Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825010092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7825010092.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2026,
v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák.
a iné, o odvolaní ml. obžalovaného, zákonného zástupcu ml. obžalovaného, obhajcu ml. obžalovaného,
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.5.2025, sp.zn. 2T/31/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie mladistvého obžalovaného A. B., zákonných
zástupcov mladistvého obžalovaného – matky C. D., otca E. B. a obhajcu mladistvého obžalovaného
JUDr. Ladislava Csákoa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. A. B. za vinného zo zločinu výroby detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. vo viacčinnom súbehu s prečinom rozširovania

detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 citovaného Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

že dňa 26.06.2024 v čase okolo 19:35 hod. v rámci komunikácie cez sociálnu sieť Facebook,
prostredníctvom aplikácie Messenger, cez svoj užívateľský účet "A. B." ID: 100079547033293, žiadal
od maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorú osobne poznal, aby mu cez svoj užívateľský účet ID:
100090301248816, opakovane zaslala videozáznamy, na ktorých budú zaznamenané obnažené jej

intímne partie pohlavných orgánov a aj to ako sa sama uspokojuje, čo aj maloletá vykonala a dňa
26.06.2024 o 19:37 hod. a následne o 20:03 hod. mu zaslala dva požadované videozáznamy na ktorých
masturbovala, pričom videozáznam maloletej, ktorý mu bol zaslaný ako druhý v poradí následne dňa
26.06.2024 o 23:37 hod. zaslal prostredníctvom aplikácie Messenger kamarátovi H. I., nar. XXXX, na
užívateľský účet „I. H.“ ID: 61554968302681, pričom mu uviedol, že je na ňom zobrazená maloletá vo
veku 13 rokov.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák.,
41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
(osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr zák. súd ml. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to 1 ks mobilný
telefón značky Apple, model A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným zadným krytom a 1 ks
SIM karty, „4ka SK“, s telefónnym č. XXXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.Protitomutorozsudkupriamodozápisniceohlavnompojednávanídňa21.5.2025zahlásiliodvolanie ml.
obžalovaný, zákonní zástupcovia ml. obžalovaného a obhajca ml. obžalovaného, a to do výroku o treste.

Obžalovaný ml. A. B. prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil odvolanie. Uviedol, že v
prejednávanej veci urobil vyhlásenie o vine v zhode s podanou obžalobou, ktoré jeho vyhlásenie i bolo
súdom prijaté, keďže na všetky zákonom predpokladané otázky odpovedal slovom „áno“. Je evidentné,
že túto skutočnosť je potrebné hodnotiť nielen ako významnú poľahčujúcu okolnosť, ale zároveň aj

okolnosť odôvodňujúcu aj mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. v podstate tak,
ako to aplikoval pri svojom rozhodovaní aj samotný súd.

Je možné súhlasiť aj s úvahami konajúceho súdu týkajúcimi sa druhu trestu majúceho sa mu uložiť,
keďže sa dopustil hore citovaného zločinu a prečinu v jednočinnom súbehu. Akceptuje, že sa mu
vzhľadom na uvedené uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Toto jeho vyjadrenie ako aj vyhlásenie o jeho vine považuje za prejav sebakritického postoja k veci
a jeho sebareflexie.

Aj keď popri uloženom mu treste odňatia slobody sa javí byť takmer bezvýznamný trest prepadnutia

veci, a to mobilného telefónu jeho otca, ktorý v kritickom čase používal, nemôže sa stotožniť s týmto
druhom trestu, pretože jeho uloženie nezodpovedá zákonným kritériám.

Dal do pozornosti, že v zmysle 60 ods. 4 Tr. zák. uvedený druh trestu je možné uložiť výlučne vlastníkovi
danej veci, teda trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi, pričom

akcentuje, že predmetný mobilný telefón nepatril jemu, ale jeho otcovi. Pokiaľ argumentuje súd prvého
stupňa, že mal za dostatočne preukázané, že predmetná vec patrí jemu, pričom poukázal na zápisnicu
o vydaní veci, takáto argumentácia nie je v medziach Trestného poriadku, a už vôbec nie je ústavne
udržateľná. Predsa ako obžalovaný má právo aj konkrétne vedieť, prečo sa mu ukladá taký alebo onaký
druh trestu a určite nepostačuje len odkaz na nejakú listinu, na nejaký dôkaz, aj keď sa jedná konkrétne

o nejakú zápisnicu, keďže si myslí, že je nevyhnutné odcitovať jej obsah, minimálne však na tento obsah
konkrétne poukázať, aby sa mohol vedieť náležite brániť proti takémuto rozhodnutiu. Táto námietka
naberá na intenzite o to viac, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho vlastnícke právo k predmetnej
veci preukazuje okrem iného aj uvedená zápisnica. Z tejto formulácie vyplýva, že okrem predmetnej
zápisnice o jeho vlastníckom práve teda majú svedčiť aj iné dôkazy, avšak súd neuvádza žiaden iný

dôkaz , čo považuje rovnako za porušenie jeho práva na obhajobu. Pokiaľ takéto dôkazy skutočne
existujú, súd nemal žiaden dôvod ich neoznačiť a pokiaľ neexistujú, nepovažuje za správnu a zákonnú
formuláciu, ktorá naznačuje, akoby boli dané aj iné dôkazy. Z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že predmetný mobilný telefón patril jeho otcovi a on bol len jeho užívateľovi.
Poukázalnavýpoveďjehozákonnéhozástupcu,pričomvžiadnomprípadeniejemožnézamieňaťpojem

vlastník veci a užívateľ veci, a už vôbec nie cez prizmu ust. § 60 ods. 4 Tr. zák., v ktorom je explicitne,
bez akýchkoľvek pochýb uvedené, že predmetný druh trestu je možné uložiť výlučne vlastníkovi, a
teda nie užívateľovi veci. Na uvedenom vôbec nič nemení ani skutočnosť, že medzi ním a jeho otcom
nebola uzavretá žiadna dohoda o tom, kedy mu má predmetný telefón vrátiť, predsa takáto dohoda nie
je obligatórnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Uvedená argumentácia naberá na intenzite so zreteľom

na skutočnosť, že v čase, kedy mu bol zverený daný mobilný telefón, nebol plnoletou osobou, a preto
nie je osobou spôsobilou platne uzatvárať právne úkony, vrátane dohôd.

Podľa jeho názoru nie je možné preceniť ani akékoľvek vyjadrenie uvedené v zápisnici o vydaní veci,
predsa osoba vydávajúca danú vec nie je vypočúvaná a zákonne poučená tak, ako na začiatku výsluchu

svedka, napr. v danom prípade o. i. aj o možnosti odoprieť výpoveď, keďže v danom prípade sa k veci
vyjadroval ako domnelý páchateľ závažnej trestnej činnosti, ktorému takéto právo prislúcha. Uviedol,
že doposiaľ nikdy nebol zamestnaný, je študent a preto nikdy nemal žiaden príjem, nikdy si nekupoval
žiadne veci, čiže ak súd mienil uložiť aj trest prepadnutia veci, podľa jeho presvedčenia musel vykonať
dokazovanie v takom rozsahu, aby daný trest nielen nebol v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona,

ale aby ani len pochybnosti v tomto smere žiadne nemohli byť. V danom dôkaznom prostredí však
uloženie mu trestu prepadnutia veci rozhodne nie je v medziach zákona.Dal do pozornosti, že pokiaľ sa súdu javilo potrebné, aby do budúcna nemohol s predmetným disponovať
anionakojehoužívateľ,resp.anijehootecakojehovlastník, ničnebránilotomu,abysamohlonásledne
rozhodnúť o zhabaní predmetnej veci.

Súd uložil prepadnutie takej veci, ktorý používal v prevažnej miere on v súvislosti s plnením študijných
povinností, hoci nespochybňuje, že aj skutok bol spáchaný týmto mobilný telefónom patriacim jeho
otcovi, ako ani to, že ho používal i na komunikáciu so známymi, najmä však so svojimi rodičmi). V
súčasnej dobe počas stredoškolského štúdia je nevyhnutné mať nielen notebook, ale aj mobilný telefón.

Navrhol napadnutý rozsudok odvolacím súdom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d), e) Tr. por.
zrušiť a súčasne navrhol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť priamo odvolacím súdom o uložení mu
trestu bez uloženia trestu prepadnutia veci; alternatívne po navrhovanom zrušení rozsudku postupom
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol o nej.

K odvolaniu obžalovaného ml. A. B. sa písomne vyjadril prokurátor.
Zastáva názor, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava je v celom rozsahu zákonný, vrátane
jeho výroku o treste, pričom uložený trest považujem vzhľadom na okolnosti predmetnej trestnej veci
ako aj osobu obžalovaného za primeraný.

Pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 30 mesiacov, toto obžalovaný vo svojom odvolaní nenamieta.

Argumentáciu obžalovaného v podanom odvolaní, pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci,

mobilného telefónu a SIM karty, považuje za neopodstatnenú. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že predmetný mobilný telefón bol použitý na spáchanie trestného činu, o čom svedčí dokazovanie
vykonané v prípravnom konaní a nerozporuje to ani obžalovaný v podanom odvolaní. Bola preto splnená
podmienka vyžadovaná ust. § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Má za to, že bola splnená aj druhá podmienka vyplývajúca z ust. § 60 ods. 4 Tr. zák., a to,
že ide o vec patriacu páchateľovi. Odvolacie námietky obžalovaného sú nedôvodné a navyše ani
nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd jasne uviedol, na základe ktorých dôkazov mal dostatočne
preukázané, že predmetné veci boli použité na spáchanie trestného činu, ako aj že ide o veci patriace

mladistvému obžalovanému. Konkrétne vychádzal zo zápisnice o vydaní veci, prepisu komunikácií a
výpovedí zákonných zástupcov mladistvého obžalovaného, pričom na hlavnom pojednávaní bola riadne
oboznámená jednak zápisnica o vydaní veci zo dňa 12.7.2024 a tiež boli k vlastníctvu mobilného
telefónu vypočutí obidvaja zákonní zástupcovia obžalovaného. Podstatný obsah týchto vykonaných
dôkazov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Námietka obžalovaného, že napadnutým

rozsudkom bolo porušené jeho právo na obhajobu z dôvodu neuvedenia podstatných skutočností je
preto neopodstatnená.

K tvrdeniam obžalovaného ohľadom spísania zápisnice o vydaní veci - mobilného telefónu zo dňa
12.7.2024 uviedol, že tieto nie sú pravdivé. Zo zápisnice spísanej dňa 12.7.2024 jednoznačne vyplýva,

že pri vydaní predmetného mobilného telefónu bol prítomný aj zákonný zástupca obžalovaného
mladistvého, E. B., ktorý taktiež podpísal túto zápisnicu, v ktorej ml. A. B. prehlásil, že ide o jeho mobilný
telefón a požíva ho iba on. Súčasťou zápisnice je aj poučenie o práve vec dôležitú pre trestné konanie
nevydať v zmysle zásady zákazu sebaobviňovania.

Okrem toho iný záver o vlastníctve predmetného mobilného telefónu nevyplynul ani z výsluchov oboch
rodičov obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2025. Stotožňuje sa so záverom súdu prvého
stupňa, že bolo preukázané, že predmetný mobilný telefón bol nepochybne vo vlastníctve obžalovaného
a tento s ním narábal ako s vlastným, pričom sa nepreukázalo, že by mu ho rodičia, resp. otec iba
požičali, či dali do užívania na určitý obmedzený čas.

Zastávanázor,žesúdprvéhostupňaobžalovanémuvsúladesozákonomuložilajtrestprepadnutiaveci.Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie ml. obžalovaného, zákonných zástupcov ml. obžalovaného a obhajcu ml. obžalovaného

nie sú dôvodné.
Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok (I.ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí správne a zákonne poukázal okresný súd
a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 21.05.2025, na ktorom obžalovaný ml. A. B. urobil
vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., že je vinný zo spáchania žalovaných skutkov.

Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného ml. A. B.,

že je vinný a že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a
vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2025 rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. A.
B. za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu

s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený vyššie
uvedený trest.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce

význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že ml. obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd zavinenie ml. obžalovaného aj správne zdôvodnil. Správne a v súlade so zákonom zistený
skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie ml. obžalovaného správne kvalifikoval
ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom

rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák.

Krajskýsúdsavplnomrozsahustotožnilsozáveromokresnéhosúdu,žeml.obžalovaný využilazneužil
dieťa na výrobu detskej pornografie a sprístupnil a rozšíril detskú pornografiu a naplnil tak skutkovú
podstatu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a prečinu rozširovania detskej

pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Okresný súd správne u ml. obžalovaného ustálil dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm.
l) Tr. zák., ktorá je založená na zistení, že obžalovaný sa k žalovanému trestnému činu priznal a tento
úprimne oľutoval a v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním skutkov viedol riadny život a

jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže ml. obžalovaný spáchal viac trestných
činov. Súčasne správne použil aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 5 Tr.
zák., kedy súd pri vyhlásení a uznaní viny na hlavnom pojednávaní môže uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedené aplikoval spoukazom aj na to, že sa jedná o mladistvého páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a ktorý
t.č. študuje na strednej odbornej škole.

Keďže v danom prípade sa jednalo o súbeh trestných činov, okresný súd správne vychádzal pri ukladaní
trestu z najprísnejšie trestného činu a teda zločinu výroby detskej pornografie. Uvedená trestná sadzba
(4-10 rokov) je v prípade mladistvých podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. znížená na polovicu s tým, že horná
hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej
sadzby dva roky a keďže okresný súd ukladal trest za 2 úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden

zločinom, pričom tieto skutky sú spáchané dvoma samostatnými skutkami (viacčinný súbeh), okresný
súd správne podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Za daných
podmienok tak okresný súd mohol ukladať trest odňatia slobody v trvaní 2 až 6 rokov.

Trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu

uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4. Tr. zák., podľa ktorých treba zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo i len najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Takýto trest krajský

súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Krajský súd je toho názoru, že na splnenie účelu tzv. generálnej prevencie postačuje uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody. Nejde o kriminálnu osobu, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť
prísnymi sankciami. Uložený podmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru krajského súdu

dostatočne prísne a je spôsobilý splniť účel tzv. individuálnej prevencie.

Krajský súd si osvojil aj výrok o treste prepadnutia veci mobilného telefónu značky Apple, model
A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným zadným krytom, a 1 ks SIM karty, „4ka SK“, s
telefónnym č. XXXX XXX XXX, ktorý mu okresný súd uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný mobilný telefón bol použitý na spáchanie
trestného činu. Zároveň bolo preukázané, že ide o vec patriacu ml. obžalovanému v zmysle § 60 ods. 4
Tr. zák. Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo zápisnice o vydaní veci,
prepisu komunikácie a výpovedí zákonných zástupcov ml. obžalovaného. Námietka porušenia práva na
obhajobu sa preto nejaví ako dôvodná.

Okresný súd správne nezaviazal ml. obžalovaného uhradiť škodu poškodeným, nakoľko títo uviedli, že
si v trestnom konaní neuplatňujú žiadnu škodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie ml. obžalovaného, zákonných
zástupcov ml. obžalovaného a obhajcu ml. obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.