Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoE/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200965
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1123200965.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávneného –
otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: C. D. E. XX/X, XXXX F., Maďarsko, štátny
občan Maďarska, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, sídlo: Turecká 36, Nové
Zámky,protipovinnej–matke:G.B.B.,narodenáXX.XX.XXXX,adresatrvaléhopobytu:H.E.XXXX/XX,

XXXXXI.,štátnaobčiankaSlovenskejrepubliky,zaúčastimaloletýchdetí:J.B.,narodenýXX.XX.XXXX,
a J. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
sídlo: F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, sídlo: Vajnorská 47,
Bratislava, o výkon rozhodnutia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k.
B1-11Em/2/2023 - 205 zo dňa 17. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vec

právne posúdil podľa § 390 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný
mimosporový poriadok“) a vecne tým, že Okresný súd Bratislava I uznesením, sp. zn. 2P/1/2022-552 zo
dňa 30.05.2022, právoplatným dňa 19.01.2023, vykonateľným vo výrokoch I., II. a III. dňa 24.01.2023
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP 181/2022-649 zo dňa 20.12.2022
(ďalej len „uznesenie“), nariadil návrat maloletých detí J. B., narodený XX.XX.XXXX a J. B., narodená
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“), do krajiny ich obvyklého pobytu, do Maďarska, pričom matka

maloletých detí bola povinná navrátiť maloleté deti na územie Maďarska do piatich dní od právoplatnosti
uznesenia. Nakoľko k dobrovoľnému návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu povinnou
neprišlovsúdomstanovenejlehote,podaloprávnenýdňa02.02.2023návrhnanariadenievýkonuvyššie
označeného uznesenia. Nakoľko došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, súd prvej inštancie konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná v celom rozsahu.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vecne dôvodila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Vydanie napadnutého
rozhodnutia nie je zákonné. Došlo síce k nútenému výkonu rozhodnutia, avšak tento nútený výkon nebolvykonaný v súlade so zákonom a v rámci konania nedošlo k úplnému zisteniu skutočného stavu veci tak,
ako to zákon vyžaduje. Oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dňa 02.02.2023, teda
dva roky predtým, ako k nemu reálne došlo. V rámci napadnutého rozhodnutia sa neskúmalo, či nedošlo

k zmene pomerov na strane účastníkov konania. Výkon rozhodnutia je preto v rozpore so zákonom a
ani napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zákonné. Tiež uviedla, že výkon rozhodnutia bol
vykonaný na základe lsti zo strany súdu. Bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vedeného
pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2P/1/2022 a Mestský súd Bratislava II uznesením, č. k.
3P/43/2024 – 29 zo dňa 16.12.2024, nariadil pohovor s maloletými deťmi v tejto veci. Tento pohovor

sa neuskutočnil a namiesto toho došlo k výkonu rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj
z tohto dôvodu, pretože výzvy súdu vždy rešpektovala a na domnelý pohovor boli maloleté deti riadne
a včas privedené. Mal byť riadne zistený skutočný stav veci a súd prvej inštancie bol povinný vykonať
všetky potrebné dôkazy na jeho zistenie aj vtedy, ak ich účastníci konania nenavrhli.

3. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia o

nariadení výkonu rozhodnutia došlo z dôvodu nerešpektovania uznesenia Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 30.05.2022, ktorým bola uložená povinnosť navrátiť maloleté deti na územie Maďarska do
5 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, pričom povinná vlastným konaním zapríčinila nevyhnutnosť
nariadenia jeho výkonu. Zmena pomerov na strane účastníkov konania nepredstavuje okolnosť
spôsobujúcu zánik uloženej povinnosti, a preto absentuje dôvodnosť podaného odvolania povinnej.

Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby ho
odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

4. Povinná v odvolacej replike k vyjadreniu prokurátora uviedla, že po preštudovaní vyjadrenia však
nemožno s istotou zistiť, aký postoj zaujali k napadnutému rozhodnutiu a jeho zákonnosti. Z vyjadrenia

vyplýva zhodnotenie doterajšieho stavu veci, pričom takisto je v tomto vyjadrení uvedené, že v danom
prípade nie je dostatočne odôvodnené odvolanie a nie sú splnené podmienky pre samotné odvolanie.
S týmto však matka nesúhlasí vzhľadom na svoje riadne odôvodnené odvolanie. Preto trvá na svojom
odvolaní a navrhuje vyhovieť jej odvolaciemu návrhu v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – povinná (§ 359, § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 372 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka, povinná, použila zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré však nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario), a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí

do krajiny ich obvyklého pobytu na základe vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava
I, č.k. 2P/1/2022-552 zo dňa 30.05.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.
20CoP/181/2022-649 zo dňa 20.12.2022. V rámci tohto konania súd prvej inštancie posudzoval, či sú
splnené podmienky na ďalšie vedenie konania o výkone rozhodnutia, resp. či nie sú dané dôvody na
jeho zastavenie.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky,
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, keď konanie o výkon rozhodnutia podľa § 390 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku zastavil, dospejúc k záveru, že došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti

bolo rozhodujúce posúdiť, či v čase vydania napadnutého uznesenia boli splnené zákonné predpoklady
na zastavenie konania o výkone rozhodnutia, najmä či skutočnosti zistené súdom prvej inštancie
odôvodňovali záver o naplnení dôvodu podľa § 390 ods. 1 písm. f/ Civilného mimosporového poriadku.8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle
obsahuadôvodovodvolaniapovinnej)anezistilžiadendôvod,prektorýbynemalsúhlasiťsnapadnutým
uznesením a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
postupu odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej
inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov

súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Keďže tu však bol aj nesúhlas povinnej s
takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11.Podľa§390ods.1písm.f/Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdajbeznávrhuuznesenímkonanie

o výkon rozhodnutia zastaví, ak došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

12. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie po nariadení výkonu rozhodnutia
skúmal, či naďalej trvajú podmienky pre vedenie konania o výkone rozhodnutia, pričom dospel k záveru,
že došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, a preto konanie podľa § 390 ods. 1 písm. f) Civilného

mimosporového poriadku zastavil. Povinná v podanom odvolaní tento záver spochybnila namietajúc, že
neboli splnené zákonné predpoklady na zastavenie konania z dôvodu uskutočnenia výkonu rozhodnutia
a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, nielen v rozsahu vyplývajúcom z obsahu podaného odvolania povinnej. Zo spisu vyplýva,
že predmetom konania bol výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí J. a J. do krajiny ich obvyklého
pobytu na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č. k. 2P/1/2022-552 zo dňa 30.05.2022,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2023 a vykonateľnosť vo výrokoch I., II. a III. dňa 24.01.2023,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 20CoP/181/2022-649 zo dňa 20.12.2022.

Týmto exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť navrátiť maloleté deti na územie Maďarska
do piatich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže k dobrovoľnému splneniu tejto povinnosti v určenej
lehote nedošlo, oprávnený podal dňa 02.02.2023 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd prvej
inštancie následne napadnutým uznesením konanie zastavil s odôvodnením, že došlo k uskutočneniu
výkonu rozhodnutia, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia je rozhodujúce, že súd prvej inštancie
neposudzoval vecnú správnosť exekučného titulu, ale rozhodol už len o tom, či sú splnené podmienky na
zastavenie prebiehajúceho konania o výkone rozhodnutia. V tejto procesnej situácii je právne významné
najmä to, či došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, pretože v takom prípade Civilný mimosporový

poriadok viaže na túto skutočnosť právny následok – zastavenie konania. V rámci odvolacieho
prieskumu bolo preto rozhodujúce posúdiť, či skutkové okolnosti zistené súdom prvej inštancie
odôvodňovali záver o naplnení dôvodu podľa § 390 ods. 1 písm. f) Civilného mimosporového poriadku,
nie opätovne otvárať vecnú správnosť samotného exekučného titulu. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že dôvodom na zastavenie výkonu rozhodnutia bolo uskutočnenie výkonu rozhodnutia dňa

17.01.2025, keď došlo k realizácii odňatia a odovzdania maloletých detí oprávnenému za účelom ich
návratu do krajiny obvyklého pobytu.

15. Odvolací súd na základe horeuvedeného potom konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil
rozhodujúceokolnostivecivrozsahupodstatnompreposúdenie,čisúsplnenépodmienkynazastavenie

konania o výkone rozhodnutia, a vec aj správne právne posúdil. Zo zisteného priebehu konania
jednoznačne vyplýva existencia vykonateľného exekučného titulu, nesplnenie povinnosti uloženej
povinnej v lehote určenej exekučným titulom, následné vedenie výkonu rozhodnutia a napokon aj jeho
uskutočnenie navrátením maloletých detí. Za tejto procesnej situácie došlo k naplneniu podmienkypre zastavenie konania o výkone rozhodnutia podľa § 390 ods. 1 písm. f) Civilného mimosporového
poriadku.

16. Odvolací súd sa ďalej zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami povinnej, ktorá v odvolaní
v podstate namietala, že vydanie napadnutého uznesenia nepovažuje za zákonné, pretože výkon
rozhodnutiapodľajejnázorunebolvykonanývsúladesozákonomavkonanínedošlokúplnémuzisteniu
skutočného stavu veci. Súčasne namietala, že medzi podaním návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia
dňa 02.02.2023 a jeho reálnym vykonaním uplynula doba približne dvoch rokov, v dôsledku čoho sa

podľa nej neskúmalo, či nedošlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, ako aj skutočnosť,
že výkon rozhodnutia bol vykonaný na základe ľsti zo strany súdu prvej inštancie, keďže v inej veci
vedenej pod sp. zn. 3P/43/2024 mal byť nariadený pohovor s maloletými deťmi, ktorý sa neuskutočnil, a
namiesto toho došlo k výkonu rozhodnutia. Tieto tvrdenia povinná spojila s poukazom na zásadu zistenia
skutočného stavu veci.

17. Pokiaľ povinná namietala nezákonnosť napadnutého uznesenia z dôvodu, že samotný výkon
rozhodnutia nebol podľa nej vykonaný v súlade so zákonom, odvolací súd túto námietku nepovažuje
za dôvodnú. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vychádzal z toho, že existoval právoplatný a
vykonateľnýtitulukladajúcipovinnejpovinnosťnavrátiťmaloletédetidoMaďarska,tátopovinnosťnebola
v určenej lehote dobrovoľne splnená a následne došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia; na tomto

skutkovom podklade konanie podľa Civilného mimosporového poriadku zastavil. Tento záver zodpovedá
procesnej situácii, ktorú súd prvej inštancie riadne zistil a povinná túto skutočnosť výslovne nenamietala,
pričom odvolací súd nezistil rozpor medzi výrokom napadnutého uznesenia a jeho odôvodnením. Pre
rozhodnutie o zastavení konania bolo podstatné, že výkon rozhodnutia bol uskutočnený; povinná v
odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutkové tvrdenia spôsobilé spochybniť záver, že k uskutočneniu

výkonu rozhodnutia došlo. Odvolací súd preto uzatvára, že už len všeobecné tvrdenie o nezákonnosti
postupu pri výkone bez označenia takej okolnosti, ktorá by viedla k záveru o nesplnení podmienok na
zastavenie konania, nemôže samo osebe založiť nesprávnosť napadnutého uznesenia.

18. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku povinnej založenú na časovom odstupe medzi

podaním návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a samotným uskutočnením výkonu rozhodnutia. Zo
spisu skutočne vyplýva, že oprávnený podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia dňa 02.02.2023
a k uskutočneniu výkonu rozhodnutia došlo dňa 17.01.2025. Samotná existencia časového odstupu
však ešte neznamená, že napadnuté uznesenie o zastavení konania je vecne nesprávne. V konaní o
výkone rozhodnutia totiž nebolo úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení konania znovu

posudzovať všetky pomery účastníkov v rozsahu, v akom sa skúmajú v základnom konaní, ale posúdiť,
či po uskutočnení výkonu naďalej trvajú podmienky na vedenie konania o výkone rozhodnutia. Pokiaľ
povinná odvodzovala nezákonnosť napadnutého uznesenia z toho, že sa podľa nej neskúmala zmena
pomerov na strane účastníkov, ide o argument, ktorý nie je pre rozhodnutie o zastavení konania pre
uskutočnenie výkonu rozhodnutia právne významný. Inak povedané, povinnou tvrdená zmena pomerov

nie je okolnosťou, ktorá by sama osebe bránila záveru, že po uskutočnení výkonu rozhodnutia boli
splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 390 ods. 1 písm. f) Civilného mimosporového
poriadku. Z obsahu odvolania nevyplýva tvrdenie spôsobilé spochybniť samotný záver o uskutočnení
výkonu rozhodnutia; povinná iba všeobecne namieta, že po dvoch rokoch sa mali skúmať pomery
účastníkov. Takto formulovaná námietka preto nemá relevanciu pre posúdenie správnosti uznesenia o

zastavení konania podľa Civilného mimosporového poriadku.

19. Rovnako nie je dôvodná ani odvolacia námietka povinnej, podľa ktorej bol výkon rozhodnutia
vykonaný na základe ľsti zo strany súdu prvej inštancie, pretože v inej veci mal byť nariadený pohovor
s maloletými deťmi, ktorý sa neuskutočnil, a namiesto toho došlo k výkonu rozhodnutia. Odvolací

súd túto odvolaciu námietku posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ani táto nesmeruje proti
právne rozhodujúcim predpokladom napadnutého uznesenia. Aj keby sa v inom konaní mali vykonávať
procesné úkony, táto okolnosť sama osebe bez ďalšieho neznamená, že v prejednávanej veci nedošlo
k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, alebo že neboli splnené podmienky na zastavenie konania po jeho
uskutočnení. Povinná v odvolaní neoznačila takú konkrétnu skutočnosť zo spisu, ktorá by preukazovala,

že výkon rozhodnutia nebol uskutočnený, ani takú okolnosť, ktorá by mala za následok nemožnosť
zastavenia konania podľa Civilného mimosporového poriadku. Tvrdenie o ľsti tak zostalo na úrovni
hodnotiaceho záveru odvolateľky, ktorý nie je podložený takými skutkovými okolnosťami, z ktorých
by bolo možné vyvodiť nesprávnosť napadnutého uznesenia. Pokiaľ povinná uviedla, že výzvy súduvždy rešpektovala a maloleté deti na domnelý pohovor riadne a včas doniesla, ani táto okolnosť sama
osebe nemení nič na tom, že predmetom prieskumu v tejto veci bolo uznesenie o zastavení konania po
uskutočnení výkonu rozhodnutia.

20. Pokiaľ povinná v odvolaní všeobecne poukazovala na zásadu zistenia skutočného stavu veci
podľa Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd uvádza, že táto zásada sa uplatňuje vždy v
medziach predmetu konkrétneho konania. V prejednávanej veci bolo rozhodujúce zistiť, či existoval
vykonateľný titul, či nebol dobrovoľne splnený a či napokon došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia.

Tieto rozhodujúce skutočnosti súd prvej inštancie zistil dostatočne a správne, keď vychádzal z
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorého výkon navrhol oprávnený po nesplnení
povinnosti povinnou, a z následného uskutočnenia výkonu rozhodnutia, na ktorý nadviazal napadnuté
rozhodnutie o zastavení konania. Odvolací súd preto nezistil, že by súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o zastavení konania opomenul zisťovanie takej okolnosti, ktorá by bola z hľadiska použitého právneho
základu rozhodnutia významná. Naopak, zistenie skutočného stavu veci bolo v rozsahu rozhodujúcom

pre aplikáciu príslušného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku postačujúce.

21. Odvolací súd sa zaoberal aj výrokom o trovách konania. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom vychádzal z § 52 Civilného mimosporového
poriadku. Povinná v odvolaní síce napadla uznesenie v celom rozsahu, no proti výroku o trovách

neuviedla žiadnu samostatnú konkrétnu argumentáciu. Odvolací súd preto preskúmal aj tento výrok a
dospel k záveru, že je vecne správny, keďže zo spisu nevyplýva existencia takej okolnosti, pre ktorú by
bolo namieste odchýliť sa od všeobecného pravidla upraveného Civilným mimosporovým poriadkom.

22. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne

zistil rozhodujúce okolnosti veci v rozsahu významnom pre rozhodnutie o zastavení konania o výkone
rozhodnutia a napadnuté uznesenie aj správne právne posúdil. Keďže po vzniku vykonateľného titulu
nedošlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, bol podaný návrh na výkon rozhodnutia a následne
došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, boli splnené podmienky na zastavenie konania. Odvolacie
námietky povinnej neboli spôsobilé tento záver spochybniť, pretože nesmerovali k právne významným

predpokladom posudzovaným v tomto štádiu konania. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesenie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil, keďže je v súlade s Civilným
mimosporovým poriadkom a zo spisu nevyplýva dôvod na iné rozhodnutie.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).