Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563424
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121563424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 815 10, IČO: 35 704 713, zastúpeného: act legal
s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 821 09,
IČO: 47 239 921, proti žalovanému v 1. rade: EMW, s.r.o. v konkurze, so sídlom Račianska 88 B,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 02, IČO: 50 181 149 a žalovanému v 2. rade: DOLIS GOEN,
s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 11, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 35 732 431,
zastúpenému: verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 35

940 875, v konaní o zaplatenie 16.834,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/18/2022 - 190 zo dňa 2.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/18/2022 - 190 zo dňa
2.10.2023 v konaní proti žalovanému 1/ z r u š u j e , konanie proti žalovanému 1/ z a s t a v u j e a
žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/18/2022 - 190 zo dňa 2.10.2023 v prvom a druhom

výroku vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

III. Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 26Cb/18/2022 - 190 zo dňa 2.10.2023 rozhodol tak,
že vo výroku I návrh na prerušenie konania zamietol, vo výroku II uložil žalovaným povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 16.108,19 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 300,91 Eur od 12.5.2022
do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 5.512,84 Eur od 18.6.2021 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 5.512,84

Eur od 18.7.2021 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 3.378,83 Eur od 6.8.2021 do zaplatenia, 9% p.a. zo
sumy 433,18 Eur od 21.6.2021 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 433,18 Eur od 21.07.2021 do zaplatenia,
9% p.a. zo sumy 233,58 Eur od 6.8.2021 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 158,98 Eur od 7.7.2021
do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 153,85 Eur od 6.8.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo výroku III súd konanie v časti zaplatenie istiny vo výške 726,53 Eur zastavil, vo výroku IV
žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania a vo výroku V rozhodol, že plnením

jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia druhého zaniká jeho povinnosť.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil titulom nárokov z leasingových zmlúv uzatvorených medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 2. rade prevzal ručiteľský záväzok. Účelom leasingovej zmluvy č.LZF/18/03258zmluvnéhovzťahuboloprefinancovanietechnológieVZVGekkonEX415Gzapodmienok
stanovaných splátkovým kalendárom. Žalobca eviduje voči žalovanému v 1. rade neuhradené splátky:
- splátka č. 35 splatná 15.6.2021 vo výške 383,74 Eur, - splátka č. 36 splatná 15.7.2021 vo výške

383,74 Eur, - splátka č. 37 splatná 5.8.2021 vo výške 259,96 Eur. V prípade leasingovej zmluvy
LZF/19/02194 bolo jej účelom prefinancovanie technológie Technológia HP Indigo za podmienok
stanovených leasingovou zmluvou všeobecnými zmluvnými podmienkami a splátkovým kalendárom.
Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s plnením leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho vystavil
žalovanému v 1. rade nasledovné penalizačné faktúry: Faktúra č. 1902194533 vo výške 14,30 Eur

splatná 25.3.2021, Faktúra č. 1902194534 vo výške 20,90 Eur splatná 3.6.2021. Okrem toho žalovaný v
1. rade neuhradil nasledovné splátky: - splátka č. 23 splatná 17.6.2021 vo výške 5.512,84 Eur, - splátka
č. 24 splatná 17.7.2021 vo výške 5.512,84 Eur, - splátka č. 25 splatná 5.8.2021 vo výške 3.378,83
Eur. Pri leasingovej zmluve LZF/19/02893 bolo účelom prefinancovanie technológie Rezačka papiera
a KAS FOLD 5000HCS za podmienok stanovených leasingovou zmluvou, všeobecnými zmluvnými
podmienkami a splátkovým kalendárom. Žalobca eviduje voči žalovanému v 1. rade nasledovné

neuhradené splátky: - splátka č. 24 splatná 20.6.2021 vo výške 433,18 Eur, - splátka č. 25 splatná
20.7.2021 vo výške 433,18 Eur, - splátka č. 26 splatná 5.8.2021 vo výške 223,58 Eur. Ďalšia leasingová
zmluva LZF/19/04726, ktorej účelom bolo prefinancovanie technológie Skladací stroj HORIZON PF-
P330 + príslušenstvo za podmienok stanovených leasingovou zmluvou, všeobecnými zmluvnými
podmienkami a splátkovým kalendárom. Žalobca eviduje voči žalovanému v 1. rade nasledovné

neuhradenésplátky:-splátkač.20splatná6.7.2021vovýške158,98Eur,-splátkač.21splatná5.8.2021
vo výške 153,85 Eur. Žalobca všetky uvedené zmluvy vypovedal ku dňu 5.8.2021. Žalobca súčasne
so žalovaným v 2. rade uzatvoril ručiteľské listiny, ktorými sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že žalobcu
uspokojí,akžalovanýv1.radenesplnísvojepovinnostivyplývajúcezleasingovýchzmlúvLZF/18/03258,
LZF/19/02194, LZF/19/02893, LZF/19/04726. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní

vyhovel podanej žalobe a vydal platobný rozkaz.

3. Obaja žalovaní podali proti uvedenému platobnému rozkazu odpor a v rámci procesnej obrany
žalovaný v 1. rade v odpore tvrdil, že zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoj uplatnený nárok je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko bola uzatváraná pod nátlakom, v tiesni a jej uzavretím bolo vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade podmieňované uzatvorenie inej zmluvy zo strany žalobcu v rámci iného
obchodného vzťahu sporových strán. Žalovaný v 1. rade oznámil, že sa bude v samostatnom konaní
na príslušnom súde domáhať aj neplatnosti právnych úkonov - zmlúv, ktoré boli uzavreté vo vzťahu
k zmluve, od ktorej odvodzuje žalobca svoj uplatnený nárok, a ktorých uzavretie bolo podmienené

uzavretím predmetnej zmluvy. Z uvedených dôvodov neuznáva v celom rozsahu nárok a považuje ho
za nedôvodný a predčasne uplatnený.

4. Žalovaný v 2. rade v podanom odpore tvrdil, že na základe informácií od žalovaného v 1. rade
WM Europe, s.r.o. v postavení dlžníka, podľa uzavretej Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy

č. LZF/18/03258, je zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoj uplatnený nárok absolútne neplatným
právnym úkonom. Pokiaľ sa v konaní pred súdom prvej inštancie preukáže, že predmetná zmluva je
neplatným právnym úkonom, v takom prípade ručiteľský vzťah, ktorý má akcesorickú povahu nemohol
vzniknúť a na základe tohto vzťahu nie je možné od žalovaného v 2. rade vymáhať žiadne nároky
vyplývajúce z neplatného právneho úkonu. Žalovaný v 2. rade neuznáva uplatnený nárok žalobcu v

celom rozsahu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaní v podanom odpore tvrdia, že leasingová zmluva je
neplatná, avšak neuvádzajú žiadnu argumentáciu, ktorá by čo i len čiastočne spochybňovala uplatnený
nárok žalobcu, ktorý predložil listinné dôkazy, z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť ním uplatňovaný

nárok a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3.7.2008 (totožné
tiež ÚS ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.4.2005). Žalobca mal za to, že citovaný nález by
mal predstavovať základ nazerania na sporové konanie. Základnou podmienkou je predovšetkým zhoda
(konsenzus) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy. Zmluva vzniká, ak sa strany dohodnú na obsahu
zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu (oblát) prijme návrh na uzatvorenie zmluvy. Návrh musí byť

prijatý v celosti, a bez výhrad. Žalovaní nerozporujú dodanie služieb.

6. Žalobca uviedol, že po podaní návrhu vystavil žalovanému v 1. rade finančné vyúčtovanie predčasne
ukončenej zmluvy č. LZF/18/03258. Zo zmluvy č. LZF/18/03258 si žalobca uplatnil v upomínacomkonaní sp. zn. 22Up/1824/2021 sumu vo výške 1.027,44 Eur, titulom neuhradených splátok. V zmysle
Finančného vyúčtovania sa po zúčtovaní faktúry č. 1803258804 a príjmov nad rámec nesplatenej istiny
pohľadávka žalobcu zo zmluvy č. LZF/18/03258 znížila na sumu vo výške 300,91 Eur. Žalobca vzal

čiastočne späť žalobný návrh v časti istiny vo výške 726,53 Eur. V ostatnom trval na svojom nároku,
okrem uvedenej zmluvy č. LZF/18/03258 vo výške 300,91 Eur, na nároku zo zmluvy č. LZF/19/02194
vo výške 14.404,51 Eur, zo zmluvy č. LZF/19/02893 vo výške 1.089,94 Eur, zo zmluvy č. LZF/19/04726
vo výške 312,83 Eur. Celková výška pohľadávky žalobcu predstavuje sumu 16.108,19 Eur. Súd prvej
inštancie preto konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 726,53 Eur podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil.

7. Žalovaný v 1. rade podal návrh na prerušenie konania podľa § 162 CSP z dôvodu, že na Mestskom
súde Bratislava III je vedené konanie pod sp. zn. B1- 38Cb/32/2023 na základe podanej žaloby o
určenie, že tu právo na zaplatenie plnenia z leasingových zmlúv nie je a z dôvodu absolútnej neplatnosti
leasingových zmlúv, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní.

8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 151 ods. 1 a ods. 2, § 162 ods. 3 CSP,
§ 49 OZ, v spojení s § 267 ods. 1, § 269 ods. 2, § 303, § 369 ods. 1 a § 369c z. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a zhrnul, že obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tom, že
leasingové zmluvy boli uzatvorené pod nátlakom, v tiesni a jej uzatvorenie bolo vo vzťahu k žalovanému

v 1. rade podmieňované uzatvorením inej zmluvy zo strany žalobcu v rámci iného obchodného vzťahu
sporových strán. Od podania odporu 13.1.2022 do doručenia výzvy podľa § 167 ods. 4 CSP mali
dostatočný časový priestor, aby skutkovo odôvodnili neplatnosť leasingových zmlúv. Žalovaný v 2. rade
odvodzoval svoju procesnú obranu od obrany žalovaného v 1. rade.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku bolo ďalej súdom prvej inštancie konštatované, že uzatvorenie
právneho úkonu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok bez ďalšieho neplatnosť tohto úkonu
nespôsobuje, ale iba zakladá oprávnenie toho účastníka, ktorý právny úkon v tiesni uzatvoril, aby od
neho z tohto dôvodu odstúpil. Aplikácia ustanovenia § 49 OZ na leasingové zmluvy uzatvorené medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade uzatvorené medzi podnikateľmi a pri výkone ich podnikateľskej činnosti

je v zmysle § 267 ods. 2 ObZ vylúčená.

10. V zmysle § 162 ods. 3 CSP súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania žalovaného v
1. rade z dôvodu, že pri posúdení uplatneného nároku v žalobe súd posudzuje aj platnosť leasingových
zmlúv. Žalovaní v konaní netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd posúdil

jednotlivé zmluvy (leasingové), prevzatie ručiteľského záväzku za neplatné z dôvodu ustanovenia
§ 49 Občianskeho zákonníka. K zmene subjektu leasingovej zmluvy č. LZF/18/03258 došlo dňa
16.07.2019. Leasingová zmluva č. LZF/19/02194 bola uzatvorená dňa 30.04.2019. Leasingová zmluva
č. LZF/19/02893 bola uzatvorená dňa 18.06.2019. Leasingová zmluva č. LZF/19/04726 bola uzatvorená
dňa 04.11.2019. Žalovaný v 1. rade vykonával úhrady leasingových splátok a až po vypovedaní

leasingových zmlúv v roku 2021 a v podanom odpore (január 2022) použil obranu neplatnosti. Vzhľadom
na uvedené sa táto obrana a návrh na prerušenie konania javí ako účelová.

11. Zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1. rade súd prvej inštancie posúdil podľa § 269 ods. 2 ObZ ako
inominátnu zmluvu, pričom žalovaný v 2. rade prevzal ručiteľský záväzok podľa

§ 303 ObZ. Žalovaní v konaní nepopreli uzatvorenie leasingových zmlúv a ani prevzatie ručiteľského
záväzku, tiež nerozporovali výšku uplatneného nároku a preto súd prvej inštancie postupoval v súlade s
§ 151 ods. 1 CSP a uplatnený nárok žalobcu považoval za nesporný. Žalovaných zaviazal na zaplatenie
žalovanej istiny spolu so zmluvným úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObZ.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov
konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech.

13. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v 2. rade odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovaným priznáva náhradu
trov konania v plnej výške. Ak odvolací súd nevyhovie tomuto návrhu, navrhuje, aby rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v 2. rade poukázal na
viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Civilného sporového poriadku.V prípade samotného odôvodnenia odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za
spravodlivý v zmysle garancií spravodlivého súdneho konania, nakoľko sa súd prvej inštancie v jeho
odôvodnení nedostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalovaných o neplatnosti leasingových

zmlúv č. LZF/18/03258, č. LZF/19/02194, č. LZF/19/02893 a č. LZF/19/04726, od ktorých odvodzuje
žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä v bode 22
súdprvejinštancieibakonštatujeúčelovosťprocesnejobranyžalovanýchaplatnosťleasingovýchzmlúv,
a to bez akéhokoľvek dostačujúceho odôvodnenia, ktoré by vysvetľovalo akými právnymi predpismi
sa súd prvej inštancie pri právnom posúdení riadil, ako dospel k záverom o platnosti predmetných

leasingových zmlúv, a na akom základe priznal žalobcom uplatnený nárok. Celé skutkové a právne
posúdenie tejto sporovej veci zo strany súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsudku uvedené v
bodoch 22 a 23, v ktorých sa súd prvej inštancie obmedzil iba na konštatovanie, že uplatnené tvrdenia
žalovaných o neplatnosti leasingových zmlúv sa javia ako účelové a nárok žalobcu považoval súd prvej
inštancie za nesporný, a to bez toho, aby vysvetlil ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalovaných a ako
aplikoval príslušné právne ustanovenia na skutkový stav tejto právnej veci. Žalovaný v 2. rade ďalej

namietal, že návrh na prerušenie konania bol zamietnutý, pričom sa súd prvej inštancie s argumentáciou
žalovaných o absolútnej neplatnosti leasingových zmlúv v rámci prvoinštančného konania nijakým
relevantným spôsobom nevysporiadal. Žalovaný v 2. rade je presvedčený, že od dôkladného posúdenia
platnosti leasingových zmlúv sa bez akýchkoľvek pochybností odvíja i dôvodnosť samotného nároku
žalobcu uplatneného v tomto konaní. Žalovaní tiež legitímne očakávali, že súd prvej inštancie preruší

toto konanie a to až do rozhodnutia vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
B1-38Cb/32/2023. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho
a nepreskúmateľného rozhodnutia, čo je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu a vyššie
uvedenépochybeniasúduprvejinštanciepodľanázoružalovanéhov2.radezakladajúodvolaciedôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný v 2. rade je názoru, že súd prvej inštancie pri

svojej rozhodovacej činnosti postupoval arbitrárne a nie ústavne konformným spôsobom, čím zasiahol
do princípu právnej istoty a legitímneho očakávania sporovej strany, keď v predmetnom konaní svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, taktiež formálny a arbitrárny postup súdu
zakladá iné vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej

inštancie rozhodol bez posúdenia argumentácie žalovaného v 1. rade a žalovaného v
2. rade uvedenej v ich vyjadreniach a vo vyjadreniach prednesených na pojednávaní dňa 2.10.2023, ako
ajinýchpretotokonaniedôležitýchskutočnostíazakladalsvojezáverynanedostatočnomanesprávnom
vyhodnotení skutkového stavu, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čoho dôvodom bolo vydanie nesprávneho a nezákonného rozsudku, proti ktorému smeruje

toto odvolanie. Žalovaný v
2. rade napokon namieta aj neurčitosť a nevykonateľnosť výroku o náhrade trov konania, ktorý
neobsahujeurčenierozsahupriznanéhoprávananáhradutrovkonaniavzmyslepríslušnýchustanovení
Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu strany vo veci. Žalovaný v
2. rade je toho názoru, že z dôvodu neurčitosti výroku o náhrade trov konania nie je možné rozhodnúť

ani o presnej výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zároveň
z výroku o náhrade trov konania nie je ani jasné, aké právo žalobcovi súd priznal.

14. Odvolanie proti napadnutému rozsudku doručil aj žalovaný v 1. rade, ktoré bolo totožné s vyššie
uvedeným odvolaním žalovaného v 2. rade, je podané v rovnakom rozsahu, z rovnakých dôvodov a

text a samotné odôvodnenie je rovnaké, ako je uvedené v odvolaní žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1.
rade takisto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta
a žalovaným prizná náhradu trov konania v plnej výške. Ak odvolací súd nevyhovie tomuto návrhu,
navrhuje, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K týmto odvolaniam sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom podaní zo dňa 6.2.2024 uviedol, že
žalovaní v priebehu konania neuviedli žiadnu argumentáciu, ktorá by čo i len čiastočne spochybňovala
uplatnený nárok žalobcu. Žalobca predložil listinné dôkazy, z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť
ním uplatňovaný nárok. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR spis. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3.7.2008 (totožné tiež ÚS ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 625/03

zo dňa 14.4.2005 a na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/47/2017 zo dňa 23.3.2018. Žalovaní
pritom nerozporovali dodanie služieb a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by uzatvorené zmluvy mali byť
považované za neplatné. Súd prvej inštancie taktiež zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil zamietnutie
návrhu na prerušenie konania v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca vo vyjadreníďalej zdôrazňuje, že podaná určovacia žaloba bola podaná až po tom, ako sa už žalobca domáhal
nároku na zaplatenie peňažného plnenia. V prejednávanom prípade preto nebol žiaden dôvod na
prerušenie konania a tiež nie je daný ani naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. S ohľadom na

vyššie uvedené má žalobca za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a boli
aplikované príslušné hmotnoprávne normy. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdil a tiež, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

16. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci doručené.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej
tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote.

18. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

19. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

20. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie

kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

21. Vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd konal v zmysle citovaných ustanovení, nakoľko zistil, že dňa
4.12.2023, teda počas odvolacieho konania bolo vydané uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k.
21K/17/2023-73, ktorým súd na majetok žalovaného 1/ vyhlásil konkurz a do funkcie ustanovil správcu
Mgr. Editu Rieglovú, Bajkalská 5/A, Bratislava, zn. správcu: S1833. Vyhlásením konkurzu došlo ex lege
k prerušeniu súdneho konania s poukazom na § 47 ods. 1 ZoKR. Správca na výzvu súdu v zmysle § 47

ods. 4 ZoKR nenavrhol pokračovať v konaní. Súd vyzval taktiež žalovaného 1/ na podanie návrhu na
pokračovanie v konaní, návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Nepodaním návrhu na pokračovanie v
konaní nastali účinky späťvzatia žaloby, preto tunajší súd rozsudok prvostupňového súdu v časti konania
voči žalovanému 1/ zrušil a konanie voči nemu zastavil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd vo veci vo vzťahu k žalovanému 2/ po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj
celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie logicky odôvodnil. Rozhodnutie
prvostupňového súdu je pomerne stručné, avšak je z neho dostatočne zrejmé z ktorých skutočností a
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uvádza stručné zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentovsporových strán a vysvetľuje dôvody rozhodnutia a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

25. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, pričom pri posudzovaní
odvolací súd vychádzal z obsahu podaného odvolania (v poradí tretí výrok rozsudku súdu 1. stupňa
podľa obsahu napadnutý nebol) a je viazaný aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1
CSP). Odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne

uviesť v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ jeho
naplnenie vidí, teda aké konkrétne pochybenie pod ním uvedený zákonný odvolací dôvod subsumoval.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný 2/ doručil odvolanie (žalovaný 1/ podal identické odvolanie), v
ktorom formálne uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. d), § 365 ods.
1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nekonkretizoval však precízne odvolacie dôvody, aké konkrétne
pochybenie súdu prvej inštancie by malo byť dôvodom vady rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, akým konkrétnym nesprávnym postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d)
CSP akú inú konkrétnu vadu malo konanie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Žalovaný 2/ v odvolacích námietkach uvádza, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení nedostatočným

spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalovaných o neplatnosti leasingových zmlúv č. LZF/18/03258, č.
LZF/19/02194, č. LZF/19/02893 a č. LZF/19/04726, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok uplatnený
v tomto konaní, čím sa stáva napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a arbitrárny.

27. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ide o arbitrárne rozhodnutie vtedy, ak ide

o procesnú alebo hmotnoprávnu svojvôľu dosahujúcu ústavnú relevantnú analýzu - zvyčajne pri
extrémnom nesúlade medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi alebo pri zjavnom deficite
odôvodnenia. Skúma sa, či rozhodnutie trpí hrubým porušením zásadných procesných pravidiel,
alebo extrémnym nesúladom medzi použitou právnou normou a závermi súdu, resp. absenciou/
logickou chybnosťou dôvodov. Strana, ktorá tvrdí arbitrárnosť, musí konkrétne určiť, v čom vidí

procesnú alebo hmotnoprávnu svojvôľu a ktoré zásadné námietky zostali nevyhodnotené. Rozhodujúca
je kvalitatívna intenzita nedostatku, absencia alebo vnútorná rozpornosť dôvodov, nereagovanie na
zásadné námietky, či extrémny rozpor medzi dôkazmi a skutkovými závermi môže spôsobiť arbitrárnosť;
naopak, nepresvedčivé, stručné alebo pre účastníka nepriaznivé odôvodnenie samo osebe nestačí.

28. Pokiaľ žalovaný 2/ namietol nedostatočné, nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu
k jednotlivých tvrdeniam žalovaných, odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právo strany
sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06). Strana

sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
v predmetnej veci sa o prípad nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nejedná, pretože
skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nie sú zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. s článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie obsahuje i keď stručnú, ale výstižnú argumentáciu k námietke žalovaných ohľadom
nepreukázania neplatnosti zmlúv a ohľadom neprerušenia konania.

29. Podstatou odvolania bolo opakované poukazovanie na neplatnosť leasingových zmlúv. K
uvedenému tvrdeniu však žalovaní v priebehu celého prvoinštančného konania a ani odvolacieho
konania neuviedli žiadnu argumentáciu, ktorá by čo i len čiastočne spochybňovala uplatnený nárok
žalobcu. Žalovaní nerozporovali v konaní dodanie služieb a neexistuje, resp. žalovaní neuviedli žiaden
relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť spochybnená platnosť uzatvorených zmlúv. Odvolací súd taktiež

zastáva názor, že pri posúdení uplatneného nároku v žalobe súd posudzuje aj platnosť leasingových
zmlúv. Žalovaní v konaní neuvádzali žiadne dôkazy, skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby súd posúdil
jednotlivé zmluvy (leasingové), prevzatie ručiteľského záväzku za neplatné z dôvodu ustanovenia § 49
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade vykonával úhrady leasingových splátok a až po vypovedaníleasingových zmlúv v roku 2021 a v podanom odpore (január 2022) bola použitá obrana neplatnosti
zmlúv, ktorú žalovaní napadli v novom konaní. Určovacia žaloba bola podaná až po tom, ako sa už
žalobca domáhal nároku na zaplatenie peňažného plnenia.

30. K odvolacej námietke o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd ešte dáva do pozornosti, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6
ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Ako vyplýva z judikatúry
Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

31. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že návrh na prerušenie konania bol zamietnutý, pričom sa

súd prvej inštancie s argumentáciou žalovaných o absolútnej neplatnosti leasingových zmlúv v
rámci prvoinštančného konania nijakým relevantným spôsobom nevysporiadal. Žalovaný v 2. rade
je presvedčený, že od dôkladného posúdenia platnosti leasingových zmlúv sa bez akýchkoľvek
pochybností odvíja i dôvodnosť samotného nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. Žalovaní
očakávali, že súd prvej inštancie preruší toto konanie a to až do rozhodnutia vo veci vedenej na

Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-38Cb/32/2023. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Takéto prerušenie konania možno označiť za
výnimočné rozhodnutie, o ktorom súd rozhoduje za splnenia zákonom ustanovených podmienok, a to
aj bez návrhu strany sporu. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa tohto ustanovenia musí

spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie
spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 21/2000).
Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú
požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (čl.

2 a 17 CSP). Preto by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že
vyriešenie otázky v inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam. Prerušením konania bez
splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv účastníkov konania, keďže počas prerušenia sa
podľa § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú žiadne procesné úkony a plynúce procesné lehoty sa prerušujú,
bez ohľadu či ide o procesné lehoty zákonné alebo sudcovské. Nedôvodné prerušenie konania zasahuje

predovšetkým do práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

32. Žalovaní navrhli konanie prerušiť, čo odôvodňovali tým, že na Mestskom súde Bratislava III sa vedie
konanie, predmetom ktorého je určenie neplatnosti leasingových zmlúv. Uvedený návrh na určenie
neplatnosti leasingových zmlúv bol však podaný žalovanými až po tom, ako bola podaná žaloba v tejto

sporovej veci na zaplatenie žalovanej sumy, preto odvolací súd zastáva názor, že dôvod na prerušenie
konanie je bez významu, otázku platnosti leasingových zmlúv posudzoval správne súd prvej inštancie
sám ako otázku prejudiciálnu. Prvoinštančný súd mohol a mal konať a rozhodnúť, prejudiciálne mohol
riešiť otázku platnosti zmlúv sám a jeho posúdenie nebolo závislé od rozhodnutia v inom sporovom
konaní. Tu dáva odvolací súd do pozornosti, že skutočnosť, že to, že v inom súdnom konaní je riešená

otázka platnosti zmluvy, sama o sebe nebráni tomu, aby si súd túto otázku posúdil ako prejudiciálnu
v tomto konaní. Civilný sporový poriadok priznáva súdu oprávnenie posudzovať prejudiciálne otázky
samostatne, bez ohľadu na to, či sú o nich vedené iné súdne konania.

33. Žalovaní v rámci obrany síce namietali platnosť leasingových zmlúv, avšak nenavrhli žiadne

dokazovanie na preukázanie tvrdenia o neplatnosti leasingových zmlúv, preto sa ich obrana a procesný
postup spolu aj s návrhom na prerušenie konania javí ako účelový a zjavne nehospodárny. Žalovaní
boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalovaní neuniesli svoje dôkazné bremeno,
pretože nepreukázali svoje tvrdenia o neplatnosti zmlúv hodnovernými dôkazmi a dokonca ani lenneoznačili žiadne dôkazy. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňujú ich zamietnutie po vecnom prejednaní veci. V sporovom
konaní majú strany povinnosť tvrdenia, pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa sporu
(§ 150 CSP) a povinnosť dôkaznú, ktorá znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení
označiť dôkazy. Na účinnosť popretia skutkových tvrdení, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
súčasne ustanovenie § 151 ods. 2 CSP vyžaduje, aby popierajúca strana uviedla vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. Ak protistrana skutkové tvrdenia účinne poprie (§ 151 ods. 2

CSP), popreté skutkové tvrdenia sa považujú za sporné, je potrebné o nich vykonať dokazovanie a súd
musí vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V prejednávanej veci nemožno hovoriť
o účinnom popretí skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaných, nakoľko na popretie skutkových
tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, popierajúca strana musí totiž uviesť vlastné tvrdenia a pre
kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení.
Keďže žalovaní neuniesli bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu, nastúpil ako procesný následok

uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nesporné. Na popretie skutkových tvrdení
žalobcu nepostačovalo všeobecné vyhlásenie o neplatnosti zmlúv.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný 2/ v
odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej

inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, neuviedol žiadne také vecne a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu,
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol
po právnej stránke. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo veci
samej v zmysle
§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

35. Výrok o náhrade trov konania odvolací súd postupujúc podľa § 388 CSP zmenil tak, že priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému 2/ v plnom rozsahu, pretože
žalobca mal v prvoinštančnom konaní úspech v plnom rozsahu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd
priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).