Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5626201217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5626201217.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2./ C. B., nar.
XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom D., E. XXX/X, proti strane, ktorej sa má uložiť povinnosť: 1./ Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2./ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom
Národnátrieda10,Košice–mestskáčasťSever,IČO:36764281,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie proti povinnému 2./ sa zamieta.
II. Navrhovateľovi sa voči povinnému 2./ náhrada trov konania nepriznáva.
III. N a r i a ď u jsa neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á povinnému 1./ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
naLVč.XXXXX,vedenýmOkresnýmúradomRužomberok,katastrálnyodborpre k.ú.D.atorodinného

domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele KNC č. 483 o výmere 199 m2 - zastavané plochy
a nádvoria.
IV. Súd ukladá navrhovateľom, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu
proti povinnému 1./ o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08. 06. 2012 obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, resp. že Výzva pred splatnosťou celého úveru zo dňa 02. 06. 2025 je neplatný

právny úkon.
V. Povinnému 1./ sa voči navrhovateľom náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 24. 03. 2026 sa navrhovatelia domáhali, aby súd
uložil povinným povinnosť zdržovať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre k. ú. D. a to rodinného domu
súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. 483 – o výmere 199 m2 zastavané plochy a nádvoria, a to do

právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Návrh odôvodnili tým, že dňa 08. 06. 2012
uzatvorili spotrebiteľskú Zmluvu o splátkovom úvere č. 5028844865 a v ten istý deň aj Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu s povinným 1./. Bol mu poskytnutý úver vo
výške 62.500 eur, ručený nehnuteľnosťou. Tak bola uzatvorená druhá zmluva č. V-1358/2012 a zriadené
záložnéprávoknehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXXX,k.ú.D..Navrhovateliasožiadnoudobrovoľnou
dražbou nikdy nesúhlasili ani nesúhlasia a do tejto situácie sa dostali ohľadom nesplácania úveru ich

dočasného zhoršenia finančnej situácie, nakoľko navrhovateľka 2./ ostala bez práce a z jedného platu
sa nedá splácať úver. Požiadali povinného 1./ o odklad splátok, nebolo im vyhovené. Navrhovatelia
majú obavu, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozí žalobcov v ich právach a spôsobí
im vážnu ujmu, ku ktorej by došlo uplatňovaním práva povinného dražbou s následným udelením
príklepu, ku ktorému povinný pristúpil nehľadiac na ich vysťahovanie z nehnuteľností, keď nemajú
zaistené náhradné ubytovanie. S povinným 1./ sa skúšali niekoľko krát dohodnúť na riešení situácie,

avšak bez úspechu. Navrhovatelia sa domnievajú, že pri uzatváraní zmluvy bola obmedzená autonómia
vôle pri jej uzatváraní. Nakoľko sa navrhovatelia dostali do omeškania s platením mesačných splátok,veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a im bolo doručené začatie
výkonu záložného práva listom zo dňa 30. 12. 2024. Povinný 2./ im vôbec neposlal Znalecký posudok
znalca F. B. G. a o tom, že ich dom je v ponuke sa dozvedeli na internetovej stránke povinného

2./. V znaleckom posudku je nehnuteľnosť hlboko podhodnotená, uvádzajú sa v ňom nepravdivé a
nekompletné údaje, napr. nedorobené vrchné poschodie, čo nie je pravda. Podkrovie je prerobené,
obývateľné, dom má zavedenú plynovú prípojku. V tejto lokalite má dom v takej kvalite ako ich cenu
o 100 až 150.000 eur vyššiu. Majú za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je
neprimeraný s prihliadnutím na výšku pohľadávky. Takémuto výkonu záložného práva nie je možné

poskytnúť ochranu. Výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho
práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby by došlo k prechodu vlastníckeho práva vydražiteľa. Strata
obydlia je najextrémnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Nariadenie neodkladného
opatrenia je primerané sledovanému legitímnemu účelu. Sú názoru, že vzhľadom na prebiehajúci výkon
záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného riešenia situácie,
ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom navrhovateľov. Zmluva o úvere

je zmluva spotrebiteľská. Obsahuje viacero neprimeraných zmluvných podmienok, napr. bod 8.1. písm.
a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Takisto majú za to, že
nebol riadne dodržaný postup a ani výzva pred zosplatnením neobsahuje povinnú špecifikáciu splátky,
s ktorou boli navrhovatelia v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie

práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. List zo dňa 02. 06. 2025 takúto
špecifikáciu, identifikáciu splátky neobsahuje. Keďže je neplatné zosplatnenie úveru, z tohto dôvodu nie
je možné vykonávať dražbu nehnuteľností.

2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľmi mal súd osvedčené, že 08. 06. 2012 bola

medzi navrhovateľmi v právnom postavení dlžníkov a povinným 1./ v právnom postavení veriteľa
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 5028844865, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom
úver na bývanie vo výške 62.500 eur, ktorý sa zaviazali splácať v 316,86 eur mesačných splátkach,
pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 25. 07. 2012 a končená splatnosť úveru na 25.
06. 2039, počet splátok na 324. Úroková sadzba bola dojednaná na 4,89 % ročne. Ďalej mal súd

osvedčené, že tým istým dňom, t. j. 08. 06. 2012 bola medzi zmluvnými stranami a to povinným 1./
ako záložným veriteľom a navrhovateľmi ako záložcami uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5028844865 zo dňa 08. 06. 2012, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v k. ú. D., obec Ružomberok, okres Ružomberok, zapísané na

LV č. XXXXX, a to: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. CKN 483 a pozemky parcela č.
CKN 483 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2 a CKN 484 – záhrady o výmere 169 m2. Z
Výzvy pred splatnosťou celého úveru zo dňa 02. 06. 2025 mal súd osvedčené, že povinný 1./ oznámil
navrhovateľom, že ku dňu 02. 06. 2025 sú v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, evidujú, že
celkom alebo čiastočne uhradili desať splátok a to v rozsahu istiny vo výške 2.138,50 eur a úrokov vo

výške 560,78 eur s tým, aby dlžnú sumu spolu 2.699,28 eur uhradili v lehote do 30 dní, inak sa stane
splatným celé plnenie, na ktoré majú povinnosť platiť podľa zmluvy o úvere.

3. Z Oznámenia o dražbe zn: 003/2026 zo dňa 26. 02. 2026 mal súd osvedčené, že na základe
návrhu navrhovateľa dražby - povinného 1./ sa u dražobnej spoločnosti (povinného 2./) vedie dobrovoľná

dražba, pričom prvé kolo dražby sa uskutoční na Notárskom úrade JUDr. Silvii Kováčikovej, PhD.,
so sídlom A. Bernoláka 5185/6, Ružomberok dňa 13. 04. 2026 o 10:00 hod. Dňa 03. 03. 2026 bolo
navrhovateľom 1./ a 2./ zaslané Oznámenie o dražbe zn: 003/2026, predmetom ktorej je nehnuteľnosť
uvedená v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia. Listom zo dňa 13. 01. 2026 boli navrhovatelia
vyzvaní na sprístupnenie nehnuteľností, ku ktorému malo dôjsť dňa 05. 02. 2026 o 14:00 hod.

Zo Znaleckého posudku č. 2026/006 znalca F. B. G. mal súd osvedčenú cenu nehnuteľnosti vo
výške 157.000 eur, pričom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností napriek tomu, že mu
nehnuteľnosť nebola v stanovenom termíne sprístupnená za účelom obhliadky.

4. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a

po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP základnými predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je: osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami; navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); že uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie
formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,
ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie

nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby

boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa
ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo

inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť
primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom bolo zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej
súdnej ochrany a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci
samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude
mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu.

Požadované neodkladné opatrenie musí mať povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo
vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Jeho nariadenie prichádza
do úvahy v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy,
najmä osvedčenie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Súd nemal osvedčenú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému
2./. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov nenamieta (pozri rozsudok NS SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2019). Na to,

aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je treba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo ak by bola proti nemu podaná žaloba. Či však
bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide najmä vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide.

12. Podaným návrhom sa navrhovatelia neodkladným opatrením domáhali uloženia povinnosti
povinným – 1./ a 2./ zdržať sa výkonu záložného práva. Uvedeného sa môže domáhať len ten, kto
je subjektom povinnosti strpieť výkon záložného práva, t. j. záložca a subjektom oprávneným na

výkon záložného práva je záložný veriteľ. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 151 j ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo sa môže domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 08. 06. 2012, ako aj z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. D. mal súd osvedčené,
že týmto záložným veriteľom je povinný 1./, preto súd na nariadenie neodkladného opatrenia voči
povinnému 2./ z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie ako nedôvodný zamietol. Inak
povedané, povinný 2./ je dražobná spoločnosť (dražobník), ktorá realizuje dobrovoľné dražby na základe
uzatvorenej zmluvy o výkone dražby v prospech záložného veriteľa (navrhovateľa dražby), sám výkon

záložného práva nerealizuje.

13. Navrhovatelia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a povinným 1./. Navrhovatelia ako
dlžníci uzatvorili s povinným 1./ ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol
poskytnutý splátkový úver. Keďže zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom

a spotrebiteľmi (navrhovatelia nekonali pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti , čo vyplýva najmä z ich označenia v zmluve), vznikol medzi navrhovateľmi
a povinným 1./ spotrebiteľský právny vzťah. Splnenie záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere bolo
zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľov.Výškaasplatnosťpohľadávky,prektorújevykonávanézáložnéprávoknehnuteľnostiam,

je sporná. Navrhovatelia spochybnili riadne zosplatnenie dlhu veriteľom, pretože tento nekonkretizoval
splátku, pre ktorú nastáva zosplatnenie dlhu. Podmienkou pre platné zosplatnenie pohľadávky veriteľom
je konkretizácia splátky, v omeškaní so zaplatením ktorej je dlžník a to vo výzve pred zosplatnením.
Uvedené vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022
zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34, v zmysle ktorého,

bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53
ods. 9 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto
nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ). Ďalej navrhovatelia uvádzali,
že zmluva o splátkovom úvere obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok.

14. V súdenom prípade mal tak súd osvedčené, že je realizované záložné právo k nehnuteľnostiam
uvedeným vo výroku III. tohto uznesenia v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1./ a 2./ formou
dobrovoľnej dražby, ktorá sa má uskutočniť na návrh povinného 1./ dňa 13. 04. 2026. Súd poskytol
súdnu ochranu vlastníckeho práva navrhovateľom až do právoplatného rozhodnutia veci samej, keď

mal súd osvedčené, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu existencie
reálnej hrozby toho, že vykonaním dobrovoľnej dražby môže dôjsť k zmene v osobe vlastníka dotknutých
nehnuteľností. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne povinnému 1./ žiadna neprimeraná ujma,
pretože záložné právo ostáva, dočasne sa pozastavuje len jeho výkon. Súd mal tiež osvedčené,
že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych

vzťahoch, nakoľko sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadené neodkladné
opatrenie zodpovedá aj zásade primeranosti zásahu do právnych vzťahov strán, nakoľko jeho právne
účinky obmedzia povinného 1./ len v primeranom a nevyhnutnom rozsahu dispozície, ktorá by viedla
k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľov.
15. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by bolo významným a zásadným

spôsobomzasiahnutédomajetkovejsférynavrhovateľov,keďnaviacnehnuteľnosti,ktorésúpredmetom
výkonu záložného práva, sú obydlím navrhovateľov.16. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je upravené procesnými normami
špecifickými pre toto konanie, ide o osobitnú právnu úpravu procesného charakteru, ktorá má prednosť
pred procesnou právnou úpravou všeobecnou. Ide o výnimočnú inštitúciu verejného poriadku, preto

nie všetky zásady CSP sa môžu aplikovať mechanicky. Preto ak zákon podľa ustanovenia § 336
ods. 2 CSP ukladá konajúcemu súdu v prípade uloženia povinnosti navrhovateľovi podať na súd
žalobu vo veci samej, aj povinnosť vo výroku takéhoto uznesenia presne špecifikovať strany sporu,
ako aj predmet konania vo veci samej. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je uvedenie konkrétneho petitu budúcej žaloby. Náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je petit požadovaného neodkladného opatrenia, čo navrhovatelia v danom prípade splnili.
Navrhovatelia ďalej v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísali rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia výkonu exekúcie,
popísali nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto súd nevyzýval navrhovateľov na formuláciu
petitu budúcej žaloby vo veci samej, pretože z ustanovenia § 336 ods. 2 CSP vyplýva, že k vymedzeniu
predmetu budúceho meritórneho sporu je zaviazaný konajúci súd, ktorý nesie aj zodpovednosť za

jeho určenie. Keďže aj proti takému výroku súdneho rozhodnutia môže podať odvolanie navrhovateľ
neodkladného opatrenia, preto sa tu neuplatňuje zásada dominus litis. Navrhované neodkladné
opatrenie nie je svojim charakterom trvalým rozhodnutím a tým, že súd vo výrokovej časti tohto
uznesenia uložil navrhovateľom 1./ a 2./ v súdom stanovenej lehote podať žalobu voči povinnému 1./,
nariadené neodkladné opatrenie nebude pôsobiť neobmedzene, ale na zákonom vymedzený čas (§ 336

ods. 3 a 4 CSP).

17. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovatelia namietajú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok a rovnako namietajú zosplatnenie pohľadávky zo strany veriteľa
a teda, že pre zosplatnenie nebol dodržaný zákonný postup a výzva pred zosplatneným neobsahuje

povinnú špecifikáciu splátky, pre ktoré veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Podmienkou výkonu dobrovoľnej
dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je povinnosť záložného
veriteľa ako navrhovateľa dražby písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
má realizovať výkon záložného práva podľa tohto zákona. Vzhľadom na takto odôvodnený návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd vo výroku IV. tohto znesenia uložil navrhovateľom podať proti

povinnému 1./ žalobu vo veci samej a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

18. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

19. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že navrhovateľovi ako neúspešnej strane voči povinnému 2./ náhradu trov
konania nepriznal. Pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinnému 2./ bol
zamietnutý, uznesenie sa mu nedoručuje. Súd povinnému 1./ náhradu trov konania nepriznal, pretože

mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.