Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124227769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6124227769.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. D., E. XXX/XX a 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Topoľčany, Streďanská 2661/55,
obajaaktuálnebytomG.,G..XXX,E.,právnezastúpeníHKPLegal,s.r.o.,sosídlomBratislava–mestská
časť Petržalka, Fedinova 9, proti žalovanému: H. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený
JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2, o zaplatenie 10.000,- eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 10C/42/2024-93 z 25. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (ďalej
označovaní aj ako len žalobcovia) spoločne a nerozdielne 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5
% ročným z tejto sumy od 1.2.2021 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné,
že dňa 11.8.2020 uzavreli zmluvu o pôžičke, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 10.000,-

eur, a ani skutočnosť, že žalobcovia dňa 13.8.2020 poukázali danú sumu na účet uvedený v zmluve
o pôžičke. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný požičanú sumu žalobcom formou peňažného plnenia
nevrátil.
2. Okresný súd doplnil, že v príkaze na úhradu pôžičky bolo síce uvedené, že ide o zálohu na výkopové
práce, ale medzi stranami sporu nebolo sporné, že daná suma bola použitá žalovaným na kúpu bagra.
Samotný žalovaný túto skutočnosť výslovne potvrdil v duplike aj pri výsluchu (rovnaký účel použitia
pôžičky deklaroval i žalobca 1/); rovnako žalovaný potvrdil, že je zapísaný ako vlastník bagra.

3.Zmluvnéstranysivpôžičkedojednalivráteniepôžičkybuďvykonanímzemnýchprácžalovanýmalebo
vrátením požičanej sumy. Okresný súd považoval dojednanie o vrátení pôžičky vykonaním zemných
prác za neplatné z titulu rozporu s § 657 Obč. zák., keď nepokladal za prípustné, aby dlžník vrátil
veriteľovi iné ako druhovo rovnaké veci. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie Nejvyššího
soudu ČR sp. zn. 33Odo 846/2006, ktorého právne závery možno aplikovať aj na slovenské právne
pomery.
4. Nadväzne okresný súd dojednanie v článku II. ods. 1 písm. A/ zmluvy o pôžičke posúdil ako absolútne

neplatné, lebo strany si dojednali vrátenie iného druhu veci ako poskytnutej pôžičky. Nemal pritom
preukázané, že by toto neplatné dojednanie nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Preto
považoval zmluvu o pôžičke za platnú a zároveň vyhodnotil, že žalovaný bol povinný pôžičku vrátiťžalobcom jediným platne dojednaným spôsobom, t. j. vrátením požičanej sumy v lehote do 31.1.2021
v zmysle článku II. ods. 1 písm. B/ zmluvy.
5. Keďže žalovaný sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, zaťažuje ho i povinnosť

zaplatiť úroky z omeškania vo výške; a to do dňa nasledujúcim po splatnosti dlhu, t. j. od 1.2.2021
do zaplatenia. Okresný súd poznamenal, že prípadný nárok žalovaného na zaplatenie ceny zemných
výkopových prác nebol predmetom tohto konania (takýto nárok si žalovaný voči žalobcom neuplatnil,
dokonca nevystavil ani faktúru) a aj ich prípadné vykonanie nemohlo mať za následok splnenie jeho dlhu
zo zmluvy o pôžičke. Súčasne okresný súd nemal preukázané, že by sa jednalo – ako tvrdil žalovaný

v duplike – o zneužitie práva. Žalobcovia si uplatnili nárok na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke,
ktorú preukázateľne žalovanému poskytli a tento im ju nevrátil. Žalovaný pôžičku použil na nákup bagra,
teda v dôsledku pôžičky poskytnutej žalobcami sa zvýšila hodnota jeho majetku.
6. O trovách rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore v plnej miere úspešným
žalobcom priznal proti žalovanému spoločne a nerozdielne ich náhradu v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. S odkazom (aj) na § 35 Obč. zák. a § 266 Obch. zák. uviedol, že medzi ním
a žalobcom 1/ bolo „od začiatku vzájomných rokovaní“ dohodnuté, že pôžičku vráti formou výkopových
zemných prác; čo žalovaný v dohodnutom rozsahu i vykonal a tým považoval svoj záväzok za splnený.

K daným skutočnostiam navrhol vypočuť svedkov, ktorí by sa mohli vyjadriť k splneniu jeho záväzku
8. Žalovaný mal za to, že prejav vôle oboch strán vrátiť pôžičku vykonaním prác bol jednoznačný.
„Už len samotný fakt, že zmluva o pôžičke obsahuje aj ustanovenie o tom, že zmluvné strany majú
v úmysle uzatvoriť zmluvu o dielo, predmetom ktorej bude rozsah a termín vykonania prác, avšak
samotné dojednanie o druhu, mieste aj cene výkopových prác, už bolo v bode A/ zmluvy o pôžičke

stranami dohodnuté“.
9. Odvolateľ dával do pozornosti, že k reálnemu poskytnutiu pôžičky ani nedošlo, pretože žalobcovia
zaslali peniaze na účet manželky žalovaného s poznámkou „záloha na výkopové práce, výkop cesty,
úprava terénu, privedenie IS do cca stredu pozemku“. Takto prijaté peniaze považoval za zálohovú
platbu k prácam, ktoré mal vykonať a ktorých objem bol podľa dohody so žalobcom 1/ o 15.000,- eur

vyšší ako pôžička. Poukázal i na ďalšiu zálohovú platbu, ktorú mu žalobca 1/ zaslal dňa 26.10.2020, kde
je uvedené „nákup materiálu na stavbu“. To znamená, že žalobca mu len poskytoval zálohové platby
k prácam, „avšak pôžičku mu neposlal“.
10. Žalovaný konštatoval, že zmluva o pôžičke – napriek jej označeniu – „javí všetky znaky“ zmluvy
o dielo. Definuje totiž zmluvné strany, predmet zmluvy („vykonanie zemných prác najneskôr do

31.12.2020 na pozemku parc. č. C-KN 836 v katastrálnom území C. B.“), cenu a platobné podmienky
(„v objeme poskytnutej pôžičky“). Tvrdil, že vykonanie prác ani jedna zo strán nespochybnila.

11. Žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Popierali, že by z ich strany došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy o dielo. Takéto tvrdenie žalovaného je v rozpore s článkom II ods. 1 písm. A/ zmluvy

o pôžičke, ktorý predpokladal uzavretie zmluvy o dielo až v budúcnosti; k čomu však nikdy reálne
nedošlo. K uzavretiu zmluvy o dielo ani dôjsť nemohlo, pretože do dňa 31.12.2020 nebolo vydané
(právoplatné) stavebné povolenie, ktoré by umožňovalo takéto práce vykonať. Akcentovali, že samotný
žalovaný potvrdil, že poskytnutú pôžičku použil na zakúpenie bagra, a nie na úhradu ceny prác. Účet
jeho manželky predstavoval platobné miesto určené výslovne žalovaným.

12. Žalovaný v následnej reakcii naďalej zotrval na odvolaní. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou žiadať
o vydanie stavebného povolenia. Tvrdeniu protistrany, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo odporuje
aj obsah ich výzvy na vrátenie pôžičky. Žalovaný mal za to, že pokiaľ suma 10.000,- eur bola zaslaná
ako „záloha na výkopové práce“, nič mu nebránilo použiť ju spôsobom, akým uzná za vhodné; napr.

i na kúpu bagra.
13. Rovnako žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku už skôr prezentovanom v odvolacom štádiu
konania. Boli toho názoru, že predmetná zmluva z 11.8.2020 obsahuje všetky náležitosti zmluvy
o pôžičke, a naopak neobsahuje náležitosti zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Obč. zák.; napríklad
špecifikáciu diela.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, hoci čiastočne z iných dôvodov.15. Odvolací súd mal za to, že okrem zákonných ustanovení aplikovaných okresným súdom prichádza
do úvahy aj použitie ďalších právnych noriem (konkrétne § 37 a § 51 Obč. zák.), z ktorého titulu v zmysle

§ 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie k eventualite ich aplikácii na súdenú vec.
16. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný aplikáciu dotknutých právnych noriem nepožadoval.
Domnievali sa, že vo vzťahu k zmluve uzatvorenej medzi stranami nie je možné použiť ani jeden
z odsekov § 37 Obč. zák. (ktorých znenie citovali); pripúšťali len potenciálnu čiastočnú neplatnosť
votázkealternatívnehospôsobuvráteniapôžičky(formouvykonaniazemnýchprác).Žalobcoviatrvalina

tom, že obe zmluvné strany mali od počiatku úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč.
zák.; preto nemožno na posudzovaný prípad aplikovať § 51 Obč. zák. Dodali, že zmluvné strany nikdy
nepristúpili k uzavretiu zmluvy o dielo, ktorú predpokladal článok II. bod 1. písm. A/ zmluvy o pôžičke.
17. Žalovaný vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu tvrdil, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou sa dohodli
na požičaní peňazí a na spôsobe ich vrátenia, a to formou vykonania zemných prác alebo vrátením
požičanej sumy. Zotrval na tom, že pôžičku vrátil vykonaním zemných prác, na ktorých rozsahu sa

dohodol so žalobcami. Doplnil, že navrhol aj výsluch svedkov, ktorí by potvrdili jeho „tvrdenia ohľadne
uzatvorenia zmluvy o dielo, ako aj samotné vykonanie prác“. Súhlasil s použitím tak § 37 Obč. zák., ako
i § 51 Obč. zák. na súdený prípad.

18. Krajský súd sa nestotožňuje so striktným prístupom okresného súdu k právnemu posúdeniu veci,

ktorý by – okrem iného – znamenal, že (peňažnú) pôžičku by bolo možné vrátiť vždy len v rovnakej forme
(vo forme finančných prostriedkov). Je však bežnou súčasťou súkromnoprávnych vzťahov, že v rámci
zmluvnej voľnosti dochádza ku kombinácii viacerých výslovne zákonom upravených druhov zmlúv alebo
len ku kombinácii niektorých ich prvkov, prípadne k úprave vzájomných práv a povinností zmluvných
strán mimo bezprostredný rámec štandardných typov zmlúv.

19. Nadväzne neodporuje zákonu (práve na základe § 51 Obč. zák., ktorý umožňuje uzavrieť i takú
zmluvu, ktorá nie je osobitne zákonom upravená) ani dojednanie, pri ktorom sa strany dohodnú, že
peňažná pôžička bude vrátená v naturálnej forme, napríklad formou vykonania zemných prác. Potiaľto
možno akceptovať argumentáciu/obranu žalovaného. Následne je však primeranou (proti)argumentácia

žalobcov, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami dňa 11.8.2020 takéto dojednanie neobsahovala.
Náležite pritom poukazujú na bod II. 1. písm. A/ danej zmluvy, ktorý síce hovorí o eventualite vrátenia
pôžičky vykonaním zemných prác (najneskôr do 31.12.2020) „v objeme poskytnutej pôžičky“, ale
zároveň výslovne a jednoznačne deklaruje, že „rozsah a termín vykonania prác bude predmetom
budúcej zmluvy o dielo“.

20. Z citovaného textu nie je možné prijať iný záver, než ten, že zmluva o dielo (ako súčasť alternatívnej
formy vrátenia pôžičky) mala byť medzi stranami uzavretá až následne po uzavretí zmluvy o pôžičke.
Vzhľadom na toto východisko neobstojí ani tvrdenie žalovaného (bez ohľadu na nižšie uvedenú
rozpornosť v jeho vyjadreniach), že bezprostredne bod II.1. písm. A/ zmluvy o pôžičke predstavuje

zmluvu o dielo. Zároveň citované znenie dotknutého bodu zmluvy nespĺňa kritérium určitosti; osobitne
v otázke vymedzenia predmetu diela, a preto by v tomto smere išlo aj o neplatný právny úkon v zmysle
§ 37 ods. 1 Obč. zák.
21. V danej spojitosti krajský súd uvádza, že žalovaný (paradoxne) súhlasil nielen s aplikáciou § 51 Obč.
zák., ale (práve) aj s aplikáciou § 37 Obč. zák. Pre úplnosť je tiež žiaduce dodať, že termín „budúcej

zmluvy“ vyjadruje časovú postupnosť/chronológiu, t. j. že zmluva o dielo bude uzavretá neskoršie, resp.
následne; nejde o uzavretie zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a Obč. zák.

22. Uzavretie takejto (budúcej) zmluvy o dielo v súdenej veci preukázané nebolo. Zo strany žalovaného,
ktorý sa dovolával (práve) dotknutého zmluvného dojednania podľa bod II.1. písm. A/ zmluvy o pôžičke,

dokonca nebolo ani konkrétne skutkovo tvrdené, aká zmluva o dielo (s akým konkrétnym obsahom a
kedy) bola/mala byť medzi stranami uzavretá.
23. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že už pred podpisom zmluvy o pôžičke boli
so žalobcom 1/ ústne dohodnutí, že pôžičku vyrovná vykonaním zemných prác a dohodnutá bola suma/
hodnota prác 25.000,- eur. Uvedené však vôbec nekorešponduje so znením zmluvy o pôžičke zo dňa

11.8.2020 tak v časových súslednostiach, ako ani v otázke hodnoty prác.
24. V ďalšom podaní (v duplike) žalovaný tvrdí, že práve z dôvodu, že hodnota jeho plnenia mala byť
vyššia ako suma pôžičky, mala byť uzatvorená „nasledujúca zmluva o dielo“, pričom jej predmetom
už mal byť iba rozsah prác a termín. Hoci tvrdí, že „následne prebehli rokovania“, boli dohodnutésamotné práce, ich rozsah a termíny, nevymedzuje žiadny časový údaj, kedy k uvedenému došlo a veľmi
všeobecne definuje i zemné práce. V otázke termínu splnenia záväzku v duplike žalovaný uvádza že
„pôžičku splatil tým, že do 7. júla 2021 vykonal dohodnuté zemné práce“. V zmluve o pôžičke bol pritom

stanovený termín vykonania zemných prác „najneskôr do 31.12.2020“.
24. Na pojednávaní okresného súdu sa žalovaný formuláciou „bolo to v čase, keď sa malo začať kopať“
opäť vracia k variantu tvrdenia o uzavretí zmluvy o dielo ešte pred uzavretím zmluvy o pôžičke; čo však
je v priamom rozpore so samotným znením zmluvy predpokladajúcim následné uzavretie zmluvy o dielo.
Napokon v odvolaní konštatuje, že uzatvoril so žalobcom 1/ – bez akéhokoľvek čo i len rámcového

časového vymedzenia – ústne zmluvu o dielo, kde sa dohodli na presnom vykonaní prác, ich objeme,
rozsahu a termíne, kedy má byť s vykonávaním prác začaté; termín dokončenia prác nespomína. Hoci
ohľadne všetkých náležitostí používa termín „presný“, ani vo vzťahu k jednej z nich nedokázal „presnosť“
verifikovateľne bližšie (nie to ešte presne v zmysle jednoznačne) vymedziť.

25. Vzhľadom na uvedené nekonkrétne skutkové tvrdenia žalovaného nebolo dôvodné ani vykonávanie

dokazovania výsluchom ním označovaných svedkov. Vo všeobecnosti platí, že pri navrhnutí určitého
dôkazu musí strana, ktorá sa jeho vykonania dovoláva, dostatočne jasne vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť týmto dôkazom preukázané. Dotknutým spôsobom žalovaný svoje dôkazné návrhy
nešpecifikoval; nedostatok konkrétnosti súvisiacich skutkových prednesov žalovaného už len umocňuje
nevyhovenie takémuto dôkazného návrhu.

26. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného spochybňujúca samotné poskytnutie pôžičky (s
odkazom na to, že predmetná suma bola zaslaná na účet jeho manželky). Opakovane (v rámci dupliky,
či na pojednávaní okresného súdu dňa 25.9.2024) totiž žalovaný potvrdil, že pôžička 10.000,- eur bola
poskytnutá jemu, za ktorú sumu si (on) zakúpil „báger“. V tejto spojitosti krajský súd dodáva, že žalovaný

nespochybnil ani tvrdenia žalobcov, že práve dotknutý (bankový) účet sám žalovaný označil za platobné
miesto, kam mu má byť pôžička poskytnutá.

27.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

28. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,

zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto majú žalobcovia

1/ a 2/ voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.