Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/30/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125303156
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125303156.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXX/X, XXX XX W., štátna občianka SR, zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka,
IČO: 37 958 623, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, zast.: splnomocnenou zástupkyňou: Q.. F. Q.

M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., L. K. XX/X, XXX XX A. A., štátna občianka SR, o zaplatenie
35.820,59 EUR s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, v konaní o
zaplatenie 35.820,59 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia rozhodol tak, že:
„Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobkyne zriaďuje záložné právo
k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 k celku, evidovaným na liste
vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre katastrálne územie W.,
obec W., okres W., a to
- pozemok parcely registra E., číslo parcely XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere

468 m2,
- pozemok parcely registra E., číslo parcely XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, a
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. XXX,
zaúčelomzabezpečeniapeňažnejpohľadávkyžalobkynevočižalovanémunazaplateniesumyvovýške
35.820,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65% ročne zo sumy 35.820,59 Eur od 16.04.2025
do zaplatenia.“

2. O zabezpečovacom opatrení okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 343 a nasl. CSP (zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z doposiaľ
uskutočnených vyjadrení sporových strán je zrejmá existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči
žalovanému, pričom spornou ostáva jej výška. Žalobkyňa tak osvedčila existenciu peňažnej pohľadávky,

ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku
nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na svojich právach, ako i skutočnosť, že budúci možný
výkon exekúcie by mohol byť ohrozený. Okresný súd považoval za nesporné, že správanie žalovaného
smeruje k scudzeniu predmetných nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti sú predmetom ponuky realitnej
kancelárie RE/MAX Slovakia. Súd prihliadol aj na proporcionalitu zásahu do práv strán sporu aj
vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorých

hodnota je podľa ponuky realitnej kancelárie 189.000,- EUR. Napriek tomu, že výška pohľadávky
žalobkyne je sporná a žalovaná suma predstavuje približne len pätinu hodnoty nehnuteľnosti, ide onehnuteľnosti, ktoré sú jediným nehnuteľným majetkom žalovaného a sú zaťažené záložným právom
v prospech banky, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného poskytla finančné prostriedky na kúpu týchto
nehnuteľností vo forme hypotekárneho úveru, ktorý bude potrebné splatiť a zohľadňujúc skutočnosť,

že zabezpečovacím opatrením nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, nakoľko slúži
výhradne na zabezpečenie nárokov žalobkyne a jeho zriadením nedochádza k zániku vlastníckeho
práva žalovaného, súd vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Podľa názoru žalovaného dospel

súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vykonané dôkazy
nezodpovedajú skutkovému stavu, a preto nebola súdom preukázaná existencia reálneho rizika, že
bez zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmareniu zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne.
Podľa jeho názoru tiež súd nesprávne právne vec posúdil a nariadil zabezpečovacie opatrenie bez
preukázania podmienok jeho nevyhnutnosti a proporcionality. Následne žalovaný poukazoval na to, že
jednu polovicu svojho nehnuteľného majetku v katastrálnom území W., vedenom na LV č. XXX daroval

svojej snúbenici p. K., ktorá spolu s darom prebrala aj záložné právo v prospech banky a vecné bremeno
doživotného bývania žalobkyne. Nehnuteľnosť má hodnotu 189.000,- EUR, dlh v banke z titulu úveru je
cca 80.000,- EUR, takže tento dlh banky by sa uhrádzal v prípade predaja nehnuteľností aj z podielu
obdarovanej. V prípade predaja nehnuteľností by zo mzdy žalovaného odpadla povinnosť splácať úver
vo výške 542,- EUR a ďalšie pravidelné prevádzkové platby spojené s nehnuteľnosťou, čím by vznikol

priestor na splácanie sčasti fiktívnej pohľadávky žalobkyne. Tvrdenie, že prevod spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti žalovaného ohrozuje postavenie záložného veriteľa banky je účelové, pretože
postavenie banky spomínaným prerodom nebolo nijakým spôsobom dotknuté. Pokiaľ sa týka inzercie
predmetnej nehnuteľnosti v spoločnosti RE/MAX, je len veľmi málo pravdepodobné, že by došlo k
predaju nehnuteľnosti, na ktorej LV je evidovaných viacero plômb. A keď súd uvádza v odôvodnení

napadnutéhorozhodnutia,žežalobkyňaosvedčilaexistenciupeňažnejpohľadávky,jejvýškajesporná,a
podľanázoružalovaného,pokiaľjevkatastrizapísanéprávodoživotnéhobývaniavprospechžalobkyne,
táto peňažná pohľadávka neexistuje, pretože sa jednalo o investíciu do jej bývania v predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný považuje nariadené zabezpečovacie opatrenie za veľmi hrubý zásah do jeho
vlastníckeho práva, a na základe uvedených skutočností preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a

návrh žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu o zabezpečovacom opatrení
namietla argumenty vznesené žalovaným. Poukázala na to, že zabezpečovacie opatrenie slúži na
to, aby si žalobca mohol v prípade úspechu v spore pohľadávku vymôcť. Reálne riziko ohrozenia

vymoženosti pohľadávky žalobkyne plynie práve z právneho úkonu, ktorý žalobca uskutočnil, a to z
darovacej zmluvy, pretože v prípade vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností by žalovaný
stratil polovicu majetku. Druhá polovica postihnuteľná prípadným výkonom sudcovského záložného
práva vo vlastníctvo žalovaného by už na úhradu pohľadávky banky a žalobkyne nepostačovala. Čo
sa týka hodnoty nehnuteľnosti, podľa žalobkyne reálna predajná cena nehnuteľnosti je cca 120.000,-

EUR,pretožeideoregiónsprevažujúcimstaršímobyvateľstvom,kdesanehnuteľnostiťažšiepredávajú.
Pri trhovej hodnote 120.000,- EUR a pohľadávky banky 80.000,- EUR je vymožiteľnosť pohľadávky
žalobkyne reálna. Nakladanie s jediným nehnuteľným majetkom žalovaného bola preukázaná ním
samým, jeho výpoveďou a výpoveďou ním navrhnutej svedkyne a listinnými dôkazmi, ktoré predložila
žalobkyňa. Zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne je práve zabezpečené nariadeným

zabezpečovacím opatrením, ak bude žalobkyňa v spore úspešná.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní proti uzneseniu o zabezpečovacom
opatrení predložené neboli.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacímidôvodmi(§380ods.1,2CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 387
ods. 1, 2 CSP

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej
pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné
exekúciou postihnúť, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa, ktorá už bola, resp. by mohla byť neskôr judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie

môže súd nariadiť tak pred začatím konania, ako aj v priebehu konania, či po jeho skončení. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate sa jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má
povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré v
prípade plurality veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K samotnému jeho výkonu
môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti, resp. vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude

zabezpečovaná pohľadávka priznaná. V súlade s § 343 ods. 3 CSP totiž výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je:
a) návrh strany,

b) existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty,
c) existencia „zabezpečovanej“ peňažnej pohľadávky,
d) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia,
e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcií.

Okrem uvedených predpokladov platí aj podmienka proporcionality, ktorá spočíva v pravidle, podľa
ktorého výška peňažnej pohľadávky veriteľa nesmie byť neprimerane nižšia ako hodnota predmetu
záložného práva (zálohu).

12. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia 35.820,59 EUR s príslušenstvom. Z výpisu z LV č..

vedeného Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre k. ú. W., obec W., okres W. na sporných
nehnuteľnostiach viazne záložné právo pre pohľadávku B., čo potvrdil aj žalovaný, vzhľadom na dlh
banke z titulu úveru, ktorý je cca 80.000,- EUR. Pri skúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia súd skúma najmä danosť práva alebo právneho záujmu, ktorému má byť poskytnutá ochrana
a existencia dôvodu pre jeho nariadenie, t. j. obava ohrozenia exekúcie. Uvedená obava žalobkyne

vyplývala jednak z uplatneného finančného nároku žalobkyne voči žalovanému vo výške 35.820,59
EUR, ako aj z obavy ohrozenia exekúcie vzhľadom na to, že žalovaný jednak má uvedenú nehnuteľnosť
zaťaženú záložným právom pre pohľadávku banky, ktorú sám potvrdil, vo výške cca 80.000,- EUR pri
mesačných splátkach úveru 542,- EUR, ako aj z obavy ohrozenia exekúcie vzhľadom na to, že žalovaný
v priebehu konania previedol darovacou zmluvou podiel jednej polovice uvedených nehnuteľností na

tretiu osobu. Bez ohľadu na to, aký bol skutočný úmysel žalovaného, darovanie časti majetku môže
vzbudzovať u žalobkyne pochybnosti ohľadne úmyslu žalovaného aj vo vzťahu k prípadnému zmareniu
budúcej exekúcie v prípade právoplatného priznania pohľadávky žalobkyni. Je bez právneho významu
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že postavenie banky spomínaným prevodom nebolo nijakým spôsobom
dotknuté a podpísanie darovacej zmluvy bolo vykonané po konzultácii žalovaného s bankou, pretože

práve darovaním polovice nehnuteľností vedených na LV č. XXX tretej osobe znižuje majetok žalobcu,
a do budúcna zhoršuje vymožiteľnosť zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobkyne ako veriteľa a
ohrozí jej prípadnú exekúciu.

13. Čo sa týka namietaného princípu proporcionality a zásahu do vlastníckeho práva žalovaného

nad nevyhnutnú mieru, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že zriadením
záložného práva nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného. Zabezpečovacie opatrenie
nevytvára nenávratný stav, pretože záložné právo prakticky nezasahuje do výkonu vlastníckych a
spoluvlastníckych práv žalovaného, ale má len zabezpečovací charakter, keďže záložné právo slúži nazabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka).

14. Vo vzťahu k porušeniu zásady tzv. primeranosti zásahu odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym
spôsobom zatiaľ nepreukázal trhovú hodnotu založených nehnuteľností, vo vzťahu k tomu nepreukázal,
v akej hodnote by vlastnil uvedené nehnuteľnosti v podiele 1/2 po zavkladovaní darovacej zmluvy k
uvedeným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 v prospech tretej osoby do katastra nehnuteľností (pričom na

LV č. XXX je vyznačená plomba na základe M. práve na základe darovacej zmluvy). Práve vzhľadom na
rozsah zabezpečovaného práva uplatňovaného žalobkyňou vo výške 35.820,59 EUR s príslušenstvom,
výšku zostatku úveru žalovaného, ktorú sám uvádzal vo výške cca 80.000,- EUR, ako aj povinnosť
splácať úver vo výške 542,- EUR mesačne, nepreukázanú výšku hodnoty nehnuteľnosti a darovanie
podielu 1/2 na nehnuteľnostiach tretej osobe, nie je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zjavne
disproporčné, a preto nemožno hovoriť o neprimeranosti zásahu zriadením záložného práva. To,

že exekúcia by mohla byť v budúcnosti ohrozená, žalovaný nepriamo potvrdil aj tým, že inzeroval
predmetnú nehnuteľnosť cez spoločnosť RE/MAX za účelom jej predaja.

15. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie bude slúžiť na premostenie práve
časového priestoru do právoplatného judikovania peňažnej pohľadávky v konkrétnej výške. V čase

rozhodovania odvolacieho súdu o zabezpečovacom opatrení síce už súd prvej inštancie rozhodol vo
veci samej, a to rozsudkom č. k. 13C/38/2025 - 257 zo dňa 13. novembra 2025 tak, že:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.016,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65
% ročne od 16.04.2025 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.
II. Žaloba v časti o zaplatenie sumy 32.803,80 eur s príslušenstvom s a z a m i e t a .

III. Návrh žalovaného na prerušenie konania s a z a m i e t a .
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 83,2 %, vo výške ako
bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.“,
avšak proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch II., teda v zamietavej časti vo výške 32.803,80 EUR

s príslušenstvom a vo výroku IV. o trovách konania bolo podané žalobkyňou odvolanie. Nie je účelom
konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nad rámec posudzovania predpokladov
na jeho vydanie, právne posudzovať vec samú, pretože dôvodnosť podanej žaloby vo veci samej a
posúdenie už vydaného rozhodnutia bude úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní vo veci samej.
V konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd skúma to, či nárok je osvedčený

v základných rysoch, nie aj či je preukázaný - čo do základu a výšky, a teda či je dôvodný. Toto bude
predmetom konania vo veci samej. O odvolaní proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
bol odvolací súd povinný rozhodnúť v súlade s § 344 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení sa
použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie) v nadväznosti na § 328 ods. 2 CSP najneskôr do
30 dní od predloženia odvolania odvolaciemu súdu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v tejto fáze konania

splnila predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, odvolanie
žalovaného odvolací súd považoval za nedôvodné, preto sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, ktoré považuje za vecne správne a ako vecne správne ho potvrdil.

16. Výkon záložného práva bude môcť nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne

priznaná súdnym rozhodnutím. A pokiaľ právoplatne priznaná pohľadávka by už nespĺňala podmienku
proporcionality a primeranosti zásahu, žalovaný bude mať možnosť podať návrh na zrušenie
zabezpečovacieho opatrenia.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.