Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010418
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125010418.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX
v Bratislave, trvale bytom C., D. XXXX/XX, prechodne bytom B., E. XX, trestne stíhanému pre
pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa
19. februára 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.

októbra 2025, sp. zn. 4T/20/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. októbra 2025, sp. zn. 4T/20/2025, bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

„- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným E. D. mladším v mesiaci august 2024 v
Pruskom, sa zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky Škoda Superb kombi
L&K, vrátane dovozu zo zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej
republiky, pričom za týmto účelom poškodený E. D. mladší zaslal dňa 28.08.2024 zo svojho osobného
účtu vedeného vo F. G. H., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného

A. B. vedený v Revolut, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 16 000,- eur, k
následnému dodaniu osobného motorového vozidla v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí
tejto lehote, však nedošlo, obvinený predmetné finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich
pre svoje vlastné potreby, čím poškodenému E. D. mladšiemu vznikla škoda v sume 16 000,- eur,

- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným E. D. starším v mesiaci september 2024 v

Ladcoch, sa zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky Volkswagen Multivan,
vrátane dovozu zo zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej
republiky, pričom za týmto účelom poškodený E. D. starší zaslal dňa 10.09.2024 z účtu vedeného vo F.
G. H., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného A. B. vedený v Revolut,
IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 15 000,- eur, k následnému dodaniu
osobného motorového vozidla v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí tejto lehote, však

nedošlo, obvinený predmetné finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich pre svoje vlastné
potreby, čím poškodenému E. D. staršiemu vznikla škoda v sume 15 000,- eur,

čím uvedeným konaním obvinený A. B. spôsobil celkovú škodu v sume 31 000,- eur.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l),

n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého
bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňomstráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému E.
D. mladšiemu škodu vo výške 16.000 Eur a poškodenému E. D. staršiemu škodu vo výške 15.000 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o treste.

Dodatočne podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Rozsudkom zo dňa 2.10.2025 som bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu sprenevery
podľa § 213/1, 2 pís. a) Trest, zákona, za čo ma súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere
14 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pričom mi tiež súd uložil povinnosť náhrady škody obom poškodeným.

Svojím odvolaním napádam len výrok o treste a žiadam odvolaním napadnutý výrok o treste v zmysle

§ 321/1 pís. b) a ej Trest, poriadku zrušiť a následne mi uložiť miernejší trest odňatia slobody.

Ja som sa k spáchaným skutkom priznal, ich spáchanie som oľutoval, pričom som tiež napomáhal
orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní mojej trestnej činnosti.
Na hlavnom pojednávaní som urobil vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutkov kladených mi za

vinu podanou obžalobou.

V súčasnej dobe som už zamestnaný, pričom som schopný splácania mnou spôsobenej škody
poškodeným z mojej mzdy. V prípade výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nebudem
schopný splácať mnou spôsobenú škodu tak, ako je to možné v súčasnej dobe, keď pracujem na

slobode. Splácanie škody z mojej mzdy mi umožní vzniknutú škodu dať na poriadok.

Tiež sa starám spolu s družkou o naše dve maloleté deti, ktoré sú odkázané na výživu a opateru z mojej
strany. To, čo som spáchal, bolo mojím osobným skratom v ťažkej životnej situácii. Chcel by som preto
požiadať o možnosť dostať ešte jednu šancu. Preto žiadam môjmu odvolaniu vyhovieť.“

Odvolací súd do dňa konania verejného zasadnutia neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora
k odvolaniu obžalovaného.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že napriek žiadosti obžalovaného o odročenie

verejného zasadnutia o odvolaní, nariadeného na deň 19.2.2026, nevyhovel žiadosti obžalovaného a
dňa 19.2.2026 vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 ods. 5 Tr. por.
za prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora. Obžalovaný v žiadosti o odročenie vereného zasadnutia
doručenej krajskému súdu dňa 17.2.2026 elektronickými prostriedkami - e-mailom (bez kvalifikovaného
elektronického podpisu) uviedol, že je oddnes na PN, ospravedlňuje svoju neúčasť na verejnom

zasadnutí, tohto sa chce zúčastniť a tak žiada o určenie nového termínu. Súčasťou e-mailu bol
elektronický odpis potvrdenia sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného
pre chorobu, s určenou neschopnosťou práce od 17.2.2026 do 25.2.2026. Súčasťou ospravedlnenia
obžalovaného a žiadosti o odročenie verejného zasadnutia zo zdravotných dôvodov nebolo vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia

života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Termín verejného zasadnutia dňa 19.2.2026 bol predsedom senátu nariadený dňa 20.1.2026 s
pokynom upovedomiť o tomto termíne aj obžalovaného. Obžalovaný si prevzal upovedomenie o termíne

verejného zasadnutia dňa 3.2.2026, pričom zásielka bola predtým uložená na pošte už dňa 27.1.2026.
U obžalovaného tak bola zachovaná zákonná lehota päť pracovných dní na prípravu verejného
zasadnutia. V písomnom upovedomení o termíne verejného zasadnutia, ktoré obžalovaný riadne
prevzal, bol obžalovaný výslovne poučený aj podľa § 293 ods. 5 Tr. por. o možnosti a podmienkach
vykonania verejného zasadnutia dňa 19.2.2026 aj v jeho neprítomnosti. Súčasne bol v tomto

upovedomení výslovne poučený aj o tom, že v prípade ospravedlnenej neúčasti na verejnom zasadnutí
zo zdravotných dôvodov, je povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav
neumožňujeúčasťnaverejnomzasadnutíbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotného
stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu

upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.

Podľa § 293 ods. 8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti,

súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Z vyššie uvedených skutočností jasne vyplýva, že v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por. bolo
obžalovanémuriadneavčasdoručenéupovedomenieotermíneverejnéhozasadnutiaodvolaciehosúdu
v jeho veci nariadeného na deň 19.2.2026 a že obžalovaný bol poučený o možnosti vykonať nariadené
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vykonaniu verejného

zasadnutia dňa 19.2.2026 nebránila fyzická neprítomnosť obžalovaného na tomto verejnom zasadnutí.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 293 ods. 8 Tr. por. na prejednávaný prípad, odvolací súd konštatuje,
že obžalovaný hodnoverným spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí dňa
19.2.2026 zo zdravotných dôvodov, hoci bol v upovedomení o termíne verejného zasadnutia riadne

výslovne poučený, že v prípade neúčasti na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov, je povinný
predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom
zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu
nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Keďže obžalovaný vyjadrenie
ošetrujúceho lekára nepredložil, pričom preukázateľne mal dostatok časového priestoru urobiť tak,

keďže jeho práceneschopnosť vznikla ešte dňa 17.2.2026, ktorú aj v ten istý deň, odvolaciemu súdu
oznámil, odvolací súd vykonal verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednať odvolanie
obžalovaného čo do výroku o treste, bez prítomnosti obžalovaného, pretože podľa § 293 ods. 5 Tr. por.
boli splnené zákonné podmienky na takýto postup.

Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť a obhajca obžalovaného
navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť a uložiť mu miernejší trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je

dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného a
jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,

pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania obžalovaného z hľadiska zákonných podmienok pre
zrušenie rozsudku, uvedených v ustanovení § 321 ods. 1 Tr. por., z dôvodov odvolania obžalovaného

vyplýva, že sa domáha zrušenia rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu. Pokiaľ obžalovaný
navrhoval odvolaním napadnutý výrok o treste zrušiť aj podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací
súd z obsahu písomných dôvodov odvolania nezistil žiadne konkrétne dôvody odvolania obžalovaného
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú neprimeranú prísnosť uloženého mu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne
námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu.Na základe preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal
pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že žiadal
uloženie miernejšieho trestu, ktoré zmiernenie trestu bližšie nekonkretizoval. Obžalovaný poukázal na
svoje priznanie, vyhlásenie viny, skutočnosť, že je v súčasnosti zamestnaný a stará sa spolu s družkou
o dve maloleté deti.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd
dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na
to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uloženom nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výmere a spôsobe jeho výkonu.

Okresný súd predovšetkým správne poukázal na tú významnú okolnosť pre ukladanie trestu, že
obžalovaný spáchal obidva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu kvalifikované v napadnutom
rozsudku ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému pre

spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd sa preto po preskúmaní správnosti a zákonnosti odvolaním obžalovaného napadnutých
výrokov o treste stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu o potrebe uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu

podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodné, že obžalovaný sa stíhaného
skutku dopustil po tom, čo už bol v nedávnej minulosti odsúdený pre spáchanie obdobnej trestnej
činnosti tiež majetkového charakteru a naviac stíhané skutky spáchal počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedených zistení okresného súdu potom
vyplýva, že obžalovaný už bol súdne trestaný, a je tak zrejmé, že výchovný účel trestu v zmysle

§ 34 ods. 1 Tr. zák. nebol u obžalovaného naplnený, keďže už počas skúšobnej doby, kedy mal
viesť iba riadny život, sa opakovane dopustil spáchania konania napĺňajúceho znaky úmyselného
pokračovacieho trestného činu. Teda ani predchádzajúce odsúdenie neodradilo obžalovaného od
páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a dosiahnutia
nápravy u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho

súdu odôvodňovali uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, urobil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude mať negatívny
dopad na jeho rodinu, odvolací súd uvádza, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 14 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby dostatočne zohľadňuje aj
priznanie sa obžalovaného, vyhlásenie o vine a tiež zásadu personality trestu vyplývajúcu z ustanovenia
§ 34 ods. 3 Tr. zák. V inom prípade by totiž u obžalovaného vzhľadom k opätovnému spáchaniu
majetkovejtrestnejčinnostiibaporokuodzačatiaplynutiaskúšobnejdobypredchádzajúcehoodsúdenia
tiež pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, malo za následok ukladanie trestu v hornej polovici

trestnej sadzby. Zároveň je potrebné dodať, že obžalovaný si bol v čase spáchania stíhaných skutkov
plne vedomý nielen skutočnosti, že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ale aj toho,
že sa stará o dve maloleté deti. Preto ani odvolací súd nedospel k záveru, že by v prípade osoby
obžalovaného a jeho predchádzajúcej trestnej minulosti bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody, aj za aplikácie § 49 ods. 3 Tr. zák., v dolnej polovici trestnej sadzby v rozpore s ustanovením

§ 34 Tr. zák. Odvolací súd naviac dodáva, že podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. sa pri určovaní druhu
trestu aj jeho výmery prihliada aj na správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, najmä úsilie
o náhradu škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, pričom okresný súd nezistil, že by obžalovaný od spáchania stíhaných skutkov, augusta,
resp. septembra 2024 uhradil do dňa vyhlásenia rozsudku okresného súdu (2.10.2025) poškodeným

spôsobenú škodu čo len čiastočne a túto skutočnosť netvrdil obžalovaný ani v písomných dôvodoch
odvolania. Jeho vyjadrenie o tom, že by chcel uhradiť spôsobenú škodu poškodeným tak vyznieva skôr
čisto formálne.Vzhľadom k týmto okolnostiam ani odvolací súd nemôže konštatovať, že by trest uložený okresným
súdom obžalovanému v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorého výkon nebol podmienečne odložený,
vykazoval znaky neprimeranej prísnosti.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., keď obžalovaný nebol v posledných desiatich
rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou podaného odvolania obžalovaného
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písmeno e) Tr. por.

Nazákladepreskúmaniasprávnostiodvolanímnapadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduodvolací
súd nezistil ani chyby odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.