Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200992
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325200992.4

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 067 13 Rokytov pri
Humennom č. 42, zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01
Humenné, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Ondrejom
Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V r a c i a sa žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 40,- eur, ktorého vrátenie vykoná
do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ
systému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.04.2025 domáhala vydania rozhodnutie,
ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo 30.12.2023, nakoľko
medzi ním a žalobkyňou nedošlo k uzatvoreniu dohody jeho vyporiadaní.

2. Dňa 11.11.2025 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu, žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo strán
sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že podal na súd žalobu

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s vedomím, že počas manželského spolužitia
spoločne so žalovanou nasporili finančné prostriedky, pretože počas manželstva a spolužitia po celý
čas žalovaná hovorila o sporení na výstavbu rodinného domu. Pri odchode zo spoločnej domácnosti
si nezobral vôbec nič, len osobné veci, pričom mal vedomosť, že žalovaná má odložené peniaze. O
tom, že skutočne mala žalovaná finančné prostriedky svedčí aj skutočnosť, že rok po rozvode začala s
výstavbou rodinného domu v obci F., pričom čerpala (podľa jej vlastných tvrdení) len úver vo výške 34

600,- eur na výstavbu rodinného domu, pričom len hrubá stavba rodinného domu musela stáť rádovo
niekoľko desaťtisíc eur viac. Rovnako tak si bola žalovaná schopná zakúpiť v krátkom čase po rozvode aj
motorové vozidlo v hodnote 30 000,- eur, preto bol presvedčený, že bude možné preukázať vykonaným
dokazovaním, že počas manželstva existovali úspory, na ktoré by mal žalobca nárok.

Po vykonaní lustrácií v bankách zo strany súdu sa však zistilo, že na meno žalovanej nie sú vedené

účty, na ktorých by sa nachádzali finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania,
pričom je úplne zrejmé, že finančnú hotovosť, ktorou nepochybne žalovaná disponovala, nebude môcťv prebiehajúcom konaní preukázať. Poukázal na to, že má vedomosť o tom, že počas spoločného žitia
so žalovanou táto splácala úver, resp. hypotéku a chcel, aby boli zabezpečené podklady o tom, v akej
výške žalovaná hypotéku čerpala a na čo tieto finančné prostriedky použila a to vzhľadom na to, že by

mal teoreticky nárok na polovicu takto vykonaných splátok, keďže žalovaná mu po celý čas tvrdila, že
spláca úver za kúpu pozemku v Jasenove. Z odpovedí bánk však nie je možné zisť, či, kedy a v akej
výške žalovaná úver čerpala a keďže nemá ako zabezpečiť listinné dôkazy o týchto skutočnostiach,
dostal sa do dôkaznej núdze.

Uviedol, že vzhľadom na to, že súd môže rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva len
v tom prípade, ak existuje spoločný majetok bývalých manželov, ale v danom prípade nemá možnosť
preukázať existenciu úspor počas manželstva, ktoré by mali tvoriť predmet vyporiadania. Preukázať
jeho tvrdenia by bolo možné len v tom prípade, ak by súd pripustil dokazovanie, ktorým by musela práve
žalovaná preukazovať za čo si postavila rodinný dom alebo kúpila motorové vozidlo, čo je však veľmi
málo pravdepodobné vzhľadom na doposiaľ zabezpečené dôkazy zo strany súdu, preto nemá možnosť

ako svoje tvrdenia preukázať a je nútený z vyššie uvedených dôvodov zobrať žalobu späť a požiadať
o zastavenie konania.

Vzhľadom na predmet súdneho sporu navrhol aby súd rozhodol, že žiadnej zo strán neprizná právo
na náhradu trov konania. On nemal inú možnosť ako preveriť okolnosti ohľadom spoločných úspor

ako podaním žaloby na súde, pretože žiadna z bánk by mu informácie neposkytla. Na druhej strane
po zistení, že žalovaná mala finančné úspory pravdepodobne v hotovosti, čo nebude môcť objektívne
preukázať, netrvá na podanej žalobe, teda jeho postup je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2025 uviedla, že súhlasí so zastavením konania. V

časti návrhu žalobcu nepriznať súdom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania s týmto nesúhlasí.
Žalobca zavinil zastavenie konania preto je povinný podľa § 256 ods. 1 CSP nahradiť trovy konania
protistrane. Dôvody, na základe ktorých žalobca opiera svoj návrh podľa jej názoru nie sú dôvodmi, na
základe ktorých by mal súd postupovať podľa § 257 CSP.

4. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je
žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. V danej právnej veci žalobca zobral žalobu späť v celom rozsah a to ešte pred prvým pojednávaním vo
veci samej, žalovaná so späťvzatím žaloby a zastavením konania vyslovila súhlas, preto súd v zmysle
uvedených zákonných ustanovení celé konanie zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu
v celom rozsahu späť. V priebehu konania, vzhľadom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania
ktoré navrhol dospel k záveru, že na jeho strane nie je možné uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním

tvrdených skutočností a preto zobral žalobu v celom rozsahu späť.

Pokiaľ žalobca požadoval nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, súd v danej
právnej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako to ustanovuje § 257 CSP, pre ktoré
by akceptoval tento návrh žalobcu.

Súd poukazuje, že v rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní platí zásada, že každá strana
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať
to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremenozaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich
ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.

Rozhodujúca je hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť
žalovaného.

Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Teda ak v priebehu konania vykonaným dokazovaním žalobca dospeje k záveru, že nie je možné na jeho
strane uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočných na ktorých je postavená žaloba

a dôvodnosť uplatneného nároku, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre
ktorý by následne súd úspešnému žalovanému, ak žaloba následne bude zamietnutá, resp. konanie
zastavené pre späťvzatie žaloby, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Už pri podaní žaloby je
žalobca povinný nielen skutkovo odôvodniť uplatnený nárok, ale je povinný dôvodnosť nároku preukázať
relevantnými dôkazmi, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania. Ešte pred podaním žaloby musí

dôsledne zvážiť, či nárok uplatnený súdnou cestou je možné z jeho strany náležite preukázať, nemôže
sa spoliehať na činnosť súdu a na výsledky takto súdom vykonaného dokazovania a potom následne
podľa toho vykonávať procesné návrhy v prebiehajúcom súdnom konaní bez toho, aby za takýto postup
v konaní niesol aj svoju procesnú zodpovednosť.

Preto súd žalovanej voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok
na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou,
ustanovením§148OSP,podľaktorejmuexlegevznikolnároknaichnáhradu,atonapriektomu,ženová
procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného

v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj
za právnej úpravy Civilného sporového poriadku - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018.

Súčasná procesná úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku teda neobsahuje analogické
ustanovenia o náhrade trov konania štátu, ako tomu bolo za predošlej procesnej úpravy podľa
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej štát mal podľa výsledkov konania proti účastníkom
(pokiaľ u nich neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) právo na
náhradu trov konania, ktoré platil (§ 148 ods. 1 O.s.p.) a o ktorých súd rozhodoval aj bez návrhu (§ 151

ods. 6 O.s.p.). Absencia takejto procesnej normy avšak nespôsobuje, že by nárok štátu na náhradu trov
konania zanikol, ale práve naopak, štátu aj napriek tomu náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade
s v danom čase platnou procesnou normou (podľa ktorej mu nárok na ich náhradu vznikol ex lege), patrí
a súd je povinný o nej aj bez návrhu rozhodnúť.

V danej právnej veci vzhľadom na návrh žalobcu súd požiadal Slovenskú sporiteľňu, a.s. o poskytnutie
súčinnosti a predloženie dokladov – výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 01.01.2021 do 30.12.2023
s uvedením stavu na účte žalovanej ku dňu 30.12.2023. Banka súdu požadované doklady a vyjadrenie
predložila, za poskytnutie informácie súdu vyúčtovala sumu 24,60 a táto bola následne uhradená zo
štátnych prostriedkov.

Na strane štátu tak vznikli trovy vo výške 24,60 eur a vzhľadom na skutočnosť, že banka bola požiadaná
o poskytnutie informácie na základe návrhu žalobcu, súd preto uložil povinnosť žalobcovi nahradiť štátutrovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ( ďalej len ,,Zákon“),
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,- eura. Ak sa

návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo

dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

9. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 50,- eur.

10. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej,
súd zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi vo
výške 40,- eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do
Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).