníku“. Týmto správam predchádzalo, že či sa stretnú v jasličkách, kde
chodí ich syn, aby dlho tam nečakal, nakoľko ona mohla z práce odísť až o 16.00 h. On jej poslal správu,

že či má priateľ ešte dovolenku, načo nereagovala a tak napísal to o tej krvavej čiare, načo reagovala,
nech prestane. V jasličkách sa stretli, tam jej nič už nevravel a zdá sa jej, že sa ani nevyjadroval k tým
správam. Väčšinou, keď jej písal cez deň plno SMS, potom doma sa už k tomu nevracal. Po tomto už
takéto vyhrotené správy nepísal, ale niekedy, keď mal zlú náladu, tak priateľa osočoval, že je psychopat,
sociopat, klamár, zlodej, manipulátor, že si to tak naplánoval, že mu chcel ukradnúť rodinu a že ide

po peniazoch. Na tieto správy a jeho útoky nechcela reagovať tak, aby sa nevyhrotili, a preto mu len
vždy povedal, nech prestane, nech nerozpráva také veci. Vždy keď vravel také veci, tak bol prítomný
pri tom aj syn a preto sa snažila vždy situáciu ukľudniť, minimálne zmierniť. Dňa 17. 12. 2024, keď bola
v práci, tak v poobedňajších hodinách cca po 13.00 h manžel lustroval jej súkromný notebook, ktorý
mala doma, kde o tom na hodinkách pípla notifikácia, čo si doma aj na notebooku preverila a v histórii
prehliadania zistila, že manžel v tom notebooku prezeral úložisko Google, a G., jej email a instagram.

SnažilsiWhatsapp,aletennemáprepojenýaprehliadaltoasiccapolhodinu.Manželoviničnepovedala,
a len si pomenila prístupové heslá do notebooku a inde. Potom, keď chcel synovi pustiť rozprávky cez
jej notebook, tak sa nevedel manžel do neho prihlásiť a potom ho teda konfrontovala, že čo hľadal v jej
počítači načo povedal, že chcel len zistiť, alebo si overiť veci, lebo nevie kde je pravda. Dňa 19. 12. 2024
s priateľom F. volali bývalému policajnému vyšetrovateľovi na ktorého dostali kontakt a oboznámili ho

s celou situáciou, načo on povedal, že to majú riešiť, lebo je to závažné a že by mali zvážiť podať trestné
oznámenie. Ona ho však nepodala zo strachu, lebo aj so synom bývala s ním v spoločnej domácnosti
a vzhľadom na uvádzané okolnosti bola stále v napätí a v strese, že čo sa udeje. Na otázku, prečo
neodišla zo spoločnej domácnosti vzhľadom na strach, ktorý pociťovala, uviedla, že na ňu ten strach
a obava zo situácií, čo by nastal, tak extrémne paralyzovala, že nebola schopná urobiť také závažne

rozhodnutie a odísť z domácnosti a to hlavne malému synovi. V tom čase rozvod ešte neriešili, ale
manžel povedal, že má chuť zobrať malého a odísť, kde to presnejšie nešpecifikoval. Vianoce 2024
oslavovala s manželom a to kvôli synovi doma a na druhý deň išli spoločne k jej rodičom, kde manžel
pôvodne nechcel ísť skrz vzniknutú situáciu, nakoľko jej rodičia o ich situácii medzi nimi vedeli, ale ona
telefonicky kontaktovala rodičov, že manžel tam nechce ísť, načo rodičia povedali, že samozrejme nech

príde, že sú Vianoce a nezhody idú bokom a nebudú sa k tomu vyjadrovať. Večer na Silvestra bola
doma, aj manžel aj ich syn. malého večer uspala v štandardnom čase, kde potom manželovi oznámila,
že by rada videla ohňostroj, načo on povedal, že nech si s ním aspoň o polnoci štrngne a potom môže
ísť. Po polnoci teda išla na námestie a v čase 00.57 h, keď sa už vracala, tak jej napísal SMS „Si
s tým kokotom plešatým vyjebaným skurveným klamárskym pojebaným zdochnutým mŕtvym?“. Ona na

to nereagovala a keď prišla domov, tak sa ho len spýtala, že prečo jej posiela také správy a on ako
ležal na gauči, bol taký melancholický a povedal niečo v tom zmysle, že mu bolo smutno. Dňa 01. 01.
2025 sa ráno ani nerozprávali vzhľadom na tú situáciu v noci, a riešili len záležitosti týkajúce sa syna
a domácnosti. Okolo obeda odišiel do fitka, kde bol nejaké cca 3 hodinky a potom keď sa vrátil v takej
rozjarenej nálade a povedal jej, že večer by sa mohli porozprávať, keď malý zaspí. Večer syn zaspal

až neskôr a keď prišla do kuchyne, tak tam prišiel aj on a povedal jej prvú vetu, že Dominika, bola si
dobrá žena a v kontexte mi povedal, že ak budem šťastná on ide, tak nech a ak chce byť s F., tak nech
je s ním, že on jej v tom brániť nebude, ale vyšlo z neho nakoniec to, že by sa mali rozviesť. Navrhol
to on. Od toho 02. 01. 2025 do 09.01.2025, kým z domácnosti neodišla, tak už manžel nespával s nimi
v izbe a postavil sa k tomu tak, že sú ako spolubývajúci a každý si riešil vlastné záležitosti a asi dňa

02. 01. alebo 03. 01. vizuálne naznačil mávnutím rúk, že aby sa zbalila a odišla. Potom už aj slovne
povedal, aby odišla. Pomáhal jej aj on veci baliť do tašiek s tým, že aj povedal, že si môže zbaliť čo
chce a čo potrebuje. Z domácnosti odišla dňa 09. 01. 2025 spolu aj so synom, nakoľko manžel bol
odcestovaný na východe. Odsťahovala sa k priateľovi F., kde spolu aj doteraz bývajú. Starostlivosť
o syna nemajú určenú a striedajú sa momentálne po týždne, kde si syna v pondelok ráno odovzdávajú

do jaslí a ďalší z nich si ho poobede vyzdvihne. Zo začiatku syna vozievala cca 3 týždne k manželovi,
kde on sám si to vždy tak žiadal, kde to vnímala tak, že sa chce vyhnúť stretnutiu s priateľom F.. On
vtedy ako to zistil, že ho s ním podvádza, tak od vtedy sa nevideli. Oni dvaja sa poznajú a spolu chodili aj
na strelnicu, na grilovačky a podobne. Po tom, ako odišla zo spoločnej domácnosti, tak keď si bola syna
vyzdvihnúť, alebo mu ho bola odovzdať, tak mal manžel voči nej narážky typu jej sexuálneho vyžitia.

Niekedy v decembri 2024 jej ešte manžel povedal slová, ktoré adresoval priateľovi F. a to: „dúfam, že
ho na strelnici nestretnem a keď ho stretnem tak nech má vestu na sebe“. Oni dvaja chodili na rovnakú
strelnicu do Sielnici, nakoľko sú obaja členmi športového klubu polície tu v Banskej Bystrici. Manžel jej
priateľovi F. tiež poslal asi dve SMS správy a to 19. 12. 2024, ktoré už doložila do spisu. Ešte chce uviesť,že manžel intenzívne komunikoval aj s jej bratom a ktorý sa asi od polovice decembra 2024 s ňou ani
nerozpráva. Stretla ho raz na Vianoce 2024, keď sa boli prejsť na námestie a prehodil s ňou asi tri vety.
Dodnešnéhodňasnímniejevkontakte.Približneodnovembra2024vzhľadomnavyvíjajúcusasituáciu

v domácnosti prežívala stres a strach, čo jej spôsobovali nespavosť, úbytok na váhe, nesústredenosť
najmä v práci, neschopnosť sa socializovať, odstrihla sa od kamarátok. Keď niekam išla, tak vždy mala
pocit, že ju niekto sleduje, pozerala sa cez plece a sledovala celé okolie. Podľa nej, keby s malým odišla
od manžela, tak sa domnieva, že by bol z toho problém a preto tam ostala a riešila to až neskôr ako od
neho odišla. Tiež chce uviesť že ona z manžela má stále strach a stres, lebo stále sa bojí nejakého

skratu čo by mohol prísť. Na otázku, čo si predstavuje pred skratom manžela uvádza, že jeho psychický
nátlak, napríklad, že keď mu prišiel návrh na rozvod, tak mala od neho telefonát približne na pol hodinu
s tým, že či je normálna, že čo tam uviedla, že čo si to tam navymýšľala a či si uvedomuje, že čo tam
napísala, a či to mohla právnička v takom znení tam uviesť a toto dookola jej vravel a aj to, že syna
odsťahovala k cudziemu chlapovi k psychopatovi, že on z toho grcia každý deň a je mu z toho zle. Na
otázku, či sa obáva o svoj život alebo zdravie, vzhľadom na konanie jej manžela uviedla, že stále je

v strese a strachu a nevie, čo môže od neho očakávať. Vzhľadom na uvedené aj žiada byť informovaná
o tom, ak bude manžel prepustený, lebo nevie, ako bude reagovať a čo môže jej, prípadne priateľovi F.
spraviť. Na otázku, či jej niekedy fyzicky manžel ublížil, prípadne ich synovi uviedla, že nie. Na otázku,
či má vedomosť o tom, že by manžel nejakej inej osobe fyzicky ublížil uvádza, že nie.

Svedok L. H. v prípravnom konaní uviedol, že k obvinenému A. B. nie je v žiadnom pomere. K svedkyni
– poškodenej uviedol, že táto bola čakateľom na bezpečnostnú previerku, jej pracovná náplň spočívala
v spracovaní bežnej agendy a získavanie akademických, encyklopedických a odborných poznatkov
na výkon nastávajúcej funkcie. O nejakom probléme sa dozvedel, až keď podpisoval dokument –
vyjadrenie zamestnávateľa na základe žiadosti súdu pri rozvodovom konaní, dovtedy o ich partnerskom

vzťahu a ich problémoch nevedel. O týchto veciach sa dozvedel niekedy v mesiaci február roku 2025
a to pred podaním trestného oznámenia p. B. (poškodenou). K jej osobe uviedol, že pred podaním
trestného oznámenia postrehol, že sa niečo deje ale nebolo to dlhodobé, bolo to len v období podania
trestného oznámenia a pracovné výkony z jej strany znížené neboli. K osobe F. J. (poškodeného)
uviedol, že v tomto období sa poškodený zúčastnil niekoľkých aktivít, bez toho, aby postrehol zníženie

jeho efektivity v pracovnom prostredí, alebo bola nejaká fluktuácia nejakých rýchlych dovolenie alebo
služobného voľna. Nič také sa nedialo. Na otázku obhajcu obvineného, či si svedok u poškodenej
spozoroval zníženú obozretnosť alebo paralýzu pri záťažových situáciách v období od 02. 12. 2024 do
konca februára roku 2025, svedok uviedol, že nie. Poškodená pracuje v prostredí kde nie je umožnený
prístup ku súkromným telefónom, čiže na samotnom pracovisku ho nemá a nepoužíva, a pracovná

stanica neumožňuje prístup k sociálnym sieťam a súkromným emailovým schránkam. Takýto faktor
a vonkajší vplyv je do veľkej miery eliminovaný. Jediné zníženie bolo keď ju konfrontoval s rozvodom
a vzťahom na pracovisku, kde mu poškodená oznámila, že ide podávať trestné oznámenie. Na otázku
obhajcu obvineného či existuje povinnosť vojaka oznámiť, že nezvláda situácie pod tlakom alebo
záťažové situácie ohrozujúce ľudský život, svedok uviedol, že každý profesionálny vojak pred nástupom

absolvuje psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré skúma aj túto oblasť, čiže odolávanie stresu a tlaku, je
to aj súčasť služobného hodnotenia, ktoré sa spracováva raz ročne a u pani B. (poškodenej), svedok
skonštatoval, že tým, že je v službe profesionálneho vojaka, tak prešla psychodiagnostickým vyšetrením
a z jeho pohľadu ako nadriadeného, poškodený zvláda stres a zvýšený tlak veľmi dobre. Nedáva
najavo osobné prekážky v zamestnaní. Zo zákona ani vnútorných právnych noriem a etického kódexu,

s výnimkou špecifických situácii súvisiacich s ohrozením bezpečnosti štátu alebo napríklad zákona
o ochrane utajovaných skutočností, táto povinnosť profesionálneho vojaka nevyplýva. Na otázku či
svedok pozoroval u poškodeného F. J. zníženú obozretnosť, nesústredenosť v období od 02. 12. 2024
do konca januára, svedok uviedol, že nie a preto s ním nevykonal v tejto súvislosti pohovor.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/83/2025 zo dňa 07. 03. 2025 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Tpo/14/2025 zo dňa 11. 03. 2025, súd
u obvineného A. B. nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a ponechal
obvineného na slobode. Zároveň obvinenému podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku uložil obmedzenia
a povinnosti a výchovné povinnosti a obmedzenia: povinnosť pravidelne alebo v určenom čase (na

výzvu) dostaviť sa pred orgány činné v trestnom konaní alebo súd; najneskôr nasledujúci pracovný deň
po jeho prepustení z väzby o 10.00 h dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského
súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu na Okresnom súde Banská Bystrica; pravidelne sa dostavovať
k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu naOkresnom súde Banská Bystrica podľa jeho pokynov; zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodeným F.
G. B., H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., M. B. B., a I. F. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bydliskom E. XXX, E., M. B. B., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, s výnimkou realizácie

výkonu rodičovských práv pri preberaní alebo odovzdávaní maloletého dieťaťa K. B., nar. XX. XX. XXXX
na styk s otcom alebo matkou podľa dohody rodičov alebo na základe rozhodnutia súdu; zákaz styku
s poškodenými F. G. B., H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., okres B. B., a I. F. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., okres Banská Bystrica; s výnimkou realizácie výkonu
rodičovských práv pri preberaní alebo odovzdávaní maloletého dieťaťa K. B., nar. XX. XX. XXXX na

styk s otcom alebo matkou podľa dohody rodičov alebo na základe rozhodnutia súdu; zákaz kontaktu s
poškodenými F. G. B., H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., M. B. B., a I. F. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., okres Banská Bystrica, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami; s výnimkou
realizácie výkonu rodičovských práv pri preberaní alebo odovzdávaní maloletého dieťaťa K. B., nar. XX.
XX. XXXX na styk s otcom alebo matkou podľa dohody rodičov alebo na základe rozhodnutia súdu;

zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených F. G. B., H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom
E. XXX, E., M. B. B., a I. F. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom E. XXX, E., M. B. B.; s výnimkou
realizácie výkonu rodičovských práv pri preberaní alebo odovzdávaní maloletého dieťaťa K. B., nar. XX.
XX. XXXX na styk s otcom alebo matkou podľa dohody rodičov alebo na základe rozhodnutia súdu;
zákaz vykonávať akúkoľvek športovú streľbu.

S poukazom na uvedené si súd k trestnému spisu vedenému v predmetnej veci pod sp. zn. 10T/51/2025
pripojil aj spisový materiál z probačného dohľadu vykonávaného probačným a mediačným úradníkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom výkonu činnosti na tunajšom súde pod sp. zn. 2Pr/17/2025.
Obvinený sa v rámci probačného dohľadu dostavil na probačný dohľad dňa 12. 03. 202518. 03. 2025,

22. 04. 2025, 27. 05. 2025, 27. 08. 2025. Zo záznamov o vykonaných probačných úkonoch vyplývalo, že
obvinený sa pravidelne dostavuje na výkon probácie podľa pokynov probačného a mediačného úradníka
a dodržiava všetky súdom uložené zákazy. Obsahom probačného spisu je aj email od poškodeného
zo dňa 16. 09. 2025 a 23. 09. 2025, ktorým poškodený informuje probačnú a mediačnú úradníčku o
údajnom incidente zo dňa 15. 09. 2025 o 17:30 hod na námestí v Banskej Bystrici pri Mariánskom

stĺpe, kedy poškodený uviedol, že obvinený počas výnimky z uložených zákazov a povinností počas
výmeny maloletého syna, ktorú realizovala poškodená, sa obvinený správal agresívne a slovne ho
napádal. Záverom žiadal o zohľadnenie tejto skutočnosti v rámci probačného dohľadu a prípadné
podniknutie krokov. Následne dňa 22. 09. 2025 adresovala probačnej a mediačnej úradníčke mail
poškodená v ktorom uviedla, že prikladá screenshoty sms správ s obvineným, na základe ktorých sa

spolu s poškodeným domnievajú, že obvinený porušuje zákaz kontaktu stanoveného Okresným súdom
Banská Bystrica.

Z odpisu Registra trestov SR vyplávalo, že obvinený nemá doposiaľ žiaden záznam.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že obvinený má doposiaľ dva
záznamy, pričom tieto boli spáchané na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému v zmysle
obžaloby kládol za vinu, nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.

Súd obligatórne skúmal materiálnu stránku žalovaného prečinu v zmysle stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. 06. 2015 sp. zn. Tpj 67/2014, podľa ktorého
„medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Trestného zákona nepatria len znaky uvedené v osobitnej
časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia. Preto ak

je podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste pre prečin, súd je povinný vždy skúmať, či nie
sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív)“.

Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty
nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn

znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Okrem obligatórnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota či spoločenský vzťah
chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná
súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedyaj pohnútka - motív) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv.
materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrení v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona a predstavuje
výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená

na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle
§ 10 ods. 2 Trestného zákona aj existencia pozitívneho záveru o tom, že závažnosť konania, ktoré
inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná.
Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z
podmienok, ktorá musí splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované

ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť
konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia
ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného
konania (otázke viny a trestu). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/9/2020
zo dňa 28. 07. 2021)

Súd preštudovaním vyšetrovacieho spisu mal za preukázané, že skutok, ktorý sa kládol za vinu
obvinenému vyplývajúci z obžaloby, nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom. Z vykonaného
dokazovania vyplývalo, že obvinený konal úmyselne, keď sa poškodenej a cez ňu aj poškodenému
slovne alebo prostredníctvom viacerých textových správ vyhrážal ublížením na zdraví. Súd mam za
to, že obvinený konal vedome s cieľom poškodených zastrašiť a vyjadriť svoj hnev, resp. frustráciu

v súvislosti s neverou poškodenej. Napriek tomu závažnosť konania obvineného z hľadiska spôsobu
vykonaniačinu,jehonásledkov,okolnosťami,zaktorýchbolčinspáchaný,mierouzavineniaapohnútkou
obvineného, nedosahuje takú úroveň závažnosti, aby bolo možné predmetný skutok posudzovať ako
žalovaný prečin keďže závažnosť tohto činu je nepatrná.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje kritériá na odlíšenie prečinov od skutkov nezakladajúcich

trestnú zodpovednosť. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je vyvodenie trestnej zodpovednosti
za prečin podmienené (okrem splnenia podmienok uvedených v iných ustanoveniach) vyššou ako
nepatrnou závažnosťou činu, ktorá sa zisťuje komplexným vyhodnotením taxatívne vymenovaných
kritérií v ňom uvedených, ktorými sú:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky,

b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
c) miera zavinenia,
d) pohnútka páchateľa.
Kritériá podľa Trestného zákona, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa netýkajú subjektu
trestného činu, čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých pred zákonom. Takisto objekt trestného činu

daný priamo zákonom je v podstate rovnaký pre všetky konkrétne prečiny v jednotlivých skutkových
podstatách. Na druhej strane kritériá týkajúce sa konania a následku (objektívna stránka) a miery
zavinenia, príp. pohnútky (subjektívna stránka) sú premenlivé. Pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky
prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré

boli preceňované na úkor iných.

Súd preto v intenciách vyššie uvedeného vyhodnotil výpovede ako obvineného, tak svedkov
z prípravného konania, ako aj listinné dôkazy zabezpečené do vyšetrovacieho spisu, v súvislostiach so:

Ad. 1) Spôsobom vykonania činu a jeho následkami, kde má súd z vykonaného dokazovania za
preukázané, že skutku sa dopustil obvinený z dôvodu, že zrejme v danom čase nezvládol rozpad
partnerského vzťahu s poškodenou v dôsledku nevery. Obvinený poškodenej verbálne uviedol, resp.
zasielal poškodenej správy s takým obsahom, ktorých cieľom bolo vyvolať obavu poškodenej a
prostredníctvom nej aj jej nového partnera (poškodeného).

Nevyhnutným predpokladom na to, aby predmetný skutok bolo možné kvalifikovať ako trestný čin, je
že takéto konanie musí naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 Trestného zákona, kde objektom tohto prečinu sú medziľudské vzťahy medzi jednotlivýmiosobami; subjekt prečinu nebezpečného vyhrážanie je všeobecný, t. j. môže sa ho dopustiť ktorákoľvek
trestne zodpovedná osoba vrátane právnickej osoby; subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení
páchateľa; a objektívna stránka spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo

inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t. j.
vyhrážanie sa musí reálne dostať do sféry poškodeného, t. j. poškodený musí byť objektívne schopný
vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie.
Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to,
čím sa poškodenému vyráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby táto

vyvolaladôvodnúobavuupoškodeného,pričomnepostačuje,akpoškodenývyhlási,žeprejavpáchateľa
u neho vzbudil dôvodnú obavu. Samotnú dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na
charakter konania páchateľa, ako aj na okolnosti prípadu. Poškodený musí byť schopný reálne uviesť,
akým spôsobom sa u neho táto dôvodná obava prejavila.

Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Nie je potrebné,

aby takáto obava skutočne vznikla, stačí možnosť vzniku takejto dôvodnej obavy. Pri posudzovaní
otázky, či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadať na všetky konkrétne
okolnostiprípadu,najmänapovahuvyhrážky,nafyzickéacharakterovévlastnostipáchateľavporovnaní
s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného, na ich vzájomný vzťah, ako sa páchateľ pri
vyhrážaní správal, či mal v rukách nejaký predmet alebo zbraň a pod. (R 38/1971).

V intenciách vyššie uvedeného súd nemal za preukázané, že by u poškodených ( F. G. B., H. a I. F.
J.) došlo konaním obvineného k vzniku takej dôvodnej obavy v súvislosti s konaním obvineného, že by
toto malo za následok obavu poškodených o ich život, zdravie alebo iné vzťahy v takom rozsahu, že
by táto bola väčšia ako nepatrná. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne – poškodenej,

ktorá vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že po vyhrážke smrťou poškodenému zo dňa
02. 12. 2024, si následne spolu s obvineným po ukľudnení napätej situácie z odhalenia nevery, išli
spoločne ľahnúť a spať, pretože boli po tej hádke vyčerpaní a ráno vstávali do práce. Následne na
viaceré otázky povereného príslušníka ohľadom adresovaných vyhrážok prostredníctvom sms správ,
poškodená uviedla, že sa potom stretla s obvineným v škôlke, pretože sa pred sms správami o tom

dohadovali, a strávila celý deň s obvineným. Následne trávila s obvineným aj vianočné sviatky 2024
spolusichsynom,kdenavštíviliajjejrodičov,pričomsobvinenýmtrávilaajspoločnéchvílepritelevízore.
S obvineným strávila aj Silvester 2024. Poškodená sa následne až dňa 09. 01. 2025 odsťahovala zo
spoločnej domácnosti s obvineným, pričom uviedla, že obvinený jej pomáhal s balením vecí. V zmysle
uvedeného súd nevyhodnotil túto reakciu poškodenej, ako stav, kedy by jej konaním obvineného bola

spôsobená dôvodná obava o jej život a zdravie, pretože sa prítomnosti obvineného nevyhýbala, trávila
s ním čas osamote, aj v spoločnosti blízkej rodiny. K argumentácii poškodenej, že z domácnosti neodišla,
kvôli strachu o syna, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplývalo
obava ani podozrenie, že by ich spoločný syn bol niekedy predmetom nejakej z adresovaných
vyhrážok. Z pripojeného probačného spisu mal súd za preukázané, že obvinený sa aktívne zapája do

výchovy syna, pričom žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa pokúšal o nejaké obmedzenie
rodičovských práv poškodenej, alebo sa konkrétne vyhrážal prostredníctvom nej, aj ich spoločnému
synovi.Poškodenázároveňuvádzala,žesmssprávyodobvinenéhojejchodiliprevažnevčase,keďbola
v práci, čo jej spôsobovalo stres, napätie a nemohla sa v práci sústrediť, pričom na základe výpovede jej
nadriadeného L. H., poškodená nemala/nemá počas práce k dispozícii svoj mobilný telefón ani prístup

k súkromnej emailovej pošte. Ďalej je potrebné uviesť, že poškodená uviedla, že obvinený adresoval
v priebehu januára 2025 viaceré vyhrážky, ktoré jej spôsobovali psychický nátlak, avšak nie priame
ohrozenie. V prípade správy v ktorej obvinený adresoval poškodenej obrazovú správu horiaceho auta,
poškodená túto vo svojej výpovedi vyhodnotila, že obvinený chce poškodenému podpáliť auto, pričom
sa nevyjadrila, že by toto konanie obvineného v nej vzbudilo obavu o život a zdravie poškodeného,

ale obavu o samotný predmet – auto. Súd ma za to, že je v danom prípade potrebné rozlišovať medzi
dôvodnou obavou o život, zdravie poškodenej a jej blízkych osobou (syna a poškodeného) a emočného
vypätia a stresu spôsobeného partnerskými nezhodami a rozvodovým konaním s obvineným, ktoré
možno samo o sebe považovať za stresové obdobie a veľkú životnú zmenu. Samozrejme, aj takéto
vypäté životné situácie nie sú žiadnym ospravedlnením konania obvineného, avšak je dôležité skúmať

závažnosť a povahu samotných vyhrážok, ktoré musia byť objektívne spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú
obavu, pričom uvedené treba skúmať vo vzájomnej súvislosti. Z vykonaného dokazovania nevyplývalo,
že konanie obvineného viedlo poškodenú napríklad k zmenám v spôsobe života, (pretože ešte vyše
mesiaca od počiatku skutku, bývala s obvineným v spoločnej domácnosti; do tejto domácnosti sa vrátilapodľa vlastného vyjadrenia aj dňa 21.01.2025, kedy tam prišla naposledy s kľúčmi; rovnako keď išla po
syna k obvinenému išla po tohto sama, bez sprievodu inej osoby), vyhľadaniu odbornej pomoci z dôvodu
riešenia zdravotných komplikácii uvádzaných poškodenou (nespavosť, extrémny stres, nesústredenosť

v práci, nechuť do jedla a následné zdravotné problémy), či neodkladné kontaktovanie polície, (pretože
trestné oznámenie urobila až 27. 02. 2025), alebo k vyššej obozretnosti alebo zavedeniu akýchsi
bezpečnostných opatrení (doprovod a sprevádzanie inou osobou), pretože v prípade spoločnej osobnej
starostlivosti s obvineným, chodila vyzdvihnúť syna k obvinenému osamote.

V prípade svedka - poškodeného I. F. J. súd s poukazom na už vyššie uvedené, skúmal (s poukazom na
konanie obvineného) existenciu dôvodnej obavy o život, zdravie poškodeného, pričom súd poukazuje
na výpoveď poškodeného z prípravného konania, kde poškodený na vyhrážky zo dňa 02. 12. 2024
adresované sprostredkovane cez poškodenú uviedol, že bol odcestovaný a nemal čas to riešiť, pričom
tieto vyhrážky vnímal ako obavu o svoj majetok (dom, auto a psa), pretože sa obával, že mu obvinený
niečo poškodí alebo ublíži psovi. Poškodený vo výpovedi síce uviedol, že poškodená pociťovala

obavu o zdravie syna, pretože sa mal obvinený vyjadriť, že zoberie syna do zahraničia a ona ho už
neuvidí, avšak uvedené tvrdenie poškodený vyjadril ako domnienku, „mal sa vyjadriť“, pričom uvedenú
skutočnosť poškodená vo svojej výpovedi vôbec neuviedla. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že
urobil opatrenia na zabezpečenie svojho majetku a zdravia, spočívajúce v domontovaní kamery na dom,
prístrešok a časť vnútra domu. K uvedenému súd uvádza, že v danom prípade možno z vyjadrenia

poškodeného usudzovať, že „domontoval“ na rodinný dom kamerový systém, pričom z významu slova
a jeho výpovede vyplývalo, že len rozšíril/doplnil už existujúci kamerový systém. Zároveň je potrebné
uviesť, že takéto opatrenie samo o sebe možno hodnotiť ako všeobecné bezpečnostné opatrenie
preventívneho charakteru, ktoré vo svojej podstate, aj s vyjadrením poškodeného „domontovať“,
nevykazuje znaky akéhosi naliehavého a neštandardného riešenia situácie. K tvrdeniu poškodeného, že

začal spávať s krátkou guľovou pištoľou a mal prichystanú vedľa postele balistickú vestu, súd uvádza,
že uvedené opatrenie, najmä s poukazom na tvrdenie poškodeného, že zbraň nosí pri sebe vždy, pokiaľ
mu to práca a okolnosti umožňujú, objektívne rovnako nemožno hodnotiť vyššou mierou neobvyklosti,
oproti bežnému správaniu poškodeného vo vzťahu s zbraniam. Poškodený je profesionálnym vojakom,
držiteľom zbrojného preukazu, vlastníkom zbraní a jeho hobby je športová streľba. V zmysle uvedeného

preto predmetné opatrenie rovnako tak nevzbudzuje charakter vykonania akéhosi nadštandardného
opatrenia, keďže nosenie zbrane v osobnej dispozícii poškodeného, sa javí ako bežné. Zároveň
poškodený uviedol, že zbraň pri posteli prestal mať od momentu, keď s k nemu nasťahovala poškodená
(dňa 09. 01. 2025), t. j. v čase, kedy by logicky v prípade vnútornej obavy z ohrozenia došlo práve
naopak k zosilneniu tohto vnútorného pocitu strachu. Ďalej uviedol, že v inkriminovanom období býval

často chorý, pričom uviedol, že uvedené riešil len telefonickou konzultáciou so všeobecným lekárom
a prostredníctvom zdravotníka v práci, kde výsledkom toho bolo užívanie voľno predajných liekov
a konzumácia čajov. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné obdobie bolo stresujúcim obdobím aj
pre poškodeného, najmä s ohľadom na psychické prežívanie poškodenej, no existencia zvýšenej
chorobnosti poškodeného nevykazuje vyššiu mieru ojedinelosti alebo zriedkavosti jej vzniku, od bežných

životných situácii a stresu samotného. Nie je bez významu, že aj bez konania obvineného, je takáto
životná zmena, sama o sebe schopná pôsobiť stresujúco a pôsobiť psychosomaticky na vznik vyššej
chorobnosti. Pokračujúc súd uvádza, že pre zhodnotenie existencie dôvodnej obavy o život a zdravie
poškodeného, je potrebné uviesť, že poškodený sám nepodal trestné oznámenie, pričom v súvislosti
s jeho výsluchom vypovedal len v súvislosti s poškodenou, že túto prehováral, aby to nahlásila, pričom

vo výpovedi uviedol, že pociťoval zo strany obvineného ohrozenie. Ako už súd uviedol, sám poškodený
trestné oznámenie nepodal, napriek tomu, že kontaktoval „vyšetrovateľa z polície, ktorý bol už v tom
čase čerstvo na dôchodku,“ ktorý mal za to, že konanie obvineného je trestným činom.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné zaujať stanovisko aj k skutočnostiam zisteným z probačného

spisu. Tu je potrebné poukázať, že z obsahu predložených sms správ zaslaných poškodenou je zrejmé,
že obvinený komunikuje s poškodenou výhradne ohľadom starostlivosti o ich spoločného maloletého
syna a výkonu rodičovských práv, pričom z obsahu predmetných správ nie je bádať náznak úmyslu
komunikovať o iných skutočnostiach než ohľadom výkonu rodičovských práv. K incidentu, ktorý nahlásil
probačnej a mediačnej úradníčke poškodený súd uvádza, že je potrebné rozlišovať predmetný žalovaný

skutok od údajného verbálneho prejavu obvineného, ktorý opisuje poškodený v emailovom podaní zo
dňa 16. 09. 2025, kedy situácia popisovaná poškodeným nie je súčasťou skutku, ktorý sa obvinenému
klade za vinu.Ad. 2) Okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, kedy obvinený predmetné vyhrážky adresoval
poškodenýmvrámcikonfliktu,pocituzradyavemočnevypätomobdobípozisteníneverypoškodenej.Je
zrejmé, že u obvineného sa jednalo o emočné nezvládnutie rozpadu partnerského vzťahu s poškodenou

a zistenia nevery poškodenej s osobou poškodeného, s ktorým viackrát spoločne aktívne vykonávali
spoločné hobby – športovú streľbu. Samotné vyhrážky obvineného mali verbálnu, resp. písomnú formu
– sms správy, bez fyzickej konfrontácie, použitia násilia, alebo konania, ktoré by bolo možné vyhodnotiť,
že smeruje k naplneniu vyhrážok. Poškodená uviedla, že obvinený jej nikdy fyzicky neublížil. Poškodená
po prvom incidente a prevalenej nevere ešte žila vyše mesiaca s obvineným v spoločnej domácnosti,

komunikovala s ním, trávila s ním čas aj vianočné sviatky spolu s jej rodičmi a Silvestrovský večer.
Poškodený obvineného pozná, pred skutkom spolu trávili čas (chodili spoločne na strelnicu), predtým
obvinený nikdy nemal agresívne chovanie, a to ani voči nemu, ani voči iný osobám, priamo obvinený
poškodeného od 01.01.2025 nekontaktoval.

Ad. 3), Ad. 4) Mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa, kedy súd vyhodnotil konanie obvineného

ako priamy úmysel. V zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona ,“trestný čin je spáchaný
úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom.“ Úmyselné zavinenie predpokladá prítomnosť vedomostnej a vôľovej zložky
zavineniavovzťahukporušeniualeboohrozeniuzáujmuchránenéhoTrestnýmzákonom.Vôľovázložka
zavinenia je u páchateľa postavená na tom, že páchateľ chce spôsobiť následok potrebný na naplnenie

skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu, teda porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
Trestným zákonom. Vedomostná zložka zavinenia síce nie je výslovne spomínaná v § 15 písm. a)
Trestného zákona, no pri vôľovej zložke v podobe chcenia musí existovať. Ak totiž páchateľ chce
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom,
musí si byť vedomý toho, že takýmto spôsobom môže zapríčiniť porušenie alebo ohrozenie takto

chráneného záujmu. Vedomostná zložka zavinenia môže mať podobu apodiktického, asertorického
alebo problematického úsudku. (N. K. C. - Trestný zákon komentár) pričom súd vyhodnotil podobu
vedomostnej zložky zavinenia u obvineného, ako podobu problematického úsudku. Obvinený podľa
názoru súdu usudzoval, že v dôsledku jeho konania môže nastať následok predpokladaný skutkovou
podstatou trestného činu. Zo spôsobu konania obvineného, obsahu odoslaných správ a použitej slovnej

agresivity je zrejmé, že obvinený chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, t. j.
vzbudiť u poškodených pocit ohrozenia na zdraví a pôsobiť zastrašujúcim spôsobom, a prostredníctvom
vyvolaného strachu pôsobiť na poškodených s úmyslom nápravy vzniknutej situácie – rozpadu vzťahu,
avšak intenzita a závažnosť tohto konania nie je vyššia ako nepatrná.

Nebola teda naplnená materiálna stránka skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona,
a to vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa, keďže závažnosť spáchaného trestného činu je nepatrná.

V tejto súvislosti súd prihliadal aj na princíp trestného práva „ultima ratio“ vyjadrujúci subsidiaritu
trestnoprávnej represie. Súdy, ako aj orgány činné v trestnom konaní, majú povinnosť prednostne
uplatňovať zodpovednosť občianskoprávnu, prípadne podľa inej netrestnej normy, pred postihovaním
páchateľa podľa noriem trestného práva. Trestnými činmi teda môžu byť len závažnejšie prípady
protispoločenských konaní, kde nestačia prostriedky civilného práva, prípadne správneho práva.

Pokiaľ možno nápravu dosiahnuť prostriedkami miernejšími, uplatnenie prostriedkov trestného práva
je potrebné vyhodnotiť ako neprípustné. Orgány aplikujúce trestné právo sú povinné zvažovať
a vyhodnocovať, či na konkrétny prípad je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví, a tieto pred
uplatnením trestného práva.

Prihliadnuc na tieto závery súd konštatuje, že závažnosť stíhaného konania bola nepatrná, preto sa za
aplikácie § 10 ods. 2 Tr. zák. nejedná o prečin.

Keďže súd dospel k záveru, že síce sa stíhaný skutok stal a spáchal ho obvinený, z pohľadu tzv.
materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) ale stíhaný skutok nie je prečinom, zaoberal sa aj

tým, či by stíhaný skutok nemal iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, pričom mal za to, že
u obvineného sa jedná o konanie protiprávne, ktoré by svojou intenzitou mohlo naplniť znaky priestupku,
konkrétne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku, keďže ním obžalovanýmohol úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví alebo iným hrubým
správaním. K tomu súd dopĺňa, že pri tomto jeho závere sa nevyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek
pochybností zistené a konštatované, že stíhaný skutok skutočne aj priestupkom je, pretože prípadné

rozhodnutie o postúpení veci vyžaduje len odôvodnený predpoklad, že príslušným orgánom môže byť
takto posúdený. V tejto časti súd ďalej preskúmal, či sa o stíhanom skutku ako priestupku ešte môže
konať, t. j. či nie je takýto domnelý priestupok premlčaný, pričom s odkazom na dikciu § 20 ods. 1, ods.
2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku je zrejmé,
že k takémuto premlčaniu ku dňu rozhodnutia súdu nedošlo. Stíhaný skutok bol spáchaný v období od

02.12.2024 do 01.01.2025, kedy dvojročná premlčacia lehota upravená v § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku začala plynúť, pričom sa podľa
§ 20 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku do
jej plynutia vôbec nezapočítava doba vedenia trestného stíhania, t. j. doba odo dňa, kedy bolo začaté
trestnéstíhanieaždoposiaľ,keďžetototrestnéstíhaniestáleneboloprávoplatneukončené.Pretožecelý
tento čas premlčacia lehota tzv. spočíva, nemohla uplynúť. Riadiac sa vyššie podrobne rozvedenými

skutočnosťamisúdaplikujúc§241ods.1písm.b)Trestnéhoporiadku,vspojenís§214ods.1Trestného
poriadku vec obvineného postúpil Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože zistil, že nejde o trestný
čin, ale stíhaný skutok by mal prejednať okresný úrad ako priestupok podľa § 49 ods. 1, v spojení s § 55
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na základe ktorých je vo veciach týkajúcich sa priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu miestne príslušný orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok

spáchaný. Nakoľko je z obžaloby zrejmé, že priestupok bol spáchaný v okrese Banská Bystrica, miestne
príslušným orgánom na jeho prejednanie je Okresný úrad Banská Bystrica, všeobecná vnútorná správa
– priestupkové oddelenie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 04 Banská Bystrica.

Ak súd výrokom II. tohto uznesenia za analogickej aplikácie § 79 ods. 2 Tr. por. u obvineného

zrušil nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia primeraných
obmedzení a povinností, to všetko mu uložené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
0Tp/83/2025 zo dňa 07.03.2025, tu mal za to, že ak zákonodarca výslovne spája vyhlásenie (čo aj
neprávoplatného) oslobodzujúceho rozsudku s povinnosťou predsedu senátu bezodkladne vydať príkaz
na prepustenie obžalovaného z väzby, je potrebné túto povinnosť predsedu senátu „vztiahnuť“ aj na

prípad, ak má obvinený v danej trestnej veci väzbu nahradenú miernejšími inštitútmi (argumentum a
maiore ad minus, resp.ak zákonodarca prikázal viac, tým skôr prikázal aj menej). Bolo teda potrebné,
z dôvodu postúpenia veci na priestupkové konanie, keďže nahradenie väzby je inštitútom výlučne
trestnoprávnym, za analogickej aplikácie poslednej vety § 79 ods. 2 Trestného poriadku, rozhodnúť o
zrušení nahradenia väzby obvineného.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní od oznámenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.