Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Mário Karaffa
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/85/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325203763.1
Uznesenie
Okresný súd Galanta v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. X, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakazuje
- úmyselne sa približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobkyni s tým, že pokiaľ by žalobkyňa
a žalovaný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na
akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci
v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje a osobne kontaktovať žalobkyňu.
II.Súdpoučuježalovaného,žemôžepodaťvočižalobkynižalobuvovecisamej,ktorousabudedomáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa návrhom podaným na tunajší súd 20.11.2025 žiadala nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m a zakázal
mu osobne ju kontaktovať.
2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že vzťah so žalovaným bol na začiatku dobrý, ale časom sa jeho
správanie voči žalobkyni zmenilo. Začal robiť napriek vo výchove s dieťaťom a kvôli tomu vznikali medzi
nimi konflikty, ktoré časom prerástli aj do fyzického násilia voči žalobkyni, kedy navštívila pohotovostnú
službu a incident ohlásila na polícii v H.. Na polícii niekoľkokrát oznámila, že žalovaný užíva drogy.
Dňa 3.10.2025 definitívne opustila spoločnú domácnosť so žalovaným a odišla k rodičom na východné
Slovensko. Našla si prenájom, do ktorého sa aj so synom nasťahovala 11.10.2025. Počas sťahovania
žalovaný bránil žalobkyni v prístupe k jej veciam, kričal, robil scény, vzal sekeru a chcel zničiť kuchynský
robot. Opäť kontaktovala políciu, ktorá bola na blízku. Žalovaný ju tiež posielal obviňovacie sms správy,
na ktoré nereagovala, reagovala len na správy týkajúce sa spoločného syna. Týždeň po presťahovaní
do prenájmu v meste I. sa žalovaný rozbehol k autu a chcel ho násilím otvoriť, no podarilo sa s autom
odísť. Syn sa zľakol a odvtedy má nočné mory a odmieta sa so synom stretávať. Tento incident nahlásil
žalobkyňa polícii. Po tomto incidente odišla k sestre do J., kde bola cca 3 tri týždne, no pomocou
sledovania polohy cez mobilný telefón žalobkyne , žalovaný zistil, kde sa nachádza. Dňa 18.11.2025
žalovaný čakal na parkovisku v blízkosti bytového domu a keď zbadal žalobkyňu so synom, pristúpil
k nim, syn ho poslal preč, nechcel s ním komunikovať. Oznámil im, že si majú prísť pre mačku, nakoľko
sa o ňu nevie momentálne starať. Žalobkyňa má za to, že to bola iba zámienka na stretnutie. Uviedla, ževnichvyvolalpocitstrachu,ajtým,žesledujepolohujejmobiluaneustálesaobáva,žekamkoľvekpôjde,
všade ju nájde. Nedokáže si po tom všetkom, čo kvôli nemu prežili, predstaviť kam je schopný až zájsť.
Jeho agresívne správanie je veľmi ťažko predpovedať, nakoľko v jeho „stavoch je nevyspytateľný a je
schopný všetkého. Bojí sa chodiť so synom na ulicu, do škôlky, nechodí ani do práce, ani na nákupy a to
ani počas bieleho dňa. Verí, že súd posúdi naliehavosť situácie, v ktorej sa nachádza a bude považovať
jej tvrdené a dôkazmi podložené skutočnosti za osvedčené a vyžadujúce naliehavé riešenie. Vzhľadom
na uvedené žiada o zákaz priblíženia žalovaného na vzdialenosť menej ako 10 metrov a aby ju žalovaný
osobne nekontaktoval.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
priložila správu z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia syna, zo dňa 14.11.2025, správu z
Nemocnice s poliklinikou sv. B. J. z októbra 2025.
4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinným
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia vyplýva, že dieťa má poruchy s koncentráciou, nočné
desy, negativistické postoje k otcovi, dieťa popisuje agresívne správanie otca.
6. Zo správy Nemocnice s poliklinikou sv. B. J. vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená cestou UP, pretože
bola napadnutá priateľom a zbitá. Uviedla bolesti v ľavom lakti, v ľavom stehne a na ľavej strane dolnej
čeľuste.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g / CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť akým konaním
ohrozená.
10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h / CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
16. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 337 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred
začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia
podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
19. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
20. Podľa ustanovenia čl. 18 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu života pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu, alebo trestu. Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru vyplýva, že každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného života, obydlia a korešpondencie.
21. Podľa čl. 19 ods. 1 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
22. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
23. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.
24. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak
je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je zároveň možné nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrovaním. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená a
podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť takisto, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
25. Účelom citovaných ustanovení je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená
konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj
za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. V prejednávanej veci bolo nevyhnutné posúdiť či
konaniežalovanéhoohrozujetelesnúintegritualebopsychickúintegritužalobkyne,resp.čitelesnáalebo
psychická integrita môže byť ohrozená, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Za
násilie sa považuje každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni
robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Násilím je aj nezabránenie násiliu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012,
sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
26. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu
svojej osobnej integrity, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému priblížiť sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
27. Pri uložení povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka,
keďže žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia. Žalobkyňa
vyslovila dôvodnú obavu a strach o svoj život a psychické zdravie, pretože správanie žalovaného voči
nej je stále agresívnejšie. V predmetnej veci žalobkyňa opísala prípad kedy ju žalovaný napadol, musela
volaťpolicajtovamuselabyťošetrenálekárom.Znávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že situácie kedy žalobkyňa pociťuje potrebu ochrany, resp. zásah do svojej integrity a súkromia sa
opakujú a trvajú dlhší čas. Dôvodnosť žiadanej úpravy pomerov účastníkov konania podľa ust. § 325
ods.2písm.h/CSPmalsúdzadostatočneosvedčenúspoukazomnatvrdeniasamotnéhožalobkyneaz
predloženejlekárskejsprávy,ktorýmižalobkyňaosvedčilasvojzhoršenýzdravotnýstavponapadnutiach
žalovaným a jej zdravotný stav vyžadoval lekárske ošetrenie. Vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany
telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) žalobkyne je tak v danom prípade nepochybne daný
dôvod na vydanie neodkladného opatrenia o zákaze približovania sa žalovaného k osobe žalobkyne.
28. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
„možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel odobjektivity dôvodného podozrenia z násilia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že konanie žalovaného ako aj intenzita tohto konania je spôsobilá zásahu do súkromia a integrity
žalobkyne. Vzhľadom na uvedené tak súd žalobkyni vyhovel, keďže mal za to, že zákaz priblíženia na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne. Zároveň súd stanovil
výnimku so zákazu priblíženia a to pre prípad účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch,
nariadenýchvsúdnomkonaní,vktorombudúžalobkyňaažalovanýstranamisporu,prípadneúčastníkmi
konania, procesných úkonoch vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi
verejnej moci, v priestoroch nimi určených, po dobu vykonávania uvedených úkonov.
29. V danom prípade možno považovať za osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP, nakoľko konanie žalovaného ako aj intenzita
tohto konania, je spôsobilá zásahu do súkromia a integrity žalobkyne a že toto konanie je spôsobilé
vyvolať u žalobkyni strach zo správania žalovaného a teda je spôsobilé negatívne vplývať na fyzické
a psychické zdravie žalobkyne.
30. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom
prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, a to s poukazom na charakter neodkladného opatrenia.
31. Zároveň súd v zmysle § 137 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej,
ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti a R 40/2020:
Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkov
spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie
práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34.Vzhľadomktomu,žerozhodnutímonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasakonaniekončí,
súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.