Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: RK-10C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201876
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5920201876.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v spore žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., právne zastúpená: JUDr. Peter Harakály, advokát, so
sídlom Mlynská 28, Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovanému: Ústredná vojenská nemocnica SNP
Ružomberok - fakultná nemocnica, so sídlom Gen. Miloša Vesela 21, 034 26 Ružomberok, IČO: 31
936 415, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania s a z a m i e t a.
II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného sa voči žalobkyni náhrada trov konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 23. 10. 2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zaostalú rentu vo výške 7.302,33 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 26. 10. 2020 do zaplatenia a uloženia povinnosti vyplácať žalobkyni mesačnú rentu vo
výške 278,83 eur počnúc od 01. 11. 2020 s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej valorizácie vždy do
15. dňa v mesiaci s 5 % ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného
mesiaca až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11. 08. 2017 bola hospitalizovaná na

Neurochirurgickej klinike ÚVN v stave s miernymi bolesťami chrbtice a parestéziami dolných a horných
končatín. Po zhodnotení grafického nálezu a klinického vyšetrenia bola indikovaná operačná liečba. Dňa
14. 08. 2017 podstúpila operačný zákrok dekompresívnu laminektómiu v oblasti 1. až 3. stavca hrudnej
chrbtice. Po vykonaní operačného zákroku sa u žalobkyne objavili komplikácie v podobe straty hybnosti
dolných končatín a straty citlivosti od bradaviek smerom dole. Podľa MRI vyšetrenia zo dňa 14. 08. 2017
bolo zistené, že durálny vak je v mieste operácie komprimovaný naliehajúcimi edematózne zmenenými
mäkkými tkanivami. Po zhodnotení klinického a grafického stavu bola následne zvolená konzervatívna

liečba. Do ukončenia hospitalizácie dňa 25. 08. 2017 sa už zdravotný stav poškodenej nezlepšil.
NáslednebolahospitalizovanánaNeurologickomoddeleníNsPPrievidzasosídlomvBojniciachvdňoch
25. 08. 2017 až 14. 09. 2017, na oddelení pre dlhodobo chorých NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach
v dňoch 14. 09. 2017 až 20. 11. 2017, a následne aj v ďalších zdravotníckych zariadeniach. Liečbou
sa zdravotný stav žalobkyne podstatne nezlepšil. U žalobkyne je naďalej prítomná paraplégia dolných
končatín, inkontinencia moču a inkontinencia stolice. Žalobkyňa podala dňa 05. 03. 2018 podnet na Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) vo veci prešetrenia zdravotnej starostlivosti

poskytnutej žalobkyni zo strany žalovaného počas jej hospitalizácie v dňoch 11. 08. 2017 až 25. 08.
2017. Podľa Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 04. 06. 2019 nebola poškodenej počas
jej hospitalizácie v ÚVN Ružomberok správne poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnejstarostlivosti. V oznámení bolo konštatované, že pri zistenej komplikácii mala byť správne u žalobkyne
realizovaná chirurgická revízia operačnej rany a vzhľadom na edém miechy bolo potrebné realizovať jej
dekompresiu otvorením durálneho vaku a našitím plastiky, ktorá by zabránila kompresii a ischemizácii

miechy pri edéme. Pri liečbe žalobkyne po vzniku komplikácii tak neboli využité všetky možnosti
chirurgickej liečby. Následkom nesprávneho postupu pri liečbe žalobkyne počas hospitalizácie došlo
ku celkovému znehodnoteniu kvality jej ďalšieho života. Žalobkyňa má úplne ochrnuté dolné končatiny.
Celú dolnú časť tela si necíti a túto časť neovláda. Je obmedzená a v prevažnej časti vyradená pri
uspokojovaní svojich životných potrieb. Je mobilná len na invalidnom vozíku. Úradom bolo jednoznačne

potvrdené, že žalovaný porušil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni právnu povinnosť
uloženú jej ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., a to právnu povinnosť poskytnúť zdravotnú
starostlivosť lege artis. Podľa uvedeného oznámenia mal žalovaný vzhľadom na edém miechy realizovať
dekompresiu otvorením durálneho vaku a našitím plastiky, ktorá by zabránila kompresii a ischemizácii
miechy. Práve kompresia a ischemizácia miechy spôsobila u žalobkyne paraplégiu a inkontinenciu
moču a stolice ako trvalé následky, ktoré predstavujú škodu na zdraví žalobkyne. Zo strany žalovaného

teda došlo k porušeniu právnej povinnosti, zároveň vznikla u žalobkyne škoda na zdraví, a táto je
v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti, čo vyplýva z oznámenia Úradu. Tým je daná
zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni v zmysle § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“).Žalobkyňavžalobepoukázalaajnaust.§421aods.1a2OZ.MRIvyšetrenie
zo dňa 14. 08. 2017 potvrdilo, že durálny vak bol práve v oblasti laminektómie plošne komprimovaný

naliehajúcimi edematózne zmenenými mäkkými tkanivami. Z uvedeného, ako aj vecnej a časovej
súvislosti nástupu neurologických príznakov žalobkyne hneď po vykonaní operácie, bolo zrejmé, že
pri výkone laminektómie došlo z hľadiska charakteru a spôsobu prevedenia operačného zákroku ku
kompresii durálneho vaku tlakom operačných inštrumentov v operačnom úseku, čo následne spôsobilo
poškodenie miechy a jej opuch a vznik trvalých následkov. Práve povaha operačných prístrojov, ich

tvrdosť a spôsob ich použitia pôsobili na telo žalobkyne v operovanej časti a vyvolali škodlivý následok.
Došlo preto k naplneniu všetkých obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu aj
vzmysle§421aOZ.Dňa01.12.2010nadobudolúčinnosťzákonč.394/2019Z.z.,ktorýmbolozmenené
ust. § 447 OZ tak, že náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený

dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení PN a priznaní
invalidného dôchodku. Z prechodného ustanovenia § 879w vyplýva, že týmto spôsobom je potrebné
určiť aj výšku nároku, ktorý vznikol pred 01. 12. 2019. Priemerný hrubý zárobok žalobkyne za druhý
štvrťrok roku 2017 podľa potvrdenia zamestnávateľa PAMED, s.r.o. Prievidza zo dňa 25. 09. 2020 je
653,06 eur. Po zákonnej valorizácii sa hrubý zárobok od 01. 01. 2018 zvýšil o 2 %, t. j. na sumu 666,12

eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 716 107 6692 0 bol žalobkyni priznaný
invalidný dôchodok vo výške 399,40 eur mesačne. Suma nároku za obdobie od 13. 08. 2018 do 31. 08.
2018 predstavuje 163,47 eur, od 01. 09. 2018 do 31. 12. 2018 - 1.066,88 eur. Za rok 2019 3.283,68 eur
a prvých desať mesiacov roku 2020 - 2.788,30 eur, spolu 7.302,33 eur. Od 01. 11. 2020 do budúcna
a do zmeny pomerov patrí žalobkyni mesačná renta vo výške 278,83 eur. Okrem toho si žalobkyňa

uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, a to od dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému a z každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca do zaplatenia.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 48 spisu) nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne
a považoval žalobu za nedôvodnú. Rovnako nesúhlasil so závermi Úradu, ktorý konštatuje nesprávne

poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, o ktorého tvrdenia opiera svoje nároky
žalobkyňa. Žalobkyňa odvádza svoj nárok a tvrdenia zo záverov Úradu, čo vo väčšej miere prevzala
do žaloby. Žalovaný namieta tieto skutočnosti a odôvodňuje ich s poukazom na odborné vyjadrenia
prednostu Neurochirurgickej kliniky žalovaného F. G. H. H., I. v zmysle ktorého: „Pacientka A. B. C.
prijatá 11. 08. 2017 na Neurochirurgickú kliniku s klinickým obrazom poruchy citlivosti na oboch dolných

končatinách, po predooperačnej príprave 14. 08. 2017 podstúpila operačný zákrok - laminektómia
medialis Th 1 -3. Po prebratí sa z anestézy nebola schopná hýbať nohami, slabosť dolných končatín
s klinickým obrazom paraplégie u nej údajne trvá doteraz. Údajne uvádzam preto lebo pacientku
som v poslednom čase nemal možnosť osobne vyšetriť, posledná ambulantná správa je z apríla
2018. Podľa anamnézy pred operáciou nemala žiadne problémy s hybnosťou dolných končatín, ako

bolo uvedené v prijímacej správe predoperačne zistená porucha citlivosti na dolných končatinách,
znížene vnímanie tepla a chladu. Predoperačne na vyšetrení magnetickej rezonancie hrudnej chrbtice
bolo preukázané poškodenie hrudnej miechy v zmysle obrazu kompresívnej myelopatie na podklade
stenózy spinálneho kanála. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a vyšetreniam bolo indikovanéoperačné riešenie. Pacientka bola predoperačne oboznámená o možných rizikách operačného zákroku,
o možnom zhoršení neurologických funkcií, čo potvrdila dobrovoľným podpísaním informovaného
súhlasu s operačným zákrokom. 14. 08. 2017 realizovaný hore uvedený operačný zákrok - viď operačný

protokol. Podľa operatéra počas operácie nenastali chirurgické komplikácie, bez porušenia miešneho
vaku počas zákroku. Napriek tejto informácií o priebehu operácie u pacientky po prebratí z celkovej
anestézy bola zistená slabosť nôh s klinickým obrazom paraplégie dolných končatín. Pre uvedený
stav bola urgentne realizovaná kontrola - magnetická rezonancia dňa 14. 08. 2017 /viď popis/, kde bol
zistený edém miechy a známky myelopatie v oblasti intervenovaných segmentov. Tento nález edému

uvedeného úseku miechy nekoleruje s časovým odstupom od operačného zákroku. Presný rozsah
tohto nálezu neviem popísať nakoľko magnetickú rezonanciu predoperačne a pooperačne nemám
k dispozícii. Keďže na pooperačnom vyšetrení magnetickou rezonanciou neboli potvrdené známky
vonkajšejkompresievoperačnomprístupeoperačnárevíziazchirurgickéhohľadiskaindikovanánebola.
Vzniknutá situácia bola hodnotená tak, že pri predooperačnom náleze prítomnej myelopatie a kritickej
stenóze miešneho kanála došlo napriek uvoľneniu miešneho kanála k dekompenzácii myelopatie s v.

s. ischemizáciou miešneho úseku a následným edémom v miešnom úseku. Uvedený nález možno
hodnotiť ako reakciu miechy na záťaž uvedeného segmentu miechy počas zákroku. Pri operácii
podľa udania operatéra v operačnom protokole bola laminektómia obtiažna a tiež bola použitá aj
vysokorýchlostná vŕtačka ktorá vyrába pri frézovaní tkaniva výrazné teplo. Kombinácia mechanickej
záťaže, teplotného ataku z vysokootáčkovej frézy a opakovaná hemostáza bipolárnou pinzetou zvyšuje

riziko poškodenia miešneho tkaniva ktoré už má v uvedenom úseku predispozíciu reagovať edémom.
Uvedená ischemizácia v kombinácii s mechanickým a tepelným atakom na miechu v spojení s
predoperačnou myelopatiou veľmi pravdepodobne viedla k uvedenému pooperačnému edému a ku
klinickému prejavu pooperačne vzniknutej slabosti dolných končatín. Uvedený peroperačný priebeh
bol tiež sprevádzaný krvnými stratami cca 700 ml opakovaným používaním lokálnej hemostázy a

peroperačne podávanými kortikoidmi. Na základe uvedených skutočností predoperčného klinického
stavu pacientky, zobrazenia stavu na mieche na magnetickej rezonancii, údajom o technickom
prevedení operačného zákroku a náleze na pooperačnom kontrolnom MR bolo rozhodnuté postupovať
v ďalšej liečbe neoperačne, nakoľko sa neočakával benefit v prípade chirurgickej intervencie. Ďalší
stav pacientky kompletne zdokumentovaný v zdravotnej dokumentácii vrátane záznamov ARIM a

neurologického vyšetrenia s odporučením liečby uvedenej v zdravotnej dokumentácii. Stav pacientky
v zmysle slabosti dolných končatín napriek kompletnej konzervatívnej liečby neurologicky nezmenený.
Uvedená diagnóza, klinický stav pacientky a nález na zobrazovacích metódach /MR/ ako aj segment
chrbtice v ktorom bolo intervenované prináša vysoké štatistické riziko peroperačných i pooperačných
komplikácií. U pacientky bohužiaľ nastala jedna z komplikácií uvádzaných vo svetových odborných

literatúrach a štatistikách. Možnosti následného pooperačného riešenia komplikácií sú viaceré a názory
odborníkov o postupe pri vzniku komplikácií sa rôznia. Vzniknutá situácia a súčasný zdravotný stav
pacientky nás mrzí, napriek súčasnému stavu bola z našej strany snaha pomôcť pacientke s jej
zdravotnými problémami.“ Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa bola riadne, zrozumiteľne, bez nátlaku,
s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť informovaná o poskytnutí zdravotnej

starostlivosti. Žalovaný taktiež namieta, že by porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z, t. j. že
by poskytovateľ neposkytol zdravotnú starostlivosť správne - lege artis. Podľa názoru žalovaného
neexistoval žiadny protiprávny úkon z jeho strany, nemožno sa domáhať úspešne nároku na náhradu
straty na zárobku po skončení PN. Žalovaný taktiež namietal príčinnú súvislosť medzi ústavným
poskytnutím zdravotnej starostlivosti a poškodením, resp. nepoškodením zdravia, resp. potiažami,

ktorými trpí žalobkyňa. Príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou
na zdraví pacienta (ako jedna zo základných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu) musí
byt' bezpečne zistená; dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalobca (uznesenie NS ČR z 25. 11.
2003, sp. zn. 25Cdo/168/2003). Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného
a vznikom škody na zdraví musí byt' bezpečne preukázaná; nestačí tu iba pravdepodobnosť. Uvedené

sadávzťahovaťajnanároky,ktoréžalobkyňauplatňujevočižalovanému.Vprípade,ženeexistujesúvis
medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobkyni a jej zdravotnými ťažkosťami, potom neexistuje ani
dôvod a nárok, ktorý by žalobkyňu oprávňoval domáhať sa zaplatenia náhrady škody či iných nárokov.
Žalovaný zastáva názor, že neexistuje žiadny súvis medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany
žalovaného a zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, resp. poškodením zdravia, keďže operačný výkon,

ako v konečnom dôsledku potvrdil aj Úrad v Protokole č. 274/2018, bol realizovaný správne. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že zodpovedá za škodu aj v zmysle § 421a OZ. Podľa Úradu žalovaný
pochybil v tom, že nevykonal všetko, čo podľa svojich možností vykonať mal a mohol (revízia rany,
dekompresia, našitie plastiky), a práve tu žalovaný vidí nemožnosť použitia uvedeného zákonnéhoustanovenia, ktoré sa používa na prípady, kedy lekár poškodí pacientovi zdravie akýmkoľvek prístrojom.
Žalovaný nesúhlasí s mesačným vyplácaním renty, žalobný petit považuje za neurčitý, nakoľko nie je
presne časovo ohraničený. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania. Zdravotný stav žalobkyne

bolo možno považovať za ustálený najneskôr po ukončení hospitalizácie v novembri 2017, kedy mala
žalobkyňa vedomosť o rozsahu poškodenia svojho zdravia. Keďže nárok na náhradu škody na zdraví
spočívajúci v náhrade straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti bol uplatnený žalobou zo
dňa 23. 10. 2010, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nárok žalobkyne je premlčaný. Zároveň
navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš, pracovisko Ružomberok sp. zn. RK-3C/25/2020.

3. Intervenient na strane žalovaného vo svojom vyjadrení (č. l. 67 spisu) uviedol, že považuje
žalobkyňou uplatnený nárok za nedôvodný a v celom rozsahu ho neuznáva. Zároveň poukázal na
ust. § 420 ods. 1 a 2 OZ, z ktorého žalobkyňa vyvodila zodpovednosť poukazujúc na Oznámenie o
výsledku prešetrenia podnetu Úradu zo dňa 04. 06. 2019, kde Úrad konštatuje nesprávne poskytovanie

zdravotnej starostlivosti. Žalovaný so závermi Úradu nesúhlasí a svoje námietky uvádza podrobne vo
svojom vyjadrení. Intervenient zdôraznil a skonštatoval, že operačný výkon bol realizovaný správne
a bez komplikácii. Nedostatky zistil pri vzniknutých komplikáciách – pooperačný edém miechy, kde
neboli využité všetky možnosti chirurgickej liečby. K uvedenej operačnej možnosti následnej liečby
poukázal na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, primára G. H. H., I., ktorý uviedol, že možnosti následného

pooperačného riešenia komplikácii sú viaceré a názory odborníkov o postupe pri vzniku komplikácii
sa rôznia. Z uvedeného vyplýva, že následná operačná liečba nebola jedinou možnosťou liečby
pacientky. Intervenient na strane žalovaného ďalej uviedol, že žalobkyňa vyvodzuje zodpovednosť
žalovaného aj z ustanovenia § 421a ods. 1 a 2 OZ. Stotožňujú sa s vyjadreniami žalovaného ohľadom
neexistencie zodpovednosti žalovaného za škodu. V prípade zodpovednosti žalovaného za škodu

v zmysle ustanovenia § 421a OZ musí byť bezpečne zistená príčinná súvislosť medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody, samotná pravdepodobnosť, že škoda mohla vzniknúť tvrdeným spôsobom
nepostačuje. Zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou prístroja je daná len tam, kde škoda
vychádza priamo z vlastnosti použitého prístroja. Ak je príčinou vzniku spôsob použitia veci, ide o
všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ. Podľa názoru intervenienta, žalobkyňa

nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, a to, že k poškodeniu jej zdravia došlo práve povahou prístroja
použitom pri operačnom zákroku. Žalobkyňa ďalej nesprávne aplikovala valorizáciu priemerného
zárobku ust. § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedený postup nemá oporu v OZ a v ustanoveniach
upravujúcich rentové nároky a ide o svojvoľnú aplikáciu predmetného ustanovenia. Vzhľadom na nález
Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS/10/2016 došlo k zmene právnej úpravy rentových nárokov v OZ

a to tak, že sa vypustili ustanovenia o prepojení príslušnej náhrady na stratu na zárobku na zákon
o sociálnom poistení. Keďže uvedená protiústavná úprava bola vypustená z OZ a nahradená novou,
nie je možné aplikovať ust. § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o valorizácii úrazovej renty. Ďalším
dôvodom, pre ktorý nemožno považovať vyčíslenie straty na zárobku v zmysle § 447 OZ za správny je,
že žalobkyňa nesprávne aplikovala prechodné ustanovenie § 879w. V zmysle uvedeného vznik nárokov

pred 01. 12. 2019 by sa mal posudzovať podľa OZ v znení účinnom do 30. 11. 2019. Žalobkyňa svoj
nárok komplexne posudzuje a vyčísluje podľa znenia OZ účinného od 01. 12. 2019. Strata na zárobku
žalobkyne by sa vyčíslovať v dvoch režimoch, a to od 13. 08. 2018 do 29. 01. 2019 ako úrazová renta
podľa všeobecných predpisov v sociálnom poistení a od 30. 01. 2018 podľa § 447 OZ v aktuálnom znení.
Žalobkyňa si nárok na náhradu straty pri invalidite vyčíslila tak, že od hrubého priemerného zárobku

dosahovaného pred operáciou odpočítala invalidný dôchodok. Intervenient zastáva názor, že žalobkyňa
musí preukázať rozdiel medzi hrubým priemerným zárobkom pred vznikom nároku a súčtom zárobku,
ktorý poškodená dosahuje po skončení PN a priznaní invalidného dôchodku. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok od 13. 08. 2018, rozhodným obdobím pred vznikom škody je
kalendárny štvrťrok pred priznaním invalidity, t. j. druhý kvartál roku 2018. Zároveň z opatrnosti vznášajú

námietku premlčania. Žalobkyni bol od 13. 08. 2018 priznaný invalidný dôchodok sociálnou poisťovňou
vo výške 399,40 eur, teda najneskôr v auguste 2018 sa dozvedela o rozsahu škody na jej zdraví aj o tom,
ktorý subjekt by mal za škodu zodpovedať. Žalobu podala dňa 23. 10. 2020, t. j. po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. RK-10C/34/2020-72 zo dňa 15. 12. 2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14. 01. 2021, konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Ružomberok (teraz Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok) pod
sp. zn. RK-3C/25/2020.5. Žalobkyňa vo svojej replike (č. l. 75 spisu) uviedla, že pri tvrdení zodpovednosti žalovaného podľa
§ 420 OZ, aj po vyjadrení žalovaného vychádza predovšetkým z oznámenia Úradu, podľa ktorého mal

žalovaný po operácii žalobkyne zo dňa 14. 08. 2017 realizovať chirurgickú revíziu operačnej rany a
vzhľadomnaedémmiechybolopotrebnérealizovaťjejdekompresiuotvorenímdurálnehovakuanašitím
plastiky, ktorá by zabránila kompresii a ischemizácii miechy pri edéme. Podľa § 18 ods. 1 písm. b)
zákona č. 581/2004 Z. z. je práve Úrad tým orgánom, ktorému zákon priznáva kompetenciu vykonávať
dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a následne ukladá sankcie a opatrenia. Vzhľadom k tejto zákonnej kompetencii Úradu
má jeho rozhodnutie povahu rozhodnutia príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, ktorým je súd v civilnom sporovom konaní viazaný.
Úrad vo svojom oznámení jasne konštatuje, že žalovaný porušil právnu povinnosť poskytovať zdravotnú
starostlivosť lege artis v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Pokiaľ ide o obligatórny predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ spočívajúci v príčinnej súvislosti medzi porušením

právnej povinnosti a následným vznikom škody, sám Úrad tento vzťah príčinnej súvislosti vo svojom
stanovisku udáva. Žalovaný namieta aj žalobkyňou tvrdenú zodpovednosť podľa § 421a OZ. Sám F.
G. H. H., I. vo svojom stanovisku konštatuje, že ischemizácia miechy a následný edém, ktoré spôsobili
nepriaznivé neurologické následky na zdraví žalobkyne, boli spôsobené reakciou miechy na záťaž
uvedeného segmentu miechy počas zákroku, a to na výrazné teplo vysokorýchlostnej vŕtačky použitej

pri frézovaní tkaniva, na jej mechanickú záťaž, ako aj bipolárnu pinzetu, Je zjavné, že ide o pôsobenie
operačných inštrumentov v operačnom úseku, čo následne spôsobilo poškodenie miechy a jej opuch a
vznik trvalých následkov. Práve povaha operačných prístrojov, ich tvrdosť a spôsob ich použitia pôsobili
na telo žalobkyne v operovanej časti a vyvolali škodlivý následok. Žalovaný sa teda zo zodpovednosti
za škodu podľa § 421a OZ sám usvedčuje, nakoľko v uvedenom stanovisku je konštatovaná aj príčinná

súvislosť medzi povahou použitého operačného nástroja a následným vznikom škodlivých následkov.
Zodpovednosť za škodu podľa § 421a OZ je zodpovednosťou objektívnou a nevyžaduje porušenie
právnej povinnosti ani nesprávne použitie prístroja, ako to predkladá žalovaný. Aj pri správnom použití
prístroja,pokiaľtentosvojoupovahouvyvoláškodlivýnásledok,jedanázodpovednosť.Vdanomprípade
je možné ustáliť zodpovednosť žalovaného tak podľa § 420 ako aj § 421a OZ, a to súbežne vedľa seba.

Žalovanýnamietaajvýškynárokunanáhraduzastratunazárobkudobudúcnostiapovažujetentonárok
zaneurčitývzhľadomktomu,žežalobkyňapožadujetentonárokod01.11.2020dobudúcnaadozmeny
pomerov. Žalobkyňa pritom neuviedla, čo má byť zmenou pomerov. Žalobkyňa odmieta tvrdenie, že jej
žalobný návrh je neurčitý. Ide o žalobný návrh, ktorý je plne v súlade s § 217 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný vzniesol vo svojom vyjadrení námietku premlčania s poukazom

na ust. § 106 OZ. Žalovaný argumentuje premlčanie nároku žalobkyne dôvodmi, ktoré sú relevantné k
nárokom na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto nároky si však
žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje. Podľa ustálenej súdnej praxe subjektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť
zásadne od okamihu, keď sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po

poškodení, prípadne keď bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o
ňom dozvedel. Rozhodnutie o invalidnom dôchodku bolo žalobkyni vydané dňa 25. 10. 2020 a keďže
žaloba bola podaná dňa 23. 10. 2020, nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby a nárok žalobkyne
nie je rozhodne premlčaný. Žalobkyňa nesúhlasí s prerušením konania a navrhuje, aby okresný súd vo
veci ďalej konal.

6. Uvedená replika žalobkyne bola doručené žalovanému a interventovi na strane žalovaného dňa 15.
04. 2021.

7. Po právoplatnom skončení vyššie uvedenej veci súd prvej inštancie uznesením č.

k. RK-10C/34/2020-111 zo dňa 01. 09. 2025 rozhodol o pokračovaní v konaní.

8. Podaním doručeným súdu 08. 09. 2025 (č. l. 116 spisu) žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila ďalšie nároky, ktoré majú základ
v chirurgickom zákroku operácie u žalovaného a žalobkyňou tvrdeného poškodenia zdravia. Vo všetkých

troch konania sa jedná o ten istý operačný zákrok. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k.
RK-3C/25/2020-775 zo dňa 10. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. 06.
2025, sp. zn. 10Co/71/2023 žalobu zamietol v celom rozsahu. Vo veci poškodenia zdravia žalobkyne
bolo právoplatne rozhodnuté a je absolútne právne nesporné, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti postupoval lege artis, preto všetky nároky žalobkyne sú neopodstatnené a bez právneho
základu.

9. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, ktorí svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Zároveň navrhli,
aby súd prerušil konanie do skončenia dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde SR.

10. O podaní žalobkyne doručenom súdu dňa 15. 12. 2021, ktorým sa žalobkyňa domáhala zmeny

žaloby (č. l. 83 spisu), rozhodol súd na pojednávaní dňa 28. 10. 2025 tak, že pripustil zmenu žaloby tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zaostalú rentu vo výške 7.302,33 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 26. 10. 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaný je
povinný vyplácať žalobkyni mesačnú rentu v sume 278,83 eur, počnúc od 01. 11. 2020 do budúcna
s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej valorizácie vždy do 15. dňa v mesiaci s 5 % ročným úrokom
z omeškania z každej mesačnej splátky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia a žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu liečebných nákladov v sume 799,64 eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 10. 03. 2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že predmetom tohto konania je nárok
žalobkyne na priznanie zaostalej renty, mesačnej renty a náhrady liečebných nákladov v súvislosti

s jej zdravotným stavom po operácii chrbtice vykonanej u žalovaného. Základ tohto nároku je totožný
so základom uplatneným v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. RK-3C/25/2020, v ktorom
sa žalobkyňa domáhala náhrady škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, voči tomu istému žalovanému, z tej istej skutkovej udalosti a teda z tej istej operácie
chrbtice vykonanej u žalovaného. Výsledok v konaní sp. zn. RK-3C/25/2020 vo veci samej má

preto zásadný význam pre súčasné konanie. V spomínanom predchádzajúcom konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie, vrátane dvoch znaleckých dokazovaní, toto konanie bolo právoplatne skončené
rozsudkom, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá, pričom súd prvého stupňa ako aj
súd odvolací jednoznačne konštatovali, že žalovaný poskytol žalobkyni zdravotnú starostlivosť v súlade
so zákonom, t. j. lege artis. V postupe žalovaného neboli zistené žiadne porušenia povinnosti podľa

zákona o zdravotnej starostlivosti, a teda nie je daná príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou žalovaným a zdravotným stavom žalobkyne. Tento právoplatný rozsudok má pre toto
konanie zásadný význam, pretože práve na týchto otázkach je postavený aj predmetný návrh na
priznanie renty a náhrady liečebných nákladov. V zmysle ust. § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti

rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Právoplatné rozhodnutie v pôvodnom konaní, ktorým bolo právne
a skutkovo určené, že žalovaný nepoškodil zdravie žalobkyne a poskytol jej zdravotnú starostlivosť
v súlade so zákonom, je záväzné aj v tomto konaní, keďže sa týka totožných účastníkov a tej istej
skutkovej udalosti, tej istej operácie. Aj keď v predchádzajúcom konaní išlo o bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ide o rovnaký skutkový základ. Keďže v predchádzajúcom konaní bolo

právoplatne rozhodnuté, že žalovaný žalobkyni žiadnu škodu na zdraví nespôsobil, neexistuje právny
základ pre priznanie akejkoľvek renty, či náhrady liečebných nákladov. Z uvedených dôvodov žalovaný
navrhuje, aby súd bez nariadenia ďalšieho dokazovania žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

12. Poverená pracovníčka intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní uviedla, že poukazujú na

konanie vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. RK-3C/25/2020. Vykonaním rozsiahleho
dokazovania v predmetnom konaní, a to najmä znaleckým posudkom J. J. F. H., doplnkom k tomuto
znaleckému posudku, výsluchom znalca J. J. F. H., výsluchom G. K., ako aj znaleckým posudkom
G. H. a výsluchom operatéra G. L. nebola preukázaná existencia zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu a ani podľa ust. § 420 a ani podľa ust. § 421a OZ. V tomto konaní

bol predložený zo strany žalobkyne znalecký posudok G. H., ktorý však nepreukázal, že by žalovaný
zodpovedal za škodu na zdraví žalobkyne s poukazom na použitie prístroja pri operácii. Vzhľadom
k tomu, že v predmetom konaní nebolo preukázané žiadne pochybenie na strane žalovaného pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ani nebolo preukázané poškodenie zdravia žalobkyne povahou
prístroja, nebol preukázaný základ nároku žalobkyne a žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

S poukazom na uvedené, a to, že predmetom tohto konania je rovnako posúdenie zodpovednosti
žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne v súvislosti s operáciou zo dňa 14. 08. 2017, pričom otázka
zodpovednosti žalovaného bola právoplatne vyriešená v konaní na Okresnom súde Ružomberok so
sp. zn. RK-3C/25/2020, a to tak, že zodpovednosť nebola preukázaná, žiadajú preto s poukazomna výsledky tohto dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzhľadom na hospodárnosť tohto
konania nevidia dôvod na prerušenie konania.

13. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, osobitne s Oznámením
o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 04. 06. 2019, so Znaleckým úkonom č. 8/2020, prepúšťacími
a lekárskymi správami (č. l. 12 až 31 spisu), s rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku zo dňa 25. 10. 2018 (č. l. 32 spisu), s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 11. 2018 (č.
l. 34 spisu), s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28. 11. 2019 (č. l. 35 spisu), s potvrdením o výške

príjmu žalobkyne (č. l. 36 spisu), s Uplatnením nároku na náhradu škody (č. l. 37 spisu), s Poučením
pacienta a informovanými súhlasmi (č. l. 57 - 64 spisu) a s obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, sp. zn. RK-3C/25/2020, a to so žalobou (na č. l. 1
spisu), s Oznámením o výsledku prešetrenia podnetu (č. l. 6 spisu), so Znaleckým úkonom č. 8/2020
(č. l. 8 spisu), s komplexným posudkom (č. l. 13 spisu), s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne (č. l. 16
spisu), s Uplatnením nároku na náhradu škody (č. l. 18 spisu), s lekárskymi správami (č. l. 20 - 48

spisu), s vyjadrením o poskytnutí zdravotnej starostlivosti F. G. H. H., I. (č. l. 65 spisu), s Protokolom
č. 274/2018 o vykonanom dohľade na diaľku (č. l. 90 spisu), so zápisnicou z pojednávania zo dňa
13. 10. 2020 (č. l. 105 spisu), so zápisnicou z pojednávania zo dňa 10. 11. 2020 (č. l. 144 spisu),
s informovanými súhlasmi (č. l. 155 a nasl. spisu), s uznesením o ustanovení znalca (č. l. 198 spisu),
so Znaleckým posudkom č. X/XXXX G., J. F. H., I., (č. l. 219 a nasl. spisu), s vyjadreniami k záveru

znaleckého posudku (č. l. 452 a 456 spisu), so zápisnicou z pojednávania zo dňa 18. 11. 2021 (č. l.
492 spisu), s vyjadrením žalobkyne (č. l. 499 spisu), s Doplnkom znaleckého posudku č. 2/2021 (č. l.
584 spisu), s vyjadrením žalobkyne k návrhu na vykonanie dôkazov (č. l. 636 spisu), s predložením
dôkazu súkromného znaleckého posudku, s vyjadrením žalobkyne (č. l. 659 spisu), vrátane Znaleckého
posudku č. 1/2022 G. G. H., I., (č. l. 661 spisu), s vyjadrením intervenienta (č. l. 720 spisu), s vyjadrením

žalovaného (č. l. 723 spisu), so zápisnicou z pojednávania zo dňa 13. 12. 2022 (č. l. 732 spisu), so
zápisnicou z pojednávania z 17. 01. 2023 (č. l. 752 spisu), s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
č. k. RK-3C/25/2020-775 zo dňa 10. 02. 2023, s odvolaním intervenienta (č. l. 805 spisu), s odvolaním
žalobkyne (č. l. 809 spisu), s vyjadrením žalovaného k odvolaniu (č. l. 825 spisu), s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 10Co/71/2023-850 zo dňa 18. 06. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 01. 09. 2025

a s dovolaním žalobkyne (č. l. 866 spisu).

14. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

15. Z listinných dôkazov založených v spise a z rozsiahleho dokazovania, ktorý vykonal súd v pripojenom
spise sp. zn. RK-3C/25/2020, mal súd preukázané, že dňa 14. 08. 2017 podstúpila žalobkyňa
u žalovaného operačný zákrok, a to dekompresívnu laminektómiu v oblasti 1. až 3. stavca hrudnej
chrbtice, po vykonaní ktorého sa u nej objavili komplikácie v podobe straty hybnosti dolných končatín
a straty citlivosti od bradaviek smerom dole. MRI vyšetrením zo dňa 14. 08. 2017 bolo zistené, že durálny

vak je v mieste operácie komprimovaný naliehajúcimi edematózne zmenenými mäkkými tkanivami,
na čo bola zvolená konzervatívna liečba. K zmene zdravotného stavu u poškodenej do ukončenia
hospitalizácie dňa 20. 08. 2017 v smere jeho zlepšenia nedošlo. Následne boli realizované ďalšie
hospitalizácie v NsP Prievidza – neurologické oddelenie v dňoch 25. 08. 2017 – 14. 09. 2017, NsP
Prievidza ODCH oddelenie 14. 09. 2017 – 25. 09. 2017, NRC Kováčová 25. 09. 2017 – 20. 11.

2017, Neurochirurgická klinika VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava FNsP Nové Zámky 11. 07. 2018 a 13.
07. 2018, Neurologická klinika UVM Martin 29. 01. 2019 – 31. 01. 2019, Neurologická klinika FN
Martin 22. 03. 2019 – 29. 03. 2019, Neurologická klinika VŠ ZaSP sv. Alžbety Bratislava a FNsP
Nové Zámky 15. 04. 2019 – 23. 04. 2019 a napokon NRC Kováčová 30. 05. 2019 – 25. 07. 2019.
Z Protokolu č. 274/2018 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že na základe

podrobnej analýzy zdravotnej dokumentácie, vyjadrenia dohliadaného subjektu, stanoviska na účely
výkonu prizvaného konzultanta úradu z medicínskeho odboru neurochirurgia, Úrad dospel k záveru,
že pacientke na neurochirurgickej klinike ÚVN Ružomberok bola operácia TH chrbtice indikovaná
a realizovaná správne, avšak pri vzniknutých komplikáciách - pooperačný edém miechy neboli využité
všetky možnosti chirurgickej liečby. Liečbu je možné hodnotiť ako nesprávne vedenú a nedostatočnú

pri riešení pooperačných komplikácií. Skupina vykonávajúca dohľad zistila nedostatky u dohliadaného
subjektu v rámci predmetu dohľadu pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti v tom, že pri vzniknutých
komplikáciách - pooperačný edém miechy neboli využité všetky možnosti chirurgickej liečby. Vzhľadom
na edém miechy bolo potrebné realizovať jej dekompresiu otvorením durálneho vaku a našitím plastiky,ktorá by zabránila kompresii a ischemizácii miechy pri edéme. Úrad vyvodil záver, že zdravotná
starostlivosť poskytnutá žalobkyni žalovaným nebola poskytnutá správne v súlade s ustanovením §
4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti. Úrad listom zo dňa 04. 06. 2019 oznámil žalobkyni výsledok prešetrenia jej
podnetu, z ktorého vyplynulo, že boli zistené nedostatky u dohliadaného subjektu v rámci predmetu
dohľadu pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti v tom, že pri vzniknutých komplikáciách – pooperačný
edém miechy neboli využité všetky možnosti chirurgickej liečby. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 25. 10. 2018 bol žalobkyni priznaný od 13. 08. 2018 invalidný dôchodok vo výške 399,40

eur mesačne. Listom zo dňa 15. 10. 2020 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok poškodenej na
náhradu škody za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti (úrazová renta). Zo Znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie neurochirurgia G. J. de H., I.. č. 2/2021, ktorý je
súčasťou pripojeného spisu, vyplynuli odpovede na položené otázky: Podstatou a zároveň cieľom
operácie bolo uvoľniť zovretie miechy v chrbticovom kanáli na podklade chronických degeneratívnych
zmien – uvedené podľa znalca bolo dosiahnuté. Indikácia výkonu bola správna. Presný postup operácie

je popísaný v operačnom protokole, ktorý je prílohou znaleckého posudku. Znalec vyhodnotil výkon
ako správne vykonaný. Znalec uviedol, že žalobkyňa bola jednoznačne poučená o účele, povahe,
následkoch a rizikách poskytnutej zdravotnej starostlivosti v zmysle platného zákona. Zo znaleckého
posudku vyplynul záver, že žalovaný využil možnosti diagnostiky pooperačne vzniknutej poruchy –
paraplégie. Bolo vykonané kontrolné MR vyšetrenie, rovnako neurologické vyšetrenie. V náleze z MR

vyšetrenia popísal rádiológ G. J. C.: „Durálny vak je v oblasti laminektómie plošne komprimovaný
naliehajúcimi edematózne zmenenými tkanivami.“, čo znalec rozporoval – miecha so známkami
postkompresívnej myelopatie s intramedulárnymi edematóznymi zmenami. Zo zápisu službukonajúceho
lekára JIS vyplýva telefonický oznam neurochirurga – postupovať konzervatívne. Neurochirurgické
vyšetrenie 24 hod. od operácie hodnotí stav ako kompletná transverzálna lézia miechy v úrovni

Th 3-4 s pseudochabou paraplégiou a spinálnym šokom – vo svojom vyšetrení však uvádza, že
grafický nález MR vyšetrenia ani jeho popis nemá k dispozícii. Podľa znalca žalobkyni bola poskytnutá
konzervatívna liečba vyčerpávajúceho rozsahu. Ošetrujúcou lekárkou na JIS bola včas zistená závažná
porucha miechových funkcií a urgentne bolo vykonané MR kontrolné vyšetrenie. Prvý pooperačný
záznam vykonaný operatérom G. L. bezprostredne po operácii nezaregistroval pooperačnú komplikáciu,

stanovil ďalší postup – monitorovanie pohybu končatín. Podľa znalca poškodenie zdravia žalobkyne
jednoznačne súvisí s vykonanou operáciou ako jeho jedna z viacerých možných komplikácií, technikou
výkonu neovplyvniteľná. Z operačného nálezu je zrejmé, že boli použité nasledovné operačné prístroje:
RTG prístroj, operačný mikroskop, bipolárna aj monopolárna koagulácia, vŕtačka – vysokorýchlostná
fréza, ktorá môže vyvinúť škodlivé teplo, termickému poškodeniu však MR obraz nezodpovedá, okrem

toho sa využívajú rôzne nástroje na odstraňovanie kostených a väzivových častí zadného obvodu
chrbticového kanála, ktoré môžu spôsobiť pomliaždenie, to by sa rovnako v MR obraze prejavilo inak.
K poškodeniu zdravia žalobkyne nedošlo povahou prístroja a ani použité inštrumenty nemali negatívny
vplyv na výsledný zdravotný stav žalobkyne. Postup žalovaného pri operácii a v pooperačnou priebehu
vyhodnotil znalec ako správny (s pooperačnými nedostatkami, ktoré však zdravotný stav žalobkyne

neovplyvnili), znalec nezistil konanie contra legem, zákrok považuje za plánovaný a správne vykonaný.
Podľa znalca neboli naplnené kritériá pre potrebu revíznej operácie, nemala sa vykonať. Podľa znalca
už prvé podozrenie na poškodenie miechy malo byť riešené urgentnou hospitalizáciou na príslušnom
neurologickom oddelení a všetky vyšetrenia, vrátane neurochirurgického mali byť realizované urgentne
– došlo u nej k neodôvodnenému predlžovaniu odborných vyšetrení pred operáciou, k oneskorenému

neurochirurgickému vyšetreniu 5 mesiacov a 12 dní a zo strany žalovaného došlo k neprimeranému
oddialeniuoperácie5mesiacov(vpodmienkachSRjenedostatokodbornýchneurologickýchambulancií
a čakacie termíny sú neúmerne dlhé). Znalec stotožnil ustálenie zdravotného stavu žalobkyne na
dátum vykonania kontrolného MR vyšetrenia dňa 29. 01. 2019. V nadväznosti na pretrvávajúce
pochybnosti v otázke príčiny poškodenia miechy žalobkyne, ktoré sa nepodarilo z vyššie uvedených

dôvodov odstrániť ustanovenému znalcovi G. J. de H., I. žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn.
RK-3C/25/2020 predložila súdu súkromný znalecký posudok G. G. H., znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie rádiológia a rádiodiagnostika č. 1/2022, kde boli znalcovi žalobkyňou položené nasledovné
otázky: 1. akým spôsobom sa zobrazuje ľudské telo a miecha pomocou magnetickej rezonancie, 2.
ako sa zobrazujú jednotlivé poškodenia miechy, 3. ako hodnotí obrazovú dokumentáciu z vyšetrení

žalobkyne, aké poškodenie miechy sa na týchto výstupoch zobrazuje a či toto zobrazenie vylučuje,
že sa jedná o poškodenie miechy v dôsledku termického či mechanického pôsobenia operačných
prístrojov. Znalec G. G. H. uviedol, že z hľadiska možného iatrogénneho (medicínsky spôsobeného)
poranenia miechy pri chirurgickom operačnom výkone, je možné povedať, že nie je známy špecifický (t.j. charakteristický) obraz takéhoto poranenia v MR obrazoch – konkrétny obraz by závisel dominantne
od spôsobu vzniku, t. j. či došlo ku silnému stlačeniu miechy, ku kontaktu s pohyblivým alebo horúcim
nástrojom a pod. Možnosťou je aj poranenie cievy s následným obrazom miechového infarktu. To, aký

by bol mechanizmus a sila, by určovalo konkrétny obraz (napr. prípadné postihnutie z jednej strany
a pod.). Vyslovenie podozrenia na takúto diagnózu zo strany rádiológa by záviselo od kombinácie 2
vecí: 1. časový faktor – v prípade že by pred operáciou na MR obraze nebol prítomný žiadny patologický
nález na mieche v zmysle myelopatie a bezprostredne po operácii sa tento nález objavuje, môže
poukazovať na komplikáciu v súvislosti s operáciou, 2. korelácia s klinickým neurologickým nálezom

a predovšetkým s priebehom operácie – či pri operácii došlo ku komplikácii, ktorá by mohla daný
obraz spôsobiť – je nutný multidisciplinárny prístup operatéra a diagnostika a spoločná korelácia
zobrazovacieho nálezu s klinickým nálezom a priebehom operácie pre uzavretie nálezu, či ide alebo
nejde o iatrogénne poškodenie v dôsledku komplikácie. Nález nových zmien bezprostredne po
operácii, ktoré predoperačne neboli prítomné, je ako najlepší orientačný diagnostický znak uvádzaný
aj v literatúre. Znalec vysvetlil pojmy kompresívna myelopatia a reperfúzne poškodenie miechy.

KompresívnamyelopatiapredstavujeobrazpatologickýchzmiensignálumiechyvMRobrazevdôsledku
dlhodobého útlaku miechy. Tento útlak je vyvolaný degeneratívnymi zmenami chrbtice, ktoré predstavujú
široké spektrum patológie, príčiny sú väčšinou multifaktoriálne. Výsledkom je zužovanie priestoru
v chrbticovom miechovom kanáli a postupne až útlak miechy v ňom. Reperfúzne poškodenie miechy je
popisované ako náhle zhoršenie neurologického nálezu pacienta po dekompresívnej operácii chrbtice

(t. j. po uvoľnení zúženia spinálneho kanálu). Znalec zhodnotil obrazovú dokumentáciu z vyšetrenia
žalobkyne zo dňa 14. 08. 2017 o 14.05 hod.: Dominantným obrazom je stav po dekompresívnej
laminektómii – v rozsahu stavcov Th1 až Th3 je viditeľné odstránenie zadnej časti oblúkov stavcov,
čím dochádza k otvoreniu priestoru miechového chrbticového kanála smerom dozadu. Vyšetrenie
dokumentuje dosiahnutie dekompresie – v porovnaní s vyšetrením z roku 2016 je viditeľné výrazné

rozvinutie priestoru durálneho vaku, druhým dominantným nálezom je obraz výrazného opuchu miechy,
ktorého maximálna miera zodpovedá kraniokaudálne približne rozsahu výšky tela stavca Th2. Miecha
v tomto segmente kompletne vypĺňa durálny vak, je celkovo rozšírená, vo vnútri tkaniva miechy
je viditeľné zvýšenie signálu na T2 vážených obrazoch a zníženie na T1 vážených obrazoch, čo
zodpovedá nahromadeniu tekutiny v tkanive pri opuchu. Vnútorná štruktúra miechy je nezreteľná.

V úrovni zodpovedajúcej približne dolnej polovici tela stavca Th2 až po hornú polovicu tela stavca Th3
– ide o miesto najvýraznejšieho zúženia (stenózy) pri predošlom vyšetrení v roku 2016 – je kanál
rovnako uvoľnený, po stranách durálneho vaku menšie TH2-hypointenzívne fragmenty, pravdepodobne
zvyškové fragmenty zvápenatených väzov, resp. kostí po laminektómii, zboku komprimujú, resp.
deformujú durálny vak len veľmi mierne. Od úrovne zodpovedajúcej hornej polovice tela stavca Th3 sa

už znova objavuje predný a zadný subarachnoidálny priestor, resp. celá miecha je normálne obkrúžená
likvorom. V jednotlivých obrazoch znalec nepozoruje prerušenie kontinuity miechy, t. j. jej fyzické
prerušenie,miechasajavíakocelistvá.Mäkkétkanivávpooperačnomterénenadmiestomlaminektómie
sa nejavia komprimujúce durálny vak – netlačia na neho, čo je možné zhodnotiť podľa toho, že v celom
úseku laminektómie sa zadná stena durálneho vaku rovnomerne vyklenuje smerom von zo spinálneho

kanála–vprípadeútlakubyzadnástenadurálnehovakubolaoploštená,zarovnaná. Súdprvejinštancie
v pripojenom konaní mal za to, že znalecký posudok znalca G. G. H. neobsahuje žiaden nález z MR
vyšetrenia zo dňa 14. 08. 2017 nasvedčujúci, že došlo v danom prípade k poškodeniu zdravia žalobkyne
termickým či mechanickým pôsobením prístrojov pri operácii. Relevantné zistenia: ide o nález
po dekompresívnej laminektómii a nález výrazného opuchu miechy, znalec nespozoroval prerušenie

kontinuity miechy, je celistvá. Mäkké tkanivá sa nejavia komprimujúce durálny vak - zadná stena
durálneho vaku rovnomerne vyklenuje smerom von zo spinálneho kanála v mieste laminektómie. Nie je
zmienka o krvácaní v durálnom vaku. Súd v pripojenom konaní zohľadnil skutočnosti zistené z výsluchu
svedka G. G. L., operatéra žalobkyne, ktorý vykonal záznam na uvedenú operáciu. Svedok uviedol, že
jednalo sa o diagnózu závažnej až kritickej stenózy spinálneho kanála, úrovne TH1 až TH3. Uvedená

diagnóza bola preukázaná na MR vyšetrení, tzv. myelopatia. Cieľom operácie bolo rozšíriť miešny
kanál a tým zamedziť ďalšiemu zhoršovaniu neurologických funkcií, ktoré pacientka predoperačne
mala už prítomné. Výkon prebiehal štandardným spôsobom, to znamená, že sa odstraňovala kostná
stenóza, t. z. zúženie toho miešneho kanála. Vzhľadom k tomu, že boli osifikované aj väzy ligamenta,
použili vysokorýchlostnú vŕtačku, ktorá je štandardne nástrojom pri týchto operáciách. Počas operácie

nedošlo k poškodeniu obalu miechy, mechanické poškodenie vylúčil. Pooperačne nastalo zhoršenie
neurologického stavu, ktoré si ako operatér nevedel vysvetliť, avšak v literatúre sa takéto prípady
vyskytujú, nemali predbežný záver, prečo došlo k takémuto poškodeniu. Boli podniknuté okamžité
kroky po operácii, keď zistili, že došlo k zhoršeniu motorických funkcií dolných končatín - pacientkapodstúpila vyšetrenie MR ihneď, ako to bolo možné, ktoré je najpresnejším vyšetrením. Svedok ďalej
uviedol, že stenóza miešneho kanála môže mať viacero príčin. Časté príčiny sú pri degeneratívnom
postihnutí, pri hypertrofii, spontilogénych alebo diskogénnych príčinách. U danej pacientky však vrodene

došlo pravdepodobne k osifikácii ligamenta zľava a ligamenta longi tudinale posterior. Vzhľadom k tomu,
že tieto väzy neboli mäkkej štruktúry, musela byť použitá vysokorýchlostná vŕtačka, aby sa zabránilo
poškodeniu miechy a durálneho vaku, pretože tento spôsob je šetrnejší ako používanie špeciálnych
kliešťov, kerisonov, prípadne dlát. Okrem vysokorýchlostnej vŕtačky boli použité štandardné nástroje
na vykonanú laminektómiu, tzn. odsávačka krvi a hemostatický materiál, na danú operáciu sa použili

štandardné prístroje, väčšinou inštrumentárky chystajú kompletné sito nástrojov, z ktorých si operatér
vyberá. Z uvedeného výsluchu svedka G. G. L. – operatéra súd v pripojenom konaní vyvodil, že
nevyplynuli žiadne skutočnosti nasvedčujúce termickému či mechanickému poškodeniu miechy.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa § 421a ods. 1, 2 OZ, každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej

liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

19. Podľa súdnej praxe zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví

pacienta, ktorá má pôvod v lekárskom zákroku, resp. v nesprávnom spôsobe jeho vykonania (zákrok
non lege artis), treba posudzovať podľa § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť
zdravotníckeho zariadenia bude daná vždy, ak škoda na zdraví pacienta bude mať príčinu v samotnom
zákroku, zodpovednosť bude vylúčená, ak lekársky zákrok bol vykonaný lege artis, t. j. podľa všetkých
pravidiel lekárskej vedy. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia

povinné postupovať v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 3).
Takýto postup je označovaný ako lege artis. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním.
Každá konkrétna situácia je pritom posudzovaná individuálne, pretože lekárska veda disponuje rôznymi
a rôzne účinnými a bezpečnými postupmi k vykonaniu konkrétneho liečebného zákroku. Zvažuje sa tiež,
či zdravotnícke zariadenie zvolilo adekvátny postup šetrný k pacientovi a či spôsob jeho vykonania bol

bez vád. Všetko je treba posudzovať tzv. ex ante, t. j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii
v čase svojho rozhodnutia, resp. v čase vykonávania zákroku.

20. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
domáhala náhrady škody, a to náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo

pri invalidite v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka, ako aj náhrady liečebných nákladov, ktorá jej
mala byť spôsobená na zdraví konaním žalovaného ako zdravotníckeho zariadenia v príčinnej súvislosti
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, a to vykonanou operáciou chrbtice, ktorá sa uskutočnila dňa 14.
08. 2017, pričom sa jednalo o dekompresívnu laminektómiu v oblasti prvého až tretieho stavca hrudnej
chrbtice. Podľa žalobkyne bola daná zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1,

2 OZ, ako aj v zmysle ust. § 421a OZ.

21. Zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ možno uplatniť, ak sú kumulatívne splnené tieto
predpoklady zodpovednosti za škodu:
1. porušenie právnej povinnosti,

2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcov a vzniknutou škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.22. Ust. § 421a OZ upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili a toto zákonné ustanovenie platí
aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože výkon zdravotnej starostlivosti je často spojený

s používaním zdravotníckych pomôcok a nástrojov. Na rozdiel od ust. § 420 OZ sa jedná so objektívnu
zodpovednosť, kedy sa zavinenie nevyžaduje.

23. Nebolo sporné, že došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, sporné bolo, či došlo k porušeniu právnej
povinnosti na strane žalovaného poskytnúť žalobkyni zdravotnú starostlivosť lege artis a či existuje

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a škodou vzniknutou na
zdraví žalobkyne. Podľa žalobkyne zo strany žalovaného došlo k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti
konaním non lege artis a zároveň podľa žalobkyne došlo k poškodeniu jej zdravia (miechy) termickým,
či mechanickým pôsobením prístrojov, ktoré boli použité žalovaným pri operácii.

24. Súd pri rozhodovaní vychádzal z pomerne rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal Okresný súd

Ružomberok (teraz Okresný súd Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok) vo veci vedenej pod
sp. zn. RK-3C/25/2020. Z dôvodu hospodárnosti konania (nevykonávanie opakovaného znaleckého
dokazovania, keďže dokazovanie vo vyššie uvedenej veci môže byť podkladom na rozhodnutie
súdu aj v tejto sporovej veci), bolo toto konanie prerušené. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k.
RK-3C/25/2020-775 zo dňa 10. 02. 2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

10Co/71/2023 zo dňa 18. 06. 2025 žalobu žalobkyne, ktorá smerovala voči tomu istému žalovanému,
z toho istého (rovnakého) poškodenia zdravia, ktorou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému
náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. V tomto súdnom spore si žalobkyňa uplatnila z tej istej škodovej udalosti ďalšie (iné)
nárokyatonáhraduzastratunazárobkuanáhraduliečebnýchnákladov.Súd vychádzajúczrozsiahleho

dokazovania vykonaného v pripojenom spise – z výsledkov znaleckého dokazovania, výsluchu znalca,
operatéra, ako aj zo strany žalobkyňou predloženého súkromného znaleckého posudku G. G. H., dospel
aj v tomto konaní k záveru, že nebola (a to ani pri uplatnení značne nižšej než štandardnej miery
„dôkaznej istoty“) preukázaná existencia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa
§ 420, a ani podľa § 421a Občianskeho zákonníka., t. j. konanie žalovaného pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti non lege artis a rovnako nebola preukázaná mimo rámec rozumnej pochybnosti príčinná
súvislosť medzi použitím špeciálnych prístrojov pri operácii žalobkyne a poškodením jej zdravia. Súd
pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku G. J. de H., I., ktorý vyhodnotil indikáciu
operácie, ako aj samotný jej výkon ako správne vykonané, teda lege artis. Podľa znalca poškodenie
zdravia žalobkyne jednoznačne súvisí s vykonanou operáciou ako jeho jedna z viacerých možných

komplikácií, technikou výkonu neovplyvniteľná. K poškodeniu zdravia žalobkyne podľa znalca nedošlo
povahou prístrojov a ani použité inštrumenty nemali negatívny vplyv na výsledný zdravotný stav
žalobkyne.

25. Ako vyplýva zo záverov rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil, „z dotknutých konštatovaní G. H. nie je možné rozhodne
vyvodiť záver prezentovaný žalobkyňou, v zmysle ktorého menovaný znalec vyvrátil závery okresným
súdom ustanoveného znalca G. F. H.. Ako už bolo konštatované, G. H. – okrem iného – tiež
uviedol, že pri vyslovení záveru o príčine vzniku edému by samotné MR zobrazenie nebolo
dostačujúce, bol by nevyhnutný multidisciplinárny prístup, zohľadňujúci aj priebeh operácie. Počas

celého sporu nebolo pritom preukázané (a to ani pri uplatnení značne nižšej než štandardnej
miery „dôkaznej istoty“) porušenie správneho postupu pri dotknutej operácií. Taktiež z oznámenia o
výsledku prešetrenia podnetu Úradom pre dohľad, ktorý bol argumentačným základom pre podanie
žaloby, vyplýva, že operačný výkon bol realizovaný správne a bez komplikácií; zároveň išlo o
výkon i správne indikovaný. Vo všeobecnosti možno (prioritne s odkazom na úvahy a východiská

definované v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016) súhlasiť s odvolateľkou,
že v tzv. medicínskych sporoch je nevyhnutné vnímať faktickú nerovnosť sporových strán a je
neprípustné „slabšiu stranu“/pacienta zaťažovať neprimerane prísnym/striktným dôkazným bremenom.
Nemožno však akceptovať nadväzujúce stanovisko žalobkyne, ktoré vo svojich dôsledkoch znamená,
že ak pri zdravotnom/operačnom zákroku boli použité špeciálne prístroje (čo pri komplikovanejších

operáciách, medzi aké patria takmer všetky neurochirurgické zákroky; žalobkyňou absolvovaný
operačnývýkonúplnejednoznačne)apotakomtozákrokusaprejavípoškodeniezdravia,ide(vpodstate
automaticky) o poškodenie zdravia spôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v povahe použitého
prístroja. Je neprípustné zamieňať si objektívnu zodpovednosť, ktorou je aj zodpovednosť podľa§ 421a Obč. zák., s ktorá musí byť mimo rámec rozumnej pochybnosti v každej konkrétnej veci
preukázaná.. Z vyššie označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR – okrem iného – vyplýva, že v
medicínskoprávnychsporochjeprimeranýmpostup,keďsametódouvylúčeniamenejpravdepodobných

eventualít príčin vzniku škodlivého následku určí najpravdepodobnejší variant, stanovený „kritériom
nezainteresovanej racionálne uvažujúcej osoby pri zohľadnení obvyklého chodu veci (v relevantnom)
čase“. Taktiež prostredníctvom tohto prístupu z výsledkov dokazovania v súdenej veci je nutné ustáliť
nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi prístrojmi (a ich osobitnou povahou) použitými pri operácii
žalobkyne a vzniknutým poškodením jej zdravia. O pravdivosti v konaní po rozsiahlom dokazovaní

ustáleného skutkového deja (jeho najpravdepodobnejšieho variantu) neboli rozumné pochybnosti, aj
keď alternatívne možnosti priebehu rozhodujúcich skutočností nebolo možné teoreticky úplne vylúčiť.
Krajský súd opakovane zdôraznil, že objektívny charakter (určitého druhu) zodpovednosti za škodu
neneguje nutnosť existencie príčinnej súvislosti“.

26. Z dôvodov vyššie uvedených súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Súd vo výroku I. tohto rozsudku návrh žalobkyne na prerušenie konania až do právoplatného
skončeniakonaniaodovolanížalobkynevočirozsudkuKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.10Co/71/2023ako
nedôvodnú zamietol. V prípade dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku súd zastáva názor,
že narušenie princípu právnej istoty strán sporu, ktorých vec bola na základe právoplatného rozhodnutia

vo veci samej právoplatne skončená, musí byť vyvážená sprísnenými zákonnými podmienkami pre
podanie dovolania. Pripustením prerušenia konania by podľa názoru súdu došlo k porušeniu zásady
hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, pričom súd prihliadol aj na dĺžku obidvoch sporov (päť
rokov). Vyhovením návrhu žalobkyne na prerušenie konania by sa stav právnej neistoty predĺžil. Aj
ustálená súdna prax vychádza z toho, že podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

nie je dôvodom na prerušenie konania. Samotné prerušenie konania podľa § 164 CSP ma fakultatívny
charakter, čo znamená, že súd môže, ale nemusí konanie prerušiť, pričom musí prihliadnuť na zákonom
stanovenú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, resp. právom chránených záujmov.

28.Otrováchkonaniarozhodolsúdtak,žežalovanémuaintervenientovinastranežalovaného,ktorímali

voči žalobkyni plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa podľa § 257 CSP. Žaloba žalobkyne bola podaná na základe Oznámenia o výsledku prešetrenia
podnetu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako uviedol odvolací súd vo veci sp.
zn. RK-3C/25/2020, „pokiaľ takáto špecializovaná (práve na problematiku posudzovania správnosti
poskytovania zdravotnej starostlivosti) autorita príjme jednoznačný záver, je úplne logické a prirodzené,

že dotknutá fyzická osoba (v tomto prípade žalobkyňa) sa po tom, ako predmetné zdravotnícke
zariadenie (v tomto prípade žalovaný) odmietne dobrovoľne uhradiť škodu vzniknutú pri skúmanom
poskytnutí zdravotnej starostlivosti, obráti so svojimi (tvrdenými) nárokmi na náhradu škody žalobou
na súd. V daných súvislostiach krajský súd vzhliadol v zmysle § 257 CSP výnimočné okolnosti, za
existencie ktorých je možné nepriznať (v spore inak úspešnej strane) náhradu trov konania. Skutočnosť,

že v konečnom dôsledku po rozsiahlom (prioritne vysoko odbornom) dokazovaní sa nepotvrdili závery
Úradu pre dohľad a nebola konštatovaná zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia, nemôže byť v
danom smere vykladaná v neprospech (laickej) žalujúcej strany, konajúcej v dôvere v závery vyslovené
špecializovanou verejnou/štátnou inštitúciou“. Okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva
na náhradu škody na súde, teda spĺňajú požiadavku dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože

žalobkyňa ako osoba bez lekárskeho vzdelania vychádzala pri podaní žaloby z oznámenia Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prešetroval poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalovaným. Súd dáva do pozornosti, že predmetné spory medzi stranami sporu „vyriešilo“ až znalecké
dokazovanie, pretože rozhodnutie súdu záviselo od skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky,
ktorými súd a ani žalobkyňa nedisponuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.