Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Branislav Lečko, PhD.
Legislation area – Rodinné právo – Rozvod
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/1/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5126200093
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5126200093.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsudcomJUDr.BranislavomLečkom,PhD.,vprávnejvecinavrhovateľa
– manžela A. B., C. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/X, občana Slovenskej
republiky, a manželky A. B., C. H., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/X, občianky
Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej
I. B., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko D., E. F. G. XXXX/X, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode manželstva,
na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 23. 3. 2026 , takto
r o z h o d o l :
I. Súd m a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľa – manžela A. B., C. B., nar. XX. X.
XXXX a manželky A. B., C. H., nar. XX. X. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa X. XX. XXXX v D. - J.,
zapísané v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA D., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX,
r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j enasledovnú
r o d i č o v s k ú d o h o d u,
uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:
Súd maloletú I. B., nar. X. X. XXXX,
z v e r u j e,
na čas po rozvode manželstva, do osobnej starostlivosti matky A. B..
III. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec A. B. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej I. B. sumou 250 EUR mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva (výrok č. I. tohto rozsudku).
V. Súd, na základe dohody rodičov, n e u p r a v u j es t y k otca A. B. s maloletou I. B..
VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7. 1. 2026, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 7. 1. 2026
domáhal, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželkou dňa X. XX. XXXX v D. - J., zapísanév knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA D., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové
číslo XXX.
2. Rodičia predložili súdu rodičovskú dohodu (ktorú navrhli súdom schváliť), ktorej obsahom bolo
zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, styk otca s maloletým dieťaťom neupravený
a otec sa zaviazal prispievať výživným pre maloleté dieťa sumou 250 EUR mesačne.
3. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzavreli manželstvo z lásky, spočiatku ho bolo
možné označiť za vcelku harmonické. Za dôvod rozvratu manželstva považuje časté manželské
nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné
otázky spolužitia partnerov v manželstve. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok,
ktoré viedli postupne k tomu, že ich vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila láska
a vzájomná dôvera. V súčasnosti sú citové väzby medzi nimi ako manželmi úplne ochladnuté, nevedú
intímny život, nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo sa obnoviť nedá, vzťahy medzi nimi sú vážne
a trvalo rozvrátené. Je len formálnym zväzkom a neplní svoj účel. Preto ho navrhol rozviesť.
Podniká ako živnostník. Jeho mesačný príjem je cca 3 400 EUR v hrubom. Okrem príjmu zo živnosti
nemá žiadne iné pravidelné príjmy. Navrhol určiť výživné pre maloleté dieťa 250 EUR mesačne.
Nad rámec navrhovanej vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa dobrovoľne a časovo
obmedzene zabezpečuje úhradu mesačných nákladov na telefón maloletého dieťaťa vo výške približne
20 EUR, úhradu poistného vo výške približne 30 EUR mesačne, a to do obdobia dovŕšenia 20. roku veku
maloletéhodieťaťa,resp.dočasu,kýmsamaloletédieťanestanezárobkovočinným.Zároveňdeklaroval
ochotu primerane sa podieľať na úhrade školských a mimoškolských aktivít maloletého dieťaťa podľa
aktuálnych možností a po vzájomnej dohode rodičov.
4. Navrhovateľ – manžel sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť
písomne ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti.
5. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti navrhovateľa – manžela.
6. Manželka – matka vo výpovedi na pojednávaní navrhla manželstvo rozviesť a schváliť predloženú
rodičovskú dohodu tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti, styk otca
s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť a navrhla určiť výživné pre maloleté dieťa 250 EUR mesačne,
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Poukázala na písomný návrh na rozvod manželstva a dôvody v ňom uvedené. Manželstvo fungovalo asi
pred 6. rokmi. Manžel začal pracovať v zahraničí, nastalo odcudzenie. V súčasnosti spolu nehospodária,
nemajú spoločné záujmy, navzájom si ako manželia nepomáhajú. Manžel má priateľku, to je základná
príčina rozvratu manželstva. O odbornú pomoc záujem nemá a ani manžel. Maloletá dcéra o tom, že
sa koná o rozvode manželstva vie a je s tým uzrozumená. Manželstvo je len formálne, neplní žiaden
spoločenský účel. Rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Manžel odišiel
zo spoločnej domácnosti, býva v rodinnom dome, ktorý si zobral do podnájmu, odvtedy sa už spoločná
domácnosť neobnovila. Manželstvo je trvale vážne rozvrátené, nie je možné ho obnoviť.
Z manželstva pochádzajú dve deti, syn H. B.- je už plnoletý a zaopatrený, býva s ňou aj s maloletou I.
v spoločnej domácnosti. Má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej I., rovnako aj manžel. Jej zdravotný
stav, aj dieťaťa, je dobrý. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý patrí do BSM. V tomto byte v súčasnosti býva
ona, maloletá I. a plnoletý syn, nikto iný. Syn prispieva na bývanie 120 EUR mesačne. Výdavky za tri
osoby na bývanie sú cca asi 300 EUR mesačne. Jej osobné výdavky, okrem výdavkov na bývanie a pre
dieťa sú mesačne asi 450 EUR. Ako manželia splácajú hypotekárny úver, mesačná splátka je 360 EUR.
Splátku platí manžel. Zobrala si pôžičku na auto v celkovej výške 16.000 EUR a mesačná splátka je
250 EUR, iné úvery nemajú. V BSM majú byt, v ktorom bývajú, záhradnú chatku a motorové vozidlo. Iný
majetok v BSM nemajú. Majetok vo výlučnom, ani v podielovom spoluvlastníctve nemá. Nevie o tom, že
by manžel mal majetok, ktorý by mu patril do výlučného alebo podielového vlastníctva. Je zamestnaná
v pracovnom pomere ako mzdárka a personalistka s čistým mesačným príjmom za posledný rok cca
1.200 EUR, uplatňuje si aj daňový bonus a ešte poberá prídavok na jedno mal. dieťa 60 EUR. Má ešte
príjem z dohody o vykonaní práce priemerne mesačne 700 EUR, iný príjem nemá.Maloletá I. nastúpila v septembri 2025 do II. ročníka strednej školy. Cestovné do školy je asi 20 EUR
mesačne, v škole sa stravuje, čo stojí mesačne 40 EUR, strava doma 150-200 EUR, oblečenie 100 EUR,
hygienické a iné základné potreby 40 EUR, chodí na tanečný krúžok, čo mesačne stojí asi 13 EUR, iné
voľnočasové aktivity asi 30 EUR, výdavky v škole cca 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 10-15 EUR,
mobil 20 EUR. Iné výdavky s dcérou nemá. Celkové mesačné výdavky na I. sú mesačne asi 400 EUR.
S manželom sa dohodli, že mimoriadne odôvodnené výdavky, na ktorých sa dohodnú, budú hradiť v 1-
ci. Manžel ešte výživné neplatí, teraz dáva dcére vreckové, iné veci nekupuje.
Manželov zdravotný stav je dobrý. Pracuje v zahraničí v Nemecku ako živnostník v oblasti stavebníctva
a jeho čistý mesačný príjem zo živnosti je cca 2 800 EUR netto. V súčasnosti manžel spláca splátku
hypotekárneho úveru, platí aj náklady na bývanie. K jeho osobným výdavkom sa vyjadriť nevedela.
MaloletáI.savyjadrujetak,žechcebyťzverenádojejosobnejstarostlivostiasotcomsachcepravidelne
stretávať podľa dohody.
7. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní navrhla schváliť rodičovskú dohodu. V starostlivosti
o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.
8. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5. 10. 2002 v Žiline - Závodí,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev MATRIČNÉHO ÚRADU MESTA D., zväzok XX, ročník XXXX,
strana XXX, poradové číslo XXX.
Z rodného listu z knihy narodení matričného úradu mesta K. L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XXX mal súd preukázané, že z manželstva pochádza maloletá I. B., nar. X. X. XXXX.
Manželia majú spoločné bydlisko D., E. F. G. XXXX/X.
Zo správy o príjme matky mal súd preukázané, že jej príjem je od decembra 2024 do novembra 2025
v sume 1409,70 EUR netto. Matka poberá daňový bonus 50 EUR mesačne a prídavok na jedno maloleté
dieťa 60 EUR mesačne.
Príjem manželky matky z dohody o vykonaní práce je cca 700 EUR mesačne.
Zdaňovéhopriznaniaotca(živnostník)zarok2024vyplýva,žejehopríjmyboli37616,50EURavýdavky
31 296,50 EUR.
Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka býva s maloletým dieťaťom aj
plnoletým synom v trojizbovom byte. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Maloleté
dieťa sa vyjadrilo, že v prípade rozvodu manželstva chce byť zverené do osobnej starostlivosti matky
a s otcom sa chce pravidelne stretávať.
Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov manžela otca vyplýva, že má
stredoškolské vzdelanie s maturitou, jeho zdravotný stav je dobrý, je živnostník, vlastní motorové vozidlo
a motocykel, trojizbový byt a záhradnú chatku v BSM, uviedol príjem 2 800 EUR mesačne netto, osobné
výdavky uviedol v sume 1 962 EUR, vrátane splátky úveru 439 EUR mesačne.
Z vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomerov manželky - matky vyplýva, že má
stredoškolské vzdelanie s maturitou, jej zdravotný stav je dobrý, vlastní v BSM majetok - osobný
automobil a trojizbový byt, jej čistý mesačný príjem je asi 2 000 EUR netto, osobné výdavky má asi
880 EUR.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.
Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých,
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§18Zákonaorodineaozmeneadoplnení niektorýchzákonovč.36/2005Z.z.vzneníneskorších
predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manželky, kolíznej opatrovníčky
a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený
nasledovný skutkový stav veci:
11. K návrhu na rozvod manželstva:
Účastníci konania uzavreli manželstvo v roku 2002. Pochádzajú z neho dve deti, plnoletý a zaopatrený
syn a maloletá dcéra I.. Manželia zhodne uviedli, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené, nie je
možné ho obnoviť. Je len formálnym zväzkom. Dlhodobo nebývajú v spoločnej domácnosti, intímne
sa nestýkajú. Navzájom si nepomáhajú, nemajú spoločné záujmy. O odbornú pomoc nemajú záujem.
Maloleté dieťa o rozpade manželstva rodičov vie. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s matkou
a plnoletým bratom.
Podľa názoru súdu, k rozvratu manželstva dochádzalo postupne, v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov,
rozdielnych názorov na bežné otázky a následného narastajúceho vzájomného odcudzenia, k čomu
prispelo aj podnikanie manžela v zahraničí.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené,
· manželstvo dlhodobo neplní svoj účel,
· od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
· rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa,
a preto ho rozviedol.
Manželstvo súd vyhodnotil ako formálne. Manželia nemajú spoločné záujmy, v zásade spolu
nehospodária. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia riadneho
manželského spolužitia.
Súd samozrejme prihliadol aj na záujem maloletého dieťaťa. Zrušením manželstva nebude vyrastať v
disfunkčnej rodine a v zásade dôjde len k zosúladeniu faktického stavu, so stavom právnym.
Keďže predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletým dieťaťom, súd obligatórne upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode.
12. K úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva:
Rodičia aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. O úprave práv a povinností uzavreli rodičovskú dohodu,
ktorú navrhli súdu schváliť. Súd rodičovskú dohodu preskúmal, či je v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa.
V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. V súčasnosti sa stará o maloleté dieťa
matka, otec podniká v zahraničí. Maloleté dieťa prejavilo názor, aby bolo zverené do starostlivosti matke
a s otcom sa chce stretávať podľa dohody rodičov.
Preto súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, čo je v súlade s názorom maloletého
dieťaťa a bude tým zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia. Keďže obidvaja rodičia
majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, budú ho obidvaja zastupovať a spravovať
jeho majetok. Súd preto schválil v tejto časti rodičovskú dohodu. Styk otca s maloletým dieťaťom súd
neupravil, rodičia (po zohľadnení názoru maloletého dieťaťa), sa na realizácii tohto práva otca a dieťaťa
vedia dohodnúť.
Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti výšky výživného pre maloleté dieťa v sume 250 EUR
mesačne, ktoré bude otec poukazovať matke, každý mesiac vopred, od nadobudnutia právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva. Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z toho, že rodičia majú
len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej I., ich zdravotný stav, aj zdravotný stav maloletého dieťaťa
je dobrý, dieťa má primerané výdavky zodpovedajúce veku. Súd prihliadol aj na majetkové pomery
rodičov, splátky úverov. Otec poskytuje okrem výživného maloletému dieťaťu aj iné plnenia, zaviazal saprispievať aj na mimoriadne odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa. Súd prihliadol aj na to, že matka
si uplatňuje daňový bonus a poberá prídavok na dieťa. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa už ustupuje
do úzadia (so zreteľom na vek dieťaťa), avšak matka poskytuje dieťaťu bývanie a zabezpečuje aj iné
potreby (stravovanie a podobne). Súd na túto skutočnosť prihliadol. Pri posudzovaní výšky výživného
súd vychádzal z príjmu otca cca 2 800 EUR mesačne netto, príjmu matky cca 2 000 EUR mesačne netto
a z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa 500 EUR mesačne (bez podielu na výdavkoch na bývaní).
Keďže súd dospel k záveru, že uzavretá rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,
schválil ju.
13. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak
je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Súd nemal takéto okolnosti za preukázané.
Účastníci konania ani náhradu trov konania nežiadali.
Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnejobrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutiapodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľa zákonač. 233/1995Z.z.o súdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol
primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.
V prípade rozhodnutia súdu (alebo výroku rozhodnutia), ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté
dieťa (najmä zverenie, styk, zastupovanie, správa majetku) alebo iná, ako peňažná povinnosť vovzťahu k maloletému dieťaťu, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať sa výkonu práv
a povinností upravených vo vykonateľnom rozhodnutí súdu, a to návrhom na výkon rozhodnutia vo
veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.