Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely

Legislation area – Občianske právoSpoluvlastníctvo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202495
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XXX, XXX XX C. D., 2/ E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XXX/XXX, XXX XX C. D., 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., 4/ D.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení Mgr. Michalom
Krákorníkom, advokátom so sídlom Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 387 761, proti
žalovanej:I.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomG.XXX/XX,XXXXXH.,zastúpenejMgr.JurajomFričom,
advokátom so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 13C/18/2024-73 zo dňa 6. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/18/2024-73 zo dňa 6. februára 2025
potvrdzuje.

II. Žalobcom 1/ až 4/ priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové

spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 4/ a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX
v katastrálnom území H., a to k pozemku parcela KN-C č. 622/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
64 m2 (výrok I.) a prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej novovytvorený pozemok parcela KN-
C č. 622/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, ktorý vznikol odčlenením od pôvodného
pozemku parcela KN-C č. 622/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2, evidovaný na liste
vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. H., a to na základe Geometrického plánu č. 43303196-124/23 zo
dňa 14.02.2024, autorizačne overeného dňa 27.02.2024 a úradne overeného dňa 07.03.2024 Okresným

úradom Ružomberok, katastrálny odbor pod č. G1 141/2024, a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1/1 k celku (výrok II.) a novovytvorený pozemok parcela KN-C č. 622/2 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 42 m2, ktorý vznikol odčlenením od pôvodného pozemku parcela KN-C č. 622/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 64 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie
H. na základe Geometrického plánu č. 43303196-124/23 zo dňa 14.02.2024, autorizačne overeného
dňa 27.02.2024 a úradne overeného dňa 07.03.2024 Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor
pod č. G1 141/2024 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ až 4/, a to tak, že žalobcom

1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku, žalobcovi 3/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4
k celku a žalobcovi 4/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku (výrok III.). Napokon žalobcom 1/ až 4/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnutésamostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (výrok IV).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia

podielového spoluvlastníctva k vyššie označenej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. H.
a jeho vyporiadania vyššie uvedeným spôsobom. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe s podanou žalobou
nesúhlasila
3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí zo skutkových zistení, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej pozemkovej nehnuteľnosti, a to žalobcovia 1/ a 2/ v podiele o veľkosti 1/3,

žalobcovia 3/ a 4/ každý v podiele o veľkosti 1/6 a žalovaná podiele o veľkosti 1/3. Geometrickým plánom
č. 43303196-124/23 vyhotoveným J. A. G. dňa 14.02.2024, autorizačne overeným dňa 27.02.2024
a úradne overeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor dňa 07.03.2024 bol predmetný
pozemok rozdelený tak, že vznikol novovytvorený pozemok parcela KN-C č. 622/3 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 22 m2, ktorý hraničí bezprostredne s pozemkom žalovanej (parcela
KN-C č. 624) a novovytvorený pozemok parcela KN-C č. 622/2 o výmere 42 m2, ktorý zabezpečí

bezproblémový prístup k nehnuteľnostiam žalobcov 1/ až 4/.
4. Vychádzajúc z ust. § 136 ods. 1 a 2 veta prvá, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie uviedol, že
právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní musí súd zistiť spoľahlivo okruh spoluvlastníkov a výšku ich
podielov. Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný. OZ v ust.
§ 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva-reálnerozdelenievecimedzispoluvlastníkovpodľavýškypodielovprichádzadoúvahy

tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď dospel
k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva
medzi stranami sporu nie je možná. Nehnuteľnosť, ku ktorej žiadali strany zrušiť a vyporiadať ich
podielové spoluvlastníctvo, je o výmere 64 m2, pričom vzhľadom na nezhody medzi stranami žalobcovia
žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením tak, ako

to vyplýva z pripojeného geometrického plánu. Vzhľadom
na usporiadanie vlastníctva žalobcov a žalovanej k ostatným pozemkom bezprostredne susediacim
s predmetom spoluvlastníctva bolo navrhované rozdelenie pozemkov účelné a hospodárne,
novovytvorené pozemky nadväzujú na iné pozemky, ktoré strany v danej lokalite vlastnia.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na ich úspech vo veci, pričom zo strany žalobcov
bola preukázaná snaha dohodnúť sa na mimosúdnom vyriešení sporu, resp. na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva navrhovanou dohodou pred podaním žaloby na súd v znení, ktorá bola
i predmetom súdneho konania, s čím však žalovaná nesúhlasila.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,

pričom navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaná odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že na začiatku pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
06.02.2025, oznámila súdu prvej inštancie, že chce využiť svoje zákonné právo na poskytnutie právnej

pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z., o ktorom bola informovaná v poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu. Dôvodom
bolaskutočnosť,ženedisponovalapeňažnýmiprostriedkami,ktorýmibybolaschopnázaplatiťzaprávne

služby a preto si ani nemohla zvoliť spomedzi advokátov zástupcu. Vzhľadom na to požiadala súd prvej
inštancie,abypojednávanieodročilaumožniljejpožiadaťoposkytnutieprávnejpomociCentrumprávnej
pomoci s tým, aby jej toto určilo
na zastupovanie advokáta. Súd prvej inštancie však jej požiadavke nevyhovel, vec
na pojednávaní dňa 06.02.2025 prejednal a rozhodol. Žalovaná namietala, že právo byť

v konaní pred súdom zastúpený advokátom, ktoré chcela žalovaná využiť, je garantované Ústavou SR
ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2). Toto právo sa realizuje buď tým, že si strana
zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo jejv prípade splnenia zákonných podmienok súd na jej návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; ďalej len „O.s.p.). Strana má možnosť obrátiť
sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je však povinný umožniť

účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa ust. § 5 a § 30 O. s. p., poskytnutím
primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i. (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
2Cdo/93/2009 zo dňa 29.07.2010). Žalovaná tak mala za to, že tým, že súd prvej inštancie jej neumožnil
realizáciu práva na ustanovenie advokáta Centrom právnej pomoci, porušil jej právo na súdnu a inú
ochranu, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobcovia 1/ až 4/ považovali toto za nedôvodné. Ňou uvedené
odvolacie dôvody považovali za nie dané, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalobcovia 1/ až 4/ poukázali na to,
že žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby si zabezpečila zastupovanie, a to už
od doručenia žaloby spolu s prílohami, súčasťou ktorého podania bolo aj poučenie súdu
pre strany sporu o možnosti dať sa zastúpiť buď advokátom alebo po splnení podmienok Centrom

právnej pomoci. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej splnil všetky povinnosti, porušenie ktorých
žalovaná v podanom odvolaní namietala. Žalovaná žiadala o zrušenie termínu pojednávania už dňa
10.01.2025, (aj) z ktorého dôvodu bol pôvodný termín pojednávania zo dňa 14.01.2025 odročený na
termín 06.02.2025. Žalovaná mala teda čas viac ako 3 týždne na to, aby si zabezpečila advokáta, ktorý
ju bude zastupovať. Žalobcovia 1/ až 4/ boli presvedčení o tom, že zo strany žalovanej ide výlučne o

obštrukčné správanie, v snahe zmariť rozdeleniu pozemku tak, ako žiadali.
9. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala a stranami sporu neboli v odvolacom konaní produkované ani
žiadne ďalšie podania.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej
proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalovanou, v neprospech ktorej bolo

rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe aj napriek nesúhlasu žalovanej s ňou vyhovel a priznal
žalobcom 1/ až 4/ proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357
písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario v spojení s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP tak vo výrokoch I., II. a III., ako aj v závislom výroku IV. o náhrade trov konania na súde
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej

inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
odvolacím dôvodom v zmysle § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací

súd konštatuje,
že nevzhliadol žiadne vady procesných podmienok.
13. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalovanej formulovanú
v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými
prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.

14. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 06.02.2025 postupoval
procesnenesprávne,keďnajejžiadosťneodročilpojednávanie,sporprejednal arozhodol,pričomtýmto
postupom súdu prvej inštancie bolo popreté jej právo na právnu pomoc garantované ust. čl. 47 ods. 2
Ústavy SR ako imanentnej súčasti jej práva
na spravodlivý proces.

15. Podľa ust. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. V civilnom sporovom konaní je toto právo strany upravené v ust.
§ 89 a nasl. CSP, pričom s uplatnením tohto práva strany sa spája aj manundukčná (poučovacia)povinnosť súdu podľa ust. § 160 ods. 1 a 2 CSP, teda súd má povinnosť vždy poučiť strany o ich práve
zvoliť si advokáta s o možnosti obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci. V ust. § 160 ods. 3 CSP sú následne uvedené prípady, kedy súd uvedenú

poučovaciu povinnosť nemá (v posudzovanej veci nešlo o žiaden z týchto prípadov).
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si splnil svoju vyššie uvedenú poučovaciu povinnosť
už pri prvom úkone smerujúcom voči žalovanej, keďže spolu s výzvou
na vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 1 CSP) doručil žalovanej dňa 02.09.2024 (viď informácia o doručení
na č. l. 30 rub spisu) nielen žalobu s jej prílohami, ale aj poučenie o procesných právach a povinnostiach

strán sporu (na č. l. 32 spisu), v ktorého hneď úvode bola žalovaná poučená o možnosti zastúpenia:
„ Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže
dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak takto zvoleným zástupcom nie je advokát, súd
uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že takéto zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca
zjavne nie je spôsobilý
nariadnezastupovaniealeboakakozástupcavystupujevoviacerýchkonaniach.Akjestranazastúpená

advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného
predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté [§ 89 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) ]. Podľa zákona 327/2005 Z. z. má strana právo
na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa
podmienky na jej poskytnutie uvedené v tomto zákone.“

17. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na
deň 14.01.2025, pričom predvolanie na toto pojednávanie spolu s poučením podľa ust. § 183 ods. 1 a 3 a
§ 184 ods. 2 CSP bolo žalovanej doručené dňa 10.01.2025 (viď informácia o doručovaní v elektronickom
súdnom spise). Pojednávanie nariadené v termíne dňa 14.01.2025 na žiadosť žalobkyne 2/ súd prvej
inštancie dňa 30.12.2024 zrušil a nariadil na prejednanie veci pojednávanie v novom termíne dňa

06.02.2025 (viď upovedomenie o zrušení pojednávania na č. l. 67 spisu). Toto bolo žalovanej oznámené
dňa 23.01.2025 (viď informácia o doručení na č. l. 66 rub spisu). Žalovaná podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 13.01.2025 (na č. l. 68 spisu) požiadala o odročenie pojednávania nariadeného
na deň 14.01.2025 medzi iným aj z dôvodu, že si chce zvoliť advokáta, ktorý ju bude zastupovať, čo
však pre krátkosť času medzi doručením predvolania a samotným pojednávaním nebolo v jej silách.

Na pojednávaní dňa 06.02.2025 žalovaná požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že si chce
zabezpečiť právneho zástupcu, avšak nemá
na to finančné prostriedky. Sudkyňa súdu prvej inštancie žiadosti žalovanej nevyhovela a pojednávanie
neodročila, o čom upovedomila na pojednávaní žalovanú, pričom toto svoje rozhodnutie aj odôvodnila
tým, že žalovaná mala od doručenia poučenia o jej práve byť v konaní zastúpená a práve zvoliť si

advokáta, resp. požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, t. j. odo dňa 02.09.2024
dostatočný priestor, aby požiadala o ustanovenie zástupcu Centrom právnej pomoci.
18. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôže dostaviť na pojednávanie, a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechali zastúpiť. Dôležitosť dôvodov, ktorými strana odôvodňuje žiadosť o odročenie
pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 181 CSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností
prípadu a môže ich preveriť len
zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď
strana vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd

vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou uplatnený k procesnej obštrukcii
s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného sporového konania. Ak strana nepreukáže existenciu
objektívnych skutočností brániacich jej zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení
predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase
pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania

a nedochádza tak k porušeniu práva strany na spravodlivý proces (k tomu viď uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 1Obdo/19/2014 zo dňa 29.07.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2016 pod poradovým č. 24).
19. Odvolací súd mal za to, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nevyhovení žiadosti žalovanej
na odročenie pojednávania dňa 06.02.2024 bol plne v súlade s ust. § 183 ods. 1 a 4 CSP. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu mala žalovaná dostatok času (od doručenia žaloby spolu s poučením o možnosti dať
za v spore zastúpiť zvoleným advokátom alebo požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej
pomoci, k čomu došlo dňa 02.09.2024,do konania pojednávania dňa 06.02.2024, teda 5 mesiacov), aby si buď zvolila zástupcu z radu
advokátov, alebo požiadala Centrum právnej pomoci za podmienok stanovených zákonom č. 327/2005
Z. z. o poskytnutie právnej pomoci. Treba súčasne poukázať na to,

že Centrum právnej pomoci rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti
podľa § 10 ods. 1; pričom túto lehotu nemožno predĺžiť (§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žiadateľ,
u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň
so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí
právnej pomoci Centrum právnej pomoci rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím

o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z. z.). Žalovaná zároveň dôvody žiadosti o odročenie pojednávania nepodložila žiadnymi bližšími
skutkovými tvrdeniami a s tým spojenými dôkazmi (a to ani v odvolacom konaní), z ktorých by bolo
možné dospieť k záveru o opodstatnenosti jej žiadosti o odročenie pojednávania, t. j. k záveru, že ku
dňu konania pojednávania súdu prvej inštancie nemala skutočnú možnosť realizovať svoje právo na
právnu pomoc v spore.

20. Poukaz žalobkyne na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/93/2009 zo dňa 29.07.2010
neobstojí. V označenej veci odvolací súd o návrhu žalobcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov
rozhodol rozsudkom, ktorým zároveň rozhodol vo veci samej. Voči tomuto jeho rozhodnutiu o návrhu
žalobcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov nebolo prípustné odvolanie. Tým, že o návrhu
žalobcu na ustanoveniu zástupcu z radov advokátov rozhodol odvolací súd, ktorý túto žiadosť zamietol,

ocitol sa žalobca v postavení, kedy nemohol požiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho
inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Zároveň bolo žalobcovi fakticky znemožnené zvoliť si
vo veci advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci.
Označené rozhodnutie tak bolo dotknuté právnou úpravou podľa ust. § 30 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2009, kedy mohol byť účastníkovi, u ktorého boli predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanovený sudcom alebo povereným zamestnancom súdu na jeho žiadosť
zástupca z radov advokátov, ak to bolo potrebné na ochranu jeho záujmov. CSP už takúto možnosť
ustanovenia zástupcu z radov advokátov neumožňuje, pričom súd je len povinný poučiť stranu o jej
práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2), ktorú si súd
prvej inštancie v posudzovanej veci riadne splnil, pričom od tohto poučenia (02.09.2024) do konania

pojednávania na súde prvej inštancie (06.02.2025) prešlo obdobie piatich mesiacov.
21. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
žalovaná odvolanie v tejto časti zjavne založila len na tom, že považovala napadnutý rozsudok v merite
veci za vecne nesprávny, a preto napadla odvolaním aj na ňom závislý výrok o nároku na náhradu
trov konania. Inak žalovaná neprodukovala žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom

prieskumu v odvolacom konaní.
22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovanej ako nedôvodnú.
V dôsledku toho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II.
a III. a tiež v závislom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ boli v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešní, a preto im odvolací súd proti žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.