Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203960
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4324203960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. XXXX/XX, D., zastúpenej spoločnosťou LAWIKON s. r. o., so sídlom Gajova 4,
Bratislava, IČO: 56 578 849, proti otcovi navrhovateľky B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G.
XXX/X, H. I., zastúpenému JUDr. Jánom Ondrášikom, advokátom so sídlom Ul. F. Hečku 34/A, Levice, v
konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Levice č.k. 6Pc/51/2024 – 223 zo dňa 28.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 28.04.2025 Okresný súd Levice výrokom I. zaviazal otca povinnosťou prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 305 eur mesačne vždy do 16. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky
počnúc dňom 15.11.2024, výrokom II. zaviazal otca povinnosťou zaostalé výživné za obdobie od

15.11.2024 do 28.04.2025 v sume 147,56 eur zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Výrokom III. vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

2.
Podľaodôvodneniarozsudkusanavrhovateľka(ďalejajako„oprávnená“)návrhomdoručenýmsúdudňa

15.11.2024, doplneným dňa 23.01.2025, domáhala určenia výživného zo strany jej otca vo výške 450 eur
mesačne vždy do 16. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred počnúc dňom podania návrhu na
súd.Svojnávrhodôvodnilatým,žeaktuálnevakademickomroku2024/2025ještudentkoubakalárskeho
študijného programu klasická archeológia so združeným štúdiom filozofie na Filozofickej fakulte Karlovej
UniverzityvPrahe,kdeštuduještúdiumdennouformouazároveňještudentkoubakalárskehoštudijného
programu Fakulty chemicko-inžinierskej Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe.
Je toho názoru, že keďže študuje naraz viaceré odbory, nie je možné vzhľadom na túto vyťaženosť

pracovať, a to čo i len na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Býva sama v prenajatom byte v
E., kde uhrádza mesačný nájom v sume 583,- €, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté všetky poplatky za
energie (voda, elektrina, internet a pod.). Suma spolu so všetkými výdavkami za bývanie je mesačne vo
výške 683,- €. Vzhľadom na vyťaženosť súvisiacu so štúdiom, chodí do miesta svojho trvalého bydliskaiba jedenkrát do mesiaca, pričom lístok na vlak z E. do D. a späť je vo výške približne 50,- €. Nakoľko je
študentkou českej univerzity, nemá nárok na zľavnené cestovné vo výške 100 % na území Slovenskej
republiky. Náklady na mesačné cestovné v E. sú v sume 5,20 €. Jej ďalšie priemerné mesačné výdavky

okrem bývania a cestovného sú: škola (knihy, skriptá, pomôcky) v sume 15,- €, životné poistenie v sume
20,39 €, strava 180,- €, oblečenie/obuv 30,- €, kozmetika/hygienické potreby 20,- €, voľný čas 30,- € a
vitamíny/lieky v sume 10,- €. Spolu je to suma 994,- €. Ako ďalej uviedla navrhovateľka, je zdravá a nemá
zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Absolvuje bežné prehliadky u lekárov a užíva
bežné vitamíny (C, D, B, zinok, selén, magnézium). Vzťah medzi ňou a jej otcom je narušený po tom, čo

sa dozvedela o nevere otca voči jej matke. Otec v mesiaci apríl 2024 opustil jej matku, čo navrhovateľka
do dnešného dňa zvláda ťažko a s otcom nekomunikuje. V mesiaci jún a júl 2024 jej zaslal otec výživné
v sume 180,- €, v mesiaci august 2024 sumu 200,- €, v mesiaci september a október 2024 sumu 220,-
€ a v mesiaci november 2024 sumu vo výške 280,- €. Navrhovateľka je toho názoru, že uvedená suma
je nepostačujúca na pokrytie jej mesačných výdavkov. V súčasnosti preto matka ako aj starí rodičia
navrhovateľky jej finančne pomáhajú, aby riadne mohla dokončiť štúdiu v Prahe. Má vedomosť o tom,

že jej otec zarába mesačne okolo 1.300,- €. Keďže otec sa o ňu osobne nezaujíma a nekontaktuje ju,
domnieva sa, že je namieste žiadať, aby ho súd zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti nad rámec
Metodiky MS SR, teda vo výške 450,- €. Uvedená suma by pokryla polovicu jej základných životných
potrieb, pričom druhú polovicu bude znášať matka, čím by došlo k odbremeneniu finančnej pomoci zo
strany starých rodičov.

Otec (ďalej aj ako „povinný“) s návrhom nesúhlasil a uviedol, že štúdiom oprávnenej osoby na dvoch
vysokých školách v rozdielnych študijných odboroch nemôže byť akokoľvek dosiahnutý sledovaný
cieľ, ktorým je nepochybne príprava na budúce povolanie, a preto poukázal na to, či je naozaj
nevyhnutné, aby študovala dva rozdielne študijné odbory, sústavne sa pripravovala až na dve povolania
a dobrovoľne sa tak vzdávala zárobkovej činnosti. Podľa jeho názoru takéto konanie oprávnenej

nemôže byť za žiadnych okolností akceptované a pripočítané ako negatívum povinnému. Pokiaľ by sa
oprávnená štúdiom sústavne pripravovala iba na jedno povolanie, mala by dostatok časového priestoru
na dosiahnutie aspoň minimálneho príjmu. Jeho dcéra naviac býva v E., kde je nepochybne mnoho
pracovných príležitostí s dostatočne vysokým finančným ohodnotením. Brigádnická práca síce nárok
na určenie výživného nevylučuje, môže však mať zásadný vplyv na jeho výšku, najmä s ohľadom na

príjmové pomery a životnú úroveň povinného. Poukázal aj na to, že jeho dcéra býva v prenajatom byte v
E., za ktorý uhrádza mesačný nájom s energiami v sume 683,- €. Podľa jeho vedomostí oprávnená býva
vo vyhľadávanej lokalite v širšom centre mesta (E. X - J.) s vysokými cenami nájmu, kde má prenajatý
plne zariadený byt a ktorý užíva sama bez spolubývajúcej osoby. Má za to, že nie je nevyhnutné,
aby bývala sama v prenajatom byte s vysokou cenou nájmu, nakoľko má možnosť zabezpečiť si

lacnejšie a dostupnejšie ubytovanie. Najmä môže bývať na vysokoškolských internátoch, ktorý by jej
bol vzhľadom k vzdialenosti od trvalého bydliska takmer s určitosťou pridelený. Žiadosť o pridelenie
ubytovania na internáte počas doterajšieho štúdia však nikdy nepodala, čo zdôvodnila iba tým, že má
rada svoje súkromie. V prenájme je od začiatku štúdia. V zmysle platného cenníka za ubytovanie na
internátoch Univerzity Karlovej vychádza cena ubytovania od 96 CZK do 409 CZK (podľa aktuálneho

výmenného kurzu od 3,83 € do 16,31 €) za jeden ubytovací deň. Cena je kalkulovaná v závislosti od typu
izby a lokality internátu. Najvyššia cena je za nadštandardnú izbu a ďaleko prevyšuje ceny ostatných
ubytovacích jednotiek. Už len pri ustálení priemernej ceny za jeden ubytovací deň na internáte vo výške
10 €, by si podľa jeho názoru oprávnená zminimalizovala náklady za bývanie o viac ako polovicu. Má za
to, že oprávnená zaujala vo vzťahu k svojim životným nákladom laxný prístup. Bezdôvodne a z vlastnej

iniciatívy študuje rozdielne študijné odbory na dvoch vysokých školách, čím sa sama vzdáva možnosti
čiastočného pokrytia svojich vysokých životných nákladov (pokiaľ teda poukazuje na svoju vyťaženosť).
Tieto náklady si pritom spôsobuje sama svojvoľným odmietaním bývania na vysokoškolskom internáte.
Zhoršený vzťah s dcérou a najmä jej nepriazeň a nevraživosť voči jeho osobe v dôsledku rozvratu
manželstva si uvedomuje. Na jeho správy oprávnená odpisovala len veľmi stroho až antagonisticky.

Je zamestnaný v spoločnosti K. L., G., ako údržbár. Dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca
1.200 € netto. Iný príjem nemá. Má však inú vyživovaciu povinnosť k svojej druhej dcére plnoletej J. B.,
ktorej prispieva na výživu sumou 250 € mesačne. Býva v rodinnom dome v H. I., ktorý patrí do masy BSM
s bývalou manželkou. Jeho odôvodnené výdavky na bývanie sú nasledovné: elektrina - 220 €/mesačne,
vodné a stočné - 30 €/mesačne (aktuálnym vyúčtovaním ešte nedisponuje, vzhľadom k predchádzajúcej

nízkej spotrebe suma v predloženom vyúčtovaní nezodpovedá realite), daň z nehnuteľností a poplatok
za vývoz TKO - 91 €/ročne. Iné odôvodnené výdavky povinného sú: strava - cca 120 €/mesačne,
hygienické a čistiace prostriedky - 30 €/mesačne (spojené aj s údržbou domu), telefón + internet - 26
eur/mesačne, PHM - cca 150 €/mesačne (kvôli väčšej vzdialenosti do zamestnania najazdí mesačneviac ako 1800 km), PZP - 105 €/ročne (povinný vlastní staršie OMV, r.v. 1990), servis a údržba vozidla
- 500 €/ročne, daň z nehnuteľností a poplatok za vývoz TKO - 229 €/ročne (jedná sa o aspoň malú
finančnú výpomoc, daň a poplatok za vývoz TKO platí za nehnuteľnosť v D., v ktorej sa zdržiava aj

oprávnená). Svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej si plní dobrovoľne, riadne a včas. Každý
mesiac jej posiela bankovým prevodom sumu 280 €. Občasne jej prispeje aj nad rámec výživného (napr.
sviatok, Mikuláš a pod.), avšak len v rámci svojich možností. Poukázal na to, že z jeho pomerov je
zrejmé, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje podieľať sa na výživnom vo vyššej miere. Zamestnanie
s lepším finančným ohodnotením si nájsť nedokáže. Vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, skúsenosti a

dosiahnutú pracovnú prax dosahuje adekvátny príjem. Dokonca musí do zamestnania dennodenne
dochádzať z miesta trvalého pobytu. V M. H. I., by si s určitosťou nedokázal nájsť zamestnanie na
obdobnej pracovnej pozícií s približne rovnakým platovým ohodnotením. Naviac má zdravotné problémy
s chrbticou (zlá hybnosť), je neurologicky liečený. Od ošetrujúcej lekárky mu nie je odporúčané dvíhať
a nosiť ťažké bremená. Pri výkone svojho povolania sa však ťažšej manuálnej práci nevyhne a pracuje
aj napriek bolestiam. Kvôli zdravotnému stavu musí užívať predpísané lieky (napr. Afamil). Vzhľadom k

tomu nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá odôvodneným
potrebám oprávnenej a jeho príjmovým pomerom a výdavkom. Navrhol, aby súd určil výživné vo výške
250 € mesačne, ktorého výška je v nižšom rozsahu než aktuálne platí z dôvodu, že po odpočítaní
všetkých jeho mesačných výdavkov mu ostáva len zanedbateľná čiastka.

3.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice zo
dňa 15.10.2024 pod č.k. 10P/122/2024-86, právoplatným dňa 04.11.2024 bolo manželstvo rodičov
navrhovateľky rozvedené a schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá J. B., nar. XX.XX.XXXX
(sestra navrhovateľky) na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal

prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne, vždy do 16. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Navrhovateľka bola už v
tom čase plnoletá.
Navrhovateľka je v akademickom roku 2024/2025 študentkou 3. ročníka bakalárskeho študijného
programu Klasická archeológia so združeným štúdiom Filozofie vyučovaného prezenčnou formou na

Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a zároveň 1. ročníka bakalárskeho študijného programu
Chémia prezenčnou formou na Fakulte chemicko-inžinierskej Vysokej školy chemicko-technologickej v
Prahe. Počas štúdia býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne uhrádza nájomné 585,30 €, elektrinu
75,14 € a internet 22,11 €. Náklady na mesačné cestovné v E. činia 5,20 €. Vzhľadom na vzdialenosť do
miesta bydliska dochádza raz mesačne, pričom lístok E. - D. a späť stojí cca 50 €. V D. žije v spoločnej

domácnosti v rodinnom dome s matkou a mladšou sestrou, ktorá študuje na gymnáziu v mieste bydliska.
Navrhovateľka nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného či hnuteľného majetku, nemá vlastný príjem.
Z výpisu z účtu, ktorý predložila, sú zrejmé jej bežné výdavky a je odkázané na výživu svojich rodičov.
Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti L. G., kde podľa potvrdenia príjme zo dňa 5.3.2025
za posledných 12 mesiacov dosiahla čistý mesačný príjem v sume 798 € priemerne vrátane daňového

bonusu. Výdavky matky na bývanie (ktoré deklarovala v rozvodovom konaní) predstavujú mesačne
39,58 € voda, 80 € elektrina, 114 € plyn, 135 € ročne komunálny odpad. Na maloletú dcéru vyčíslila
mesačné výdavky na stravu 250 €, kozmetiku 20 €, oblečenie 50 €, vitamíny 15 €, sporenie na stužkovú
10 €, cestovné 10 €, poistka 3,32 €, vreckové a voľný čas 100 €, mobil 24 €. Poberá prídavky na deti
v sume 120 €.

Otecnavrhovateľkyod1.7.2015do11.7.2024prevádzkovalživnosťpodobchodnýmmenom„B.B.N.G.“
nakomplexnústarostlivosťovýťahy(servis,údržba)azároveňbolod15.9.2017vpracovnompomereso
spoločnosťou K. L. D. G. na pozícii údržba. Pracovný pomer otca trvá naďalej, pričom mesačne dosahuje
podľa mzdového listu za 1-12/2024 čistý príjem vo výške 1268 € priemerne. Vo vzťahu k ukončeniu
živnosti predložil mailové oznámenie spoločnosti L. G. L. zo dňa 28.2.2024 o výsledku výberového

konania na „dodávateľa servisných činností pre zdvíhacie zariadenia v skupine L.“, v ktorom bola ako
víťazná vybratá cenová ponuka iného uchádzača (než otca), a následne Dohodu o ukončení zmluvy
o dielo č. 42/2014 zo dňa 9.7.2024 s objednávateľom J. H. L. K. E. F. XXXX E. XX,XX D., Dohodu o
ukončení zmluvy o dielo č. 67/2019 zo dňa 9.7.2024 s objednávateľom J. H. L. K. E. F. XXXX E. XX,XX
D., predmetom ktorých bolo ukončenie zmluvného vzťahu na komplexnú starostlivosť o výťahy z dôvodu

plánovaného ukončenia podnikateľskej činnosti zhotoviteľa. Z výpisu z podnikateľského účtu otca v C.
H. za 1-7/2024 sú zrejmé príjmy z podnikateľskej činnosti v celkovej výške 9910 € (a to v januári 1746 €,
február 1823 €, marec 3231 €, apríl bez príjmu, máj 1493 €, jún 1373 €, júl 244 €). Z osobného účtu otca
rovnako v C. H. za obdobie 1-12/2024 vyplývajú príjmy od zamestnávateľa v priemernej sume 1269 €mesačne. Otec žije v rodinnom dome v H. I., kde hradí náklady s bývaním spojené, ako elektrina 220 €,
voda 30 €, telefón+internet 20 €. Cestovné do práce vyčíslil na 200 € mesačne, stravu 250 € mesačne,
výživné na mladšiu dcéru 250 € mesačne. K ročným výdavkom zahrnul PZP 105,60 €, komunálny odpad

a daň z nehnuteľnosti 91,09 € a komunálny odpad za dom v D. 94,86 €, servis vozidla 500 €.

4.
Súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke súdom upravená resp. určená nebola,
pretože v čase rozvodu rodičov bola už navrhovateľka plnoletá a výživné zo strany otca bolo určené

len k jej maloletej sestre. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci mal súd preukázané, že
navrhovateľka je študentkou denného, prezenčného štúdia v Prahe jednak archeológie v 3. ročníku na
filozofickej fakulte UK a jednak chémie v 1. ročníku na VŠ chemicko-technologickej, s čím náklady na
zabezpečenie jej potrieb sú vyššie ako u jej mladšej sestry študujúcej gymnázium v mieste bydliska už
len s prihliadnutím na dochádzanie s tým spojenú dopravu a ubytovanie. Najvyššou položkou sú náklady
spojené s prenájmom bytu v E., v ktorom navrhovateľka žije sama a platí zaň vrátane energií čiastku

686 € mesačne. Z výpovedí účastníkov je preukázané, že uvedený byt prenajali navrhovateľke rodičia
ešte keď spolu žili a tiež ju obaja podporovali v štúdiu na dvoch vysokých školách, ktorých súčasné
štúdium však pre prácu archeologičky súd za nevyhnutné nepovažuje (i keď v určitom smere pomôcť
samozrejme môže). V tom čase však otec okrem príjmu z pracovného pomeru disponoval aj príjmom
z podnikania, teda v súhrne sa jeho príjem pohyboval na úrovni cca 2700 € mesačne (pracovný pomer

1300 €, podnikanie 1400 €). Navrhovateľke preto aj prispieval na výživu sumou 450 € mesačne a to
do apríla 2024. matka navrhovateľky jej tiež prispieva takouto sumou, pričom však príjem z pracovného
pomeru podľa potvrdenia zamestnávateľa má len vo výške 798 €, aj to s daňovým bonusom, tzn. zjavne
disponuje príjmom vyšším než deklaruje, aby bola schopná hradiť bežné výdavky. Vo februári 2024 otec
ako živnostník nebol úspešný vo výberovom konaní na servis výťahov v spoločnosti L., od ktorej platby

predstavovali prevažnú, podstatnú časť jeho príjmu z podnikania (je zrejmé tiež z podnikateľského účtu).
K strate tohto príjmu tak neprišiel svojim úmyselným zavinením. Následne v júli 2024 ukončil aj dve
zmluvy na servis výťahov v bytovom dome. Od polovice júla 2024 tak otec má príjem len z pracovného
pomeru v sume 1269 € mesačne. Objektívne tak nie je schopný navrhovateľke prispievať sumou 450
€ mesačne, ak má zároveň vyživovaciu povinnosť ku gymnazistke. V tejto súvislosti súd prisvedčil k

argumentácii otca, že navrhovateľka má buď možnosť si nájsť spolubývajúcu alebo ubytovať sa na
internáte, kde sa mesačné sumy za ubytovanie pohybujú od 68 € do 200 €. Náklady navrhovateľky,
ktoré vyčíslila za stravu, oblečenie, kozmetiku, skriptá a pod. súd považuje za absolútne bežné, ničím
prehnané či nadhodnotené. V jej veku je potrebné počítať aj s kultúrnym vyžitím. Navrhovateľka si môže
pomôcť finančne brigádou (čo rodičia zrejme očakávajú), ale vzhľadom na dennú, prezenčnú formu

štúdia väčšinou cez prázdniny a nemožno od nej žiadať, aby tak robila aj počas školského roka, tým
zanedbávala školu a paradoxne by mohlo dôjsť k predlžovaniu štúdia. Majetkové pomery rodičov sú
zatiaľ na rovnakej úrovni, keďže k vyporiadaniu ich BSM ešte nedošlo, každý z nich obýva jeden rodinný
dom a platí náklady s tým spojené. Tvrdeniami účastníkov o ich vzájomnom vzťahu, jeho príčinách a
dôvodoch rozvodu rodičov sa súd bližšie nezaoberal, pretože s prejednávanou vecou nesúvisia.

Súd dospel k záveru, že určená výška výživného je primeraná veku a odôvodneným potrebám
navrhovateľky, pričom jej potreby sú čiastočne kryté aj prídavkom na dieťa a, samozrejme, výživným zo
strany matky. U otca súd vychádzal z jeho príjmu z pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov v
celkovej sume 15220 €, k čomu pripočítal aj príjem z podnikania v období od 4-7/2024 v celkovej sume
3110 €, keďže rozhoduje v apríli 2025. Príjem otca tak činí celkovo 18330 €, t.j. 1527 € mesačne, z čoho

súd postupujúc v zmysle metodiky vydanej MS SR určil výživné v rozsahu 20 % (305 €) prihliadnuc
na druhú vyživovaciu povinnosť otca. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rodičia si musia byť vedomí
neustáleho rastu nákladov na bežný život, nie len svoj, ale aj plnoletého dieťaťa, ktoré sa pripravuje na
svoje budúce povolanie. Na ťarchu navrhovateľky nemôžu byť ani prípadné úvery a pôžičky rodičov, na
ktoré súd neprihliada, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý z rodičov má

predovšetkým povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Na druhej strane však aj deti musia byť
schopné prispôsobiť svoje doterajšie potreby zmenenému/zníženému príjmu rodiča.
Súd výživné určil od podania návrhu, t.j. 15.11.2024. Zaostalosť tak za mesiace 12/24 - 4/2025 sumu
1525 € (305 x 5 mesiacov) a 162,56 € za november 2024 (= 16 dní x 10,16 € na deň); predstavuje spolu

1687,56 €. Od tohto dlhu súd odpočítal, čo otec preukázateľne platil, a to 280 € mesačne x 5,5 mesiaca
= 1540 €. Na zaplatenie teda otcovi ostala čiastka 147,56 €.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 CMP (zákon číslo 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

5.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výrokov I. a II. napadol včasným odvolaním otec navrhovateľky,
viniac súd prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vecne namietal, že súd spôsobom výpočtu výživného dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
zisteniam, čoho následkom je chybne určená výška vyživovacej povinnosti. Podľa názoru povinného
súd prvej inštancie nemal brať do úvahy príjem, ktorý dosahoval z podnikateľskej činnosti za obdobie
od apríla 2024 do júla 2024. Tento príjem povinný v súčasnosti nedosahuje a dosahovať ho ani
nebude. Ako to súd prvej inštancie správne konštatuje, k strate príjmu z podnikania nedošlo jeho

úmyselným zavinením, ale z dôvodu neúspechu vo výberovom konaní o novej zmluve s najbonitnejším
objednávateľom služieb (K. L. D.). Prevádzka nákladnej živnosti kvôli dvom ďalším objednávateľom
služieb (bytové domy) za zanedbateľnú odmenu, by povinného dostala jedine do straty. Živnosť povinný
nemôže vykonávať ani zo zdravotných dôvodov, čo v konaní relevantne preukázal.
Pokiaľ súd prvej inštancie určil rozsah výživného aj z príjmu pozostávajúceho z podnikateľskej činnosti,

mal potom prihliadať aj na jeho výdavky, ktoré ako živnostník musel vynakladať najmä v súvislosti
s kúpou materiálu, čo v konaní viac krát deklaroval. Súd prvej inštancie sa však týmito okolnosťami
nezaoberal.
Povinný mal súčasne za to, že pri hodnotení príjmu z podnikateľskej činnosti je potrebné vziať do úvahy
aj účel požitia zisku. Ten povinný vynaložil na čiastočnú renováciu nehnuteľnosti – rodinného domu v

H. I., čo aj preukázal. Zhodnocoval teda majetok, ktorý do budúcnosti bude vlastniť aj oprávnená, ako
potomok a zákonná dedička v prípade smrti povinného. Súd prvej inštancie posudzoval skutkový stav
protichodne, keď na jednej strane výpadok príjmu zo živnosti akceptoval, avšak na strane druhej určil
rozsah výživného aj z toho príjmu. Ten už povinný nedosahuje a dosahovať ani nemôže. Pre povinného
nie je dlhodobo udržateľné, aby sa podieľal na výžive oprávnenej takto vysokou sumou.

Osobitne namietal konštatovanie súdu, že od oprávnenej nemožno žiadať, aby si počas akademického
roka privyrábala brigádnicky, nakoľko by tým zanedbávala školu a mohlo by dôjsť k predlžovaniu
štúdia. Takéto skutkové zistenie je podľa názoru povinného len hypotetické a nevychádza z reálneho
stavu. Je už bežné a ničím výnimočné, že študenti vysokých škôl si privyrábajú brigádnickou prácou aj
počas akademického roka. Pre oprávnenú by uvedené malo platiť o to viac, že študuje v Prahe a má

vysoké náklady na život a bývanie. Dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nebýva na vysokoškolských
internátoch, ale v prenajatom byte bez spolubývajúcej osoby. To aj s vedomím toho, že povinný už z
objektívnych dôvodov nemôže podnikať a zabezpečovať si vyšší príjem. V brigádnickej práci oprávnenej
nemôžebrániťaništúdiumdvochrozdielnychanavzájomnesúvisiacichvysokýchškôl.Tak,ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, súčasné štúdium dvoch vysokých škôl nie je nevyhnutným. Povinný

nemá v záujme zbaviť sa svojej vyživovacej povinnosti k dcére, napokon tú si riadne a pravidelne plní.
Nemôže však súhlasiť s upravenou výškou výživného. V danom prípade je na mieste určiť výživné podľa
aktuálneho príjmu a jeho reálnych možností.
Odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že :
Otec je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne vždy do 16. dňa v mesiaci

vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 15.11.2024. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta. Žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Alternatívne navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uvádzala, že je vynikajúca študentka, o čom svedčí
fakt, že za svoje výsledky dostala od školy v mesiaci 08/2024 4.000,- CZ = 160,- eur prospechové
štipendium. Z bankových výpisov, ktoré oprávnená predložila, vyplývajú bežné výdavky študentky,
pričom je nesporné, že oprávnená nežije hýrivým životom, neholduje alkoholu, ani žiadnym iným

psychotropným látkam.
Uvádzala, že nežije a ani nikdy nežila v E. v žiadnom luxusnom byte, ako sa to snažil povinný v konaní
dokázať. V zmysle nájomnej zmluvy bolo účastníkom tohto konania známe, že predmetom nájmu bol byt
č. X o dispozícií 1+KK s príslušenstvom, nachádzajúci sa v rodinnom dome o celkovej výmere 25 m2. Zpredloženého výpisu osobného bankového účtu oprávnenej, vedeného v Českej republike vyplývalo, že
matka sústavne za pomoci starej matky finančne podporovali oprávnenú, nakoľko suma, ktorú zasielal
povinný v období od 07/24 – 04/25 rozsahu 180,- eur – 280,- eur, nedokázala finančne pokryť ani len

1 odôvodnených potrieb oprávnenej.
Oprávnená si uvedomuje svoju povinnosť, čo do nástupu na brigádnickú prácu študentov, avšak školské
povinnosti, ktoré sú pre jej budúcnosť v súčasnosti najdôležitejšie, sú neskĺbiteľné s výkonom sústavnej
zárobkovej činnosti. Aj z dôvodu ďalšej finančnej záťaže nepodávala odvolanie proti rozsudku, čo však
povinného nezastavilo, a keďže oprávnenej posielal sumu vo výške 280,- eur a prvostupňový súd ho

zaviazal na úhradu výživného v sume 305,- eur mesačne, je podľa nej skutočne zarážajúce, že sa kvôli
25,- eur odvolal.
Má za to, že prvostupňový súd správne zohľadnil mesačný príjem povinného aj z jeho živnosti, ktorú
ukončil v mesiaci 07/25. V schopnostiach povinného je, aby naďalej vykazoval príjem aj z inej činnosti,
ako zo svojho pracovného pomeru. Oprávnená nesúhlasí s návrhom povinného, čo do zaviazania k
úhrade výživného v sume 250,- eur, nakoľko táto suma nepostačí, bez ohľadu aj na zmenu bývania

v E., ani na 1/2 jej základných životných potrieb. V predmetnej veci považuje za potrebné zohľadniť
skutočnosť, že oprávnená je celý mesiac (s výnimkou 1 víkendu) v E. sama, sama si varí, zabezpečuje si
všetky potreby, výlučne vďaka svojej matke a aj starej matke, ktorá supluje rolu povinného. Navrhovala
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7.
Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho
postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi dospel k záveru o nedôvodnosti
opravného prostriedku odvolateľa.

Podľa zistenia odvolacieho súdu, v rozpore s názorom odvolateľa, súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich
logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil.

8.

Podľa § 62 odsek 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 odsek 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

9.
Odhliadnuc už od toho, že sa javí byť nepodloženým a bez ďalšieho predčasným záver súdu prvého

stupňa o tom, že otec navrhovateľky k strate príjmu z podnikateľskej činnosti, ktorú ukončil v júli
2024 v súvislosti s neúspechom vo výberovom konaní svojho hlavného odberateľa, neprišiel svojim
úmyselnýmzavinením(súdnezisťovalaodvolateľvkonanínepreukazovaldôvodysvojhoneúspechuani
aképotenciálneefektívneúkonyvykonalzaúčelomzachovaniapríjmu,nahradeniavýpadkuodberateľov
a pod.), odvolací súd sa nemôže stotožniť s námietkou odvolateľa týkajúcou sa neprimeranosti výšky

stanovenej vyživovacej povinnosti jeho príjmu z pracovného pomeru.
Odvolateľ v priebehu konania v podaní zo dňa 14.2.2025 vyčíslil svoje priemerné mesačné náklady na
cca 635 eur ( po odpočítaní sumy 19 eur mesačne, resp. 229 eur ročne vynakladanej podľa jeho tvrdenia
ako výpomoc na úhradu dane a poplatku za vývoz TKO za nehnuteľnosť užívanú matkou navrhovateľky,ktorá nemôže mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči dieťaťu ), ktoré s jeho vyživovacou
povinnosťou k obom deťom v celkovej výške 555 eur ( 250 eur + 305 eur ) nedosahujú výšku jeho
priemerného netto mesačného zárobku 1269 eur.

Na strane druhej, z hľadiska opodstatnenosti výdavkov navrhovateľky vyčíslených v celkovej sume
994 eur mesačne zahŕňajúcej náklady na bývanie (zabezpečené inak so súhlasom otca) v sume 683
eur mesačne, je potrebné konštatovať, že aj pri podstatnom znížení týchto nákladov reflektujúcom na
zhoršenú finančnú situáciu povinného rodiča (či už užívaním prenajatého bytu s ďalším nájomcom alebo
ubytovaním na internáte s cenou 10 eur za deň, ktorú ako priemernú cenu ubytovania v podaní zo

dňa 14.2.2025 stanovil sám odvolateľ), nemožno mať oprávnené pochybnosti, že mesačné náklady
navrhovateľky na štúdium a bývanie v E. by vysoko prekračovali sumu 600 eur. Pritom, s prihliadnutím
nie len na príjmové pomery matky navrhovateľky, ale aj na skutočnosť, že táto okrem finančného plnenia
vyživovacej povinnosti poskytuje navrhovateľke bývanie v mieste jej trvalého bydliska, nemožno od nej
požadovať, aby jej vyživovacia povinnosť bola v rovnakej výške ako povinnosť otca, ktorý na dcéru
žiadne ďalšie prostriedky nevynakladá.

10.
Súdom prvého stupňa stanovená výška výživného 305 eur mesačne síce pri zohľadnení iba príjmu otca
z jeho pracovného pomeru mierne presahuje výšku výživného stanovenú postupom podľa Metodiky
pre výpočet výživného rodičov k deťom, tento dokument, ktorého vyhotovenie bolo zabezpečené

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom zjednocovania rozhodovacej praxe súdov,
má však iba nezáväzný, odporúčací charakter, nereflektuje na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu
a preto ani nevylučuje odchylky od ním určeného tzv. tabuľkového výživného stanoveného príslušným
percentom z príjmu povinného rodiča.

11.
Nakoľko podľa zistenia odvolacieho súdu výživné stanovené rozhodnutím súdu prvého stupňa
zodpovedá kritériám vyplývajúcim preň z ustanovení Zákona o rodine, v dostatočnej miere zohľadňuje
ako odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky, tak aj pomery, možnosti a schopnosti povinného
rodiča,pričomodvolacísúdnezistilnedostatkyrozhodnutiaalebopostupusúduprvéhostupňasvplyvom

na správnosť rozhodnutia, rozsudok v jeho odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

12.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

13.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).