Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202696
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324202696.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
MarekaKohútaaJUDr.MichalaDrimáka,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XXXX/
XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01
Humenné, IČO: 42 026 938, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX D.,
zastúpený JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné,

IČO: 50 495 721, 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. G. K. XXX, adresa na doručovanie: L. F. XXXX/
X, XXX XX D. M. N., K. I., o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 5C/56/2024-133 z 29.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezrušilpodielovévlastníctvostránsporuknehnuteľnostiam
a to k parcele registra C č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 278 m2 a parcele
registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh: záhrada vo výmere 19 m2, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Humenné, odbor katastrálny, na LV č. XXX v kat. území D.,
obec: D., okres: D.. Prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. novovytvorenú parcelu registra C
č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 147 m2, ktorá bola vytvorená na základe

geometrického plánu O. P. I. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 3.6.2024, ktorý bol úradne overený dňa
1.7.2024podč.L./XXXX.Prikázaldopodielovéhovlastníctvažalovanýchnovovytvorenéparcelyregistra
C, č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 131 m2 parcelu registra Q., K. XXXX/X,
druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 19 m2, ktoré boli vytvorené na základe geometrického
plánu O. P. I. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 3.6.2024, ktorý bol úradne overený dňa 1.7.2024 pod
č. L./XXXX a to tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade predstavuje 3/4 a spoluvlastnícky

podiel žalovaného v 2. rade predstavuje 1/4 z celku. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
vlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam a to k parcele registra C č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 278 m2 a parcele registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh: záhrada vo výmere 19

m2,ktorésúzapísanévkatastrinehnuteľnostívedenomOkresnýmúradomHumenné,odborkatastrálny,
na LV č. XXXX v kat. území D., obec: D., okres: D. tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu A. B. bude
prikázaná novovytvorená parcela registra C č. XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
147 m2 a do podielového vlastníctva žalovaných v 1. a 2.rade novovytvorené parcely registra C, č.
XXXX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 131 m2 a parcela registra C, č. XXXX/X, druh:
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 19 m2, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu

O. P. I. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 3.6.2024, ktorý bol úradne overený dňa 1.7.2024 pod č. L./XXXX a to tak, že spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade predstavuje 3/4 a spoluvlastnícky podiel
žalovaného v 2. rade predstavuje 1/4 z celku.

3. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanými na LV č. XXXX v k.ú. D. a
to parciel CKN č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere 278 m2, parcely
CKN č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 19 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom
1 predmetných nehnuteľností, žalovaný v 2.rade je podielovým spoluvlastníkom 1/8 na predmetných
nehnuteľnostiach a žalovaný v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom 3/8. Parcela CKN č.XXXX/X v

kat. území D. ako aj rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na tomto pozemku a garáž so súp č.
XXXX, postavená na parcele CKN č. XXXX/X, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX patria
do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele 1 žalovanému v 2.rade a podiele 3 v prospech
žalovaného v 1.rade. Parcely CKN č. XXXX/X, CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/XX v kat. území D.,
na ktorých je postavený rodinný dom so súp. č. XXX a prístavba pivnice, práčovne a sklad paliva so
súp. č. XXX, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, patria do výlučného vlastníctva žalobcu.

Z obhliadky parciel CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/X v kat. území D., ktorá sa nachádza na G. ulici
bolo zistené, že pozemok CKN č.XXXX/X na vjazde z ulici G. má cca 319 cm a jemne sa smerom
dozadu k parcele CKN č. XXXX/X rozširuje, nakoľko od múru rodinného domu žalovaných po susedný
plot v úrovni vchodu do domu žalovaných je šírka pozemku 334 cm. Za vstupom do rodinného domu
žalovaných sa ešte nachádzajú časti rodinného domu, ktoré patria žalovaným, pričom čo sa týka ich

dĺžky,tedavzdialenostiodschodovponasledujúcirohdomujevzdialenosťcca176cmaodtohtorohupo
koniec rodinného domu vo vlastníctve žalovaných je vzdialenosť 265 cm ( pozn. súdu: na mape katastra
nehnuteľností na č.l. XXX sú uvedené vzdialenosti vyznačené bodmi A-B, B-C). Na časti pozemku medzi
bodmi B-B-C je v tvare obdĺžnika oplotená záhradka, ktorá je aj na fotografiách na č.l. XXX R. K. XXX.
Od konca rodinného domu smerom do pozemku CKN č. XXXX/X sa nachádza zelený plot, od ktorého

následne pokračujú smerom do pozemku tuje, uvedené má predstavovať hranicu rozdeleného pozemku
podľa GP predloženého žalobcom. Medzi bodmi A-B, ktorých šírka je 176 cm sa nachádza ďalší vstup
do rodinného domu, čo je možné vidieť na fotografii na č.l. XXX R. XXX. Za týmito tujami začína rodinný
dom žalobcu a zároveň pred oknami rodinného domu je vymurovaný zelený plot z tvárnic, ktorého
dĺžka je 6 metrov na šírku 150 cm, kde majú mať žalovaní uskladnené palivové drevo, čo je možné

vidieť na fotografiách na č.l. XXX,XXX R. XXX. Žalovaný v 1.rade žiadal prikázať tento pozemok na
novovytvorenej parcele CKN č. XXXX/XX podľa geometrického plánu predloženého žalovaným v 1.rade
do svojho vlastníctva, ktorý predstavuje práve túto časť pozemku, avšak šírka tohto pozemku podľa
geometrického plánu by bola vo výmere od 325 cm po 349 cm, napriek tomu, že šírka plotu je 150 cm.
Na pozemku CKN č. XXXX/X sa v časti pri susedovom pozemku na parcele CKN č.XXXX/X nachádza

priestor, ktorý je vysypaný kôrou a sú na ňom vysadené okrasné dreviny, pričom šírka tohto priestoru
je 70 cm a dĺžka v smere do pozemku je až po koniec betónových kociek, určených na vjazd vozidla
do dvora (fotografia na č.l. 115), avšak aj za týmto priestorom pokračuje výsadba juk s lampami a to v
totožnej šírke od susedného pozemku, avšak tieto už nie sú od vyporiadavaného pozemku oddelené
betónovým obrubníkom.

4. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek spoluvlastník požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Poukazujúcnauvedenúzásaduavôľužalobcu,ktorýžiadaozrušeniepodielovéhospoluvlastníctva,súd
vyhodnotilžalobužalobcunazrušeniepodielovéhospoluvlastníctvakuvedenýmparcelámakodôvodnú.

5. Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva je súd v zmysle § 142 OZ povinný
vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo spôsobmi a poradím upraveným v zákone. Prvým spôsobom

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov. V danej právnej veci žalobca predložil súdu geometrický plán č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX z 3.6.2024 a žalovaný v 1.rade predložil návrh geometrického plánu pod označením Verzia
č. 1 zo dňa 21.11.2024, pričom podľa geometrického plánu žalobcu mali vzniknúť parcely CKN č. XXXX/
X o výmere 131 m2, CKN č. XXXX/X o výmere 147 m2 a parcela CKN č. XXXX/X o výmere 19 m2

s tým, že parcela CKN č.XXXX/X bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko táto sa
nachádza pri rodinnom dome žalobcu a parcely CKN č. XXXX/X a CKN č. XXXX/X budú prikázané
do podielového spoluvlastníctva žalovaných, keďže parcela CKN č. XXXX/X sa nachádza pri rodinnom
dome žalovaných a zároveň siaha až po garáž vo vlastníctve žalovaných, ktorá sa nachádza na parceleCKN č. XXXX/X. Výmera novovzniknutých parciel bude zodpovedať veľkosti spoluvlastníckych podielov
na toho času nevyporiadaných pozemkoch. Žalovaný v 1.rade navrhol rozdeliť pozemky tak, že vzniknú
parcely CKN č. XXXX/X o výmere 131 m2, CKN č. XXXX/XX o výmere 21 m2, CKN č. XXXX/XX o

výmere 126 m2 a CKN č. XXXX/X o výmere 19 m2 s tým, že parcely CKN č. XXXX/X, K.XXXX/XX
R. XXXX/X budú prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných a parcela CKN č. XXXX/XX
bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, v dôsledku uvedeného by žalobca získal pozemok,
ktorého rozloha by bola o 22,5 m2 menšia, než aká by mu patrila podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu na nevyporiadaných pozemkoch. Tiež by nastal stav, kedy by pozemky v podielovom vlastníctve

žalovaných boli rozložené tak, že novovzniknutá parcela CKN č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu by
nepredstavovala pozemok, ktorý by bol účelne využiteľný, keďže do jej výmery by pripadla aj časť
pozemku za parcelou CKN č. XXXX/XX o rozlohe 1,62 m na 10,01 m za zeleným plotom, kde má
žalovaný v 1.rade uskladnené drevo, ktorá by bola priamo pred oknami rodinného domu žalobcu, avšak
túto by nebolo možné vzhľadom na jej výmeru a umiestnenie efektívne využívať. Taktiež do výmery
predmetného pozemku žalobcu by bola započítaná aj výmera za rodinným domom žalobcu susediaca

s parcelami CKN č. XXXX R. XXXX, ktorá podľa jej šírky na geometrickom pláne nepredstavuje účelne
využiteľný pozemok. Rozdelenie pozemkov podľa žalovaným v 1.rade predloženého geometrického
plánu by nevytvorilo pozemky, ktoré by boli účelne užívateľné pre jednotlivé strany sporu a práve
žalobcovi by vznikol pozemok, ktorý by bol neporovnateľne nižšej kvality ako pozemky, ktoré by boli v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Naopak v prípade návrhu žalobcu na rozdelenie pozemkov

podľa geometrického plánu, ktorý tento predložil, vzniknú pozemky, ktoré majú rovnakú kvalitu a každá
strana sporu získa do vlastníctva parcely, ktoré umožnia účelné využitie pozemkov a to s poukazom
jednak na výmeru týchto pozemkov, ich umiestnenie pri stavbách, ktoré patria jednotlivým stranám sporu
do vlastníctva ako aj s poukazom na tvar týchto pozemkov. Námietku žalovaného v 1.rade o potrebe
prikázania väčšej časti pozemkov ako vyplýva zo spoluvlastníckych podielov žalovaných za účelom

skladovania palivového dreva vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Zrušením podielového spoluvlastníctva a
jeho vyporiadaním podľa geometrického plánu žalobcu dôjde k vytvoreniu pozemkov, ktoré budú môcť
byť využívané jednotlivými stranami sporu, pričom novovzniknuté pozemky majú rovnakú hodnotu a
využiteľnosťaanijednastranasporuvdôsledkuvytvoreniatýchtopozemkovniejepoškodenánasvojich
právach v prospech inej strany.

6.Súdprirozhodovaníozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvavychádzal zgeometrického
plánu predloženého žalobcom, teda z geometrického plánu O. P. I. č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa
3.6.2024, ktorý bol úradne overený dňa 1.7.2024 pod č. L./XXXX, nakoľko práve tento geometrický plán
vytvoril parcely, ktoré zodpovedajú spravodlivejšiemu vyporiadaniu pozemkov, keďže všetci podieloví

spoluvlastnícimajúrovnocennépozemkyvtotožnejvýmere,žalovanímajúzabezpečeníprístupkstavbe
-garážinapozemkuparcelyCKNč.XXXX/X,ktorázároveňpripadladoichpodielovéhospoluvlastníctva,
taktiež jednotlivé strany sporu majú rovnocenné vstupy na pozemok a môžu užívať svoje pozemky
v rovnakej kvalite. Preto súd vyhovel žalobe a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu, pričom
s poukazom na charakter sporu súd nebol viazaný žalovaného v 1.rade navrhovaným riešením ale

priklonil sa k návrhu, ktorý predložil žalobca a ktorý na základe vykonaného dokazovania považoval za
spravodlivejší, pričom novovytvorenú parcelu podľa geometrického plánu č. XXXX/X vo výmere 147m2
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a parcely CKN č. XXXX/X vo výmere 131 m2 a XXXX/X
vo výmere 19 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných tak, že žalovanému v 1.rade
prikázal spoluvlastnícky podiel 3 a žalovanému v 2.rade 1/4, teda tak, aby bol zachovaný pomer ich

spoluvlastníckych podielov, ktoré im patrili na vyporiadavaných nehnuteľnostiach.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP zohľadňujúc povahu sporu, kde ide o konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom konaní súd nie je viazaný žalobným návrhom a
rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov, kde každá zo strán má rovnaký

úspech v konaní, keďže buď jej budú prikázané pozemky vo výmere zodpovedajúcej podielom na
nehnuteľností alebo jej bude priznaná finančná náhrada. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie
je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko strany sporu nemôžu ovplyvniť
výsledok konania, keďže súd nie je viazaný návrhmi strán. Keďže každá zo strán má postavenie žalobcu
ajžalovanéhobezohľadunato,ktožalobupodal,žalobousúuplatnenérovnaképrávaobochstránsporu

a z tohto pohľadu sa javí byť spravodlivým, aby každá zo strán sporu znášala svoje trovy. Dôvodom
hodným osobitného zreteľa v predmetnom spore je aj správanie sa jednotlivých strán sporu, nakoľko
žalovaný v 1.rade, ktorý trval na prikázaní väčšieho podielu z dôvodu, aby mal kde skladovať palivové
drevo, pričom ako sa v rámci vykonaného dokazovania ukázalo, miesto na skladovanie tohto dreva budemať aj na novovytvorených pozemkoch, ktoré mu boli prikázané do jeho podielového spoluvlastníctva,
a teda by sa javilo, že tento má procesný neúspech v konaní, nakoľko nedošlo k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva tak ako navrhoval, na jeho strane existujú sociálne a majetkové pomery,

ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, nakoľko z listinných dôkazov, ktoré žalovaný v
1.rade predložil, je zrejmé, že tento v roku 2025 poberá peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky
vo výške 615,50 Eur mesačne a jeho matka má starobný dôchodok vo výške 508,70 Eur a vdovský
dôchodok vo výške 165,10 Eur, teda celkový príjem osôb žijúcich v spoločnej domácnosti predstavuje
iba sumu vo výške 1289,30 Eur, pričom je zrejmé, že matka žalovaných je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím, čo odôvodňuje zvýšené výdavky na lieky a starostlivosť o takéhoto človeka a zároveň
nemožnosť získať príjmy v prípade žalovaného v 1.rade aj iným spôsobom ako uvedeným príspevkom.
Čo sa týka žalovaného v 2.rade, ktorý od počiatku súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva podľa žalobcom navrhovaného rozdelenia, priznanie nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu k tomu sa javí ako nanajvýš nespravodlivé, nakoľko spory vznikajú len medzi žalobcom a
žalovaným v 1.rade, preto poukazujúc na všetky okolnosti, pôsobiace v predmetnom spore, súd na vec

aplikoval ustanovenie § 257 CSP, nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa videl jednak v charaktere
a predmete sporu ako aj v konaní jednotlivých strán sporu a v ich majetkových a sociálnych pomeroch.

8. Proti rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/,
v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách

konania zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

9. Namietal záver súdu, že v danom prípade má každá strana sporu postavenie žalobcu aj žalovaného
bez ohľadu na to, kto žalobu podal a žalobou sú uplatnené rovnaké práva oboch strán sporu, ako
aj záver o tom, že každá zo strán má rovnaký úspech v konaní nemá žiadnu oporu ani v platnom

právnom poriadku ani vo vykonanom dokazovaní. Ide o klasické sporové konanie v ktorom žalobca
a žalovaný 1/ zastávali zásadne rozdielne postoje k otázke zrušenia a vyporiadania ich podielového
spoluvlastníctva. S tým úzko súvisí aj správanie sa jednotlivých strán sporu na ktoré poukazoval súd.
Nakoľko súd rozhodol presne podľa žalobného návrhu a teda mal žalobca plný úspech vo veci. Žalovaný
1/bolpredzačatímkonaniaprostredníctvomprávnehozástupcužalobcuoslovenýnauzavretiedohodyo

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva presne podľa žalobného petitu, avšak na túto výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval. Týmto svojim konaním, resp. nečinnosťou zapríčinil vznik sporu. Po
podaní žaloby v rámci svojho prvého vyjadrenia navrhol, aby súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Následne navrhoval, aby mu bol prikázaný väčší podiel, ako mu
podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti patrí a taktiež navrhoval zriadenie vecného bremena v dôsledku

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom jeho advokátka si musela byť vedomá,
že takúto možnosť zákon nepripúšťa. S tým súvisia aj trovy konania, ktoré vznikli obhliadkou na mieste
samom a pojednávaniami a ktoré boli spôsobené výlučne správaním žalovaného 1/. Nehľadiac na to, že
si žalobca musel na svoje náklady dať vyhotoviť geometrický plán. Nie je preto správne a spravodlivé,
aby vzhľadom na takého nezmieriteľné postoje žalovaného 1/ a jeho nezmyselné návrhy na spôsob

vyporiadania ktoré vyvolali ďalšie náklady a trovy konania musel tieto znášať žalobca, ktorý bol v spore
úspešný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o sociálne a majetkové pomery žalovaného 1/, súd vôbec neskúmal
a nemal predložené dôkazy o jeho majetkových pomeroch preto je zavádzajúce jeho tvrdenie, že na jeho
strane existujú sociálne a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania. Súd mal za preukázané, že celkový príjem osôb žijúcich v spoločnej domácnosti so žalovaným

1/ je 1.289,30 €. Avšak nie je zrejmé na základe akých skutočností alebo dôkazov dospel súd k záveru,
že žalovaný 1/ nemá možnosť získať príjem iným spôsobom ako uvedeným príspevkom a preto sú jeho
závery nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalovaného 1/ z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že vlastní rodinný som s pozemkom v centre mesta D., ako aj garáž. Žalovaný 1/ je vlastníkom
dvochmotorovýchvozidiel.Vkonanísadalzastupovaťadvokátkouanepožiadaloustanovenieadvokáta

prostredníctvom Centra právnej pomoci, čo tiež preukazuje, že má dostatok finančných prostriedkov na
úhradu trov advokáta.

10. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom prípade ide o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, ktoré rozhodnutie je v záujme všetkých spoluvlastníkov, kde každá zo strán má rovnaký
úspech v konaní, keďže buď jej budú prikázané pozemky vo výmere zodpovedajúcej podielom na
nehnuteľnosti alebo jej bude priznaná finančná náhrada. Ďalej uviedol, že netrval na prikázaní väčšieho
podielu ako mu podľa zákona patrí, ale snažil sa, hlavne kvôli svojej matke, o zachovanie stavu, ktorýpretrvával dlhé roky, a to, aby mal kde uskladňovať tuhé palivo na vykurovanie bez toho, aby pripravil
mamu o „kútik na sedenie“, teda o priestor, kde by sa podľa obhliadky na mieste samom mohlo palivové
drevo uskladniť. Ohľadom jeho sociálnej a majetkovej situácie uviedol, že pri starostlivosti o chorú, ťažko

zdravotne postihnutú osobu, nemá možnosť si svoj príjem nejakým spôsobom zvýšiť, je suma 1289,30
€ pri odpočítaní úhrady všetkých nevyhnutných výdavkov dvoch osôb žijúcich v rodinnom dome, naozaj
minimálny.

11. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že rozsudok treba v napadnutej časti výroku
o trovách konania zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, čo je zároveň nesprávny
procesný postup znemožňujúci stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, a preto výroky rozsudku týkajúce sa zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/,

ktoré napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým výrokom určil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 CSP. Dospel
k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie

náhrady trov konania úspešnej strane sporu, ktoré videl v povahe sporu, keď strany sporu majú v zásade
rovnocenné postavenie a konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme
oboch spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný žalobným návrhom na spôsob vyporiadania a každá zo
stránsporumáprivyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvavlastneúspechvkonaní.Súdprvejinštancie
aplikujúc § 257 CSP stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že prihliadol

na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej strane sporu, ktoré videl v sociálnych a majetkových pomeroch žalovaného 1/, t.j. že
tento v roku 2025 poberal peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky vo výške 615,50 Eur mesačne
a jeho matka má starobný dôchodok vo výške 508,70 Eur a vdovský dôchodok vo výške 165,10 Eur,
teda celkový príjem osôb žijúcich v spoločnej domácnosti predstavuje iba sumu vo výške 1289,30 Eur,

pričom je zrejmé, že matka žalovaných je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čo odôvodňuje
zvýšenévýdavkynaliekyastarostlivosťotakéhotočlovekaazároveňnemožnosťzískaťpríjmyvprípade
žalovaného 1/ aj iným spôsobom ako uvedeným príspevkom.

17. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (256 ods. 1). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: dôvody hodné osobitného zreteľa
a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto

často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie
(obdobne Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Komentár k Civilnému
sporovému poriadku, druhé vydanie, Vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2022, str. 1044).

18. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že základom rozhodovania o náhrade

trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej je § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Napodporusprávnostiuvedeného
záveru odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 73/2023 zo
dňa 25.05.2023, v ktorom ústavný súd o.i. konštatoval: „Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne
neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je

dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto
konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III.ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj v
konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R
54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho
úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.“

19. V prejednávanej veci naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré má namysli ust. §
257 CSP videl súd prvej inštancie v sociálnych a majetkových pomeroch žalovaného 1/, t.j. že tento
v roku 2025 poberal peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky vo výške 615,50 Eur mesačne
a tým pádom nemožnosťou žalovaného 1/ získať príjmy aj iným spôsobom ako uvedeným príspevkom.
Sociálne a majetkové pomery žalovaného 1/ však súd prvej inštancie bližšie neskúmal, uspokojil sa len

so zistením, že v roku 2025 žalovaný 1/ poberal opatrovateľský príspevok, pričom neskúmal, či okrem
tohto príspevku má žalovaný 1/ aj iné príjmy, a svoje rozhodnutie založil len na hypotetickom závere
o nemožnosti získať príjmy aj iným spôsobom ako uvedeným príspevkom. S takýmto záverom súdu
prvej inštancie bez bližšieho skúmania sociálnych a majetkových pomerov žalovaného 1/ sa nemožno
stotožniť, a preto závery súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania žiadnemu z účastníkov sú zatiaľ predčasné.

20. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov
súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon
súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP). Kontrola

výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanoveniach § 220 ods. 2 a § 236 CSP. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ nezistil riadne skutkový stav veci, neaplikoval naň správny

predpis a svoje rozhodnutie presvedčivo neodôvodnil.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
IV., ktorým žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, zrušil vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným 1/ a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť
dokazovanie za účelom riadneho zistenia sociálnych a majetkových pomerov u žalovaného 1/ pre
potreby aplikácie § 257 CSP. Následne povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť
o náhrade trov konania a svoj záver o (ne)priznaní náhrady trov konania sporovým stranám medzi
žalobcom a žalovaným 1/dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z § 220 ods. 2 a §

236 CSP.

22. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane
trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl.
CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).