Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204258
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124204258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpeného: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34904620, proti žalovanej: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX,
XXX XX B., zastúpenej: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO:
42083532, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/35/2024-140 zo dňa 24.9.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol a žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX,k.ú.B.,parcelaCKNXXX/X,zastavanáplochaanádvorieovýmer

584 m2 a na nej postavený rodinný dom súpisné číslo XXX bez pozemku, patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.

3. Prvoinštančný súd pre vyriešenie sporu v súdenej veci vo vzťahu k časti žaloby o určenie, že rodinný
dom patrí do BSM, mal za to, že kľúčovou otázkou bolo posúdenie, či došlo k priebehu manželstva
ku vzniku novej veci, a to dostavbou, resp. prestavbou nehnuteľnosti, ale tiež aj to (keďže žalobca
podal určovaciu žalobu), či na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem. Ten podľa názoru

súdu daný tým, že rozhodnutím súdu môže byť priamo dotknuté právo žalobcu, nakoľko bez tohto je
rozhodnutia nie je možné vykonať vyporiadanie BSM. Dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny
záujem na tomto určení.

4. V ďalšom sa pri svojich úvahách riadil právnymi závermi najvyšších súdnych autorít, keď poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/319/2008, v zmysle ktorého: „Stavba ako samostatný
predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná

minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto
druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je
už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie jetotožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej
zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre
seba.“

5. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5.11.2002 sp. zn. 22Cdo/761/2001,
publikovanom v Souboru rozhodnutí pod C 1524/svazek 21, v zmysle ktorého: ,,Ke stavbě nelze
nabýt vlastnictví jejím přepracováním; nabytí vlastnictví k přepracované stavbě je možné jen pokud
původní stavba zanikla. Problematikou změny a zániku stavby se judikatura opakovaně zabývala (srov.

například rozsudek Nejvyššího soudu z 30.9.1998, sp. zn. 33Cdo/111/98, publikovaný v Soudních
rozhledech, 1998, č. 12). Nadzemní stavba zaniká a přestává být věcí ve smyslu práva tehdy, není-
li již patrno dispoziční řešení prvního nadzemního podlaží. U staveb obytných a staveb občanských
tato zásada platí bezvýjimečně. I když může k zániku stavby jako věci v občanskoprávním smyslu
dojít ojediněle i jiným způsobem (např. obestavěním), stavby pro bydlení, pro individuální rekreaci,
stavby občanského vybavení a ve zcela převažující většině i stavby sloužící výrobním účelům zanikají

vždy destrukcí obvodového zdiva pod úroveň stropu nad prvním nadzemním podlažím (obvykle při
současném odstranění zdiva příček), v důsledku čehož zaniká stav poskytující obraz o dispozičním
řešenípůvodnístavby.Zhlediskaposouzeníotázkyzánikupůvodnístavbypřitomnenírozhodujícíobjem
nově zbudovaných konstrukcí, neboť původní stavba buď zanikla a nově vybudované konstrukce pak
tvoří součást stavby nové, nebo nezanikla a nově zbudované konstrukce tvoří součást stavby původní.

Proposouzenízánikupůvodnístavbyjetedyvtěchtopřípadechvýznamnéto,cobyloodstraněno,nikoliv
to, co bylo nově vybudováno, přičemž pro závěr o zachování dispozičního řešení prvního nadzemního
podlaží je rozhodující, zda došlo k úplné či částečné destrukci obvodových zdí prvního nadzemního
podlaží.“

6.NaobdobnézáverypoukázalajvrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/201/1996arozhodnutí
NS ČR sp. zn. 22Cdo/1350/2005.

7. V súvislosti s problematikou zmeny a zániku stavby poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 22Cdo/761/2001 zo dňa 5.11.2002, v zmysle ktorého: „Problematikou zmeny a zániku

stavby sa judikatúra opakovane zaoberala (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu 30.9.1998 sp.zn.
33Cdo/111/98). Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak nie už zrejmé
dispozičnériešenieprvéhonadzemnéhopodlažia.Ustaviebobytnýchastaviebobčianskychtátozásada
platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj
iným spôsobom (napr. obstavením), stavby pre bývanie, pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho

vybavenia a v úplne prevažujúcej väčšine aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou
obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým podlažím (obvykle pri súčasnom odstránení muriva
priečok ), v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z
hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných
konštrukcií, lebo pôvodná stavba buď zanikla a novo vybudované konštrukcie potom tvoria súčasť

stavbynovejalebonezaniklaanovovybudovanékonštrukcietvoriasúčasťstavbypôvodnej.Priposúdení
zániku pôvodnej stavby je teda v týchto prípadoch významné to, čo bolo odstránené a nie to čo bolo
novo vybudované, pričom pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia
je rozhodujúce, či došlo k úplnej deštrukcií obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Pri úplnej
deštrukcii týchto obvodových múrov je nepochybné, že pôvodná stavba zanikla. Pri čiastočnom zbúraní

týchto stien je nutné posúdiť mieru týchto zásahov.“

8. Uviedol, že predmetom konania bola otázka vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola
rekonštruovaná počas trvania manželstva, pričom prístavba, nadstavba ani iné stavebné zmeny (podľa
projektovej dokumentácie rekonštrukcia rodinného domu) podľa názoru súdu zásadne nemenia nič

na vlastníctve nehnuteľnosti. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a nebolo medzi jej vlastníkom a
stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pri posudzovaní vlastníckeho stavu k takejto nehnuteľnosti
spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodne neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi tejto
pôvodnej stavby. V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou možno tu však voči
vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia v

zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9.Uviedol,ženadzemnástavbazanikáaprestávabyťvecouvprávnomzmyslevtedy,keďniejeviditeľné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby. K takejto forme deštrukcie pôvodnejnehnuteľnosti nedošlo, a preto nie je možné hovoriť o zániku veci. Keďže pôvodná nehnuteľnosť
nezanikla, všetky ďalšie prestavby a prístavby sa stávajú súčasťou veci a zdieľajú jej právny osud. Nie
je pritom rozhodujúce, v akom rozsahu tieto stavebné úpravy kvalitatívne alebo kvantitatívne pôvodnú

stavbu rozšírili alebo zmenili. Posúdenie vzniku novej veci je právnou otázkou a v predmetnej veci
bolo možné posúdiť vznik novej veci z listinných dôkazov predložených stranami sporu, pričom žalobca
nepreukázal opak, a teda, že zanikla pôvodná vec a vznikla nová vec.

10. Uzavrel, že s ohľadom na vykonané dokazovanie je presvedčený, že k zániku pôvodnej veci nedošlo,

preto z právnej stránky vykonaná rekonštrukcia na pôvodnej stavbe nemôže byť právne posúdená
ako zhotovenie novej veci, čo bránilo súdu vysloviť záver, že rodinný dom patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Poukázal, že zo samotného projektu pre stavebné povolenie rodinný dom,
zmena stavby, nadstavba a stavebné úpravy pre súd vyplynulo, že základové konštrukcie zostali
pôvodné. Nadstavbou a stavebnými úpravami, ktoré sa majú týmto projektom vykonať, sa majú vytvoriť
nové obytné priestory v podstrešnom priestore a vylepšia hygienické podmienky bývania v dome.

Pôvodnákonštrukciakrovuazastrešeniebudúrozobraté.Zmenoustavbyrodinnéhodomunadstavboua
stavebnými úpravami bude vytvorený objekt, ktorý bude čiastočne podpivničený. Základové konštrukcie
rodinného domu však ostávajú pôvodné. Aj zo stavebného povolenia vydaného obcou B. zo dňa
20.12.2006 týkajúce sa nadstavby, stavebnej úpravy rodinného domu na pozemku parcela č. XXX/
X vyplýva, že v pôvodnej časti rodinného domu bude trámový krov rozobratý a nová konštrukcia

krovu bude navrhnutá ako drevená hambálková sústava s krokvami hrúbky 80 x 180 milimetrov.
Aj z protipožiarneho zabezpečenia stavby pre súd vyplynulo, že základové konštrukcie pôvodnej
stavby nebudú rekonštrukciou nijako dotknuté a nové základové konštrukcie budú v časti prístavby.
Zo statického posúdenia stavby pre účely rekonštrukcie a nadstavby vypracovaného D. E. F. vyplýva,
že z celkového hľadiska je objekt v dobrom a vyhovujúcom statickom konštrukčnom stave, žiadne

významnejšie trhliny v nosných a nenosných murivách, ktoré by svedčili o nežiaducich pohyboch
alebo sadaní stavby neboli evidentné. Murivá po statickej stránke vyhovujú. Samotný žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že obvodové múry zostali zachované, zostala zachovaná priečka podľa vnútornej
dispozície rodinného domu a vedúca pozdĺž celého rodinného domu až ku vchodovým dverám. Uviedol
rovnako, že bolo poznateľné dispozičné riešenie stavby prízemia. Žalovaná uviedla, že ľavá priečka

bola spálňa, zostala neporušená, nemenila sa, viedla pozdĺž celého rodinného domu až ku vchodovým
dverám. Žalovaná tiež vypovedala, že pokiaľ ide o pravú stranu, priečka po komín zostala v pôvodnom
strave. Ľavá strana sa tak vôbec nemenila, bolo poznateľné dispozičné riešenie nadzemného podlažia,
boli otvory do jednotlivých izieb. Plynie to aj zo samotného stavebného projektu, kde je uvedené, že
zbúra sa priečka medzi kuchyňou a chodbou iba po komín. Zo statického posúdenia stavby plynie, že

pôvodné murivá po statickej stránke vyhovujú a pokiaľ ide o nosné murivo, odstráni sa ich časť. Súd
cituje: „Kompletné odstránenie krovu, stropu a časti nosných múrov a určených priečok.“

11. V žiadnom prípade nedošlo k zániku pôvodného rodinného domu ako veci v právnom slova zmysle,
mal súd za preukázané z fotografií, z ktorých je tiež zrejmé, že pôvodný rodinný dom bol podpivničený.

Pivničné priestory a vstup do nich boli čiastočne nad zemou, čo zostalo zachované. Rovnako zostal
zachovaný aj gánok, veranda, čo vyplýva z predložených fotografií. Veranda a vstup do pivnice zostali
zachované. Z fotografií je zrejmé, že pôvodné obvodové múry boli nedotknuté. Presne tak, ako to
vypovedal aj samotný žalobca.

12. Tieto skutočnosti mal preukázané aj ohliadkou na mieste samom, na ktorej vypočul svedkov, ktorí sa
podieľalinarekonštrukcii,zmeneanadstavbepôvodnéhorodinnéhodomu.Konštatoval,žesuterénostal
nezmenený,bolatamdlháchodba,kotolnatuhépalivo.Pôvodnéprízemierodinnéhodomuvyzeralotak,
že ak sa vošlo do vchodových dverí naľavo bola obývačka, napravo bola kuchyňa, naľavo bola spálňa
a napravo detská izba. Pozdĺž detskej izby bola špajza. Svedkovia, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii

rodinného domu a rovnako aj žalovaná na ohliadke súdu ukázali, pokiaľ sa vošlo cez vchodové dvere
ľavá priečka, kde bola spálňa a obývačka, ostala neporušená, nezmenila sa. Táto priečka ostala
zachovaná, pričom viedla pozdĺž celého rodina domu až ku vchodovým dverám a rovnako zostala
zachovaná priečka, ktorá oddeľovala spálňu a obývačku. Pokiaľ ide o pravú stranu, vchodové dvere do
kuchyne sa zamurovali, priečka po komín ostala v pôvodnom stave, bolo potrebné vytvoriť schodisko na

mieste kúpeľne, ktoré viedlo dole do suterénu, ale aj do podkrovia. Z tohto dôvodu sa posunula priečka
poschodisko.Pokiaľideokuchyňu,távzniklanapravejstrane,rovnakoajobývačkaapriečka,ktorábola
v detskej izbe, kde bola špajza. Rovnako sa dala priečka preč a v kuchyni sa vybudovala mini špajza.
Svedkoviaarovnakoajžalovanájasnesúduuviedli,žeaksaprišlonastavenisko,bolozrejmé,žesútampriečky, boli tam pôvodné obvodové múry a bolo úplne zrejmé, kde sa ktorá izba nachádza. Súd cituje
žalovanú, jej výpoveď: „Bolo zjavné celé dispozičné riešenie, nakoľko boli otvory do jednotlivých izieb,
tu bolo otvor do jednej izby, ďalší otvor do druhej izby a ľavá strana vôbec nebola búraná, vôbec nebola

zmenená. Po pravej strane sa zamurovali len dvere a posunula sa priečka. Rovnako bolo vidno obklady.“
Že sa zachovalo dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, vyplynulo aj z fotografií, ktoré súd
vyhotovil na mieste samom a v neposlednom rade z vypočutia svedkov, ktorí sa priamo podieľali na
rekonštrukcii rodinného domu, kde svedok G. H. uviedol, že všetky obvodové múry zostali zachované,
rovnako čo sa týka priečok. Súd cituje z jeho výpovede: „Všetky obvodové múry, ktoré sú tu vrátane

komína, to ostalo povodne zachované tak, ako to bolo v starom rodinnom dome.“ Svedok G. I. uviedol:
„Robím v stavebníctve 20 rokov, takže všetky obvodové múry tu zostali, boli len upravené, zbité, ale starý
rodinný dom s pôvodnými obvodovými múrmi zostal. Oproti pôvodnému rodinnému domu v súčasnosti
chýba iba jedna priečka, ktorá oddeľovala kuchyňu od obývačky.“ Svedok A. A. súdu na obhliadke
ukázal všetky obvodové múry na chodbe, ako aj priečky, uviedol: „Tie ostali v pôvodnom stave, takže
bolo zrejmé dispozičné riešenie nadzemného podlažia. Všetky nosné múry a obvodové múry zostali v

rámci pôvodného starého rodinného domu.“ Súd mal jednoznačne preukázané výpoveďou žalovanej,
výpoveďou svedkov, ktorí sa zúčastnili na rekonštrukcii rodinného domu, z fotografií, zo statických
posudkov, ako aj zo stavebných projektov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že všetky obvodové múry
boli pôvodné starého rodinného domu, zostali zachované rovnako aj priečky. Výpoveď svedkov plne
korešpondovala s výpoveďou žalovanej, že došlo iba k zmenšeniu jednej izby a bolo vybudované

schodisko na poschodie a že zároveň došlo k posunutiu priečky, ktorá oddeľuje obývačku od chodby, a
to z dôvodu vybudovania schodiska. Žalobca podľa názoru súdu v tomto spore nepreukázal, že došlo
k zániku pôvodnej veci a vzniku novej veci v právnom slova zmysle, z tohto dôvodu súd jeho žalobu v
celom rozsahu zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania.

15. Uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nesprávne vyporiadal
s právnou otázkou posúdenia či sa jedná o novú stavbu vybudovanú za trvania manželstva, bez ďalšieho
uviedol, že došlo len k spracovaniu stavby. Vychádzal pritom z výpovedí svedkov, ktorí účelovo tvrdil,

že sa zúčastňovali stavebných prác, pričom to bolo vyvrátené žalobcom, nakoľko to boli blízke osoby
žalovanej. Navrhol, aby bol vypočutý svedok s tým, že jeho účasť zabezpečí na mieste ohliadky, pričom
svedok sa tento aj dostavil, avšak súd ho nepripustil do konania ako svedka a v napadnutom rozhodnutí
sa nevyporiadal s týmto svedkom.

16. Pokiaľ išlo o svedkov, ktorých súd pripustil do konania a ich vypočul, tak v osobe G. H., tento v čase
novobudovanej stavby pracoval v Holandsku, A. A. chodil na 5-týždňové turnusy do G., pomáhal len pri
budovaní novej časti. G. I. chodil na turnusy do Čiech a Nemecka, pričom na novobudovanej stavbe sa
nezúčastnil. Z dôkazov, ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že došlo k deštrukcii pôvodnej stavby do
takého štádia, že zostali len staré obvodové múry bez stropu. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že

došlo k deštrukcii, demolácii, pôvodnej stavby, teda novou výstavbou došlo k zmene stavby rodinného
domu, ako aj nové dispozičné členenie rodinného domu. Po týchto prácach nemohlo byť poznateľné
dispozičné riešenie nadzemného podlažia, keďže boli vybúrané vnútorné priečky a zostala len jedna
priečka. Podstatné je, že nebol absolútne žiaden strop, zostali len múry. Po dokončení stavebných
prác vznikla stavba úplne odlišná od pôvodnej stavby. Svedecké výpovede, ktoré boli vykonané, tieto

si vzájomne odporujú, sú v rozpore s fotodokumentáciou. Pokiaľ súd poukazoval na právne závery
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR vec nesprávne právne posúdil, či došlo k úplne
alebo čiastočnej deštrukcii obvodových múrov prvého nadzemného podlažia. Nadzemná stavba zanikla
a prestala byť vecou v zmysle práva pokiaľ nie je viditeľné dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia. Súd bol aj na ohliadke na mieste samom, kde bolo vysvetlené, že došlo k úplnej deštrukcii

pôvodného rodinného domu, zostali len obvodové múry bez stropu, čo je zrejmé aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/188/1996, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR 2/1999.17. S poukazom na toto rozhodnutie je vyslovený právny názor, čo sa považuje za demoláciu stavby,
kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takúto deštrukciu pôvodnej stavby,
pri ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, ak na mieste

takto zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba i keď druhovo zhodná, súd vyslovil, že nejde
o zhodnotenie stavby, ale ide o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste pôvodnej zaniknutej
stavby. Je síce pravdou, že uvedené rozhodnutie sa opiera o reštitučný nárok, teda po skutkovej
stránke odlišný stav, avšak právna veta je použiteľná aj pre daný prípad. Podľa zaužívanej súdnej
praxe pri posudzovaní toho, či pôvodná stavba zanikla a vznikla nová, je nutné vychádzať z toho, že

nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, ak už nie je v dôsledku
stavebných prác rozpoznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Nehnuteľnosť stratila
svoj pôvodný stavebný technický charakter keď došlo k zbúraniu alebo demolácii aj so stropom, pričom
zákon č. 582/2004 Z.z. v § 12 ods. 4 jasne definuje čo je stavba, je to podlažie stavby – časť vnútorného
priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. Pokiaľ chýba stropná konštrukcia nie
je možné hovoriť ako o stavbe. V dokumentácii – technická správa k rodinnému domu je napísané, že

krov a strešná konštrukcia sa rozoberie v plnom rozsahu. Preto je názoru, že v danom prípade došlo
k vadám rozhodnutia, v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.f)CSPjepodľanázoružalobcudanývprípadenesprávneho

postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
vyšli počas konania inak najavo. Poukázal aj na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to
právne posúdenie, pričom dal do pozornosti, že súd v rozhodnutí poukazuje, že išlo o nadobudnutie
vlastníctva k spracovanej stavbe, čo je diametrálny rozdiel od deštrukcie pôvodnej stavby.

19. Na základe týchto skutočností je názoru, že nehnuteľnosť patrí do BSM a vadou súdu je, že
nevypočul na tvári miesta svedka, ktorého zabezpečil.

20. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci vykonal

rozsiahle dokazovanie a správne vo veci rozhodol. Vykonal aj ohliadku predmetnej nehnuteľnosti a nie
je toho názoru, aby sa súd nesprávne vyporiadal s právnou otázkou, či sa jedná o novú stavbu
alebo vybudovanú za trvania manželstva. Poukázala na projektovú dokumentáciu a protipožiarne
zabezpečenie stavby, ktoré boli predložené ako listinný dôkaz, z ktorých je zrejmé, že suterén pozostáva
z pôvodne dispozície, kotolňa so skladom paliva a v podkroví sa bude nachádzať schodisko, chodba,

vstup do pôvodného priestoru, 3 izby a šatník. Z projektu pre stavebné povolenie rok 2006 a z fotografií
rodinného domu je zrejmé, že ide o zmenu, nadstavbu a stavebné úpravy. Na podporu týchto tvrdení
predložila starý a nový stav, pôdorys prízemia rodinného domu Brezovica. Z nového stavu, pôdorysu
prízemia je preukázané, že bola vykonaná nadstavba a vybudované schodisko, kde bola zbúraná
časť priečky na rozšírenie schodiska. Prvoinštančný súd správne posúdil vec, správne zistil skutkový

stav, vyporiadal sa s názorom právnej vedy a poukázal na rozhodnutie, na odklon od ktorých nebol
žiaden dôvod. V súvislosti so správnosťou záverov prvoinštančného súdu poukázala aj na právny
názor odborných autorít, na ktorý poukazovala v prvoinštančnom konaní, viď uznesenie NS ČR sp.zn.
22Cdo/1350/2005 zo dňa 31.1.2007.

21. Pokiaľ ide o navrhovaného svedka, na ktorého žalobca poukazuje, dala do pozornosti, že zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 24.9.2025 vyplýva, že právna zástupkyňa návrhy na doplnenie
dokazovania v rámci záverečnej reči nemala, z čoho je dôvodné usudzovať, že z návrhu na výsluch
svedka J., resp. J. K. upustila, a to vzhľadom aj na argumentáciu o oneskorenom predložení dôkazu.

22. Preto súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom a navrhla napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať trovy v plnom rozsahu.

23. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSPa contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale aj súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať.

26. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu o určenie, že nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. B., a to parcela C KN XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
583 m2 a na nich postavený rodinný dom súpisné čísle 130 bez pozemku, patria do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Tento svoj nárok, resp. žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná síce
pred uzavretím manželstva nadobudla darovacou zmluvou predmetnú nehnuteľnosť, avšak darovaný

rodinný dom bol vekovo starý, preto si nechali vypracovať na základoch pôvodného starého domu novú
projektovú dokumentáciu, na základe ktorej došlo k úplnej prestavbe pôvodného domu a vybudovania
nového rodinného domu. Z predložených dôkazov bol názoru, že spoločnou prácou zo stavby vytvorili
novú vec, novú stavbu, čo vyplýva aj zo stavebného povolenia, ktorá stavba bola umiestnená na
pozemku parcely č. XXX/X.

27. Žalovaná nepopierala, že nehnuteľnosť nadobudla právoplatným dedičským konaním a rozhodnutím
súdu sp.zn. 24Nc/94/04, na základe ktorého bola majiteľkou 1 rodinného domu a v roku 2005 dostala
darom od svojho otca druhú polovicu rodinného domu, zápis vlastníckeho práva, ktorý nadobudol
právoplatnosť v roku 2006. Nepoprela, že na rekonštrukciu rodinného domu boli poskytnuté finančné

prostriedky aj jej manžela, ale nielen jeho, pričom žalobca nepreukázal, akým spôsobom prispel na
rekonštrukciu a do akej výšky.

28. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. B., okres F.,
vyplýva, že žalovaná je v podiele 1/1 vedená ako vlastníčka parcely KN C XXX/X o výmere 409 m2, druh

pozemku záhrady, parcela C KN XXX/X o výmere 584 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a rodinného domu číslo súpisné XXX na parcele XXX/X, pričom titulom nadobudnutia je uznesenie L.
XXXX/XX a darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod E. XXXX/XXXX.

29. Tiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 20.12.2006 bolo M. B. vydané stavebné povolenie pre

žalovanú týkajúce sa nadstavby a stavebných úprav rodinného domu na pozemku parcely XXX/X, k.ú.
B.. Okresný úrad v Sabinove, katastrálny úrad, vydal dňa 1.6.2000 vydal súpisné číslo k stavbe rodinný
dom v obci B., k.ú. B., postavený na parcele XXX/X. Stavba bola dokončená v roku 1971 a má pridelené
súpisné číslo XXX. Tiež mal súd za preukázané z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove a PZ
Lipany, že počas predmetného konania bol žalobca so žalovanou v rozvodovom konaní.

30. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému

vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

32. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.33. V danom prípade bola predmetom posúdenia pred súdom otázka vzniku vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá bola rekonštruovaná počas trvania manželstva. Úlohou súdu bolo na základe
vykonaného dokazovania ustáliť, či došlo k zániku pôvodnej veci alebo nie, resp. vysloviť záver,

či predmetný rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo nie. Prvoinštančný súd
vykonalrozsiahledokazovanieaspoukazomvykonanédokazovanie,ohliadky,výsluchysvedkovdospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, aby došlo k zániku pôvodnej veci a vzniku novej veci v právnom slova
zmysle.

34. Odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožnil a nevzhliadol, aby vo svojom procesnom postupe sa
prvoinštančný súd dopustil tak závažnej procesnej chyby, ktorá by bola vadou konania v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP. Vadou konania v zmysle Civilného sporového poriadku sa rozumie najmä procesný
postup súdu, ktorý má za následok zásah do práva na spravodlivý proces a znemožňuje procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej procesné práva.

35. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a nároky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi a predstavami, preberá a riadi sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Procesný postup bol vysvetlený vo viacerých
rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít a rozumie sa ním len fakticky vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní
(R 121/99, 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne
vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno rozumieť len
samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou

uplatneného nároku.

36. V danom prípade obsah spisu, aj vykonané dokazovanie prvoinštančným súdom, nedáva žiaden
podklad pre prijatie záveru, aby bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b). Pokiaľ žalobca
tentoodvolacídôvodspájavsúvislostisunesenímjehodôkaznejpovinnosti,najmävovzťahukvýsluchu

navrhnutého svedka, z obsahu spisu zreteľne vyplynulo, že v rámci súdneho konania zo dňa 24.9.2025,
pre tým, než súd ukončil dokazovanie, konštatoval na č.l. 138 druhá strana, že zo strany žalobcu
neboli predložené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a poučil účastníkov, že všetky prostriedky
procesného úkonu a procesnej obrany je možné predložiť a označiť len do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí. Tak učinila aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá žiaden dôkaz ohľadom výsluchu

svedka nepredložila a ani dovtedy tak neučinila (okrem konštatovania na ohliadke samej). Preto ak tento
odvolací dôvod treba vnímať v súvislosti s dôkaznou povinnosťou strán podľa § 185 ods. 1 CSP, týkajúci
sa toho, že súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, znamená zároveň, že súd nemusí
vykonať všetky dôkazné prostriedky, je však povinný v každej fáze konania zvažovať, ktoré dôkazné
prostriedky vzhľadom na uplatnený nárok, či tvrdenia strán, je potrebné vykonať. Je teda oprávnený

rozhodnúť, že nevykoná tie dôkazné prostriedky, ktorými majú byť preukázané skutočnosti vzhliadania,
posúdenia uplatneného nároku, ktoré sú nevýznamné alebo skutočnosti, ktoré už boli preukázané
s inými dôkazmi.

37. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom [teda odvolací dôvod predpokladaný aj v ustanovení § 365

ods. 1 písm. e) CSP] nemôže byť naplnený vždy. Ak má totiž súd určitú skutočnosť za preukázanú na
základe vykonaného dokazovania, tak nevykonanie ostatných nie je možné podľa názoru odvolacieho
súdu použiť ako dôvod odvolania, ak by dotknutá strana v konečnom dôsledku po neunesení dôkazného
bremena nebola spokojná s rozhodnutím.

38. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania a napokon aj napadnutého rozhodnutia vyplýva právny
záver prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal, že došlo k zániku pôvodnej veci a vzniku novej
veci v právnom slova zmysle, teda inak povedané neuniesol svoje dôkazné bremeno.39. Pokiaľ žalobca poukazoval na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP najmä v súvislosti
s nevykonaným dokazovaním, tak túto vadu je potrebné vnímať v súvislosti s princípom voľného
hodnotenia dôkazov a § 191 ods. 1 CSP, na ktoré právne posúdenie aj prvoinštančný súd vo svojom

právnom závere poukazoval (str. 9 tohto rozhodnutia).

40. Žalobca v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom poukazoval, že skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, pretože výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a nasl. CSP, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Táto argumentácia žalobcu k tomuto

odvolaciemudôvodujenezrozumiteľnánajmävtejsúvislosti,pretožetýkasatakejrozhodovacejčinnosti
súdu,vzmyslektorejidevpraxinajmäoprípady,keďsúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazných prostriedkov nevyplynuli, resp. neboli stranami prednesené, ani inak nevyšli v konaní najavo.

41. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia nezistil, aby prvoinštančný súd založil
svoje skutkové zistenia na skutočnostiach, ktoré z dôkazných prostriedkov nevyplývali alebo

neboli stranami prednesené. Z obsahu jeho rozhodnutia vyplýva, že zisťovanie skutkového stavu
podrobil nielen výsluchom svedkov A. A., G. I., ohliadkou na mieste samom dňa 29.5.2025, tiež
dokumentáciou týkajúcou sa protipožiarneho zabezpečenia stavby, statického posúdenia stavby D.
E. F., fotodokumentácia rodinného domu a vzhľadom na obsah podanej žaloby a žiadaný výrok bolo
rozhodujúcim pre súd sa najmä vyporiadať s otázkou nielen právneho záujmu na podanej žalobe,

vo vzťahu ku ktorej konštatoval, že právny záujem na tomto určení je, resp. trvá, ale aj tým, či
došlo spomínanou zmenou stavby, nadstavbou a stavebnými úpravami k zániku pôvodnej veci alebo
vytvoreniu novej veci. V bode 36. odôvodňujúceho rozhodnutia týmto skutočnostiam venoval náležitú
pozornosť a riadne ich vyhodnocoval a jeho postup má oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože každý
dôkaz, ktorý bol mu predložený, vyhodnotil a podrobil zásade hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 CSP.

Preto tento odvolací dôvod, na ktorý upozorňoval považoval odvolací súd za nedôvodný.

42. Pokiaľ ide o odvolací dôvod týkajúci sa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, tento sa týka takých prípadov,
ak ide o vadu takú, ak súd síce správne zistil skutkový stav na základe riadneho a dostatočného
dokazovania, avšak tento nesprávne právne posúdil. Za nesprávne právne posúdenie treba považovať

mylnú aplikáciu alebo interpretáciu právnej normy na zistený skutkový stav, prípadne aplikácia právnej
normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Týka sa teda takých skutočností, ak súd
nesprávne interpretuje procesné normy určujúce, ktorá strana nesie bremeno tvrdenia, či dôkazné
bremeno alebo keď chybne aplikuje hmotné právo. V danom prípade odvolací súd nezistil, aby súd
prvej inštancie nesprávne aplikoval hmotné právo, keďže správne poukázal na príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka týkajúce sa ustanovenia § 135b ods. 1, ako aj § 143, týkajúce sa toho, čo možno
za všetko požadovať v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Jeho právny záver, ktorý má odraz aj
vovýrokurozhodnutia,ktorýmžalobuzamietol,nemáodozvuvinomprávnomposúdení,nežvtom,ktoré
je uvedené na strane 8 až 9 napadnutého rozhodnutia a ktoré je podľa hmotnej právnej normy správne.

43. Naviac prvoinštančný súd pri hodnotení, či došlo danou zmenou, prestavbou veci, k zániku pôvodnej
stavby, odkázal aj na judikatúru najvyšších súdnych autorít, či už rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
ako aj Najvyššieho súdu ČR a s týmito závermi a odkazom tejto ustálenej judikatúry sa odvolací súd
stotožnil. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere, že by odpovede na otázku, či došlo k zániku
pôvodnejstavbyalebonie,jepodstatné,ženebolabsolútnežiadenstropazostalilenholémúry,odvolací

súd dáva do pozornosti jasné skutkové zistenia a záver prvoinštančného súdu o tom, že základové
konštrukcie zostali pôvodné, mali sa vytvoriť nové obytné priestory v podstrešnom priestore, pôvodná
konštrukcia krovu a zastrešenie boli rozobraté, zmenou stavby, nadstavbou a stavebnými úpravami
mal byť vytvorený objekt, ktorý bol čiastočne podpivničený, základové konštrukcie ostali pôvodné. Zo
stavebného povolenia zo dňa 20.12.2006 vyplývalo, že v pôvodnej časti rodinného domu bude trámový

krov rozobratý, nová konštrukcia krovu bude navrhnutá ako drevená, základové konštrukcie pôvodnej
stavby nebudú rekonštrukciou nijako dotknuté a nové základové konštrukcie budú v časti prístavby
(protipožiarne zabezpečenie stavby). Zo statického posúdenia vyplynulo, že objekt bol v dobrom
a vyhovujúcom statickom konštrukčnom stave. Murivá po statickej stránke vyhovovali. Obvodové múry
zostali zachované, zostala zachovaná priečka. Zo samotného projektu jasne vyplývalo, že sa búrať

bude iba priečka medzi kuchyňou a chodbou iba po komín, zo statického posúdenia stavby, že pôvodné
murivá po statickej stránke vyhovovali a pokiaľ išlo nosné murivo, odstránila sa iba ich časť („kompletné
odstránenie krovu, stropu a časti nosných múrov“). Nie nevýznamnou skutočnosťou bolo aj zistenie, žepôvodný rodinný dom bol podpivničený a tie pivničné priestory boli čiastočne nad zemou, čo zostalo aj
zachované. Zostal zachovaný aj gánok, veranda, pričom obvodové múry boli nedotknuté.

44. Odvolací súd bol názoru, že zo stavebného povolenia Obce B. zo dňa 20.12.2006 vyplýva, že
v danom prípade malo ísť o nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu, pričom nadstavbou nie je
možné považovať taký stav stavebných úprav, ktorým by došlo k vytvoreniu novej veci, keďže zvyčajne
sa nadstavbou zväčšuje alebo zvyšuje stavba pôvodná, či už formou pridania napr. podlaží, múrov,
vybudovanie nového obytného priestoru atď. Pokiaľ ide o stavebné úpravy odvolací súd je toho názoru,

že tieto možno charakterizovať ako zásahy do stavby, pri ktorých sa nemôže meniť jej pôdorysné
ohraničenie a súvisí s úpravou interiéru, napr. zmeny priečok, výmeny okien, dverí atď. Preto nemožno
považovať tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že po demolácii pôvodného starého domu, z ktorého
zostali len obvodové múry, keďže nezostali prvky dlhodobej životnosti, konštrukcia strechy a schodište,
ktoré stavbu charakterizujú ako vec v správnom slova zmysle, možno vyvodiť, že vznikla bez ohľadu na
všetky ďalšie činnosti, ktoré v zmysle stavebného povolenia mali byť vykonávané vec novú.

45. Niet pochýb o tom, že predmetný rodinný dom bol nadobúdaný žalovanou pred uzavretím
manželstva, že si ho spoločne zdokonaľovali, upravovali, skutočnosti, ktoré vyplynuli aj z vykonaného
dokazovania, ale tvrdenie o tom, že by po demolácii pôvodného rodinného domu mala vzniknúť nová
vec, ktorá by stavbu charakterizovala ako vec v správnom slova zmysle, novú, zo strany žalobcu nebolo

preukázané,pretožedostatoklistinnýchmateriálovnachádzajúcichsavspise,bezpochybneajstavebné
povolenie svedčí o tom, že malo ísť o nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu.

46. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.7.2024, ktorým súd vyzýval, aby účastníci označili
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalobca poukazoval iba na rozhodovaciu prax najvyššieho

súdu sp.zn. 3Cdo/201/1997 a predložené fotografie, z ktorých má vyplývať, že dom bol zbúraný a boli
vybudované nové prvky, ktoré robia vec úplne novú v právnom slova zmysle.

47. Žalovaná navrhla výsluch svedkov na základe svojho písomného podania zo dňa 20.8.2024
a vykonanie dôkazov, ktoré označila v tomto podaní zo dňa 21.8.2024, ktoré zároveň predložila.

Na pojednávaní dňa 27.11.2024 sa strany pokúsili o uzavretie zmieru, pričom žalovaná zároveň
predložila čestné prehlásenia svedkov a žalobca navrhoval zabezpečiť si súkromný znalecký posudok
na zodpovedanie otázky, či došlo k deštrukcii prvého nadzemného podlažia. Na pojednávaní dňa
5.3.2025 súd poučil podľa § 181 ods. 2 CSP, uviedol svoje predbežné právne posúdenie, na základe
ktorého nariadil vypočutie žalobcu, žalovanej a zároveň ich vyzval na oznámenie návrhov na doplnenie

dokazovania. Žalovaná podaním zo dňa 14.3.2025 predložila súdu do spisu dôkazy na potvrdenie
svojich skutočností a navrhla vykonať ohliadku, s ktorou sa stotožnil aj žalobca v zmysle svojho
písomného podania zo dňa 9.4.2025, na ktorom boli vypočutí svedkovia, pričom na pojednávaní
24.9.2025vyhlásilpoukončenídokazovaniarozsudokvovecisamej.Ztejtoanalýzypostupukonajúceho
súdu vyplýva, že žalobca na pojednávaní, na ktorom ukončoval dokazovanie nemal ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania. Od výsluchu svedka J. K. upustil, pričom tohto svedka navrhol vypočuť pri
ohliadke na mieste samom podaním zo dňa 26.5.2025, a to doplnením podaním následne po tom, čo
k ohliadke samej podal svoje vyjadrenie dňa 9.4.2025. Z týchto skutočností nepochybne vyplýva, že
súd prvej inštancie venoval dostatočný priestor procesnému postupu upravenom v § 191 ods. 2 CSP
avzmysletohtopostupuajhodnotildôkazyvichvzájomnejsúvislostiastarostlivoprihliadalnavšetko,čo

vyšlo počas konania najavo. Jeho záver má oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkových zisteniach.

48. Prvoinštančný súd jasne vykonané dokazovanie hodnotil v bode 36. odôvodnenia, na ktoré odvolací
súd odkazuje.

49. Odvolací súd preto odvolacie námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné a nemal pochybnosti
o správnosti vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom a o správnych skutkových zisteniach, na
základe ktorých prijal aj správny právny záver.

50. S ohľadom na uvedené preto rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 CSP.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal trovy odvolacieho
konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).