Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010265
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6625010265.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov
senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Mária Šuleja na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2026,
v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, 2 písm. b), c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 41T/18/2025 zo dňa 24. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 41T/18/2025 zo dňa 24. 11. 2025 bol obžalovaný A. B.
podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp.
zn. Pv XXX/XX/XXXX-52 zo dňa 25. 04. 2025, doručenej okresnému súdu dňa 28. 04. 2025 pre prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. podľa § 20 Tr. zák.,
formou spolupáchateľstva a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b),
písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 17. 06. 2023 v čase okolo 22:00 h v obci Dačov Lom po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez

súhlasu oprávnenej osoby preskočili hlavnú bránu a vstúpili na riadne oplotený pozemok rodinného
domu číslo XXX (spolu s obžalovaným 1/ C. B. a s obžalovaným X/XXXXXXXX B.), patriaci poškodenej
D. E., nar. XX. XX. XXXX, o ktorej veku vedeli s tým, že v prípade, ak ich prichytí, tak ľahšie prekonajú
jej odpor, cez ktorý prešli k priestorom rodinného domu, ktoré slúži ako odkladací priestor pre pracovné
náradie a iný materiál, kde následne na jedných vstupných drevených dverách spoločne vypáčili zo
zárubne železnou tyčou petlicu, na druhých dverách odtrhli lanko, ktoré zabezpečovalo tieto dvere a

na tretích vchodových drevených dverách vypáčili spodnú časť latovania, odkiaľ vnikli do vnútorných
priestorov odkiaľ odcudzili 19 kg medeného kábla, čím týmto konaním poškodenej majiteľke rodinného
domu D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. – H., spôsobili škodu odcudzením
medených káblov vo výške 95,- Eur a poškodením petlice a latovania vo výške 30,- Eur, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti uvedenému rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry
VeľkýKrtíš,atovovzťahukobžalovanému3/,ktorénásledneodôvodnilpodanímdoručenýmokresnému
súdu dňa 09. 12. 2025. S uvedeným rozsudkom sa nestotožňuje z viacerých dôvodov. Poukázal na
to, že súd na jednej strane uveril tvrdeniu odsúdených C. B. a I. B., že spáchali skutok, ale na druhej
straneneuveriltvrdeniuodsúdenéhoI.B.,ktorýdňa20.06.2023vprocesnompostavenísvedkadetailne
opísal konanie, ktorého sa dopustil aj spoločne s obžalovaným A. B.. Dodal, že odsúdený I. B. bol pred

výsluchom ako svedok poučený okrem § 130 ods. 2 Tr. por. a podľa § 345 Tr. zák. Aj napriek tomu
vypovedal, k spáchaniu skutku sa doznal a z jeho konania obvinil aj svojho strýka A. B., ako aj bratrancaC. B.. Následne odsúdený I. B. vypovedal aj dňa 15. 07. 2024 v procesnom postavení obvineného, kde
zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Učinil tak aj napriek tomu, že bol ako obvinený poučený o
možnosti odmietnuť vypovedať, ako aj trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr.

zák. Súd teda uveril tvrdeniu odsúdeného I. B., že bol kradnúť a to spoločne s odsúdeným C. B., avšak
neuveril jeho tvrdeniu, že bol kradnúť aj spoločne s obžalovaným A. B., čo sa javí byť nepochopiteľné.
K tvrdeniu súdu, že odsúdený I. B. pri konfrontácii v prípravnom konaní s obžalovaným A. B. odmietol
vypovedať, ako aj, že odmietol vypovedať aj na hlavnom pojednávaní prokurátor uviedol, že odsúdený
I. B. detailne opísal protiprávne konanie na svojom výsluchu v procesnom postavení svedka dňa 20.

06. 2023, ako aj v procesnom postavení obvineného dňa 15. 07. 2024, pričom vypovedať odmietol
vždy len pri prítomnosti obžalovaného A. B., čo je pochopiteľné, keďže sú rodina, je o 22 rokov starší,
pravidelne sa navštevujú a ako to obaja zhodne uviedli chodievajú spolu aj pracovať na rôzne brigády.
Ku predmetnej konfrontácii prokurátor ešte uviedol, že právo odmietnuť vypovedať využil aj obžalovaný
A. B., aj napriek tomu, že mal možnosť klásť odsúdenému I. B. otázky a preukázať svoju nevinu a
teda neúčasť na predmetnom trestnom čine. Dodal, že obžalovaný A. B. si proti uzneseniu o vznesení

obvinenia povereného príslušníka OO PZ Veľký Krtíš sp. zn. ORP-187/VK-VK-2023 zo dňa 30. 01.
2024 nepodal ani sťažnosť, ktorého práva sa vzdal. Taktiež uviedol, že sa nechce zúčastniť žiadnych
výsluchov, ktoré budú nasledovať a tiež nežiadal byť upovedomený o možnosti preštudovať vyšetrovací
spis. Prokurátor uviedol, že v prospech obžalovaného A. B. je len výpoveď odsúdeného C. B., ktorý je
jeho synom a preto jeho výpoveď považuje za účelovú, a rovnako ako odsúdený I. B. a obžalovaný A.

B., mohol v postavení aj C. B. v postavení obžalovaného klamať. Súdu nič nebránilo vylúčiť konanie
odsúdených C. B. a I. B., ktorí sa k spáchaniu skutkov doznali na samostatné konanie a následne po
právoplatnosti rozhodnutí ich mohol vypočuť v konaní obžalovaného A. B. už v procesnom postavení
svedkov, čo však neučinil. Prokurátor poukázal na to, že odsúdený C. B. pri svojich výpovediach z
prípravného konania nebol konzistentný a aj napriek tomu mu súd uveril. Súd tiež uveril tvrdeniu

obžalovaného A. B. o jeho nevine a to aj napriek tomu, že tento na svojom výsluchu v procesnom
postavení obvineného zo dňa 11. 07. 2024 začal svoj výsluch tvrdením, že on nekradne, pričom kradol
len veľmi dávno. Prokurátor poukázal na odpis registra trestov, ostatné odsúdenie, ako aj výpis z
ústrednej evidencie priestupkov. Prokurátor je toho názoru, že obžalovaný A. B. svoju vinu popiera z
toho dôvodu, že je v skúšobnej dobe a bojí sa uloženia nepodmienečného trestu s možnosťou premeny

trestu vo veci Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 0T 146/2024. Je teda toho názoru, že konanie
obžalovaného naplnil všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov a navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 10. 03. 2026 sa konalo verejné zasadnutie, ktorého sa nezúčastnil obžalovaný a ani poškodená.

Nakoľko obaja mali upovedomenie na verejné zasadnutie riadne doručené a zároveň u obvineného
boli splnené aj podmienky podľa § 293 ods. 5 Tr. por., súd po návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry
vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom

odvolaní a jeho písomných dôvodoch prezentovaných aj na dnešnom verejnom zasadnutí a navrhuje,
aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania zistil, že toto

bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo,

i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorýchskutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchaného
skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm.

c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Za jednu z podstatných odvolacích námietok prokurátora okresnej prokuratúry považuje odvolací súd
najmä to, že okresný súd na jednej strane uveril tvrdeniu odsúdených C. B. a I. B., že spáchali skutok,
ale na druhej strane neuveril tvrdeniu odsúdeného I. B., ktorý dňa 20. 06. 2023 v procesnom postavení
svedka detailne opísal konanie, ktorého sa dopustil aj spoločne s obžalovaným A. B., ktorú výpoveď

vykonal aj v postavení svedka a zotrval na nej aj v postavení obvineného (poučený okrem § 130 ods.
2 Tr. por. aj podľa § 345 Tr. zák.), čo sa javí byť nepochopiteľné. Ďalšou je odmietnutie možnosti účasti
odsúdeného I. B. na konfrontácii s obžalovaným A. B., čo je podľa názoru prokurátora pochopiteľné,
keďže sú rodina, obžalovaný je o 22 rokov starší, pravidelne sa navštevujú a ako to obaja zhodne
uviedli chodievajú spolu aj pracovať na rôzne brigády. Taktiež právo odmietnuť vypovedať na predmetnej

konfrontácii využil aj obžalovaný, ktorý však týmto mohol preukázať svoju nevinu a teda neúčasť na
predmetnom trestnom čine.Ďalšou námietkou bolo, že obžalovaný proti uzneseniu o vznesení obvinenia
povereného príslušníka OO PZ Veľký Krtíš sp. zn. ORP-187/VK-VK-2023 zo dňa 30. 01. 2024 nepodal
anisťažnosť,ktoréhoprávasavzdal.Ďalšíminámietkamibolo,ževýpoveďsynaobžalovanéhopovažuje
prokurátor za účelovú, súd mohol vylúčiť odsúdených I. a C. B. na samostatné konanie a poukázal aj

na trestnú minulosť obžalovaného.

K týmto podstatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že sa splne stotožňuje s argumentáciou
okresného súdu aj v časti dokazovania a hodnotenia dôkazov. Okresný súd podrobne uviedol, ktoré
dôkazy vykonal a čo z daných dôkazov zistil, pričom z vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako

aj v ich vzájomnej súvislosti jednoznačne nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil konania opísaného
v skutkovej vete a preto pri existencii vážnych pochybení vzbudzujúcich pochybnosti o jednoznačnej
vine obžalovaného musel okresný súd tohto spod obžaloby oslobodiť.

Okresný súd tak nepovažoval za preukázané nad všetky rozumné pochybnosti, že sa obžalovaný

skutočne dopustil konania, ktoré sa mu v obžalobe kladie za vinu, a preto pri aplikácii zásady in dubio
pro reo obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

K námietkam týkajúcim sa konfrontácie krajský súd uvádza, že bolo právom obžalovaného odmietnuť
vypovedať (konfrontovať sa) a zároveň nebolo a nie je jeho povinnosťou preukazovať svoju nevinu,

práve naopak, vina obžalovaného musí byť tomuto preukázaná a to nad všetky rozumné pochybnosti.
To, z akého dôvodu konfrontáciu odmietol odsúdený I. B. je irelevantné, pričom v odvolaní uvedené
odôvodnenie je iba hypotetické.

Taktiež nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je právom obvineného a nemôže mu

byť toto jeho konanie (či opomenutie) na ťarchu pri rozhodovaní o vine.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového

rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorýniektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).

Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej ustálenej
dôkaznej situácie, mal aj odvolací súd za to, že bolo v predmetnom prípade nevyhnutné aplikovať
zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného a z tohto dôvodu okresný súd postupoval zákonne
a správne, keď obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil, nakoľko jednoznačne a
bez akýchkoľvek rozumných pochybností nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký
Krtíš, považujúc ho za nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.