Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724202538.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markéta Marečková v právnej veci žalobcu: Slovenská

elektrizačná prenosová sústava, a.s. so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141,
zastúpeného: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX
E. - F. E., 2./ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E. - F. E., obaja právne zastúpení
JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o určenie priebehu
hranice pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. E. pozemkom parcela reg.

C parc. č. 2202/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 267 m2 zapísaným na LV č. XXXX na
Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a pozemkom parcela reg. C parc. č.
2202/69 - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor
katastrálny Poprad je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte H.
H. ml. zo dňa 28.05.2015 autorizačne overeného A. I. J., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní sp. zn. 17C/32/2017 žalobným návrhom doručeným súdu 23.06.2017 žalobca žiadal, aby

súd určil, že priebeh hraníc medzi pozemkom nachádzajúcim sa v okrese D., obci E., katastrálnom
území E., evidovaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX
ako pozemok, parcela registra „C“ č. 2202/20, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1267 m2 a medzi
pozemkom vo vlastníctve žalovaných nachádzajúcim sa v okrese D., obci E., katastrálnom území E.,
evidovaným Okresným úradom D., parcelné číslo 2202/69 - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2
je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte na hranicu medzi
pozemkami parcelné číslo 2202/20 a 2202/69 zo dňa 28.05.2015, vyhotoveným H. H. ml. a autorizačne

overeným A. I. J.. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku
parcelné číslo 202/20 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1267 m2, stavby s. č. XXXX – rekreačná
chata nachádzajúcich sa na pozemku parcelné číslo 2202/20 v k. ú. E. zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXnaOkresnomúradeodborkatastrálnyPoprad.Žalovanýv1./radejevýlučnývlastníksusediaceho
pozemku parcelné číslo 2202/93 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, žalovaní v 1./ a 2./
rade sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcelné číslo 2202/69 – trvalé trávne porasty o výmere 998
m2. Žalovaný v 1./ rade nerešpektuje hranicu pozemkov a pozemok žalobca užíva ako vlastný. Žalovaný

v 1./ rade spôsobil žalobcovi viackrát škodu – vyrúbal stromy, napadol zamestnanca žalobcu. V apríli
2017 žalovaný v 1./ rade vytrhával žalobcovi tvárnice umiestnené na vytvorenie chodníka. Žalovaný
v 1./ rade sústavne tvrdí, že mu patrí časť pozemku žalobcu. Žalobca má zato, že pozemok užíva
presne podľa hraníc určených katastrálnym operátom, žalovaný v 1./ rade svojim konaním nepretržiteznemožňuje pokojné užívanie pozemku žalobcom. Žalobca už vyčerpal všetky dostupné prostriedky na
zmierlivé ukončenie tohto sporu, avšak bezúspešne, situácia sa neustále zhoršuje a agresívne prejavy
žalovaného sa prejavujú čoraz vyššou intenzitou. Zastáva preto názor, že jedinou možnou a účinnou

obranou žalobcu voči sústavnému nerešpektovaniu hranice bude to, že súd priebeh tejto hranice tak
ako je zaznačená v katastrálnom operáte, ako aj vo vytyčovacom náčrte potvrdí.

2. Žalovaní v 1./ a 2./ rade so žalobou nesúhlasili. Poukázali na obdobný spor vedený pod sp.
zn. 20C 127/2010, v ktorom žalobca zobral žalobu späť. K merítu veci uviedli, že žalobca tvrdenia

spornosti hraníc zakladá iba na vytyčovacom náčrte vyhotovenom H. H. ml., ktorého sa žalovaní
nezúčastnili, ktorého výsledok neuznávajú. Podľa dlhodobej a nespornej judikatúry Najvyššieho súdu,
záver z technicko-hospodárskeho mapovania nemožno chápať tak, že sa ním vytvára bez ďalšieho
vlastnícky stav, t. j., že je záväzné čo do právnych vlastníckych vzťahov tak, ako to mylne v žalobe
prezentuje žalobca. Samotné mapovanie totiž nemôže vytvárať vlastníctvo. Žalovaní v 1./ a 2./ rade
tvrdia, že spornú hranicu vytvorili pred vyše 60 rokmi vlastníci vysadením líniou ihličnatých stromov,

ktoré vytvárajú prirodzenú hranicu, ktorú žalovaní rešpektujú, ale nerešpektuje ju žalobca. Aj napriek
prirodzenej hranici v roku 1996 geodetka A. K. zamerala obidva sporné pozemky a geodeticky potvrdila
skutočný užívaný stav za stav právny. Objasnenie skutočnej hranice možno zistiť samotnou ohliadkou
na mieste samom.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalobca už v žalobe poukázal na to, že k vytyčovaniu hraníc v teréne
bol prizvaný aj žalovaný v 1./ rade, pričom tento sa vytyčovania hraníc v teréne nezúčastnil. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že sporná hranica bola vytvorená pred viac ako 60 rokmi vysadením
línie ihličnatých stromoch, ktoré vytvárajú prirodzenú hranicu a má za to, že hranicu medzi pozemkami
nemožno vytvoriť jednoduchým vysadením stromov. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. hranice

pozemku sa nepreukazujú s poukazom na výsadbu ihličnatých stromov na pozemku. Jedinou možnou
účinnou obranou žalobcu voči sústavnému nerešpektovaniu hraníc žalovanými je, aby priebeh hranice
určil súd.

4. Žalovaní v 1./ a 2./ rade uviedli, že vyznačená hranica geometrickým plánom z roku 1950 sa

stala hranicou parciel. kde zememeračské body tvoria aj umelé trúbky, ktoré časom zanikli, ale aj
zasadené stromy, ktoré medzičasom zmohutneli. Právna predchodkyňa žalovaných E. K. prevádzala
na žalovaných vlastnícke právo k inkriminovaným parcelám v stave, v akom boli vymedzené užívacou
hranicou v prírode. Bol opätovne vyhotovený geometrický plán A. L. K., ktorý potvrdil, že užívací stav
spornej hranice je stavom právnym. Následne prebiehala v spornom katastrálnom území ROEP, ktorá

sa dotýkala aj predmetných parciel. Žalobca sa opakovou žalobou domáha zmeny hraníc iba na základe
vytyčovacieho náčrtu, ktorý nemá žiadnu právnu váhu a vo vzťahu k ním spochybňovanej hranici
vyznačenej vysadenými ihličnanmi je právne bezvýznamný.

5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalovaná v 2./ rade a právna zástupkyňa žalovaných v 1./

a 2./ rade, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť
ospravedlnili prostredníctvom žalovaného v 1./ rade, nežiadali pojednávanie odročiť. V zmysle § 180
Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 2./ rade a právnej zástupkyne
žalovaných v 1./ a 2./ rade.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že spor medzi žalobcom
a žalovanými vznikol z dôvodu, že žalovaný v 1./ rade odmieta rešpektovať existujúcu hranicu pozemkov
žalobcu a žalovaných a sústavne zasahuje do vlastníckych práv žalobcu. Za týmto účelom bolo ešte
dňa 28.05.2015 K. M. K. vykonané zameranie pozemku, na ktoré boli prizvaní aj žalovaní, avšak sa ho
nezúčastnili. Vlastnícke právo a hranicu pozemkov nie je možné preukazovať len s odkazom na výsadbu

ihličnatých stromov ako to uvádza žalovaný v 1./ rade. Geometrický plán z roku 1950 vypracovaný A. N.
nemusí a podľa žalobcu ani nemôže preukazovať aké má byť správne vytýčenie pozemkov strán sporu.
Žalovaní predsa nadobudli pozemky až v roku 1994. Od vtedy sa zmenilo označenie parcelných čísel,
zmenilo zaznamenávanie parciel z registra E do registra C. Z kúpnej zmluvy predloženej žalovanými
z roku 1994 spísanej formou notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaní mali nadobudnúť celkovo výmeru

pozemku 1 385 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že celková výmera pozemkov je 1 598 m2,
z toho 18 m2 je výmera zastavanej plochy garáže. V súčasnosti majú žalovaní zapísanú väčšiu výmeru
ako by mala byť zapísaná podľa kúpnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného v 1./ rade o tom, že A. K. pri
vypracovaní geometrického plánu vykonala úpravy, neboli preukázané. Žalobca tvrdí, že vytyčovacínáčrt H. H. z 28.05.2015 je správny. Po vypracovaní znaleckého posudku v konaní zástupkyňa právneho
zástupcu žalobcu v plnom rozsahu poukázala na znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný riadne podľa
najlepších metód, a ktorý sa úplne stotožňuje s nameranou hranicou geodeta H. H..

7. Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v roku 1994 od pani K. kúpili dva pozemky
vcelosti,parcelnéčísla674/1a674/3.Susednýpozemokbolvtomčaseparcelnéč.XXX.Pozemkykúpili
v takom rozsahu, ako ich v súčasnosti užívajú. Poukázal na geometrický plán z roku 1950, z ktorého
vyplýva priebeh hraníc. Na geometrickom pláne je vyznačený priebeh hranice pozemku rodiny K.. Hneď

po kúpe v roku 1994 začali spory ohľadne hranice pozemkov medzi žalovanými a žalobcom. Žalobca
na ich pozemku postavil žumpu a chatu. Na základe týchto sporov pozemky zameriavala A. K.. Vtedy
im povedala, že zameriavala pozemky aj žalobcovi, pričom posunula hranicu pozemkov smerom na ich
pozemok. S tým žalovaní nesúhlasili. O 13 rokov sa dozvedeli, že A. K. pri zameraní urobila podvod.
Žalovaný v 1./ rade uviedol, že cudzie pozemky nechce, ale svoje si nedá. Na chatu žalobcu chodí
ročne 500 rekreantov, chodia po ich pozemkoch. Žiadnym spôsobom nezasahujú do práv rekreantov,

rešpektujú ich súkromie. Žalobca chce čo mu nepatrí. Pozemky užívajú 24 rokov, starajú sa o ne, vysadili
na nich viac ako 120 tatranských drevín. Vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku A. B. F.
namietali, že bol prekvapený, keď mu znalec povedal, že je tu tretí krát. V januári 2019 nemohol zamerať
pozemky, bolo tam veľa snehu. Vo februári 2019 zameral všetky pozemky a vyznačil hranice pozemkov.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.05.2019 takto:
„I. Určuje, že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. E. pozemkom parcela reg.
C parc. č. 2202/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 267 m2 zapísaným na LV č. XXXX na
Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a pozemkom parcela reg. C parc. č.
2202/69 - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor

katastrálny Poprad je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte H.
H. ml. zo dňa 28.05.2015 autorizačne overeného A. I. J., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

9. Proti rozsudku podali žalovaní v 1./ a 2./ rade odvolanie. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Pojednávania vo veci sa nezúčastnila žalovaná v 2./ rade, u ktorej súd mal riadne vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnila prostredníctvom žalovaného v 1./ rade
a právnej zástupkyne, nežiadala pojednávanie odročiť.

11. Následne zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na podanej žalobe trvala. Poukázala na písomné
vyjadrenie z 08.06.2020 tvrdiac, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Spor medzi stranami je možné
vyriešiť len súdnou cestou. Pokiaľ žalovaný poukazuje na výsadbu stromov a drevín, od ktorých sa
snažia získať, resp. nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku, nie je v zmysle právneho

poriadku možné. Spory medzi stranami sporu začali po tom, čo nadobudli žalovaní v 1./ a 2./ rade
nehnuteľnosti od pani K. v roku 1994. Nie je pravdou, že problém nikdy nebol, až v roku 2000.

12. V písomnom stanovisku sa žalobca vyjadroval k otázke naliehavého právneho záujmu, pričom
žalobca poukázal na neustálu spornosť a konfliktnosť vzniknutej situácie. Obe strany sporu majú

evidentný záujem na vyriešení otázky vlastníctva k spornej ploche, keď ide o spornú a konfliktnú
vzniknutú situáciu medzi stranami sporu. V danom prípade existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno
inými právnymi prostriedkami odstrániť. Žalobca sa vyjadroval aj k otázke vydržania tvrdiac, že v danom
prípade nemohli žalovaní v 1./ a 2./ rade sporný pozemok nadobudnúť vydržaním, pretože žalovaní si

boli vedomí spornosti hranice medzi pozemkami od nadobudnutia vlastníckeho práva. Z kúpnej zmluvy
z roku 1994, ktorú predložili žalovaní vyplýva, že žalovaní nadobudli pozemky o výmere 1 385 m2. Na
liste vlastníctva č. XXXX je ako celková výmera pozemkov uvedená rozloha 1 598 m2. Žalovaní sa
domnievajú, že v dôsledku nesprávneho zamerania užívajú väčší pozemok než aký im prináleží. Nikdy
nemohlo ísť o oprávnenú držbu, keďže na strane žalovaných chýba základný prvok dobromyseľnosť.

13. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že na obhliadke na
mieste samom bolo viditeľné, že hranica sporeného pozemku je v užívaní žalovaných v 1./ a 2./ rade
tak, ako to tvrdili od začiatku súdneho konania a teda, že sa rešpektovala prírodná hranica pozemku,užívali to ako svoje vlastníctvo. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 120/2019, ktoré vychádza z podobnej situácie. Je pravda, že žalovaní v 1./ a 2./ rade užívali
nehnuteľnosť v tvrdenej nimi výmere a to až po stromové porasty od roku 1994. V tomto užívaní boli

dobromyseľní, správali sa k nehnuteľnosti ako ku vlastnej.

14. Žalovaný v 1./ rade na pojednávaní trval na všetkých predchádzajúcich vyjadreniach, so žalobou
nesúhlasil. Poukázal na najvážnejší problém tohto sporu, ktorý predstavuje 20-tisíc litrová žumpa, ktorá
leží na ich pozemku, na ktorú upozornil žalobcu. S predmetnou časťou pozemku nikdy nemali problém.

Od roku 1994 sa o túto časť pozemku starajú. Nikto z pracovníkov žalobcu na pozemku neodkosil ani
1 m2 trávy. Žalobca si nikdy neuplatňoval právo na túto časť pozemku, iba nezákonne konal, keď tam
vybudoval žumpu. Žalobca si začal uplatňovať svoje vlastnícke právo až podanou predmetnou žalobou.

15. Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom.

16. Rozsudkom zo dňa 07.10.2020 súd prvej inštancie rozhodol:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

17. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

18. Proti rozsudku žalobca podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol:
„Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2021 sp. zn. 3Co/9/2021 ako aj rozsudok Okresného
súdu Poprad zo 7. októbra 2020 sp. zn. 17C/32/2017 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Poprad na ďalšie konanie.“

19. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

20. Po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe je daný. Pre
súd prvej inštancie právny názor dovolacieho súdu je záväzný. K námietke vecnej aktívnej legitimácie
zo strany žalovaných uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.

ú. E., pozemku parcela registra KN-C, parcelné číslo 2202/20 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1267 m2, ktorá susedí s pozemkom parcela registra KN-C, parcelné číslo 2202/69 o výmere 998
m2 vo vlastníctve žalovaných. Vlastníctvo pozemku parcelné číslo 2202/20 zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.:
1Cdo/205/2009, podľa ktorého, „Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď

správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa
obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie vlastníctva k spornej
ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca
naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca môže navrhovať aj určenie priebehu spornej hranice medzi
susediacimi pozemkami.“; a sp. zn.: 7Cdo/130/2011, podľa ktorého, „V spore o určenie hranice ide

o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že určenie hranice pozemku vyjadruje
určenie, ktorá časť spornej plochy patrí tomu-ktorému vlastníkovi susedných pozemkov.“
K tvrdeniu žalovaných o užívaní pozemku parcelné číslo 2202/69 uviedol, že tvrdenie žalovaných, že
kupovali pozemok parcelné číslo 2202/69 bez zamerania je v rozpore s ich doterajším tvrdením a je
preto zavádzajúce. Žalovaní sami počas súdneho konania uviedli, že nadobudli pozemok parcelné číslo

2202/69 na základe notárskej zápisnice N XXX/XX O. XXXXX zo dňa 13.07.1994 vo výmere 1385
m2. Na pojednávaní dňa 20.04.2018 potvrdili, že vedia, že zo zápisu na liste vlastníctva č. XXXXX
vyplýva väčší rozsah pozemku parcelné číslo 2202/69 než aký v skutočnosti v roku 1994 kúpili. Na
pojednávaní dňa 23.11.2018 a 18.03.2025 potvrdili, že pani A. K. bol vypracovaný geometrický plán,
ktorý mali k dispozícii pri kúpe pozemku parcelné číslo 2202/69, pričom ich tvrdenia o akomsi vedomom

posunutí hranice pozemku parcelné číslo 2202/20 do pozemku parcelné číslo 2202/69 zostali počas
celého súdneho konania len v rovine ničím nepodložených domnienok. Tvrdenie žalovanej, že užívanie
pozemku parcelné číslo 2202/69 je od počiatku pokojné bez akýchkoľvek rozporov so žalobcom, ako
vlastníkom susedného pozemku parcelné číslo 2202/20 je taktiež nepravdivé. Sami žalovaní potvrdili,že hneď po kúpe v roku 1994 začali spory ohľadne hranice pozemkov medzi nimi a žalobcom. Oni sa
sťažovali, že na ich pozemku žalobca postavil žumpu a chatu. Na základe týchto sporov im pozemky
zamerala A. K.. Žalovaní nijak nevyvrátil slovne fyzické napadnutie s kosou v rukách pána D. H. v

júni 2015, keď chceli vykonať výsadbu tují na odborne zameranej hranici, svojvoľné zrezanie troch
kusov stromov na časti pozemku parcelné číslo 2202/20 v apríli 2016, voči ktorému sa žalobca bránil
podaním trestného oznámenia, vytrhanie čakanom najmenej 10 kusov zatrávňovacích trávnic v apríli
2017. Žalovaní nepreukázali, že by boli dobromyseľní držitelia predmetného pozemku. Vo vzťahu k
predloženému geodetickému protokolu z augusta 2021 žalobca namietal pravidlá zákonnej koncentrácie

súdneho konania. Z predmetného geodetického protokolu je zrejmé, že geodet priebeh hraníc určil tak,
ako si to vyžiadal žalovaný v 1./ rade. Za hranicu pozemkov považoval žalovanými domnelú hranicu
tvorenú tam vysadeným stromoradím, ktorá je však nesprávna a nezodpovedá právnemu stavu. Určenie
hranice pozemkov je možné len na základe odborne určenej (potvrdenej) hranice, ktorá vyplynula zo
znaleckého dokazovania zrealizovaného v tomto súdnom konaní (vytyčovací náčrt zo dňa 28. 5. 2015
vyhotovený A. H. a potvrdený znaleckým posudkom č. 2/2019 vyhotoveným A. F. na základe dopytu

súdu). Zo znaleckého dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že spoločná hranica pozemku parcelné
číslo 2202/20 vo vlastníctve žalobcu a pozemku parcelné číslo 2202/69 vo vlastníctve žalovaných je v
teréne fyzicky vytýčená a vyznačená správne a v súlade so všetkými technickými podkladmi a listinami
na túto hranicu sa viažucimi. Predmetom znaleckého dokazovania bolo zodpovedanie na také odborné
otázky, ktoré súd sám zodpovedať nevie, nakoľko sú to odborné otázky. Správnosť vedenia hranice je

odborná otázka, ktorú nie je možné zodpovedať len obhliadkou na mieste samom zo strany súdu, ktorý
nie je odborne spôsobilým na jej posúdenie a už vôbec nie žalovanými, ktorí sú v oblasti určovania
hraníc úplnými laikmi. Zistenia z obhliadky realizovanej zo strany súdu na mieste samom na naliehanie
žalovaných nemôžu v žiadnom prípade suplovať, prevyšovať ani nahrádzať odborné závery subjektu o
správnosti určenia priebehu hranice v teréne jej vytýčením bodmi, ktoré má súd k dispozícii vo forme

znaleckého posudku. Podkladom pre rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice tak môže byť len
odborný znalecký posudok, v tomto prípade znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený znalcom A. B. F.
dňa 29. 4. 2019, ktorý vychádza zo znalcom získaných podkladov získaných a potvrdených katastrom
nehnuteľností Slovenskej republiky a ktorý potvrdil totožnosť určenia priebehu hranice tak, ako ju určil H.
H. vo vytyčovacom náčrte zo dňa 28. 5. 2015. Rozsudok v tejto veci je v záujme predchádzania ďalších

prípadných sporov v budúcnosti a je v záujme právnej istoty ohľadne ich vlastníckych práv.

21. Žalovaní v 1./ a 2./ rade v písomnom vyjadrení uviedli, že určenie hranice nemá oporu v procesnom
ani hmotnom právne, lebo nejde o klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) a d) Civilného
sporového poriadku. Z týchto dôvodov sú námietky žalobcu právne bezvýznamné, pretože len súd, a

nie znalec, je kompetentný rozhodovať o vlastníckej hranici po príslušnom dokazovaní, v rámci ktorého
je znalecký dôkaz iba jedným z rovnocenných dôkazov podliehajúcich hodnoteniu súdu. Žalovaní si dali
vypracovať geodetický protokol v auguste 2021, až po tom, čo im bolo doručené odvolanie žalobcu proti
pôvodnému rozsudku okresného súdu, ako odbornú reakciu na jeho námietky.

22. Pojednávania vo veci sa nezúčastnili žalobca, právna zástupkyňa žalovaných v 1./ a 2./ rade,
žalovaná v 2./ rade, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.
Neúčasť žalovanej v 2./ rade a právnej zástupkyne žalovaných v 1./ a 2./ rade na pojednávaní
ospravedlnil žalovaný v 1./ rade, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. V zmysle § 180 Civilného
sporového poriadku súd pojednával neprítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalovaných v 1./ a 2./

rade a žalovanej v 2./ rade.

23. Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Poukázala na
rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na strane
žalobcuakonštatoval,žežalobanaurčeniepriebehuhranicejeprípustná.Jezrejmé,ževprebiehajúcom

súdnom spore žalovaní opakovane tvrdia, že sporná časť pozemku vo výmere cca 190 m2 je
v ich vlastníctve a že ju nadobudli, čo ale žalobca popiera, pretože vlastníkom tejto časti pozemku
nachádzajúcej sa na parcele 2202/20 je práve žalobca. Žalovaní nadobudli vedľajší pozemok na základe
notárskej zápisnice v roku 1994, z ktorej vyplýva výmera nimi nadobudnutého pozemku 1385 m2,
pričom v tejto zápisnici vyhlásili, že sú oboznámení so stavom a rozsahom užívania pozemkov, ktoré

kúpili. Taktiež žalovaní na pojednávaní dňa 20.04.2018 vyhlásili, že sú si vedomí v akom rozsahu
a v akej výmere pozemok nadobudli a že nemajú záujem o cudzie pozemky. Tiež na pojednávaní dňa
23.11.2018 vyhlásili, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva v roku 1994 mali k dispozícii geometrický
plán vypracovaný A. K., teda od počiatku vedeli a boli si vedomí toho, aká je výmera nimi nadobudnutýchpozemkov, aké je ich umiestnenie a ohraničenie v teréne a teda vedeli, že sporná časť pozemku
parcela č. 2202/20 im vlastnícky nepatrí a ani nikdy nepatrila. Ohľadom tvrdenia právnej zástupkyne
žalovaných, ktorá sa týka tvrdenia, že pozemky žalovaní dlhodobo a pokojne užívali s následkom

vydržania uviedla, že toto tvrdenie je nepravdivé. Samotní žalovaní sa v rámci súdneho konania vyjadrili,
že od okamihu, keď pozemky kúpili, boli s nimi problémy a žalobca súdu preukázal, že užívanie
spornej časti pozemku je problémové. Ohľadom otázky samotného vydržania, o ktorom sa právna
zástupkyňa žalovaných snaží presvedčiť súd, uviedla, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom,
žeby k vydržaniu došlo. Vydržanie je závažným zásahom do vlastníckeho práva a konštatácia takéhoto

záveru musí byť preukázaná konštatovaním splnenia zákonom stanovených predpokladov. V zmysle
Občianskeho zákonníka, predpoklady vydržania sú oprávnenosť a dobromyseľnosť držby, nepretržitosť
držby a spôsobilosť predmetu držby. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa
24.04.2024 sp. zn. 9Cdo/349/2021 uviedol, oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, pričom uvedené
podmienky musia byť splnené súčasne. Dobromyseľnosť zaniká a teda zmena držby oprávnenej na

zmenu neoprávnenú držbu nastáva momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá
objektívne v ňom musela vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na
to, že subjektívne naďalej zostal v presvedčení o svojom vlastníctve k veci, resp. o oprávnenom výkone
práva. Poukázala tiež aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2016
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/73/1999, sp. zn. 5Cdo/260/2008,

sp. zn. 5Cdo/49/2010, v ktorých sú konštantne definované podmienky vydržania a z toho vyplýva, že
subjektívny pocit držiteľa nie je pre konštatovanie vydržania rozhodujúci. Žalovaní práve na základe
svojho subjektívneho pocitu presviedčajú súd, že im patrí vlastnícke právo k spornej časti pozemku,
pričom odkazujú na výsadbu stromov spred 60 rokov, na geometrický plán A. N. z roku 1950, ktorý
bol vytvorený v čase, keď kataster nehnuteľností a určovanie bodov nebolo na takej úrovni ako je

dnes, pričom dnešné moderné merania umožňujú zameranie bodov v teréne s odchýlkou + - 6cm
a vydržanie nemožno konštatovať na základe neodborného, svojvoľného a subjektívneho presvedčenia
žalovaných, ktorých argumenty zostali počas celého súdneho konania len v rovine ničím nepodložených
a nepreukázaných tvrdení. Vyhovenie žalobe jednoznačne bude mať pre strany sporu význam a zmysel,
pretože aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vyrieši nielen priebeh hranice, ale

aj vlastníctvo k spornej časti pozemku. K tvrdeniu žalovaných A. K. uviedla, že vo vzťahu k pozemkom
vlastneným žalobcom sú všetky údaje v katastri vecne správne. Jediná nesprávna vec v katastri je
výmera pozemku vo vlastníctve žalovaných, kde je uvedených 1500 m2 namiesto 1385 m2. Poukázala
na vytyčovací náčrt vyhotovený geodetom H. H. a znalecký posudok č. 2/2019 vyhotovený A. B. F..
Nesúhlasila s ďalším znaleckým dokazovaním.

24. Žalovaný 1/ na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že A. K. spracovala prvý geometrický
plán medzi hranicami pozemkov, ktorá po vypracovaní geometrického plánu povedala, že musela
hranice pozemku posunúť o pol metra do ich pozemku, nakoľko roh chaty žalobcu leží na ich pozemku.
Aj dnes je zrejme na mieste samom, kde hranica prebieha, svedčia o tom roxorové kolíky.

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, listinnými dôkazmi: listami vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, vytyčovacím náčrtom H. H. ml.,
znaleckým posudkom A. B. F. č. X/XXXX, výsluchom svedka H. H., prostriedkami procesnej obrany:
výsluchom právnej zástupkyne žalovaných v 1./ a 2./ rade, žalovaného v 1./ rade, geometrickým plánom

A. L. K., kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.1994, geometrickým plánom z roku 1950 a ostatnými listinnými
dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

26. V predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd určil, že priebeh hraníc medzi pozemkom
nachádzajúcim sa v okrese D., obci E., k. ú. E., evidovaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym

odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra C parcelné číslo 2202/20 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 267 m2 a medzi pozemkom vo vlastníctve žalovaných v 1./
a 2./ rade nachádzajúcimi sa v okrese D., obci E., k. ú. E., evidovanými Okresným úradom Poprad,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX – pozemok, parcela registra C parcelné číslo 2202/69
– trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo

vytyčovacom náčrte na hranicu medzi pozemkami parcelné číslo 2202/20 a 2202/69 zo dňa 28.05.2015
vyhotoveným H. H. ml. a autorizačne overeným A. I. J.. Poukázal na skutočnosť, že dôvodom podania
žaloby sú neustále nezhody medzi žalobcom a žalovanými v 1./ a 2./ rade ohľadne priebehu hraníc
medzi pozemkami.27. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný v 1./ rade je výlučný vlastník pozemku parcela
registra C parcelné číslo 2202/93 o výmere 223 m2 – zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa

v k. ú. E., zapísaného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad.

28. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sú podieloví spoluvlastníci v podiele
1-ica vo vzťahu k pozemku parcela registra C parcelné číslo 2202/69 o výmere 998 m2 – trvalé trávne
porasty nachádzajúceho sa v k. ú. E., zapísaného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad.

29. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je výlučný vlastník nehnuteľnosti pozemku parcela
registra C parcelné číslo 2202/20 o výmere 1 267 m2 – zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho
sa v k. ú. E., zapísaného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad.

30. V konaní predložil žalobca vytyčovací náčrt H. H. ml. z 28.05.2015, v ktorom vyznačil priebeh hraníc

medzi spornými pozemkami tak ako sa domáha určenia priebehu hraníc žalobca v podanej žalobe.

31. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2019 znalcom A. B. F., ktorý konštatoval, že
po overení identických bodov v blízkom okolí, hranice medzi pozemkom parc. č. 2202/20 a 2202/69
metódou globálnych navigačných satelitných systémov bolo zistené, že vyhovujú kritériu dovolenej

odchýlky. Znalec s istotou mohol overiť vytyčovacie body č. 668-6, 668-7, 862-1, 862-1001 GNSS
technológiou pripojením na SK – POF využitím zákonnej transformácie dňa 24.02.2019. Po vyhodnotení
nameraných údajov a porovnaní s danými súradnicami a vytýčením do terénu geodetom H. H. ml. bolo
zistené, že odchýlky spĺňajú kritérium na posúdenie súradnicových rozdielov v zmysle § 56 ods. 5 a ods.
6vyhláškyUGKKSRč.461/2019Z.z.Určeniepriebehuhraniceznalcomjetotožnéakojeurčenýpriebeh

hranice H. H. ml. vo vytyčovacom náčrte z 28.05.2015. Vytyčovací náčrt zo dňa 28.05.2015 vyhotovený
H. H. ml. autorizačne overený A. I. J. bol správne vyhotovený, hranica v teréne bola označená kovovými
rúrkami geodetom H. H. ml.

32. V konaní žalovaný predložil geometrický plán z roku 2003 vyhotovený A. L. K..

33. Z kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice N 130/94 NZ 126/94 z 13.07.1994 súd zistil, že
kúpnu zmluvu uzatvorila E. K. a žalovaní v 1./ a 2./ rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. E. parc. č. 674/1 – trvalý trávny porast o výmere 371 m2 a parcelné
číslo 674/3 – trvalý trávny porast o výmere 1 014 m2.

34. Z listu vlastníctva č. XXXX z roku 2011 súd zistil, že žalovaný v 1./ rade je výlučný vlastník
nehnuteľnosti pozemkov parcely registra E parcelné číslo 2202/69 o výmere 998 m2 – trvalé trávne
porasty, 2202/70 o výmere 121 m2 – trvalé trávne porasty, 2202/93 o výmere 223 m2 – zastavané plochy
a nádvoria, 2276/3 o výmere 18 m2 – ostatné plochy, 2539/6 o výmere 43 m2 – vodné plochy a parcely

registra E parcelné číslo 674/1 o výmere 44 m2 – trvalé trávne porasty, 674/3 o výmere 169 m2 – trvalé
trávne porasty.

35. V konaní žalovaní predložili kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva priebeh hranice medzi
pozemkami 674/3, 674/1 a pozemkom 673.

36. Svedok H. H. na pojednávaní uviedol, že vytyčovací náčrt spracoval na žiadosť žalobcu. Pri
vykonaní obhliadky a rozpracovaní vytyčovacieho náčrtu tam boli prítomní na mieste samom žalobca,
nebol prítomný zástupca žalovaných, pričom bol prizvaný. Podklady pre vytyčovací náčrt boli vzaté
z katastra podľa pôvodných geometrických plánov. Mal k dispozícii všetky možné dostupné materiály,

ktoré našiel na správe katastra. Hranice vytyčoval prístrojom GPSFC200, ide o vytyčovanie hranice
satelitmi pomocou služby SK post, ktorý podľa príslušného kľúča vytyčuje súradnice v teréne danej
presnosti. Odchýlka je tam prípustná 6 cm.

37. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

39. Po doplnení dokazovania rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovenývuznesenísp.zn.2Cdo/301/2021zodňa29.04.2024súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdenia
a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

40. Rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu súd konštatuje, že je daný naliehavý právny záujem
žalobcu na určovacej žalobe.

41. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, je
existencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,pričomsatýmrozumieprávnyzáujem
žalobcu. Nepostačuje len tvrdenie žalobcu o takomto záujme. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale
aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

42. Z rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky zo dňa 6. decembra 2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011

vyplýva, že: „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c) O. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý

právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené
alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny
vzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáajnapriektomu,žejemožná(prípadne)iinážaloba(viďrozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo

právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie)“.

43. Súd konštatuje, že žalobcom formulovaný žalobný návrh je prípustný, keď samostatnú skupinu

vlastníckych sporov predstavujú spory o určenie hranice susediacich nehnuteľností.

44. Za zásadné pre prejednávanú vec je potrebné považovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. augusta 1997 sp. zn. 1Cdo/11/97, publikované ako R 6/1999, ktorého právna veta
znie: „Určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní (§ 48 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.)

možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu
medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva,
vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi
jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov
susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje (§ 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na
vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenievlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich
návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými
pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a

slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na
mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.“

45. V rozsudku z 28. mája 2009 sp. zn. 1Cdo/205/2009 Najvyšší súdu Slovenskej republiky uviedol: „Ak
priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu

medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj
spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu.
Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby
vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa
susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu
sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním

medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými
pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej
určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný
zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, tzn.

žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused
túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.“

46. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. 1 Rkc
2/2009 „ podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc

v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu
vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva
dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu
hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za
použitiaznaleckéhoposudkualeboinéhotechnickéhopodkladu.Akvšakdôjdekporušeniuvlastníckeho

práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu
určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi
spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych
práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o
určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu-ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.“

47. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že porušenie vlastníckeho práva sa v tomto prípade odvíja od
sporu medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, ktorý sa týka priebehu hranice medzi pozemkami.

48. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že žalovaní 1/, 2/ nerešpektujú hranice medzi

susediacimi pozemkami, najmä žalovaný 1/ vyvoláva konfliktné situácie v dôsledku nerešpektovania
hranice medzi pozemkami, ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov a rekreantov žalobcu, pričom
i v minulosti žalovaný 1/ spôsobil škodu na majetku žalobcu.

49. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej

neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a konkrétne okolnosti danej veci odôvodňujú
záver o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení priebehu hranice medzi
pozemkami, preto za tohto stavu je treba pripustiť ochranu vlastníckeho práva žalobcu formou žaloby o
určenie priebehu hranice medzi pozemkami, nakoľko správnosť hranice medzi susednými pozemkami
je medzi stranami sporná a jeden zo susedov (žalobca) sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie.

50. Ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníctva
aj žalobou o určenie hranice medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom. V takom prípade ide totiž
o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

51. V konaní sa žalobca domáhal určenia priebehu hraníc medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu
parcelné číslo 2202/20 a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade parcelné číslo
2202/93 a v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1./ a 2./ rade parcelné číslo 2202/69 v súlade
s vytyčovacím náčrtom H. H. ml. z 28.05.2015 autorizačne overeným A. I. J.. Na návrh žalobcu v konaníbolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok č. 2/2019 znalca A. B. F. jednoznačne
potvrdil, že určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami je totožné ako určenie priebehu
hranice H. H. ml. vo vytyčovacom náčrte zo dňa 28.05.2015, teda vytyčovací náčrt bol vyhotovený

správne. Za danej dôkaznej situácie súd jednoznačne dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

52. K prostriedkom procesnej obrany žalovaných v 1./ a 2./ rade súd konštatuje, že i keď žalovaní v 1./
a 2./ rade v dobrej viere do určitého času užívali pozemky po hranicu v prírode, ktorá korešponduje
s vysadenými ihličnatými stromami, nemá to vplyv na správnosť určenia priebehu hranice.

53. Súd v rámci konania sp. zn. 17C/32/2017 vykonal aj obhliadku na mieste samom , z ktorej vyplynula
hranica užívania pozemkov žalobcom a žalovanými v 1./ a 2./ rade tak, ako korešponduje s vysadenými
ihličnatými stromami. Skutočnosť, že žalovaní v 1./ a 2./ rade v minulosti vysadili ihličnaté stromy v dobrej
viere, že stromy sú vysadené na hranici pozemkov, nie je spôsobilá vyvrátiť dôkazy – vytyčovací náčrt
H. H. a znalecký posudok č. X/XXXX, ktorými je preukázané správne určený priebeh hranice medzi

pozemkami.

54. V konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaní v 1./ a 2./ rade predložili dňa 25.03.2025
geodetický protokol zamerania vyznačeného priebehu hranice KN-C parcelné číslo 2202/20, ktorého
obsah korešponduje s tvrdeniami žalovaných v 1./ a 2./ rade o priebehu hraníc medzi pozemkami.

55. Žalobca poukázal na sudcovskú koncentráciu konania a oneskorené predloženie geodetického
protokolu.

56. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

57. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

58. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

59. Súd na predložený prostriedok procesnej obrany – geodetický protokol neprihliadol aplikujúc § 153
Civilného sporového poriadku, keď žalovaní v 1./ a 2./ rade dôkaz predložili dňa 25.03.2025, hoci bol
vyhotovený v auguste 2021 a bol vyhotovený v štádiu dovolacieho konania vo veci sp. zn. 17C/32/2017.
Žalovaní v 1./ a 2./ rade tento dôkaz nepredložili ani po rozhodnutí dovolacieho súdu dňa 29.04.2024.

Súd je názoru, že tento dôkaz bol predložený neskoro, preto súd na dôkaz neprihliadol.

60.PodľauzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa11.10.2023,spis.zn.:I.ÚS535/2023,
„Ústavný súd už napr. v uznesení č. k. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021 v súvislosti s údajnou
nezákonnou koncentráciou konania zdôraznil, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom

konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej
ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,
aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex
generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého

procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení
alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie
účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu

ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne,
a tým mu neprizná procesné účinky“.61. Navyše v konaní žalovaní v 1./ a 2./ rade nenavrhovali znalecké dokazovanie a samotný geodetický
protokol by ani nebol spôsobilý vyvrátiť dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z vytyčovacieho náčrtu H. H.
a znaleckého posudku č. X/XXXX.

62. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech
v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak

plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať
v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných
princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola

pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi
názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

63. V konaní súd dopĺňa, že nie je možné konštatovať ani vydržanie spornej časti pozemku žalovanými
v 1./ a 2./ rade, keď žalovaní v 1./ a 2./ rade nepreukázali, žeby užívanie spornej časti pozemku

žalovanými v 1./ a 2./ rade bolo dobromyseľné. Naopak samotní žalovaní v 1./ a 2./ rade uviedli, že
„hneď po kúpe v roku 1994 začali spory ohľadne hranice pozemkov.“

64. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktoré nijako žalovaní v 1./ a 2./ rade nevyvrátili, a to, že došlo k
- slovnému a fyzickému napadnutiu s kosou v ruke pána D. H., zo strany žalovaného v 1./ rade v júni

2015, keď chceli vykonať výsadbu tují na odborne zameranej hranici pozemku parcelné číslo 2022/20
a pozemku parcelné číslo 2022/69;
- svojvoľnému zrezaniu troch kusov stromov zo strany žalovaného v 1./ rade na časti pozemku parcelné
číslo 2022/20, v apríli 2016 voči ktorému sa žalobca bránil aj podaním trestného oznámenia;
- vytrhaniu čakanom najmenej 10 ks zatrávňovacích trávnic v apríli 2017 zo strany žalovaného v 1./ rade,

ktorými chcel žalobca vytvoriť chodník veľa chaty na jeho pozemku.

65. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním nepostačuje subjektívny pocit
konštatovania dobromyseľnosti žalovanými v 1./ a 2./ rade. Žalovaní v 1./ a 2./ rade by nemohli mať pri
obvyklej miere opatrnosti vedomosť alebo dôvodné pochybnosti o tom, že im sporná časť pozemku patrí.

Naopak z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaní v 1./ a 2./ rade vôbec nemohli byť dobromyseľní
v tom, že im sporná časť pozemku patrí.

66. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné
osobitnéhozreteľasúdpovažujejednakfinančnúsituáciužalovanýchv1./a2./rade,ktorísúpoberateľmi
starobného dôchodku,a v prípade, žeby maliuhradiť žalobcovi trovy konania bolo by výrazne zasiahnuté

do ich majetkovej sféry. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje osobitný predmet sporu,
skutočnosť, že žalovaní v 1./ a 2./ rade sa dlhé roky starajú a zveľaďujú predmetné pozemky bez ohľadu
na skutočný priebeh hranice. Súd je názoru, že je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej
vzniknuté trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.