Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201659
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1725201659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janky Grečmal a sudkýň:
JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa
matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, C. a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. G. XX, H., o neodkladné opatrenie, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.

51P/63/2025 – 16 zo dňa 23.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie otca o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný
súd“), odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zveril do
osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou

200,-Eurmesačne,počnúcdňomvykonateľnostiuznesenia,ktorúsumujeotecpovinnýzasielaťkrukám
matky,vždydo15-hodňavmesiacivopred,počnúcdňom23.06.2025(výrokII.).Otcoviumožnilstretávať
sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15:00 hod do 17:00 hod. v prítomnosti
matky, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 15:00 hod do 17:00 hod. v prítomnosti matky,
každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod do 17:00 hod. v prítomnosti matky. Matke uložil
povinnosť maloletého na stretnutie riadne pripraviť (výrok III.). Vo zvyšku súd návrh otca zamietol (výrok

IV.). Súd určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv
a povinností k maloletému, vedeného pod sp. zn. 51P/74/2025 (výrok V.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325, § 329 ods. 1 veta prvá, 2, § 330 ods.
1, § 331 ods. 1, 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, § 366
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu

otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vychádzal najmä z toho, že je potrebné upraviť styk
otca s maloletým. Vzhľadom na nízky vek maloletého (2 mesiace) neumožnil prespávanie maloletého
u otca. Zároveň upravil, že styk otca s maloletým sa bude realizovať za prítomnosti matky. Vyhovel
návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú i reálne vykonáva a neboli
zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné pochybovať o jej schopnosti vykonávať riadnu a
plnohodnotnú starostlivosť o maloletého. Pokiaľ ide o otázku určenia výživného zo strany otca voči

maloletému, navrhovaná výška výživného zo strany otca bola súdom vyhodnotená ako dôvodná a
zodpovedajúca pomernej časti nákladov na základné a odôvodnené potreby maloletého, pričom matka
sa s touto výškou i stotožnila.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu, alternatívne upraví styk s maloletým na každý nepárny piatok od 12.00 hod.

do 18.00 hod., sobotu od 12.00 hod do 18.00 hod., nedeľu od 09.00 hod do 15.00 hod. a každý párny
utorok od 12.00 hod. do 18.00 hod., stredu od 12.00 hod. do 18.00 hod..

5. Namietal určený styk s maloletým iba v prítomnosti matky každý nepárny kalendárny týždeň v piatok,
sobotu a nedeľu vždy na 2 hodiny od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, čím súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu posúdeniu veci. Do odchodu matky zo
spoločnej domácnosti maloletého bežne prebaľoval, aj kŕmil, nakoľko dieťa je kŕmené výlučne umelým
mliekom a nemá problém sa o neho postarať aj sám. Matka ho bežne nechávala v jeho opatere. Matka
má neliečenú obsedantno - kompulzívnu poruchu, napriek tomu, že už nie je tehotná a ani nedojčí,
lekára nenavštevuje, nelieči sa. Jej porucha sa zhoršuje a to aj nutkavým kontrolovaním, nedokáže sa
spoľahnúť, že sa o maloletého postará. Teraz sa buduje vzťah aj maloletého s ním. Matka dieťaťa síce

deklaruje, že po dohode mu umožní väčší kontakt, ale to bolo doteraz iba v rámci sľubov. Aj kolízny
opatrovníkuviedol,ženiejedôvod,abysastýkalsmaloletýmibavprítomnostimatkyaibanatakúkrátku
dobu. Uvedené rozhodnutie je na jeho úkor ako rodiča. Rád by sa s maloletým stretával bez prítomnosti
matky každý týždeň, tak ako navrhol, no minimálne aspoň 5 až 6 hodín, aby ho mohol nakŕmiť, prebaliť,
uspať a nie sa na neho 2 hodiny pozerať v kočíku.

6. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že s uznesením súdu prvej inštancie sa
stotožňuje a to vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné odmietnuť.

8. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

9. Podľa článku 4 ods. 1, 2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10. Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a

tak ustáliť právny vzťah medzi účastníkmi konania konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade
ak došlo k zastavenie konania, na ktoré je viazané neodkladné opatrenie vzhľadom na jeho dočasný
charakter, takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol. Na
rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré stratilo svoje
opodstatnenie, nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 CSP o odmietnutí odvolania podaného

oneskorene, podaného neoprávnenou osobou, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné alebo ktoré nemá náležitosti podľa § 363 CSP. Civilný sporový poriadok tak výslovne
neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré
zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, o podanom odvolaní je však potrebné rozhodnúť.

11. Procesný kódex dáva v citovaných základných princípoch súdu možnosť v prípade, ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona (CSP), ani podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci, aby ju rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to sprihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon (CSP).
Aj najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf 41/2008 uvádza: „V prípade, keď sa pri riešení určitého
prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku

ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa
princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel zákona, na jeho
ducha.“ A rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 317/09 konštatuje:,,V
prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu
práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak

legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je
upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu (analogia legis),
resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia
iuris, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/187/2021).“

12. Súd prvej inštancie výrokom V. napadnutého uznesenia určil, že neodkladné opatrenie bude trvať

do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému vedenému na základe
návrhu matky pod sp. zn. 51P/74/2025. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.07.2025 matka
oznámila, že na podanom návrhu netrvá. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 51P/74/2025 – 20 zo
dňa 30.07.2025 konanie zastavil (výrok I.), a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania (výrok II.). Uznesenie nadobudlo dňa 09.09.2025 právoplatnosť. V danom

prípade na základe vyššie uvedeného, nastala po vydaní napadnutého uznesenia okolnosť, pre ktorú
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia stráca opodstatnenie, nakoľko konanie,
do ktorého skončenia bolo neodkladné opatrenie nariadené (sp. zn. 51P/74/2025), bolo právoplatne
zastavené.

13. S prihliadnutím na uvedené, keďže odpadol predmet konania, pretože vo veci úpravy práv a
povinností vedené konanie na súde prvej inštancie bolo právoplatne zastavené uznesením zo dňa
30.07.2025, č. k. 51P/74/2025-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2025, z ktorého dôvodu
už nie je naliehavý záujem a vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia Civilného sporového poriadku
danú procesnú situáciu neriešia, odvolací súd v preskúmavanej veci využil možnosť upravenú v čl.

4 Základných princípov tohto procesného kódexu. Je totižto dôvodné v prípade, ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona (CSP), posúdiť ju podľa
tohto ustanovenia alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci, a v prípade ak takého ustanovenia niet, aby súd právnu vec prejednal a
rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon. Pretože na rozhodnutie o odvolaní
proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré stratilo účel tým, že odpadol
predmet konania, nemožno priamo aplikovať ustanovenie § 386 CSP, odvolací súd v záujme rozumného
usporiadaniaprocesnýchvzťahovvychádzalzmožnostispravodlivoaracionálnedotvoriťnormunatento
konkrétnyprípad,keďpritomvychádzalajzoskôrplatnejaúčinnejprocesnoprávnejúpravy[ustanovenie

§ 218 ods. 1 písm. e) OSP], a na základe uvedeného v zmysle článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov
Civilného sporového poriadku odvolanie otca odmietol.

14. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v danej veci rozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) uznesením sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, kde

konštatoval, že ústavnú sťažnosť (ktorú v tomto konaní podal odporca) voči postupu Krajského súdu v
Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/42/2020 jeho uznesením z 9. septembra 2020 odmieta ako
zjavne neopodstatnenú. Odporca ako sťažovateľ považoval aplikáciu analógie práva krajským súdom za
nesprávnu a porušujúcu jeho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
čl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Ústavnýsúdvuvedenomrozhodnutí

uviedol, že „treba argumentáciu krajského súdu opierajúcu sa o čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného a účinného
Občianskeho súdneho poriadku považovať za dostatočnú a presvedčivú, a to najmä s poukazom na
zásadné závery krajského súdu uvedené v odseku 16 opierajúce sa o odbornú literatúru, ale aj o
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu.

15. Z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu je preto jednoznačne zrejmé, že je potrebné odvolanie
otca odmietnuť na základe aplikácie čl. 4 Základných princípov CSP, pretože zastavením konania vo
veci samej odpadol predmet konania, preto nie je naliehavý záujem na konaní.16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust.
§396 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).