Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204039
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725204039.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. H., t. č.
B., n.o., C. R. XXX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 25C/78/2025-64 zo dňa 17.11.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie, rozhodol takto:
I.ZrušujeII.výrokuzneseniaOkresnéhosúduKežmarokč.k.3Pc/27/2016-28 zodňa15.11.2016.

II. U k l a d á žalovanému U. N., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k žalobkyni W. R., nar.
XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako XX metrov, s výnimkou účasti na súdnych konaniach a
konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
III. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, predmetom ktorej
bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak bude
žaloba vo veci samej podaná, neodkladné opatrenie bude trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci

samej. Ak žaloba vo veci samej podaná nebude účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do jeho
právoplatného zrušenia na návrh žalobkyne alebo žalovaného.
IV. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa je bývalou družkou
žalovaného s ktorým má dve maloleté deti, a to W. N., nar. XX.XX.XXXX a Z. N., nar. XX.XX.XXXX.
Ďalej poukázal na to, že Okresný súd Kežmarok už uznesením č. k. 3Pc/27/2016 - 28 zo dňa 15.11.2016

zakázal U. N. (žalovanému) priblížiť sa k žalobkyni v 1. rade W. R., nar. XX.XX.XXXX, k žalobkyni v 2.
rade W. R., nar. XX.XX.XXXX a k žalobcovi v 3. rade G. R., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu
ako päť metrov, preto I. výrokom tohto uznesenia zrušil II. výrok uznesenia č. k. 3Pc/27/2016 - 28 zo
dňa 15.11.201, nakoľko mal za to, že nový návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je
vo vzťahu k zákazu priblíženia dôvodný.
Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016-28 zo dňa 15.11.2016 vyplýva,

že už v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (t. j. v roku
XXXX) sa žalovaný vyhrážal žalobkyni násilím, tým, že ju znásilní, že ju zabije a potom zabije aj seba, v
prítomností detí. V tom čase sa nasťahoval ako podnájomník do bytu v bytovom dome, v ktorom bývala
aj so svojimi deťmi a býval rovno nad nimi. Už vtedy sa bála vyjsť z bytu, hlavne ráno, keď išla do práce,
pretože žalovaný okamžite vybehol vonku a začal ju verbálne urážať a celú cestu išiel s ňou, aj napriek
jej nesúhlasu až k zastávke autobusu, kde ju atakoval ďalšími urážkami, aj pred cudzími ľuďmi. V tom

čase jej telefonoval aj XXx denne, a keď mu nezdvíhala telefón, vyzváňal na pevnú linku do jej práce,
ktorú blokoval aj štyri hodiny bez prestávky.Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR k XX.XX.XXXX mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalovaný bol šesťkrát súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 7T/64/2018 zo dňa 13.02.2019 bol žalovaný právoplatne

uznaný za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania a prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 9T/31/2021 zo dňa 03.03.2022 bol
právoplatne uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp.zn. 8T/103/2023 zo dňa 19.12.2023 bol právoplatne
uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania a prečinu marenia výkonu

úradného rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 7T/9/2025 zo dňa 22.04.2025 bol
žalovaný právoplatne uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania a prečinu ublíženia na
zdraví. Všetky uvedené trestné konania sa týkali nevhodného a neprijateľného správania žalovaného
voči žalobkyni, resp. marenia výkonu úradných rozhodnutí, ktorými mu boli uložené povinnosti a
obmedzenia týkajúce sa jeho správania voči žalobkyni.

3. Z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj z dôkazov priložených k tomuto návrhu
(už nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016 zo
dňa 15.11.2016, trestné rozhodnutia) pre súd prvej inštancie jednoznačne vyplynuli také skutočnosti,
ktoré odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia. Boli splnené všetky zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni na

vzdialenosť menšiu ako XX metrov, nakoľko situácia za posledné roky sa oproti skôr vydanému
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016-28 zo dňa 15.11.2016, ktorým bol žalovanému
uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako X metrov, v značnej miere zhoršila,
čo preukazujú aj rozhodnutia vo viacerých trestných konaniach v rokoch XXXX až XXXX. Z vyššie
uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa vystupuje v týchto trestných konaniach v procesnej pozícii

poškodenej, keďže žalovaný sa voči nej opakovane dopúšťa viacerých skutkov, ktoré sú klasifikované
ako trestné činy, za ktoré bol navyše aj viackrát väzobne stíhaný a napokon aj odsúdený, pričom vždy
išlo o druhovo rovnaké trestné činy (t. j. nebezpečné vyhrážanie a nebezpečné prenasledovanie) ktorých
objektomjeochranaprávaslobôdžalobkyne,pričomvtýchtoprípadochbolžalovanýuznanývinnýmajz
trestnéhočinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutia,keďženerešpektovaluznesenímOkresnéhosúdu

Kežmarok č. k. 3Pc/27/2016-28 zo dňa 15.11.2016 uložený zákaz priblíženia. Bolo tiež preukázané, že
žalovaný opakovane neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, keďže sa jej neprestajne
vyhráža, že ju znásilní, zabije, prenasleduje ju, a preto žalobkyňa nemôže ani vyjsť z bytu bez toho aby
sa bála, že ju bude opätovne kontaktovať, obťažovať či urážať, pričom je evidentné, že dôsledku jeho
verbálnych vyhrážok má zo žalovaného strach a obáva sa jeho ďalších činov. Podkladom týchto obáv

sú viaceré reálne ohrozujúce situácie spôsobované žalovaným a negatívna skúsenosť s ním.
S poukazom na uvedené, dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že je na mieste upraviť pomery
strán sporu a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako XX. metrov, s výnimkou účasti na súdnych konaniach a konaniach pred orgánmi
činnými v trestnom konaní, nakoľko nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bude účinným

prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov medzi stranami sporu a zamedzením prípadných
ďalšíchverbálnychanebodajajfyzickýchútokovžalovanéhovočižalobkyni.Žalobkyňavdanomprípade
osvedčila taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov so žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a
rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie
ohrozenia práva podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčené také konanie žalovaného, ktorým reálne zasiahol
do práv žalobkyne na ochranu jej života, zdravia a dôstojnosti, ako aj do práva na jej duševnú a telesnú
integritu. Výnimkou zo zákazu priblíženia budú len účasti na súdnych konaniach alebo konaniach pred
orgánmi činnými v trestnom konaní.

4. Vo vzťahu k žalobkyňou navrhovanému uloženiu zákazu kontaktovania osobne, písomne, telefonicky,
alebo akýmkoľvek iným spôsobom či prostredníctvom iných osôb, súd prvej inštancie uviedol , že tento
zákaz bol žalovanému právoplatne uložený III. výrokom uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k.
3Pc/27/2016-28 zo dňa 15.11.2016, ktorý týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení nezrušil, a preto
ostáva v platnosti, keďže pre súd nevyplynula potreba rozhodnúť o tomto zákaze inak, resp. ho zrušiť.

5. Keďže trvanie právnych účinkov tohto neodkladného opatrenia nie je a priori nijak limitované, súd
prvej inštancie aplikujúc zákonnú povinnosť vyplývajúcu z dikcie § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku III. výrokom tohto uznesenia poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením uložilapovinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude nárok na náhradu škody,
prípadne inej ujmy, ktorá by mu bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia. V prípade
podania žaloby vo veci samej bude aktívna vecná legitimácia svedčiť žalovanému ako žalobcovi a

pasívna vecná legitimácia bude svedčiť žalobkyni ako žalovanej. Právnym následkom podania žaloby
môže byť zrušenie tohto neodkladného opatrenia za predpokladu, že súd vo veci samej žalobe vyhovie.
V súlade s dikciou ustanovenia § 337 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd lehotu na podanie žaloby
žalovanému neurčil.

6. Trvanie zákazu približovať sa k žalobkyni súd prvej inštancie neobmedzil, pretože v zmysle § 330 ods.
1 Civilného sporového poriadku nie je nevyhnutné, aby súd určil dobu trvania neodkladného opatrenia.
Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bol zákaz žalovanému uložený, môže sa žalobkyňa alebo žalovaný
domáhať zrušenia tohto zákazu.

7. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol podľa § 354 Civilného

sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná,avšakpodľaobsahuspisujejžiadnetrovykonanianevznikli.Súdvychádzalzčl.17Základných
princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách
konania najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov
konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalobkyni žiadne

trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho procesu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 72/2018, kde v právnej vete najvyšší súd uviedol: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“).

8. Proti tomuto uzneseniu o nariadenie neodkladného opatrenia podal odvolanie žalovaný. V rámci
odôvodnenia odvolania poukázal na to, že žalobkyňu „miluje z čistej lásky a chce pre seba a pre rodinu
po absolvovaní psychiatrického liečenia, na ktorom sa nachádza, viesť riadny život a byť nápomocný

pri výchove detí“. „Po riadnom preliečení nebude dochádzať k žiadnym podobným situáciám skrze jeho
preliečenia od závislostí, a teda má za to, že neodkladné opatrenie v novom znení nebude po jeho
prepustení B. spĺňať účel a stane sa bezdôvodným. Deti potrebujú pre zdravý vývin tak otca, ako aj
matku. Kontakt s deťmi je pri dohode s matkou, a teda zákaz na XX metrov je obmedzujúci“.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
- CSP) zistil, že žalovaný ako oprávnená osoba (§ 359 CSP) podal odvolanie v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP),
preskúmalnapadnutérozhodnutievzmyslezásadvyplývajúcichz ust.§379anasl.CSP,beznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu
ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať
sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v

časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti

prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd

nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho
správnosti a ako reakciu na odvolanie žalovaného, uvádza nasledovné:

Napriek tomu, že žalovaný označil svoje podanie ako odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie, z
jeho obsahu sa javí, že žalovaný týmto podaním skôr prisľúbil po absolvovaní liečenia to, že bude viesť
riadny život a bude nápomocný pri výchove detí. Odvolací súd v tomto prípade neuprednostnil formálne
posúdenie tohto podania žalovaného, ale ho meritórne prejednal a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný v podstate nespochybnil tvrdenia súdu prvej inštancie, ktoré ho

viedli k vydaniu predmetného neodkladného opatrenia. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za konzistentné a logické a iba na doplnenie jeho dôvodov uvádza, že správanie žalovaného
vo vzťahu k žalobkyni je skutočne neakceptovateľné. Žalobkyňa osvedčila danosť svojho nároku, ako
aj bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá vyplýva zo správania žalovaného. Súd prvej inštancie správne
citoval množstvo právoplatne skončených trestných konaní, z ktorých nepochybne vyplýva konkrétne
správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného

vyhrážania, nebezpečného prenasledovania, ublíženia na zdraví resp. marenia výkonu úradného
rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladné opatrenia a zároveň správne zrušil II. výrok uznesenia Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3Pc
27/2016 - 28 zo dňa 15.11.2016, keďže týmto uznesením modifikoval vzdialenosť určenú v pôvodnom
rozhodnutí, na ktorú je žalovaný povinný nepriblížiť sa k žalobkyni.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd na základe § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne.

13. O trovách konania týkajúcich sa tohto neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1 CSP, s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobkyňa si nárok na náhradu trov
konanianeuplatnilaaanijejtrovykonanianevyplývajúzobsahuspisu,pretoodvolacísúdspoukazomna
čl. 17 Základných princípov CSP v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nepriznal voči neúspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto uznesenie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).