Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Lucia Dlugolinská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 34P/52/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1626200657
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Dlugolinská
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1626200657.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v konaní starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom
Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXXX/XX, G. a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.- I. G., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2026 sa matka maloletej domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa
s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky.
Otec si maloletú prevezme v stanovený deň a hodinu pred Športovou halou Malina na Sasinkovej ulici

v Malackách a na tomto mieste tiež maloletú v stanovený deň a hodinu aj odovzdá matke. Neodkladné
opatrenie žiadala nariadiť do času rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej o úpravu styku otca
s maloletou, ktoré je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/28/2026.

2. Okresný súd Malacky postúpil vec dňa 06.03.2026 Mestskému súdu Bratislava II ako súdu miestne
príslušnému na konanie vo veci. Mestský súd Bratislava II uznesením č. k. 69P/34/2026-17 zo dňa

13.03.2026, právoplatným dňa 18.03.2026, preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Malacky.

3. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II
č. k. 69P/110/2024-60 zo dňa 25.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
07.11.2024, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Týmto rozsudkom súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať

jejmajetoksúoprávneníobajarodičia.Stykotcasmaloletousúdneupravil.Otcasúdzaviazalnaplatenie
výživného vo výške 250,- Eur mesačne. Od vydania rozhodnutia uplynul 1 rok a 3 mesiace a výrazne
sa zmenili okolnosti, za ktorých bolo rozhodnuté. Maloletá nastúpila do 1. triedy Základnej školy J. J.
G., bola jej tiež robená nová diagnostika. Zároveň doterajšia úprava, resp. neúprava stretávania sa otca
s maloletou je absolútne nevyhovujúca, nakoľko s otcom nie je možná dohoda o pravidelnom stretávaní
sa s maloletou, čo nezodpovedá aktuálnym potrebám a záujmom maloletej. Taktiež vyšli najavo nové

skutočnosti, týkajúce sa správania sa otca voči maloletej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam matka
podala dňa 16.02.2026 návrh na začatie konania o úpravu styku otca s maloletou a návrh na zvýšenie
výživného na maloletú. Konanie je vedené pod sp. zn. 8P/28/2026. Navrhovateľka uviedla že dôvody
na zmenu úpravy styku otca z maloletou podrobne opísala v návrhu na začatie konania vo veci samej,
v ktorom žiada súd, aby nariadil psychologické vyšetrenie otca s tým, že ak uzná za potrebné, nech
nariadi za týmto účelom znalecké dokazovanie. Má však za to, že je potrebné bezodkladne upraviť

pomery v rodine a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne do rozhodnutia vo veci
samej upraví styk otca s maloletou. Konanie vo veci samej môže prebiehať dlhý čas, najmä ak súdnariadiť znaleckej dokazovanie. Aktuálna situácia je pre maloletú a aj pre navrhovateľku neúnosná.
Podľa navrhovateľky je jednoznačne potrebné, aby v záujme ochrany fyzického aj psychického zdravia
maloletejsúdnariadilneodkladnéopatrenie.Podľarozsudku,ktorýmbolorozvedenémanželstvorodičov

- styk otca z maloletou upravený nie je. Otec však toto rozhodnutie výslovne „zneužíva“. Stretávanie
s dcérou „využíva“ na to, aby sa dostal k nim do bytu, pričom sa vyhýba stretávaniu sa s maloletou
osamote. Neustále trvá na tom, že sa s maloletou chce stretávať len u navrhovateľky doma, v mieste
jej bydliska a za jej prítomnosti s tým, že chce u nich zároveň aj prespávať. Vzhľadom na to, že
sú rozvedení a každý má svoj život, je to pre navrhovateľku nepredstaviteľné. Otec sa dožaduje „za

účelom stretnutia sa s dcérou“, aby ho pustila do bytu a myslí si, že stretnutia budú prebiehať u nej
doma. Nesúhlasí s týmto, vyústi to hádky, psychické a fyzické vyhrážky z jeho strany (otec je prchkej
povahy). Maloletá je toho svedkom, spôsobuje jej to úzkosti a strach. Sama maloletá takéto návštevy
otca odmieta. Je tým priamo ohrozené jej zdravie. Je v jej záujme, aby takéto správanie otca čo najskôr
skončilo. Preto je potrebné, aby bol súdom styk otca z maloletou výslovne upravený a oni boli oprostené
od znášania týchto vecí a večného „dohadovania“, ktoré vyústi do hádok, ktorých svedkom je maloletá.

Otcove správanie voči maloletej sa od ich rozvodu zhoršilo a je neprimerané. Postupom času z maloletej
vychádzajú na povrch nové skutočnosti. V škole rozprávala o tom, ako ju otec niekedy bije a dokonca
priznala, že ju otec škrtil. Navrhovateľka sama bola viackrát svedkom fyzického ataku a psychického
nátlaku na maloletú zo strany otca. Otec je prchkej povahy, čo sám nepopiera, avšak navrhovateľka
nedovolí, aby ubližoval dcére. Na základe týchto skutočností v konaní vo veci samej žiadala súd o

prešetrenie týchto podozrení. Podľa toho, čo sa zistí, žiadala nanovo upraviť, alternatívne obmedziť styk
otca s maloletou tak, by bolo rozhodnuté v jej záujme. Podľa navrhovateľkinho názoru by bolo potrebné
lekárske vyšetrenie otca zamerané jednak na jeho rodičovské zručnosti, respektíve spôsobilosť postarať
sa o maloletú, ako aj možné patologické prejavy voči maloletej. Podľa jeho výsledku žiada súd o úpravu
jeho styku z maloletou tak, aby rozhodnutie bolo v jej plnom záujme. Žiadala preto súd o nariadenie

psychologického vyšetrenia odporcu, resp. nariadenie znaleckého dokazovania. Ďalej uviedla, že pri
rozvode uzavreli rodičia rodičovskú dohodu a sociálna kuratela preto nad rámec nešetrila ich pomery, t.
j. neboli kontrolované ani podmienky, aké má maloletá vytvorené u otca v jeho byte. Za súčasného stavu
však treba malo letu chrániť. Maloletá začala odporcu odmietať. Zo stretnutia s ním je veľmi nervózna,
úzkostná. Navrhovateľka zároveň poukázala na zdravotný stav maloletej, na ktorý treba v prvom rade

prihliadať a ktorý sa v poslednej dobe zhoršil. Maloletá má diagnostikovanú detskú epilepsiu, pričom
otcov postoj k potrebným vyšetreniam a jej liečbe v minulosti bol, a aj je veľmi ľahostajný. Veľakrát sa
s otcom hádali, aby nedával malej neprimerané tresty - zakazoval jej jedlo, výlety, hračky. Maloletá v
minulosti videla, ako otec navrhovateľku škrtil, vtedy sa veľmi zľakla, pocikala sa a prestala na štyri
mesiace rozprávať. Navrhovateľka to chcela hneď riešiť u psychológa a logopéda, ale exmanžel jej to

zakázal.Následnebolamaloletejvroku2022diagnostikovanáepilepsia,kvôliktorejbolahospitalizovaná
a opakovanie v roku 2025. Spolužitie rodičov vyústilo až tak, že navrhovateľka bola nútená podať
na otca trestné oznámenie za fyzické a psychické týranie maloletej aj navrhovateľky. To skončilo
zastavením trestného konania a postúpením vecí na prejednanie konania odporcu, len ako priestupku v
správnom konaní. V zápisnici z toho to trestného konania je však zachytené, že maloletá vypovedala bez

navrhovateľkinej prítomnosti tak, že otec požíva alkohol, pričom vtedy je zlý a kričí na ňu aj na mamu, dal
jej facky na líčko, škrtil ju a iné. Nakoniec navrhovateľku táto neúnosná situácia dohnala až k rozvodu.
Ich pomery v rozvodovom konaní šetrila aj sociálna pracovníčka ktorá prišla skontrolovať pomery v
domácnosti u navrhovateľky, u otca však nie. V navrhovateľkinej starostlivosti o maloletú neboli zistené
žiadne nedostatky. Ich situácia bola pri rozvodovom konaní zľahčená, otca nekontrolovali a rozvodom

s rodičovskou dohodou to ukončili. Myslela si, že rozvod jej trápenie ukončí. Vzhľadom na dané
okolností sa chcela s maloletou presťahovať, predať nehnuteľnosť, doslova utiecť od otca. Sťahovanie
ale nepomohlo. Otec si ich našiel a všetko sa opakovalo. Navrhovateľka uviedla, že exmanžel sa jej
pri stretnutiach pravidelne vyhráža a žiada prepis bytu v G., ktorý teraz navrhovateľka vlastní. Bola
naivná a dnes vie, že musí ochrániť maloletú a zabezpečiť jej zdravý rozvoj a bezpečné prostredie.

Tiež vie, že s otcom nie je možná žiadna dohoda o úprave styku. Postupom času vychádzali opäť
najavonovéskutočnosti.Maloletásapriznala,žeotecjumalškrtiťopaskom.Keďkonfrontovalaodporcu,
vyhrážal sa jej aj maloletej, od maloletej chcel, aby nikomu nič nehovorila, že otec bude mať problémy.
Nakoniec celú vec poprel. Jej dieťa bolo vystavené dlhodobému „násiliu“. V dôsledku traumy došlo u
nej k dočasnej strate reči trvajúcej približne štyri mesiace, čo zodpovedá traumatickému „mutizmu“.

Dieťa má výrazné post-traumatické prejavy a otca aktuálne odmieta. Neupravený a vynútený kontakt s
otcom pre ňu predstavuje vážne zdravotné/psychické riziko. Zasiahnutý bol u nej vývin reči, emócií aj
v vzťahov. Maloletá bola do veku troch rokov úplne zdravá. Neustále stresy, fyzické a psychické násilie
nanavrhovateľkeanamaloletejzostranyodotcavyvolaliepilepsiu,adaptačnúúzkostnúporuchu,stracha fixáciu dcéry na navrhovateľkinu osobu. Uviedla, že k návrhu prikladá kópie aktuálnych lekárskych
správ a prepúšťacích správ za hospitalizácie maloletej. Zo správ (zo dňa 07.11.2025 z kliniky detskej
neurológie a dňa 11.10.2025 z detskej pediatrickej kliniky Kramáre) vyplýva, že maloletá trpí úzkostnou

a adaptačnou poruchou, je odporúčaný rešpektujúci prístup zo strany školy aj rodiny. Maloletá je tiež
hypersenzitívna na hluk. Mal by jej byť umožnený tzv. sociálny oddych zo zdravotných dôvodov (hluk).
Naopak, je stále viac traumatizovaná rodinnými udalosťami. Bola jej preto odporučená psychoterapia,
ktorú s ňou matka navštevuje. Aktuálne, s nástupom maloletej do školy začala navrhovateľka riešiť
jej ďalšie odporúčané vyšetrenia. Bol jej odporúčaný odklad školskej dochádzky, pre nesúhlas otca

však nastúpila do základnej školy. Maloletá bola dňa 28.1.2026 vyšetrená v Centre poradenstva a
prevencie Malacky z čoho je podrobná správa z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia,
ktorú navrhovateľka prikladá a z ktorej vyplýva, že je žiačkou so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami zo zdravotným znevýhodnením. Je zaradená do starostlivosti školského podporného tímu
a mala by mať pomoc pedagogického asistenta. Maloletá má mať pravidelný režim s vymedzeným
časom na oddych a učenie, pravidelne sa pripravovať do školy s pomocou pri úlohách a prípravou a s

prihliadnutím na únavu vyvolanú zdravotným stavom. Je potrebný citlivý prístup a jej nepreťažovanie.
Aktuálne sú v štádiu riešenia jej individuálneho vzdelávania, ktoré im bolo odporučené. Maloletá má
od septembra 2025 ako nastúpila do základnej školy úplne iný režim. Aby zvládala prípravu na školu
(aj v zmysle posledného vyšetrenia a odporúčania zo dňa 28.1.2026) musí mať pravidelný režim s
vymedzeným časom na oddych a určenie, pravidelne sa pripravovať do školy s pomocou pri úlohách a

prípravou a s prihliadnutím na únavu vyvolanú zdravotným stavom. Nemožno ju preťažovať. Toto však
nie je možné za súčasného stavu, kedy si otec zmyslí, že má on čas a náladu ich vidieť a oni sa mu majú
prispôsobovať. Ak sa tak nestane, sú vystavené jeho nátlaku. Toto absolútne znemožňuje dodržiavať
stanovené odporúčania, nakoľko maloletá zostáva absolútne vystresovaná, úzkostná a navrhovateľka
ju nevie častokrát aj niekoľko hodín „dať dokopy“. V ten deň sa nevie vôbec pripraviť do školy, ťažko

zaspáva, druhý deň je vždy vyčerpaná a tak ďalej. K podaniu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bola nútená aj kvôli udalosti z 11.2.2026. Otec im neustále „výhražne“ telefonoval a vynucoval
si stretnutie, vyhrážal sa, že ich vyhodí z bytu, chodil okolo ich domu. Bola nútená v záujme ich
ochrany odísť na týždeň aj s maloletou mimo domu a zmeniť si svoje telefónne číslo. Bola privolaná aj
policajná hliadka, jej tetou, ktorá mala o nich strach, nakoľko sa jej neozvali. Odporca sa však hliadke

šikovne „vyhol“. Navrhovateľka nemá vedomosť, či je spísaný nejaký záznam. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam, navrhla navrhovateľka dočasne upraviť styk otca s maloletou za jej prítomnosti tak, že
dcéru odovzdá pred Športovou halou Malina v Malackách, aby sa vyhli aktuálne otcom vynucovanej
prítomnosti v ich domácnosti, večnému vyzváňaniu na zvonček bytového domu a podobne. Otec vie
tak plnohodnotne stráviť spoločný čas s maloletou každú párnu sobotu popoludní, vonku, v cukrárni, na

detskom ihrisku, v kine alebo akokoľvek inak, podľa svojho uváženia. K návrhu bol priložený rodný list
maloletej a kópia občianskeho preukazu navrhovateľky.

4. Nainformatívnomstretnutírodičovkonanomdňa31.03.2026otecuviedol,ženemalžiadnykontaktna
matku. Posledné 2 a pol mesiaca (od posledného konfliktu s matkou- matka uvádza, že otec vyhadzoval

matku z bytu v G., otec nesúhlasí s tvrdením) komunikujú rodičia telefonicky sprostredkovane cez
kamarátku matky. Otec uviedol, že nebol s maloletou 2 a pol mesiaca. K osobným návštevám u matky
otec uviedol, že sa nevedel dovolať matke. Bál sa, čo je s malou a preto chodil k matke. Matka uviedla,
že zmenila telefónne číslo, nakoľko otec ju informoval ohľadom svojich pokusov o samovraždu a riešil
tak svoje psychické problémy. Uvedené potom rozprával aj maloletej. Matka uviedla, že maloletá nie je

zvyknutánaprespávanieuotca.Odkedyzačalamaloletánavštevovaťpsychológa,otvárasaazdôveruje
sa matke a matka sa dozvedá veci z minulosti, na ktoré poukazuje v návrhu na zmenu ÚPP. Otec
poprel fyzické napadnutie dcéry v minulosti. Matka uviedla, že z tohto dôvodu chce stretávanie sa
iba v prítomnosti matky. Tak to chce dokedy sa nepreukáže, čo sa udialo malej zo strany otca- keď
bola s otcom osamote. Matka uviedla, že najradšej by bola, keby sa otec nestretal s maloletou vôbec

a už vôbec nie bez jej prítomnosti, avšak po konzultácii s právnikom podala tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku maloletej s otcom. Z dôvodov, že je styk neupravený
a otec sa ho dožaduje a chodí do bydliska matky náhodile. Matka ďalej uviedla, že keď dala otcovi pred
rokom maloletú, vrátil ju buď neskoro, alebo zranenú. Otec uviedol, že ju zobral korčuľovať a spadla.
Matkauviedla,žebezznaleckéhodokazovaniaohľadomduševnéhostavuotcanedámaloletúotcovibez

jej prítomnosti. Otec súhlasil s návrhom matky na úpravu styku otca s maloletou aj za prítomnosti matky.
Matka sa vyjadrila, že by bola najradšej ak by maloletá vôbec sa nestýkala s otcom. Matka vyjadrila
obavu poskytnúť telefónne číslo otcovi z dôvodu atakov od otca aj v neskorých nočných hodinách.
Otec bol poučený, že takému to správaniu sa má vyvarovať. Matka následne súhlasila s poskytnutímtelefónneho čísla otcovi s tým, že ak ju bude neprimerane atakovať, zablokuje si ho. Telefónne číslo je
poskytnuté len za účelom kontaktovania sa z dôvodu zrušenia stretnutia otca s maloletou/dohodnutia
si náhradného termínu. Záverom informatívneho stretnutia sa rodičia dohodli že styk otca s maloletou

budeprebiehaťnasledovne:Otecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmdieťaťomnasledovne:každýpárny
kalendárnytýždeňvsobotuod13:00hod.do15:00hod.zaprítomnostimatky,pričomotecsasmaloletou
a matkou stretnú pred Športovou halou Malina, na ulici Sasinkova 2 v Malackách.

5.ZrozsudkuMestskéhosúduBratislavaIIč.k.69P/110/2024-60zodňa25.10.2024,právoplatnéhodňa

07.11.2024 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu
v zmysle ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou je neupravený a otec je povinný prispievať na
výživu maloletej výživným v sume 250,- Eur mesačne.

6. Zo spisu sp. zn. 34P/56/2026 súd zistil, že dňa 16.02.2026 podala matka na Okresnom súde Malacky

návrh vo veci samej, v ktorom žiadala upraviť, alternatívne obmedziť, styk otca s maloletou podľa
rozhodnutia súdu na základe vykonaného znaleckého dokazovania a tiež žiadala o zvýšenie výživného.
Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 8P/28/2026 bolo postúpené Mestskému súdu Bratislava II,
v súčasnosti je po prenesení miestnej príslušnosti vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
34P/56/2026.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je
taxatívne daný. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim

k úprave pomerov a umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb.
Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný
okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd

o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu,
pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného
opatrenia môžu nastať.

14. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje

opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu.
Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd
inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti(predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia
stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a
teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera

osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

15. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom
rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine). Medzi záujmami

dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný
význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča (Uznesenie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010).

16. Neodkladné opatrenie v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je namieste vtedy, ak riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je bezprostredne ohrozená jeho výživa alebo

výchova, ak musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne ide o iné dôležité
záujmy maloletého, ktoré vyžadujú okamžitý zásah súdu.

17. Po oboznámení sa s návrhom matky a vykonanom dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, dospel súd k záveru, že nie je daná potreba bezodkladne upraviť

pomery matkou navrhovaným neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom
a slúži na riešenie situácií, ktoré skutočne neznesú odklad a nemá sa ním obchádzať či nahrádzať
konanie vo veci samej. Základným predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby
okamžitého zásahu súdu. V danej veci stretávanie sa otca a maloletej v súčasnosti nie je upravené.
Rodičia maloletej na informatívnom stretnutí konanom na tunajšom súde dňa 31.03.2026 dospeli

k dohode v otázke stretávania sa otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať za
prítomnostimatky,atovrozsahuzodpovedajúcomnávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Uvedenádohodasíceniejevykonateľnýmrozhodnutímsúdu,avšakpredstavujeaktuálnuzhodurodičov
o spôsobe realizácie styku. Za tejto situácie súd nevzhliadol existenciu takej bezodkladnej potreby
úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť,

že styk nebol doposiaľ upravený rozhodnutím súdu, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia, najmä ak rodičia dosiahli dohodu o jeho realizácii. Matka odôvodňovala
svoj návrh aj tým, že otec ju a maloletú opakovane kontaktuje a obťažuje, pričom sa domáha
stretávania sa s maloletou v domácnosti matky za prítomnosti matky, pričom sa sám vyhýba stretávaniu
s maloletou osamote. K tomu súd uvádza, že aj keby došlo k úprave styku otca s maloletou

formou neodkladného opatrenia, táto by sama osebe nepredstavovala účinný prostriedok ochrany
pred nežiaducim kontaktovaním matky (a maloletej) zo strany otca. Úprava styku totiž nerieši spôsob
komunikácie medzi rodičmi ani nebráni jednému z rodičov kontaktovať druhého mimo rámca realizácie
styku. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že otec kontaktoval matku aj z dôvodu, že nedisponoval jej
telefónnym číslom, ktoré mu matka poskytla až na súdnom stretnutí. Matke navyše ani zo súčasnej

úpravy styku nevyplýva povinnosť umožniť otcovi stretávanie sa s maloletou priamo v domácnosti
matky. Pokiaľ matka poukazovala na psychický stav maloletej a na nevhodné správanie sa otca
voči maloletej, tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Pre potreby
rozhodovania o neodkladnom opatrení však neboli osvedčené také konkrétne okolnosti, ktoré by
preukazovalibezprostrednéohrozeniemaloletéhodieťaťavyžadujúceokamžitýzásahsúdu,keďnavyše

z výpovede otca na informatívnom stretnutí rodičov vyplynulo, že s maloletou nebol dva a pol mesiaca
a zo samotného návrhu matky vyplýva, že otec ani nevyžaduje trávenie času s maloletou bez prítomnosti
matky, naopak, matka tvrdí, že sa otec vyhýba stretávaniu sa s maloletou osamote. Súd preto uzatvára,
že v danom prípade nie je splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a
to existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Naopak, aktuálna dohoda rodičov o styku, hoci

nevykonateľná, znižuje mieru naliehavosti súdneho zásahu. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

18. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd posudzoval len či

je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje
rozhodnutie súdu vo veci samej. V konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. 34P/56/2026 súd
rozhodne na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší
záujem maloletého dieťaťa.19. O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keď o náhrade trov konania bude rozhodnuté až v
rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.