Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203098
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325203098.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci navrhovateľky - manželky:

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, toho času bytom F. XX, XX XXX G., H. I. C., a
manžela navrhovateľky: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX, toho času bytom J. I. X, XX
XXX G., H. I. C., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, a manžela: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., vo zväzku X, ročník

XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

III. Súd zastavuje konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu
manželstvaaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstvakmaloletému
dieťaťu. Z návrhu vyplýva, že posledné spoločné bydlisko mali manželia v E.. Problémy v manželstve
nastali v roku XXXX - manžel sa zaregistroval na viacerých internetových zoznamovacích portáloch
a nadväzoval kontakty s inými ženami. Z týchto kontaktov vznikli mimomanželské vzťahy, ktoré
navrhovateľku psychicky zasiahli a vážne narušili dôveru medzi manželmi. Napriek viacerým pokusom

o nápravu zo strany navrhovateľky sa situácia nezlepšila a manžel v tomto správaní pokračoval. Týmto
konaním podľa navrhovateľky manžel porušil svoje manželské povinnosti a znemožnil ďalšie spoločné
spolužitie. Medzi nimi už neexistuje citové puto, spoločné hodnoty, ani vôľa obnoviť manželský vzťah.
Svedkom hádok manželov boli častokrát ich deti F. A. B. a J. A. B., na ktoré tieto hádky pôsobili veľmi
negatívne a stresujúco. Na chod domácnosti, ani na výživu maloletej dcéry manžel ničím neprispieva,
všetky náklady súvisiace s domácnosťou, ako aj starostlivosťou o maloletú dcéru hradí navrhovateľka.
Manžel nemá záujem kontaktovať sa a stýkať sa s deťmi. K manželovi stratila navrhovateľka akýkoľvek

citový vzťah a má za to, že ich vzťah je narušený a trvalo rozvrátený. Od roku XXXX netvoria spoločnú
domácnosť. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod účastníkov
konania je aj v záujme maloletej J. A. B., ktorú by navrhovateľka chcela vychovávať v pokojnoma bezpečnom prostredí. Navrhovateľka zabezpečuje dieťaťu primerané materiálne, emocionálne aj
výchovné zázemie, aktívne sa podieľa na jeho výchove a uspokojuje jeho každodenné potreby. Dieťa je
na navrhovateľku citovo naviazané, má u nej stabilné zázemie a priaznivé prostredie pre svoj ďalší vývin.

Vzhľadom na uvedené má za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do
výlučnejosobnejstarostlivostimatky-navrhovateľky.Zuvedenýchdôvodovnavrhla,abysúdmanželstvo
rozviedol a maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné žiadala určiť v sume XXX,XX eur mesačne, v súlade
s rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Nemeckej spolkovej republike

a navrhla tiež, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči manželovi.

2. Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že obaja manželia, aj maloleté dieťa žijú dlhodobo v Nemeckej
spolkovej republike, a teda v konaní je prítomný cudzí medzinárodný prvok. Súd preto v prvom rade
skúmal, či má právomoc v predmetnej veci konať a rozhodovať.

3. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods.

4. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z XX. XXXX XXXX o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel II bis“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania

manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt;
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
- má odporca obvyklý pobyt;

- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

5. Súd posudzoval svoju právomoc podľa nariadenia Brusel II bis – týmto nariadením sa stanovujú
jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o
rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom v členských štátoch Európskej

únie. Súd po zistení, že boli splnené podmienky na aplikáciu predmetného nariadenia spočívajúce
v prítomnosti medzinárodného prvku, teritoriálnej pôsobnosti (nariadenie je aplikovateľné aj v Slovenskej
republike aj v Nemeckej spolkovej republike), časovej pôsobnosti (návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX,
pričom nariadenie sa vzťahuje na konania začaté X.X.XXXX a neskôr) a vecnej pôsobnosti (rozvod
manželstva), skúmal či má danú právomoc na konanie t.j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky,

za ktorých môže súd konať vo veci.

6. Z predloženého sobášneho listu manželov, ale aj aktuálnou lustráciou v Registri obyvateľov SR súd
zistil, že obaja manželia sú slovenskými štátnymi občanmi. Na základe uvedeného zistenia súd dospel k
záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva je daná, aj keď manželia

žijú v H., a to podľa vyššie citovaného článku 3 písm. b) nariadenia Brusel II bis.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a tiež listinnými dôkazmi, ktoré sa
nachádzajú v spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa manželov, resp.
odpoveďami na súdom vykonané šetrenie pobytu manžela navrhovateľky.

8. Súd po zistení, že sa manžel navrhovateľky na adrese trvalého pobytu na území Slovenskej republiky
nezdržiava (viď č.l. 58 a 62 spisu), doručoval návrh na začatie konania a predvolanie na pojednávanie
na jeho aktuálnu zahraničnú adresu, a to v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) 2020/1784 z XX.XX.XXXX o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych
a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len „nariadenie o doručovaní“). V súlade s článkom 13
nariadenia o doručovaní má manžel vykázané doručenie návrhu na začatie konania, resp. predvolania

na pojednávanie dňom XX.XX.XXXX (č.l. 61 spisu).

9. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku a § 31 Civilného mimosporového poriadku vec
prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Návrh na začatie konania, aj

predvolanie na pojednávanie mu boli doručené v súlade s nariadením o doručovaní, pričom zároveň boli
splnené podmienky, aby súd vo veci samej rozhodol v neprítomnosti manžela podľa čl. 22 ods. 1 písm.
a) nariadenia o doručovaní. Manželovi bola zásielka doručená v dostatočnom predstihu, aby sa mohol
hájiť a spôsobom predpísaným právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie
písomností vo vnútroštátnych konaniach, a to náhradným doručením - vložením do poštovej schránky
podľa § 180 Občianskeho súdneho poriadku Nemeckej spolkovej republiky. Podľa verejne dostupnej

informácie o doručovaní právnych dokumentov v Nemecku na webovej stránke Európskeho portálu
elektronickej justície sú rôzne formy tzv. náhradného doručenia podľa nemeckého právneho poriadku
prípustné pre účely súdneho konania, okrem doručenia náhradnému adresátovi podľa § 178, ktoré sa
nesmie uskutočniť vtedy, ak sa dotknutá osoba zúčastňuje na právnom spore ako protistrana osoby,
ktorej sa majú písomnosti doručiť. V prípade náhradného doručenia vložením do poštovej schránky

takéto obmedzenie nemecký právny poriadok neustanovuje, a teda táto forma náhradného doručenia
spĺňa podmienku čl. 22 ods. 1 písm. a) nariadenia o doručovaní.

10. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že na svojom návrhu na rozvod manželstva
trvá, vylučuje obnovenie manželského spolužitia, rozvrat manželstva považuje za trvalý. Za príčinu

rozvratu manželstva považuje predovšetkým neveru zo strany manžela, k čomu došlo niekoľkokrát
počas manželstva. Uvedený trvalý rozvrat nastal približne v roku XXXX, kedy sa o nevere manžela
dozvedela, a to tak, že jej začali vypisovať, resp. posielať fotografie milenky manžela. Po uvedených
zisteniach manžela požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť a od uvedeného obdobia, t.j. od roku
XXXX manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Z manželstva pochádzajú dve deti, pričom od plnoletej

dcéry sa navrhovateľka dozvedela, že ju mal otec – manžel navrhovateľky sexuálne obťažovať – v tejto
súvislosti prebieha v Nemecku trestné konanie, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Maloleté deti sa preto
s otcom nestretávajú. Komunikácia medzi manželmi je nefunkčná – podľa navrhovateľky sa s manželom
veľmi ťažko komunikuje, má podozrenie, že užíva návykové látky. Manželia spolu intímne nežijú,
spoločne nehospodária od roku XXXX, odkedy manžel opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka

v súčasnosti inú známosť nemá, v minulosti však mala partnera, s ktorým nežila v spoločnej domácnosti.
Má informáciu, že manžel má partnerku, resp. že si partnerky často strieda. Obaja manželia bývajú
vnemeckommesteG.,neďalekoodseba.Navrhovateľkaďalejuviedla,žemaloletédieťažijevNemecku
od narodenia, resp. v H. sa už narodilo, má aj nemeckú štátnu príslušnosť. Navštevuje tam školu,
lekára, zubára, má tam centrum svojich záujmov. Na Slovensko chodí počas školských prázdnin

niekoľkokrát ročne, letné prázdniny niekedy trávi celé na Slovensku. Podľa vyjadrenia navrhovateľky
v Nemecku prebehlo konanie ohľadom výživného, manžel si však svoju vyživovaciu povinnosť neplní,
jeho dlh na výživnom je aktuálne cca XX XXX,- eur, v H. prebieha aj trestné konanie pre neplnenie si
vyživovacej povinnosti, avšak ani tam na pojednávania nechodí a s príslušnými orgánmi nespolupracuje.
S manželom sa o podaní návrhu na rozvod manželstva rozprávala, resp. mu oznámila, že si podala

návrhnasúd,manželsavšakkonkrétnevtejtosúvislostinevyjadril.Navrhovateľkasimyslí,ževzhľadom
na jeho závislosť mu je všetko jedno. Doplnila, že má informáciu, že manžel je zadlžený, pričom ako
manželka dostáva tiež rôzne listy a výzvy na zaplatenie týchto dlhov, preto jej záleží na tom, aby sa
čím skôr rozviedli.

11. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., zväzok X, ročník XXXX,
strana XXX, poradové číslo X. U navrhovateľky ide o manželstvo v poradí K., u manžela o v poradí L.
manželstvo. Z manželstva pochádza B. L. K. a B. A. K..

12. Súd pri právnom posúdení vychádzal zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „ZR“), zo zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „CSP“) a zo zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CMP“).13. Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

16. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť

kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa
musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu
zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu

vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania
harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne
ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských
povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť

záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové
vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských
povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda
závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

17. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva na
základe vyššie uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady
povolenia rozvodu manželstva.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené

a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia, keďže túto možnosť navrhovateľka úplne vylúčila. Manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, či už biologickú, spoločenskú alebo hospodársku, pre ktoré bolo ako inštitút vytvorené.
Manželstvo je podľa vyjadrenia navrhovateľky posledných X rokov úplne nefunkčné – manželia od
roku XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa spolu nestýkajú a spoločne nehospodária. Obaja

manželiavedúsamostatnýživot,nezávisleoddruhéhomanžela,takmervôbecspolunekomunikujú,hoci
bývajú v rovnakom meste. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd na základe vyjadrení manželky
ustálil definitívne citové odcudzenie navrhovateľky v dôsledku nevery zo strany manžela. Vzhľadom na
niekoľkoročné odlúčenie manželov má súd za to, že možnosť sanácie manželstva je v danom prípade
vylúčená.

19. Podľa § 1 ods. 1 ZR, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Súd má za to, že pokiaľ v prípade už existujúceho manželstva vývoj vzťahu medzi členmi tohto
partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody

pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod
takýto formálny vzťah zachovávať.

20. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi
účastníkmi konania je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Súd poukazuje na jednoznačné a nemenné

stanovisko navrhovateľky, ktorá trvá na rozvode manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského
spolužitia.Nanaplnenieúčelumanželstvajepotrebnásnahaobochstrán,vzájomnépochopenieacitové
zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. Navrhovateľka uviedla dôvody pre rozvod manželstva,
z jej postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve, pričomk zmene jej názoru ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Rozvodom manželstva nebudú podľa
názoru súdu dotknuté ani záujmy maloletej dcéry manželov, keďže manželia spolu nežijú od roku XXXX,
maloleté dieťa sa na uvedenú situáciu plne adaptovalo, rozvodom manželstva sa tak iba zosúladí

dlhodobo pretrvávajúci faktický stav odlúčenia manželov, resp. starostlivosti navrhovateľky o maloleté
dieťa.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú naplnené
dôvody pre rozvod manželstva, ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom

záujme, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

22. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

25. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

26. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach

rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

27. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie

o výživnom“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na

štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

28. S konaním o rozvod manželstva je podľa Civilného mimosporového poriadku obligatórne spojené
aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom aj tu súd skúmal, či má právomoc
na konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd
na základe zistených skutočností dospel k záveru, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nemecku, kde
sa v roku XXXX narodilo a od uvedeného obdobia tu nepretržite žije. Maloleté dieťa riadne navštevuje

školu v Nemecku, má tam zabezpečenú kompletnú zdravotnú starostlivosť. Dieťa chodí na Slovensko
iba na návštevy rodiny počas školských prázdnin, podľa vyjadrenia navrhovateľky tri- až štyrikrát ročne.
Maloleté dieťa je teda v Nemecku plne integrované do sociálneho prostredia.

29. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v

Nemecku, kde od narodenia žije a kde je centrum jeho záujmov - žije tam jeho matka aj otec (hoci
nežijú spolu), má tam svojich ošetrujúcich lekárov, navštevuje tam primerane veku školské zariadenie.
Pojem obvyklý pobyt nie je v žiadnom právnom predpise definovaný. Jeho definíciu je potrebné
určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt
nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny

pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom
možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje
trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie vo
veci C-523/2017 zo dňa 2.4.2009, C-497/10 zo dňa 22.12.2010), pojem obvyklý pobyt v zmysle článkovNariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru
začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom
štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá

dočasný alebo príležitostný charakter. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky
a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť
dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa
v danom štáte.

30. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie je daná právomoc slovenského
súdu konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode manželstva, keďže maloleté dieťa v čase začatia konania, resp. aj v súčasnosti má obvyklý
pobyt v Nemecku.

31. Čo sa týka určenia právomoci súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať o vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom, súd vychádzal z ustanovenia čl. 3 nariadenia o výživnom, pričom podľa predmetného
ustanovenia má aj vo veciach výživného právomoc rozhodovať nemecký súd. Ako kritérium pre určenie
právomoci nemeckého súdu možno aplikovať ustanovenia písmen a), b) a d), pričom podľa článku 3
písm. c) je vylúčená právomoc slovenských súdov, keď vo veci rozvodu manželstva bola právomoc
slovenského súdu založená výlučne na slovenskej štátnej príslušnosti oboch manželov.

32. Nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, preto po vyhlásení,
že súd nemá právomoc konať o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti
zastavil. Takýto postup umožňuje čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje prednosť

právne záväzných aktov Európskej únie pred vnútroštátnymi predpismi, vrátane ustanovenia § 100
CMP. Pre úplnosť súd zároveň uvádza, že z návrhu navrhovateľky, resp. z jej vyjadrení na pojednávaní
(ktoré potvrdil aj kolízny opatrovník) je zrejmé, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti
k maloletému dieťaťu už bolo nemeckým súdom rozhodnuté.

33. Podľa § 52 zákona CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, a to aj napriek návrhu navrhovateľky na priznanie nároku na náhradu trov

konaniavočimanželovi.Vcivilnýchmimosporovýchkonaniachprichádzanáhradatrovkonaniadoúvahy
len výnimočne, a to v prípade, že účastník zavinil trovy konania, ktoré by inak nevznikli (§ 54 CMP),
alebo ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). O povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd len na návrh, pričom je na navrhovateľovi, aby súdu preukázal mimoriadne
okolnosti prípadu, ktoré odôvodňujú odklon od úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 CMP. V danom

prípade navrhovateľka svoj návrh na priznanie nároku na náhradu trov konania voči manželovi bližšie
neodôvodnila a súd tiež nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by priznanie nároku na
náhradu trov konania odôvodňovali. Z uvedeného dôvodu o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP
tak, ako je to uvedené vo výroku IV. rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), pokiaľ sa po vyhlásení rozhodnutia oprávnená osoba pred súdom
nevzdala práva podať odvolanie. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358
CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.