Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14C/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625204698
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625204698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudca JUDr. Matej Okály, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, ústredie

Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E., F. G. XXXX/XX, o zaplatenie 2.615,57 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.615,57 €, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2025 domáhal sa od žalovaného zaplatenia 2.615,57 €

titulom náhrady dávok poskytnutých poškodenému z invalidného poistenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
5T/102/2016-263 zo dňa 26.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2016
bol A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E. uznaný za vinného z úmyselného ublíženia na zdraví v zmysle
§ 156 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona, za skutkových okolností zo dňa 18.6.2016, kedy v
čase okolo 01.00 hod. v C. D. E., na cyklistickom chodníku smerujúcom z mesta C. D. E. do jeho

mestskej časti s názvom H., pod vplyvom alkoholu pristúpil k poškodenému, poistencovi žalobcu I.
J., nar. XXXX, ktorý tadiaľ náhodne prechádzal a s uzavretou päsťou ho bezdôvodne udrel do oblasti
ľavého oka, pričom v dôsledku toho, že mal poškodený nasadené dioptrické okuliare, mu žalovaný
týmto úderom spôsobil ťažké ublíženie na zdraví. Ťažké ublíženie na zdraví poškodeného — strata
jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, ktoré bolo poškodenému spôsobené
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bolo zo strany žalobcu posúdené a s účinnosťou od
27.8.2016 bol poškodenému priznaný v dôsledku tohto úrazu invalidný dôchodok. Z potvrdenia žalobcu

zo dňa 23.6.2025 vyplýva, že za obdobie od 6.7.2024 do 5.7.2025 bolo poškodenému na dôchodkových
dávkach vyplatených celkom 2.615,57 €. Vyplatením dávok dôchodkového poistenia vzniklo v zmysle §
238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobcovi právo na náhradu škody voči žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného výzvou č. 25/2025 zo dňa 24.6.2025, aby v lehote 30 kalendárnych dní odo
dňa doručenia výzvy dobrovoľne splnil povinnosť nahradiť predmetnú škodu alebo žiadal v tejto lehote
o možnosť schválenia splátkového kalendára. Žalovaný v lehote neuhradil ani časť pohľadávky.

3. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to:
- Potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 23.6.2025 + prílohy: rozpis
vyplatených dôchodkových dávok,
- právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5T/102/2016-263 zo dňa 26.10.2016,4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 14C/37/2025-14 zo dňa 30.10.2025, ktorým návrhu žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel.

5. Z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanému, súd uznesením č.k.
14C/37/2025-42 zo dňa 8.1.2026 vydaný platobný rozkaz č.k. 14C/37/2025-14 zo dňa 30.10.2025 zrušil.

6. Napriek šetreniu sa súdu lustráciou v príslušných registroch - Registri obyvateľov SR, Sociálnej

poisťovni, ZVJS a dotazom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Meste
Spišská Nová Ves a OO PZ Spišská Nová Ves nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného.
Žalovaný je prihlásený v Registri obyvateľov SR od 14.12.2004 k trvalému pobytu na adrese: C. D.
E., F. G. XXXX/XX, prechodný pobyt ani pobyt v zahraničí hlásený nemá. Zo správy Obvodného
oddelenia PZ Spišská Nová Ves zo dňa 15.11.2025 súd zistil, že žalovaný žije v D. na nezistenej
adrese. Príbuzní nemajú žiaden kontakt. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves

zo dňa 16.12.2025 bolo zistené, že žalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky.
Mesto Spišská Nová Ves v správe zo dňa 16.12.2025 uviedlo, že žalovaný je evidovaný na adrese
trvalého pobytu, prechodný pobyt evidovaný nemá a kde sa zdržiava mestu nie je známe. Úrad práce,
sociálnychvecíarodinySpišskáNováVesvsprávezodňa17.12.2025uviedol,žežalovanýniejevedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vyradený z evidencie dňa 27.11.2018 z dôvodu,

že prestal spĺňať podmienku uchádzača o zamestnanie v zmysle zákona. V databáze má uvedenú
adresu trvalého pobytu. Na oznámený telefonický a emailový kontakt žalovaný nereagoval. Súdu sa
nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na uvedenú adresu, ani zistiť terajší skutočný pobyt žalovaného.
Z uvedených dôvodov súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a
poučením prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom

podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). K žalobnému
návrhu sa žalovaný nijako nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 23.3.2026, na ktoré riadne predvolal žalobcu
a žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedených

dôvodov súd pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP.

8. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe a navrhol, aby súd
žalobe vyhovela zaviazal žalovaného na náhradu škody z titulu vyplatenia dávok invalidného dôchodku
poškodenému I. J. vo výške 2.615,57 €.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi (viď bod
3. odôvodnenia rozsudku) a na základe toho zistil tento skutkový stav:

10. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5T/102/2016-263 zo dňa

26.10.2016 mal súd preukázané, že žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona.

11. Z Potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, vydaného Sociálnou poisťovňou
ústredie, Bratislava dňa 23.6.2025 súd mal preukázané, že poškodenému I. J. boli v dôsledku vyššie

uvedeného protiprávneho konania žalovaného žalobcom vyplatené dávky dôchodkového poistenia za
obdobie od 6.7.2024 do 5.7.2025 v celkovej výške 2.615,57 €.

12. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),

každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa § 13 ods. 2 písmeno b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, z dôchodkového
poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to z

invalidného poistenia 1. invalidný dôchodok, 2. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, 3. sirotský
dôchodok.

20. Podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
(1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou

dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa
potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
(2) Škoda podľa odseku 1 nie je dávka vyplatená poberateľovi dávky v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania.
(3) Treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je

úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
(4) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány verejnej
správy, fyzické osoby a právnické osoby povinné bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej
poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované
doklady a oznamovať potrebné údaje.

(5) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov
odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím
desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

(6) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa
osobitného predpisu.
(7) Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody podľa odseku 6, ak
a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku
škody,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby
povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu
práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,
c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by
bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

(8) Ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby podľa tohto zákona, splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný dôchodok, právo Sociálnej poisťovne
na náhradu škody zaniká.

21. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.22. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie. V prvom rade sa preto súd zaoberal tým, či na strane žalovaného sú splnené tieto

predpoklady.

23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zo strany žalobcu došlo k výplate sumy vo výške 2.615,57
€ poškodenému I. J., ako invalidného dôchodku za obdobie od 6.7.2024 do 5.7.2025. Žalovaný
výplatu tejto sumy žalobcom poškodenému nespochybnil a samotné listinné dôkazy, ktoré súdu žalobca

predložil, výplatu tejto sumy a v príslušnej výške potvrdzovali.

24. Tieto dávky boli poškodenému vyplatené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
nakoľko mu vznikol právny nárok na ich vyplatenie. Vyplatením uvedených dávok dôchodkového
poistenia vzniklo žalobcovi následne v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení právo voči žalovanému na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok, v dôsledku

zavineného protiprávneho konania žalovaného, samozrejme pokiaľ toto bolo vykonaným dokazovaním
preukázané a zároveň bola preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody
spočívajúcej vo výplate vyššie uvedenej dávky.

25. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5T/102/2016-263 zo dňa 26.10.2016, uznaný za vinného z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
tým, že dňa 18.6.2016 v čase okolo 01:00 hod. v C. D. E., na cyklistickom chodníku smerujúcom z mesta
C. D. E. do jeho mestskej časti zvanej H., pod vplyvom alkoholu pristúpil k poškodenému I. J., ktorý tadiaľ
náhodne prechádzal a uzavretou päsťou ho bezdôvodne udrel do oblasti ľavého oka, pričom poškodený

mal nasadené okuliare, ktoré mu úderom päsťou poškodil, čím I. J. podľa znaleckého posudku spôsobil
pomliaždenie mäkkých tkanív okolo očnej oblasti vľavo a v dôsledku poškodenia okuliarov mu spôsobil
aj pomliaždenie očnej gule vľavo s roztrhnutím a odlúpnutím sietnice ľavého oka, tržnú ranu rohovky
ľavého oka s preniknutím do prednej očnej komory s roztrhnutím a prolapsom dúhovky cez ranu v
rohovke, so stratou šošovky a s následným vytečením sklovca, teda zranenie ťažké s dobou liečenia a

práceneschopnosti v trvaní minimálne 84 dní, čím spôsobil poškodenému dlhotrvajúcu poruchu zdravia
a poškodenie dôležitého orgánu ľudského tela - ľavého oka, čím inému úmyselne ublížil na zdraví a
spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.

26. Súd mal tiež za preukázané aj skutočnosť, že poškodenému I. J. boli v dôsledku vyššie uvedeného

protiprávneho konania žalovaného žalobcom vyplatené dávky dôchodkového poistenia za obdobie od
6.7.2024 do 5.7.2025 v celkovej výške 2.615,57 €.

27. Skúmanie protiprávneho konania žalovaného zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom
konaní a jeho prípadne posúdenie inak nebolo teda možné.

28. Súd tiež uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku z 29. apríla 1992 sp.zn. 2 Cz 16/92, uverejnenom v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993 vyslovil
právny záver : „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní
o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou

zavinenia predpokladaným trestným zákonom". Obdobné závery vyslovil najvyšší súd v uznesení zo 17.
mája 2012 sp.zn. 1 Obdo 41/2011, pričom vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného
v jeho náleze z 23. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011: „rozsah viazanosti všeobecného súdu
rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,

resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal." Teda pokiaľ je znakom
skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody,
potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody
spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný

názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1
OSP, resp. § 193 ods. 1 CSP totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade
škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odcudzujúcim rozsudkom trestného súdu
(jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdeniapáchateľa za tento trestný čin. Napokon obdobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. júna
2016 sp.zn. 3 Obo 18/2015.

29.Ovzťahpríčinnejsúvislostiidevtedy,akškodavzniklanásledkomprotiprávnehoúkonuškodcu,t.j.ak
jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané, že nebyť
protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť

pretopriamy,bezprostredný,neprerušený;nestačí,akjeibasprostredkovaný.Škodlivýnásledoknemusí
byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už
z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého
následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj
R 21/1992).

30. Príčinná súvislosť, ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu, je v Občianskom zákonníku
(§ 420 ods. 1) zašifrovaná v pojme „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú
situáciu konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila
v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah.

31. Súd mal teda v konaní preukázané tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu, ktorý sa domáhal
náhrady vyplatených dávok vyplateného invalidného dôchodku poškodenému I. J., ktorý mu bol priznaný
skrz príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom, za ktorý bol žalovaný rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves č.k. 5T/102/2016-263 zo dňa 26.10.2016 právoplatne uznaný vinným, a to za

prečin ublíženia na zdraví, čím inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.
Tohto prečinu sa dopustil voči I. J., ktorému boli následne za obdobie od 6.7.2024 do 5.7.2025 vyplatené
dávky dôchodkového poistenia, a to invalidného dôchodku vo výške 2.615,57 €, pričom výšku škody
mal súd preukázanú potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, čím došlo podľa
názoru súdu k splneniu všetkých zákonom č. 461/2003 Z. z. požadovaných predpokladov na vznik

nároku na náhradu škody. Nakoľko súd nemal pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku nároku, t.j. v
skutočnosti, že boli vyplatené dávky invalidného dôchodku poškodenému, a žalobcovi svedčal nárok
na náhradu, súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na plnenie, pričom
určil paričnú lehotu na plnenie.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
t.j. podľa pomeru úspechu strán. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd
voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
vzhľadom na dvojinštančnosť konania o rozhodovaní o trovách konania, o výške náhrady rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.