Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723205181
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7723205181.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX,
XXX XX C. D., podnikajúci pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania C. D. XXX, XXX XX
C. D., IČO: 43 596 240, proti žalovanému: VESTE s.r.o., Muškátová 6116/10, 071 01 Michalovce, IČO:
47 164 328, právne zastúpenému: Hrčka – Sabó - Lukáč s.r.o., Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO:

51 433 842, o zaplatenie 4.277,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského
súdu Košice, č.k. 89Cb/2/2024-68 zo 17. decembra 2024 a odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Košice, č.k. 89Cb/2/2024-75 z 18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 89Cb/2/2024-68 zo 17. decembra 2024 tak, že konanie
v časti o zaplatenie istiny 3.806,07 eura z a s t a v u j e.

II. Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 89Cb/2/2024-75 z 18. decembra 2024 a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo 17. decembra 2024 rozhodol tak, že konanie v časti
o zaplatenie istiny 3.806,01 eur zastavil (výrok I.) a tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
v konečnom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s tým, že pred začatím pojednávania dňa 6.11.2024 žalobca zobral
v časti zaplatenia istiny vo výške 3.806,01 eur žalobu späť, nakoľko dňa 24.5.2024 žalovaný uhradil
žalobcovi 3.062,51 eura a dňa 7.10.2024 sumu 743,50 eur.

3. Súd prvej inštancie následne napadnutým rozsudkom z 18. decembra 2024 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.277,18 eura
s príslušenstvom.

5. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. 19/08/2022 na montáž plastových
okienadverí.Žalovanýuhradilzaoknáadverezálohuvovýške5.000,-eur.Prirealizáciidverídošlokich
reklamácii a žalobca ich prevzal na opravu, avšak žalovaný dňa 27.10.2022 zmluvu vypovedal. Žalobca
vystavil faktúru č. 77/2022 na úhradu sumy 5.949,- eur za dodané okná a dvere, ktorá zohľadňovala
zálohu vo výške 5.000,- eur. Po korešpondencií právneho zástupcu žalovaného zo dňa 22.11.2022
vyplynulo, že žalovaný je ochotný k zálohovanej sume vyplatiť rozdiel za 10 ks okien, t.j. bez dverí.

Na základe toho žalobca vystavil dobropis č. 36/2023, ktorým sa faktúra č. 77/2022 znížila o 1671,82
eur. Žalovaný mal preto žalobcovi zaplatiť 4.277,18 eur (rozdiel 5.949,- eur – 1.671,82 eur). Žalovanýdobropis listom zo dňa 15.9.2023 neuznal a napriek výzvam do podania žaloby sumu 4.277,18 eur
nezaplatil.

6. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že nárok neuznáva a žiadal žalobu
zamietnuť. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená zmluva, avšak
listom zo dňa 27.10.2022 žalovaný túto zmluvu vypovedal najmä preto, že boli dodané nekvalitné
vchodové dvere a vykonanie diela nebolo ukončené. Podľa žalovaného na jednom okne bolo rozbite
sklo, ktoré žalovaný požadoval opraviť, pričom v liste z 27.10.2022 uviedol, že rozbité okno je potrebné

opraviť najneskôr v lehote do termínu splatnosti faktúry, pretože ak okno v tomto termíne opravené
nebude, platbu neuhradí. Žalovaný tvrdil, že v zmluve bolo dohodnuté, že 50 % nákladov uhradí
vopred, čo aj urobil, a druhá polovica mala byť uhradená až po vykonaní a riadnom odovzdaní diela.
Predmetným listom žalovaný žalobcu žiadal aj o úpravu vystavených faktúr, nakoľko mal žalovaný
záujem o úhradu reálne a riadne vykonaných častí diela. Následne žalovaný obdŕžal výzvu žalobcu
zo dňa 10.11.2022, na ktorú prostredníctvom právneho zástupcu reagoval listom zo dňa 22.11.2022, v

ktorom opakovane namietal nedostatky vo faktúrach a znova žiadal, aby bola vystavená riadna faktúra
s riadnym dátumom splatnosti a so špecifikáciou položiek tých častí diela, ktoré boli riadne vyhotovené.
Žalovaný uviedol, že mal záujem uhradiť reálnu sumu, ktorá by zodpovedala vykonanej časti diela,
čo podľa žalovaného preukazuje list z 15.9.2023, v ktorom žalovaný opakovane vyzýval žalobcu, aby
predmetné faktúry upravil v zmysle vyššie uvedených intencií. Podľa žalovaného, nemožno uhradiť

celkovú sumu požadovanú žalobcom, nakoľko z jeho strany nebolo dielo riadne dokončené a odovzdané
a preto nebolo z jeho strany možné vystavenie faktúr na predmetnú sumu. Podľa žalovaného žalobca
nesprávne vyfakturoval celkovú sumu, pretože cenová ponuka z 9.8.2022 znela na sumu 10.948,89
eura + 1.100,- eur + 720,- eur montáž + 310,- eur páska, čo spolu predstavuje 13.078,89 eur. Z tejto
sumy však mal žalobca odpočítať 1.671,82 eura za dvere, 1.100,- eur za výplň dverí a 6.500,- eur za

zálohu, ktorú prijal dňa 19.8.2022. Celkovo preto zostáva doplatiť 3.806,07 eur, a nie 4.277,18 eura ako
je to uvedené v platobnom rozkaze.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka
upravujúceho zmluvu o dielo, ďalej podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho povinnosť

zhotoviteľadielavykonaťdielo,ďalejpodľa§546ods.1Obchodnéhozákonníkaupravujúcehopovinnosť
objednávateľa diela zaplatiť dohodnutú cenu diela, podľa § 548 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
upravujúceho povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela v dojednanom čase, podľa § 560 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka upravujúceho zodpovednosť za vady diela a podľa ustanovení § 264 ods. 1
Obchodného zákonníka o prihliadaní na obchodné zvyklosti v záväzkových vzťahoch.

8.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkukonštatoval,ževykonanýmdokazovanímmalpreukázané
uzavretie Zmluvy o dielo č. 19.8/.2022 dňa 19.8.2022 zo strany žalobcu a žalovaného, predmetom ktorej
bolo dodanie dverí a okien v celkovej hodnote 13.028,- eur, so zaplatením zálohy vo výške 50 %, t. j.
v sume 6.500,- eur.

9. Súd prvej inštancie považoval za preukázané aj to, že žalovaný dňa 27.10.2022 vypovedal Zmluvu č.
19/08/2022 z dôvodu nekvality dverí s tým, že dodanie okien uhradí po vystavení faktúry v plnej výške
a tiež s tým, že na jedno rozbité okno žiada opravu.

10. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil faktúru č. 77/2022 dňa 14.10.2022 za 10 ks PVC okien
a 1 ks PVC dverí v sume 5.949,- eur so splatnosťou dňa 28.10.2022.

11. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný listom z 22.11.2022 podal reklamáciu k vystaveným faktúram
a žalobca vystavil dňa 24.8.2023 dobropis č. 36/2023 v sume 1.671,82 eur.

12. Súd prvej inštancie zistil aj to, že žalovaný listom zo dňa 15.9.2023 oznámil žalobcovi, že
predchádzajúce faktúry nemá zaevidované a je potrebné odstrániť vady tak ako to uviedol v liste zo dňa
22.11.2022, a aby žalobca fakturoval len okná bez dverí. V liste uviedol, že je ochotný doplatiť rozdiel za
dodané okná k zálohovej sume, avšak žiadal aby bola opätovne vystavená faktúra s riadnym dátumom

splatnosti a so špecifikáciou položiek 10 ks PVC okien.

13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný uhradil dňa 24.5.2024 sumu 3.062,51 eura a dňa
7.10.2024 sumu 743,50 eur.14. Súd prvej inštancie uzavrel, že v spore nebolo sporné, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo
a v rámci vykonávania diela došlo listom zo dňa 27.10.2022 k čiastočnému vypovedaniu zmluvy v

časti dodania a namontovania dverí. Súd prvej inštancie považoval za nesporné vystavenie dobropisu
žalobcom na sumu 1.671,82 eura v prospech žalovaného.

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou bola zaplatená záloha vo výške 50 %, keďže žalobca
uviedol, že bola zaplatená vo výške 5.000,- eur, pričom v priebehu konania žalovaný preukázal, že

záloha bola zaplatená vo výške 6.500,- eur dňa 19.8.2022. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru,
že žalobcom vystavená sporná faktúra č. 77/2022 za dodané 10 ks PVC okná a 1 ks PVC dvere, v
celkovej výške 10.949,- eur je čiastočne správna, ale je potrebné z tejto sumy odpočítať dobropis vo
výške 1.671,82 eura (za 1 ks dverí), odpočítať ešte prijatú zálohu vo výške 1.500,- eur (a nie 5.000,- eur
ako je uvedené v danej faktúre) a následne vykonané úhrady v celkovej výške z 3.806,07 eura (3.062,51
eura zo dňa 24.5.2024 a 743,50 eur zo dňa 7.10.2024). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že

žalovaný uhradil celú sumu zo spornej faktúry.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca a žalovaný komunikovali
medzi sebou a žalovaný upozorňoval žalovaného listami, že žalobcom vystavené faktúry neeviduje,
žiadalodstrániťvadydielaabolochotnýuhradiťoknádodanébezvádpozohľadnenímzaplatenejzálohy

a po opätovnom vystavení správnej faktúry s dátumom splatnosti a špecifikáciou položiek t.j. za 10 ks
PVC okien.

17. Vzhľadom na to, že pred pojednávaním konaným dňa 6.11.2024, žalobca trval už len na zaplatení
sumy 471,17 eura na istine, po vykonaných úhradách zo strany žalovaného v celkovej výške 3.806,01

eura,súdprvejinštanciekonanievtejtočastizastavilsamostatnýmuznesenímzodňa17.12.2024(pozn.
napadnuté uznesenie), nakoľko žalobca v tejto časti zobral návrh späť pred prvým pojednávaním vo
veci samej.

18. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, poukazujúc na to, že žalovaný uhradil svoj

záväzok v celej výške.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a nárok na náhradu
trov konania priznal žalovanému, ktorý mal podľa súdu prvej inštancie vo veci plný úspech.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie z 18. decembra 2024 a aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie
zo 17. decembra 2024 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

21. Žalobca odvolanie proti napadnutému uzneseniu odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne
ustálil výšku uhradenej sumy, ktorá nemá predstavovať sumu 3.806,01 eura, ale sumu 3.806,07 eura.

Žalobca uviedol, že nevzal žalobu späť a neuhradená zostáva ešte istina vo výške 471,11 eura.
Žalobca poukázal, že okrem úhrady nezaplatenej istiny žalobou požadoval zaplatiť aj príslušenstvo zo
zaplatených súm počas sporu a ostatné príslušenstvo pohľadávky. Žalobca uviedol aj to, že napadnuté
uznesenie bolo doručené dňa 16.1.2025 teda po tom, ako sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom bol
vynesený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Žalobca namietal, že náhrada trov konania bola

priznaná žalovanému v plnej výške, pričom žalovaný počas konania a pod tlakom zástupcu žalobcu
uhradil žalobcovi sumu 3.806,07 eura, čo predstavuje 88,98 % žalovanej sumy.
21.1. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

22. Žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku zopakoval podstatu argumentácie uvedenej

v odvolaní proti napadnutému uzneseniu a naviac uviedol, že zistenie súdu prvej inštancie o tom, že
žalovaný uhradil svoj záväzok v plnej výške, je nesprávne.
22.1. Žalobca poukázal na to, že na pojednávaní dňa 18.12.2025 na objasnenie príjmového dokladu
o zaplatení zálohy vo výške 1.600,- eur súdu prvej inštancie predkladal faktúru č. 78/2022b za práce
a dobropis č. 37/2023 k faktúre č. 78/2022, avšak tento rozhodujúci dôkaz v napadnutom rozsudku

uvedený nie je. Dodal, že súd prvej inštancie po prečítaní dôkazu konštatoval, že sa jedná o sumu vo
výške 630,- eur k čomu žalobca uviedol, že celá faktúra je aj s DPH vo výške 2.130,- eur a z nej je
potrebné odpočítať zálohu vo výške 1.500,- eur, a preto mal žalovaný zaplatiť 630,- eur. Podľa žalobcu
súd prvej inštancie po prepočítaní vlastnou kalkulačkou dospel k záveru, že žalovaný zaplatil viac.Žalobca uviedol, že prepočet súdu a prvá platba žalobcu vo výške 3.062,51 eura rozbila ekvilibristiku
žalovaného ohľadne dôkazu zálohy cez príjmový pokladničný doklad o zaplatení zálohy v sume 6.500
eur, lebo žalobca vedel, že druhá časť zálohy je započítaná vo faktúre 78/2022/práce. Z príjmového

dokladu o zaplatení zálohy vo výške 6.500,- eur bolo vo faktúre č. 77/2022 započítaných 5.000,- eur
a vo faktúre č. 78/2022 suma 1.500,- eur. Podľa žalobcu, dôvodnosť žaloby potvrdil sám žalovaný tým,
že uhradil platby v sume 3.062,51 eura a 743,56 eura počas konania, čo predstavuje 88,98 % žalovanej
istiny.
22.2. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 471,11 eura spolu s úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky.

23. Žalovaný vo vyjadrení k obom odvolaniam uviedol, že odvolania považuje za tendenčné a žalobca
v nich uviedol len skutočnosti, ktoré už uviedol v prvoinštančnom konaní, a s ktorými sa už súd prvej

inštancie vysporiadal. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok je vecne správny a spĺňa podstatné
náležitosti a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukázal na bod 23. napadnutého
rozsudku a uviedol, že už uhradil celú žalovanú sumu zo spornej faktúry č. 77/2022. Žalovaný uviedol, že
niektoré tvrdenia žalobcu sú nepochopiteľné, nakoľko si počas konania uplatňoval už len sumu 471,17
eura, preto nie je zrejmá jeho nespokojnosť s čiastočným zastavením konania napadnutým uznesením.

23.1. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne.

24. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že sporná záloha vo výške 6.500,- eur bola zaplatená na celú
zákazku, t. j. na okná, dvere a práce, a tá bola zohľadnená po realizácii diela v dvoch faktúrach, a to
faktúre č. 77/2022 v sume 5.000,- eur a faktúre č. 78/2022 v sume 1.500,- eur. Podľa žalobcu sú tvrdenia

žalovaného zavádzajúce a klamlivé a aj z výpočtu súdu prvej inštancie vyplýva, že sa žalovaný zamotal,
pretože rozdiel v sume 2.777,18 eura (10.949,- eur – 1.671,82 eura – 6.500,- eur), ktorý podľa tvrdení
žalovaného mal žalovaný zaplatiť nekorešponduje s ním vykonanými úhradami, ktorými v priebehu
konania uhradil sumu 3.806,07 eur. Žalovaný podľa žalobcu tejto problematike zjavne rozumel, keď
uvedenú sumu zaplatil dvomi splátkami v priebehu sporu.

25. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, výzva na vyjadrenie mu bola doručená 20.3.2025.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal obe odvolania žalobcu, ktoré boli podané v
zákonnej lehote, proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania,

pretože nejde o odvolania, na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa §
385 ods. 1 CSP. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodné a odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku je dôvodné.

27. Žalobca v odvolaniach nevymedzil odvolacie dôvody ich zákonným pomenovaním. Odvolací súd

s ohľadom na obsah odvolaní ustálil, že žalobca odvolania odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 CSP alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimz§192,§193a§205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený aj vtedy, ak je daná
relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry
totiž odôvodnenie rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranami ani na
každý argument strany, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na odpovediach, na ktoré
je rozhodnutie postavené. Nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku, odpoveď
nelogická, nekonzistentná, či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižuje

presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého.

31. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

32. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

34. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

35. K naplneniu práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia dochádza tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,

žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaniprijatévzrejmomomyle.Povinnosťou
súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220
CSPa§393CSP,I.ÚS243/2007),pritomstarostlivoprihliadaťnavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,
vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda prijateľnosť, racionálnosť a presvedčivosť jeho skutkových aj
právnych záverov pre širšiu právnickú aj laickú verejnosť. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne
Kraska c/a Švajčiarsko). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c.
Grécko, Higgins c. Francúzsko).36. Naplnenie odvolacích dôvodov dôvodil žalobca predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nesprávne
ustálil, že písomným podaním zo dňa 13.12.2024 zobral žalobca žalobu v časti späť a nesprávne ustálil
sumu úhrad vykonaných žalovaným počas konania, keď namiesto sumy 3.806,07 eura, považoval za

uhradenú sumu 3.806,01 eura. Žalobca tiež namietal, že okrem úhrady istiny požadoval v spore aj
zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a náhradu trov konania. Nesprávnosť napadnutého rozsudku vidí žalobca predovšetkým v tom, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že faktúra uplatňovaná v konaní už bola žalovaným
uhradená a vec nesprávne právne posúdil keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady

úspechu.

37. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie o tom, že písomným podaním zo dňa 13.12.2024 žalobca zobral žalobu
v časti späť.

38. Odvolací súd dodáva, že späťvzatie žaloby ako podanie vo veci samej je nutné posudzovať podľa
obsahu. Z hľadiska obsahu nie je rozhodujúce, či žalobca podanie označí ako „späťvzatie žaloby“ a po
obsahovej stránke môže pre späťvzatie žaloby použiť aj iné vyjadrenie, napríklad, že „na žalobe netrvá“

alebo na nej „trvá v časti o ...“, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že späťvzatie žaloby v zásade nemá za následok zánik hmotnoprávneho nároku a je len prejavom
dispozičného oprávnenia žalobcu, ktorý ako „dominus litis“ disponuje žalobou.

39. Odvolací súd z obsahu písomného podania zo dňa 13.12.2024 zistil, že žalobca v ňom jasne uviedol,
že trvá na podanej žalobe v časti o zaplatenie 471,11 eura s príslušenstvom odvolávajúc sa na úhrady
vykonané žalovaným v priebehu konania a takto formuloval aj petit navrhovaného rozhodnutia. Z obsahu
podania ako aj z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uvedené úhrady majú spolu predstavovať sumu
3.806,07 eura.

40. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v zmysle § 145 ods. 2 CSP
dôvodné konanie v tejto časti zastaviť. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o tom, v akej výške je čiastočné zastavenie konania dôvodné, keďže suma, ktorá podľa zhodných tvrdení

strán mala byť v priebehu konania uhradená nepredstavuje 3.806,01 eura, ale sumu 3.806,07 eura.

41. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP vo výrokoch I. a II.
zmenil tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny 3.806,07 eura zastavil, keďže neboli splnené podmienky

na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Vo vzťahu k II. výroku predmetného uznesenia odvolací súd
poukazuje na to, že je nadbytočný, iba sa ním konštatuje, že o trovách konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí vo veci samej, čo malo byť iba súčasťou odôvodnenia napadnutého uznesenia,
nie výrokovej časti predmetného uznesenia.

42. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť
na to, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 4.277,18 eur s príslušenstvom. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby v sume 3.806,07 eur predmetom sporu zostala suma 471,11 eura s príslušenstvom.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že sumu žalovanú v tomto konaní

vyplývajúcu z faktúry č. 77/2022 považoval za uhradenú. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení
napadnutého rozsudku opomenul zaoberať príslušenstvom žalovanej pohľadávky, pozostávajúcim
z úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalobca žalobou požadoval.

43. Zo zhodných tvrdení strán sporu odvolací súd zistil, že suma 3.806,07 eur bola žalovaným uhradená
po podaní žaloby. Súd prvej inštancie sa opomenul zaoberať tým, či bol žalovaný s úhradou tejto
sumy v omeškaní, a či je žaloba dôvodná v časti o zaplatenie príslušenstva. Výrok napadnutého
rozsudku sa síce vysporiadal s celým predmetom sporu tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol,avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje špecifická odpoveď súdu prvej inštancie na to, či
vykonanými úhradami bol vysporiadaný celý predmet konania, tzn. aj žalované príslušenstvo.
43.1. S ohľadom na zhodné tvrdenia strán sporu o tom, že k úhradám došlo až po podaní žaloby sa

táto otázka javí ako podstatná a súd prvej inštancie bol povinný ju v odôvodnení napadnutého rozsudku
zodpovedať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

44. Odvolací súd zároveň dodáva, že nepreskúmateľný je tiež záver súdu prvej inštancie o tom, že bol

žalovaný v spore úspešný, na základe čoho súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V prejednávanom spore nebolo sporné, že sumu 3.806,07 eura uhradil
žalovaný po podaní žaloby a z toho dôvodu vzal žalobca v tejto časti žalobu späť.
44.1. Odvolací súd poukazuje na to, že na procesnú situáciu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
nedopadá ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktorý upravuje zásadu úspechu, ale § 256 CSP upravujúci
zásadu procesného zavinenia. Vo vzťahu k tomu odvolací súd dodáva, že ak aj žalovaný spochybňoval

správnosť fakturácie a správnosť údajov vo faktúrach, nič mu nebránilo časť nároku, ktorý uznával
uhradiť bez toho, aby sa dostal do omeškania a to už pred podaním žaloby.

45. Vo vzťahu k listinám predloženým žalobcom spolu s odvolaním (faktúra č. 78/2022 a dobropis č.

37/2023) a k nim uvádzaným skutkovým tvrdeniam žalobcu o tom, že suma zálohy vo výške 6.500,-
eur je zohľadnená v dvoch faktúrach, z ktorých len jedna je predmetom konania, odvolací súd uvádza,
že uvedené skutkové tvrdenia a listinné dôkazy nebolo možné posúdiť ako novoty v odvolacom konaní
v zmysle § 366 CSP. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalobca sa uvedené listiny snažil predložiť
už v konaní pred súdom prvej inštancie, a to na pojednávaní konanom 18.12.2024, čo síce nie je

protokolované v zápisnici z pojednávania, avšak zvukový záznam pojednávania to potvrdzuje. Súd prvej
inštancie sa procesne nevysporiadal s tým, či uvedené dôkazy pripúšťa alebo nepripúšťa podľa zásad
sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania. Ak ich mienil nepripustiť, mal v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviesť, z akých dôvodov ich nepripustil. Ak ich mienil pripustiť, mal ich vykonať.

46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil napadnutý rozsudok,
čím založil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

47. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože odvolanie žalobcu
bolo dôvodné a zároveň neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu
(§ 388 CSP).

48. Súd prvej inštancie je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia.

49. Úlohou súdu prvej inštancie bude vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo preskúmateľné a presvedčivé a po obsahovej stránke zodpovedajúce § 220 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní vysporiada s dôkazmi, ktoré na podporu svojich skutkových
tvrdenížalobcapredložilnapojednávaníkonanom18.12.2024(faktúrač.78/2022adobropisč.37/2023)
tak, aby bolo z odôvodnenia rozhodnutia preskúmateľné, či uvedené dôkazy s ohľadom na zákonnú a

sudcovskú koncentráciu konania pripustil alebo nepripustil. Ak ich vykoná, uvedie aké skutkové závery
vo vzťahu k nim prijal. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí špecificky uvedie, akým spôsobom sa
vysporiadal s dôvodnosťou žaloby v časti žalovaného príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd osobitne
zdôrazňuje, že dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov a že predmetom konania zostáva istina 471,11 eura s príslušenstvom. Ak preto súd prvej

inštancie v ďalšom konaní príjme záver o tom, že žalovaný nárok je nedôvodný v celom rozsahu, je
povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení nového rozhodnutia takýto záver riadne odôvodniť. Súd
prvej inštancie zároveň znovu rozhodne o nároku na náhradu trov konania zohľadňujúc tú skutočnosť,že zastavenie konania v časti o zaplatenie 3.806,07 eura zavinil žalovaný tým, že uvedenú sumu zaplatil
po podaní žaloby.

50. Odvolací súd v ďalšom postupe súdu prvej inštancie zároveň upriamuje pozornosť na § 91 CSP,
v zmysle ktorého je laické zastúpenie v sporoch medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej
činnosti neprípustné, a zároveň upriamuje pozornosť na plnomocenstvo udelené žalobcom zástupcovi
E. F. D., z obsahu ktorého odvolací súd nezistil, že by bol zástupca oprávnený žalobcu zastupovať pri

úkonoch v prejednávanom spore.

51. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto
o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).