Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Ek/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120202001
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mižák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6120202001.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zast.: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. D., o vymoženie 530,26 eur
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska cesta

2564/17, 960 01 Zvolen, IČO: 37 822 314, pod sp. zn. 359 EX 3794/20, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.01.2026, sp. zn. 11Ek/13/2020, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa
13.10.2025, sp. zn. 359 EX 3794/20,

2. Uviedol, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vyzval oprávneného
na zaplatenie náhrady výdavkov. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie,
v ktorých uviedol, že zo správ exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania
hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli

mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp.
vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného. Exekútor vykonal iba elektronické dopyty
na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že
takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom
obydlí podliehajúci exekúcii. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok

alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

3. Súdny exekútor k námietkam oprávneného uviedol, že aj napriek opakovaným lustráciám a šetreniam
nebol zistený žiaden exekvovateľný hnuteľný majetok povinného.

4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61n ods. 1 písm. d), ods. 3, 4 Exekučného poriadku a uviedol,

že súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou
starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania
exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje
súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. V prípade zistenia, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej

doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného subjektu. Súdny úradník po preskúmaní lustrácií predložených súdnym exekútorom zistil, žeexekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim
Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017
Z. z. Ďalej súdny úradník uviedol, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie

povinného a taktiež podľa Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení
vymáhať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. Napokon
súdny úradník uviedol, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na
námietku oprávneného je len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadril len svoje domnienky.

5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal oprávnený sťažnosť, pričom uviedol, že exekútor vykonal iba
lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného
inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho

exekúcii. Splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym
exekútorom ani súdom preukázaná. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden
hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Opravený
ma a to, že súdny úradník vychádzal výlučne zo správ súdneho exekútora o negatívnych výsledkoch
vykonaných lustrácií, pričom tieto zistenia bez ďalšieho považoval za postačujúci podklad pre záver o

nemajetnosti povinného. Samotné negatívne výsledky lustrácií v evidenciách (kataster nehnuteľností,
evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna poisťovňa) však nepreukazujú trvalú a
definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému okamihu. Za tejto situácie
nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak, aby bolo možné urobiť záver o nemožnosti
ďalšieho vedenia exekúcie.

6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného
konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané
náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku)
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

7. Súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu
urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa

vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd musí konštatovať, že
nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie.

8. Na podporu správnosti uznesenia súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po oboznámení
sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí konštatovať, že nezistil žiadne dôvody,

ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať
v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku
povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom

exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že
u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť
ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve
súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie

majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie
záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného,
patrí do kompetencie súdneho exekútora.

9. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného

resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti
vykonania exekúcie. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie
v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že
v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpores princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval
by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny
prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva

oprávnený. Nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike
a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba
tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže
získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si
tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania

v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných
skúseností.

10. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné
hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť
a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých

exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady
trov exekučného konania.

11. Pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť
a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie.

V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok,
za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba
nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného.

12. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor

pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu súdneho úradníka ako

nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 250 ods. 1 CSP), keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce
upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).