Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202848
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124202848.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľky
A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, E., toho času bytom F. XX, G., právne zastúpenej
JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, Košice, proti osobe povinnej
z výživného H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E., právne zastúpeného Mgr. Petrom
Troščákom, advokátom so sídlom Bayerova 15918/10B, Prešov, v konaní o určenie manželského
výživného, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27Pc/21/2024-562 zo dňa
8.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podala na súd prvej inštancie návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že manžel je povinný
prispievať na jej výživu sumou vo výške 300,-eur mesačne od podania návrhu. Počas konania svoj návrh
zmenila a žiadal, aby súd určil, že manžel je povinný prispievať na jej výživu sumou vo výške 500 eur

mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. povinný z výživného (manžel) je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky (manželky) sumou
300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky (manželky), vždy do 15-tého dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom 3.4.2024 opakovane do budúcna,

II. dlžné výživné za obdobie od 3.4.2024 do 30.6.2025 pre navrhovateľku vo výške 3 730 Eur osoba
povinná z výživného (manžel) je p o v i n n ý uhradiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo naďalej trvá. Konanie o rozvod manželstvaprebieha. Súd prvej inštancie porovnal rozdiely medzi príjmom a výdavkami manželky a medzi príjmom
manžela a predpokladanými opodstatnenými životnými nákladmi manžela. Zohľadnil, že manžel je
aktívnym podnikateľom a je v jeho možnostiach zvyšovať si svoj príjem, keďže osobnú starostlivosť

o deti zabezpečuje manželka. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu manžela vo
výške 2 421,66 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 71 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 75

ods. 1, 2 zákona o rodine, § 76 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, § 77 ods. 1, ods. 2
zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku
(„ďalej len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovateľka ako aj osoba povinná z výživného.

7. Navrhovateľka v podanom odvolaní argumentovala tým, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že príjem uvádzaný odporcom vo výške 750 eur nezodpovedá jeho reálnemu príjmu. Súd
prvej inštancie nesprávne považoval sumu okolo 2000 eur za mesačný príjem odporcu. Jeho tvrdenia
ohľadne príjmu sú vykonštruované s tendenciou vyhnúť sa plateniu výživného v adekvátnej výške.
V tomto, aj v súvisiacich súdnych konaniach, odporca svojím postojom zamedzil súdu zistiť jeho reálne

príjmy, ktoré permanentne zatajoval. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca nie je zamestnanec,
ale fyzická osoba - podnikateľ - živnostník. Samotný odporca potvrdil, že pracuje 4 hodiny denne, čiže sa
bezdôvodne vzdáva príjmu za odpracovanie 8 hodín denne. Odporca ako konateľ I. A., I. si neuplatňuje
nárok na odmenu za výkon činnosti konateľa a opäť sa bezdôvodne vzdáva príjmu. Na pojednávaniach
uvádzal, že na rozdiel od neho, jeho otec E. C. je úspešný podnikateľ, pričom obaja pracovali a naďalej

pracujú spolu. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že odporca sa už dávno pripravoval na ich rozchod,
pretože je zjavné, že od roku 2023 zámerne znižoval svoje príjmy na podnikateľskom účte a zámerne
zvyšoval svoje výdavky na osobnom účte. Následne prestal platiť za výdavky v hotovosti a začal
používať platobnú kartu. Odporca bol nútený začať s preposielaním finančných prostriedkov zo svojho
podnikateľského účtu na svoj osobný účet, pretože inak by mal veľké úspory na podnikateľskom účte,

keďže si z neho platí len minimálne odvody. Na základe lustrácie účtov odporcu za obdobie od 12/2022
- 9/2023 je zjavné, že používal na bežné živobytie iba hotovosti získané zo zákaziek. Ďalej je viditeľný
iba minimálny pohyb na účtoch a odporcov otec, s ktorým stále pracuje a pracoval mu posielal 1560
eur pravidelne mesačne na podnikateľský účet, ako jeho oficiálny a jediný príjem. Odporca z tejto sumy
uhrádza len povinné minimálne odvody a ostatné peniaze si sporil. Odporca pokles svojho príjmu súdu

nevysvetlil, avšak ide len o umelé znižovanie príjmu kvôli súdnym konaniam predmetom, ktorých je
výživné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že spoločne s manželom teda odporcom bez hypotéky dokončili
a zaradili rodinný dom, čo by reálne nebolo možné z jeho príjmu 750 eur, ani zo súdom ustáleného
predpokladaného príjmu 2000 eur mesačne, pričom ona bola v tom čase na materskej a potom na
rodičovskej dovolenke. Poznamenala, že v dobe uzavretia manželstva dňa 25.08.2018 bol rodinný dom

v stave hrubej stavby bez okien a čiastočne bez strechy. V novembri 2020 bol rodinný dom skolaudovaný
a luxusne zariadený. Odporca a jeho otec profitovali a profitujú najmä z platieb od fyzických osôb
prijímaných v hotovosti a fakturované príjmy predstavujú iba okrajovú časť ich príjmov. Za významnú
skutočnosť navrhovateľka uviedla, že odporca so svojím otcom dňa 12.06.2024 založili I. A. I., kde
nakúpili nové motorové vozidlá a tieto vozidlá nevykázali ako majetok odporcu, ale ako majetok firmy

kde odporca kvôli súdnym konaniam figuruje len ako konateľ. Ďalej zdôraznila, že na Slovensku 94%
obyvateľstva používa plyn, teda ide o rôzne plynové zariadenia, ktoré podliehajú pravidelným kontrolám.
Odporca si na nedostatok práce teda objednávok nemôže sťažovať. Namietala aj výdavky uvádzané
odporcom a to napríklad výdavok na fond opráv vo výške 52 eur, pretože tieto fondy vytvárajú len
spoločenstvá vlastníkov bytov a nie v rodinných domoch. Nesúhlasí taktiež s akceptáciou položky záloha

na robot v sume 4000 eur, pretože išlo o zálohu na robotu teda prácu predmetom ktorej boli terénne
úpravy pri dome v roku 2021 a táto suma bola vyplatená vykonávateľovi prác. Za pozoruhodné považuje
to, že ak by sa nedomáhala výživného pre maloleté deti, ani by sa nedozvedela údajnej pôžičky odporcu
v sume 50 000 eur, z ktorej odporca už v rámci ním deklarovaného mesačného príjmu 750 eur stiholza pomerne krátke obdobie a to počas výstavby a zaraďovania luxusného smart home, zaplatiť sumu
20 000 eur. Odporca na pojednávaní dňa 23.05.2025 v tomto konaní tvrdil, že ešte nič nesplatil z dlhu
50 000 eur. Na pojednávaní dňa 11.06.2025 vo veci rozvodu odporca protichodne tvrdil, že už zaplatil

svojmu otcovi sumu 20 000 eur, čo mal preukazovať aj jeho výpis z účtu zo dňa 15.08.2023. Pritom
na súpise svojich nákladov uviedol dlh 36 000 eur a iné položky. Na otázku, aby odporca vysvetlil z
akých príjmov zaplatil výstavbu domu bol ticho a na túto otázku odporca nereagoval. Navrhovateľka
ďalej poukázala na to, že odporca predložil 19 faktúr za obdobie 5 mesiacov a to januára až máj 2025 v
celkovejsume7275,56eur,ktorýuvádza19pracovnýchvýkonov.Vprípade,akbybolipravdivétvrdenia

odporcu, že pracuje priemere 5 hodín denne, tak jeho pracovné výkony by spolu trvali maximálne 95
hodín čo je 19 odpracovaných dní, teda po dobu štyroch mesiacoch vôbec nepracoval a nezarábal. Aj tu
ide podľa jej názoru o vzdanie sa majetkového prospechu vo forme pravidelného príjmu. Navrhovateľka
poukázala na to, že odporca so svojím otcom pravidelne vybavili za 1 deň 5 a 6 zákaziek pričom odporca
pracoval 12 hodín denne a často pracoval aj počas víkendov. Za rok 2024 odporca predložil súdu iba
35 faktúr, pričom rozvodovom konaní uviedol, že jednu zákazku urobí za deň. Za tohto predpokladu by

to znamenalo, že odporca za rok 2024 odpracoval len 35 dní. Z predložených faktúr však vyplýva, že
napríklad za jedno dopoludnie stihol odpracovať 2 zákazky pričom už o 12:30 obedoval v prešovskej
reštaurácii, čo preukazuje výpis z jeho osobného účtu. Z iných predložených faktúr jednoznačne vyplýva,
že počas jedného dňa, napríklad zo dňa 28.02.2025 mal 2 zákazky, pričom jedna bola v F., druhá v C.
J. a napriek tomu už o 11:26 obedoval v F. reštaurácii. Odporca vykonáva práce najmä pre občanov v

ich domácnostiach a súvislosti s týmito hotovostnými platbami by mal mať knihu registračnej pokladne.
Túto však nepredložil súdu, načo jej právna zástupkyňa poukazovala, z čoho vyplýva, že odporca svoj
hlavnýpríjemnemázaúčtovanýaneodvádzaznehodane.Súdprvejinštanciepochybil,keďsadôsledne
nevenoval potencialite príjmu odporcu. Odporca síce predložil listiny o výške svojich príjmov, avšak z
týchto vyplýva, že jeho príjmy z podnikania sú neprimerane nízke, vzhľadom na činnosť, ktorú vykonáva.

Navrhovateľka dala ďalej do pozornosti aj to, že faktúry predložené odporcom neobsahovali zákonom
predpísané náležitosti, ktoré mala každá faktúra obsahovať. Z uvedeného vyplýva, že tieto faktúry
nemožno považovať za hodnoverný doklad. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že s maloletými
deťmi býva v byte, ktorý patrí jej sestre a jej manželovi. Je odkázaná na pôžičky od blízkych príbuzných,
ktoré potrebuje na živobytie a pokrytie potrieb detí, pričom v súčasnosti príbuzným dlhuje sumu vo výške

18 000 eur. Jej výdavky súd vyčíslil vo výške 696,31 eur, pričom v tejto sume sú zahrnuté výdavky
na ošatenie a obuv, ktoré si už dlhšiu dobu nemôže dovoliť. Odporca jej nad rámec súdom určeného
výživného neprispieva, ani iným spôsobom jej nekompenzuje výživné. K porušovaniu dobrých mravov,
ktoré uvádzal odporca uviedla, že to, že s deťmi odišla, bol dôsledok jeho neuveriteľného správania
k nej a deťom, kde ich doslova zámerne a cielene vyštval z domu. Podľa jej názoru bolo vykonaným

dokazovaním a v tomto a súvisiacich konaniach preukázané, že odporca má oveľa vyšší príjem,
minimálne vo výške 7000 eur mesačne. V čase začatia konania nedisponovala takými informáciami o
príjme odporcu preto žiada, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania a navrhuje, aby
jej bolo priznané výživné odo dňa 30.04.2024 vo výške 600 eur mesačne, ktoré bude odporca platiť k jej
rukám. Týmto odvolaním napáda aj výšku dlžného výživného. K trovám konania navrhovateľka uviedla,

že odporca zmaril dve pojednávania a to dňa 30.10.2024 a 25.03.2025, čo potvrdil aj súd prvej inštancie.
Poukazovala na ustanovenia § 54 a § 55 CMP a žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania v
celkovej výške 598,20 eur, ktoré boli v konaní riadne vyčíslené. V rámci svojho odvolacieho návrhu
žiadala, aby súd určil, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 600 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred, počnúc dňom 03.04.2024 opakovane do budúcna. Dlžné výživné pre navrhovateľku je povinný z
vyživovacejpovinnostiuhradiťvlehotepätnástichdníodvykonateľnostitohtorozsudku.Zároveňžiadala,
aby jej priznal náhradu trov konania vo výške 598,20 eur, ktorú je povinný z vyživovacej povinnosti
povinný zaplatiť na účet navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. Povinný z vyživovacej povinnosti podal odvolanie voči výrokom I. až III. napadnutého rozsudku.
V prvom rade namietal a poukazoval na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, ktorý uvádza, že
výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jeho názoru je priznanie
výživného vo vzťahu k manželke v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť a neoprávnene premiestnila maloleté deti z E. H. G.. Navrhovateľka znemožňuje

odporcovi osobný a telefonický kontakt s maloletými deťmi, navyše navrhovateľka manipuluje maloletú
K. proti otcovi, aby sa s ním odmietala stýkať a vyslovene štve maloletú K. proti otcovi. Navrhovateľka
podala na otca nepravdivé trestné oznámenie a chce privodiť trestné stíhanie, respektíve poškodiť mu
akúkoľvek spôsobom. Povinný z vyživovacej povinnosti ďalej namietol, že výrok o výživnom a jehovýška je nedostatočne odôvodnený, zjavne arbitrárny, absolútne nezrozumiteľný a nelogicky. Namietal,
že súd prvej inštancie určil neprimerane vysoké výživné, ktoré nezodpovedá jeho príjmu a celkovým
majetkovým pomerom povinného z vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie pochybil, keď riadne a

relevantným spôsobom nezisťoval odôvodnené potreby navrhovateľky, tieto potreby ani neboli žiadnym
spôsobom preukázané a neustálil výšku odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd prvej inštancie
ďalej vedome klamal, ak tvrdil, že nevedel určiť presne príjem povinného z vyživovacej povinnosti.
Odporca predložil všetky podklady pre určenie jeho príjmu ako daňové priznania, peňažný denník,
účtovné závierky, faktúry, zoznam majetku, zoznam pohľadávok a záväzkov a výpis z podnikateľského a

osobného účtu, z čoho je zrejmé, že predložil všetky doklady na zistenie jeho príjmu. Súd prvej inštancie
zjavne nepochopil obsah a význam peňažného denníka a zvlášť peňažného denníka za rok 2023, o
ktorom tvrdí, že preukazuje, že otec mal príjem viac ako 2000 eur mesačne. V roku 2023 z peňažného
denníka vyplýva to, že stav takmer 20 000 eur bol k 01.01.2023, a teda ide o stav, ktorý vznikol za minulé
obdobie kedy sa odporca uskromňoval vo výdavkovej časti, pretože je dlžný svojmu otcovi finančné
prostriedky vo výške 50 000 eur z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 cena za pozemok, na ktorom

je postavený rodinný dom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe
čoho súd prvej inštancie určil výživné. Podľa názoru odporcu bolo jednoznačne preukázané, že jeho
príjem predstavuje sumu 950 eur mesačne a nie príjem v takej sume, ako to uviedol súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal aj to, že aplikoval princíp potencialitu
príjmu otca a že tento mal dosahovať príjem vo výške 2 000 do 2 421 eur, pričom nevysvetlil, ani vôbec

neoznačil z akých portáloch našiel zmienené ponuky práce, aké pracovné pozície to boli, pretože takéto
ponuky práce nedokáže dohľadať, ani o takých nevie.

9. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že ona dobré mravy neporušila. Práve naopak bolo preukázané, že odporca porušoval

dobré mravy vo vzťahu k nej aj maloletým deťom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že je rodičovsky
spôsobilá a kompetentná matka. Opätovne uviedla, že pre týranie zo strany povinného vyživovacej
povinnosti bola nútená aj s maloletými deťmi od neho odísť. Odvtedy býva s maloletými deťmi v G.,
odkiaľ pochádza a kde má vytvorené zázemie. Dôvody, pre ktoré odporcovi v roku 2024 trikrát nedala
maloleté deti po tom, ako jej bez akéhokoľvek vysvetlenia vrátil maloletú K. s poranením na intímnom

mieste už opakovane uvádzala. Odporca proti nej podal aj návrh na výkon rozhodnutia, ale vzhľadom
na ňou preukázané skutočnosti, nebol v konaní o výkon rozhodnutia úspešný. Odporca je vnútorne
nastavený tak, že pre neho právne normy, rozhodnutia súdov a pravidlá neplatia. Tento jeho postoj
dokumentuje fakt, že napriek vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Prešov pod spisovou značkou
27P/248/2023 zo dňa 08.07.2025 neplatí výživné na maloleté deti v stanovenej výške v sume 650 eur,

ale len v pôvodnej výške v celkovej sume 200 eur. Odporca teda nerešpektuje vykonateľný rozsudok o
výživnom pre maloleté deti. Rovnako nerešpektuje vykonateľný rozsudok o výživnom pre manželku, ale
uhrádza len výživné v pôvodnej výške na základe neodkladného opatrenia vo výške 50 eur. Odporca
jej dlhuje na výživnom pre maloleté deti za august 2025 sumu 450 eur, na výživnom pre manželku
sumu 250 eur a na dlžnom výživnom pre manželku sumu 3 739 eur, spolu teda 4 430 eur. S týmito

finančnýmiprostriedkamionarátalaaodporcasijevedomýtoho,žesnástupommaloletejI.domaterskej
školy a maloletej K. do základnej školy sú spojené zvýšené výdavky a nové poplatky, ktoré musí
vynaložiť. Po skončení rodičovskej dovolenky je nezamestnaná a zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť prácu,
čiže je momentálne bez akéhokoľvek príjmu. K styku odporcu s maloletými deťmi ešte uviedla, že
odporca prenecháva opateru o maloleté deti svojej 63 ročnej matke, ktorú tak permanentne zaťažuje

starostlivosťou o vnučky. Naposledy jej dňa 23.08.2025 vrátil maloletú I. nie o 11:30 hod., ale až po
intervencii polície o 18:05 hod., v takom stave, že ihneď masívne vyvracala kvantum čokoládovej hmoty.
Naposledy jej odporca vrátil maloletú K. vydesenú, ktorá sa jej zdôverila, že jej povedal, že si na ňu
niečo vymyslí, že ukradla a ako zlodejku ju dá do basy. Aktuálne sa odporca vyhráža, že mamku zrazí
vlak, že zomrie a podobne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dáva do pozornosti, že odporca, respektíve

jeho právny zástupca opätovne vyberá časti textu z odôvodnenia rozhodnutia súdov, respektíve časti
vytrhnuté z kontextu, nesprávne plne komentuje a navodzuje dojem, že ide o názor súdov. Takýmto
spôsobom odporca zavádza súd prvej inštancie aj odvolací súd. V celom rozsahu zotrvala na svojom
podanom odvolaní.

10. Povinný z vyživovacej povinnosti k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že toto odvolanie je úplne
nedôvodné, obsahuje klamstva a zavádzajúce tvrdenia, pričom jeho cieľom je dosiahnuť finančné
zničenie odporcu, ktorému navrhovateľka na základe svojich vlastných subjektívnych a krajne
nereálnych prepočtov pripisuje príjem v sume 12 000 eur mesačne. Opätovne namietal, že priznaniemanželského výživného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože manželka opustila spoločnú domácnosť
a neoprávnene premiestnila maloleté deti Fintíc do Humenného, znemožňuje odporcovi osobný a
telefonický kontakt s maloletými deťmi a štve predovšetkým maloletú K. proti otcovi. Navrhovateľka

taktiež obvinila povinného z vyživovacej povinnosti z týrania, čo je tiež konanie v rozpore s dobrými
mravmi. K námietkam navrhovateľky, že odporca nepredložil knihu registračnej pokladnice, pričom
súd mu ani takúto povinnosť neuložil, odporca uviedol, že ani netuší čo by to malo byť keďže, že
jeho príjmy a výdaje sú uvedené v peňažnom denníku, ktorý predložil. Z daňových priznaní a ďalších
listinných dôkazov preukazujúcich jeho príjem, je plne odôvodnené a zistiteľné, že jeho príjem je vo

výške 950 eur mesačne. Navrhovateľka v konaní uvádzala, že svojim príbuzným dlží sumu 18 000
eur, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Odporca ďalej zvýraznil, že nemôže
plne pracovať kvôli navrhovateľke, ktorá za posledné dva roky vyvolala veľké množstvo súdnych
konaní a navyše bol podozrivý a vyšetrovaný ohľadne dvoch trestných oznámení. K trovám konania
uplatnenýchnavrhovateľkouvtomtokonanípovinnývyživovaciepovinnostiuviedol,ženiejepravda,aby
spôsobil zmarenie pojednávania 30.10.2024, ktoré sa riadne konalo a bolo odročené z dôvodu doplnenia

dokazovania a taktiež tento istý deň boli navrhovateľka jej právny zástupca prítomný na Okresnom súde
na ďalších dvoch pojednávaniach, kde došlo aj k vyhláseniu rozhodnutia bez ohľadu na veci týkajúce
sa manželského výživného. Konanie pojednávania dňa 25.03.2025 taktiež nebolo zmarené, keďže sa
vykonalo a bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania.

11. Povinný z vyživovacej povinnosti k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka ho opätovne
obviňuje z týrania, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o platenie manželského výživného
a výživného na maloleté deti, navrhovateľke oznámil, že nie je v jeho finančných možnostiach uhrádzať
výživné určené súdom prvej inštancie a že podal proti uvedeným rozsudkom odvolanie. Tvrdenia
navrhovateľky o vyhrážaní sa maloletej K. poprel. Uviedol, že navrhovateľka iniciovala proti nemu

exekučné konanie v dôsledku čoho má zablokované účty, čo mu ešte viac bráni v uhrádzaní výživného.

12. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že ako týraná obeť vylučuje porušovanie
dobrých mravov z jej strany. Ona nenarúša citovú väzbu odporcu k maloletej K., narúša ju sám odporca
tým, že deťom opakovane klame, straší ich a trápi nerovnakým prístupom k nim. Samotný odporca

jej oznámil, že nebude platiť výživné na maloleté deti a na manželku, preto bola nútená využiť svoje
zákonné právo a podať návrh na exekúciu. Z exekútorského úradu jej bolo oznámené, že odporca
nepreberá zásielky, takže k začatiu exekúcie ešte nedošlo, ani k zablokovaniu jeho účtov. Zároveň dala
do pozornosti tú skutočnosť, že ani jeden záznam z bankových účtov odporcu po dobu dvoch rokov
nedokumentuje to, že by zaplatil trovy advokátovi za poskytnuté právne služby.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP) ), nariadil odvolacie pojednávanie, zopakoval dokazovanie, doplnil dokazovanie
výsluchom účastníkov konania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky a odvolanie povinného
z vyživovacej povinnosti nie sú dôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bolo povinnému z výživného (manželovi) uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
(manželky) sumou 300 Eur mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.4.2024
opakovane do budúcna, Dlžné výživné za obdobie od 3.4.2024 do 30.6.2025 pre navrhovateľku vo výške
3 730 Eur bolo povinnému z výživného (manželovi) uložené uhradiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti
tohto rozsudku. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezistil skutočné príjmy
povinného z výživného, ktorý zatajoval svoje príjmy. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k majetkovým
pomerom povinného z výživného – stavba a dokončenie rodinného domu bez úveru, jeho pracovnúvyťaženosť – 12 hodín denne v práci, ako aj počas víkendov, nie je možné konštatovať, tak ako uvádzal
súd prvej inštancie, že jeho mesačný príjem je vo výške 2000 eur mesačne. Namietala, že jeho príjem
je niekoľkonásobne vyšší.

16.Povinnýzvyživovacejpovinnostivosvojomodvolanívprvomradenamietal,ževýživnépremanželku
nie je možné priznať z dôvodu rozporov s dobrými mravmi, čo je dané tým, že manželka sa spolu
s ich maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez jeho súhlasu, znemožňuje mu kontakt
s deťmi a maloletú K. ovplyvňuje negatívne vo vzťahu k otcovi.

17. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká
uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Zásadne trvá počas celého
trvania manželstva, bez ohľadu na to či manželia spolu žijú alebo nie. Vyžaduje sa, aby mali v zásade
rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí, že výživné nemožno priznať,
ak bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli

niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19
zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Platí, že manželia sú povinní si navzájom
pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov
aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. To, ako si konkrétni manželia upravia spôsob
a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny, je v praxi predovšetkým vecou ich

dohody. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti manžela je súd povinný zisťovať či a z akého dôvodu
niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery
manželov a aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa starostlivosťou o deti a o domácnosť.

18. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku zameral svoju pozornosť na to, či boli splnené
predpoklady na priznanie manželského výživného.

19. Zo zisteného skutočného stavu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.8.2018
a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti K., nar. X.X.XXXX a I., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom

Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/247/2023 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené,
rozvodový rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Manželka podala návrh na určenie manželského
výživného dňa 3.4.2024, po tom, čo opustila spoločnú domácnosť s manželom. Vychádzajúc z
ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine súd na základe návrhu niektorého z manželov môže priznať
manželské výživné, ak životná úroveň manželov nie je v zásade rovnaká. Pri určení manželského

výživného je potrebné sa najprv zaoberať otázkou dobrých mravov.

20. Dobré mravy sú nepísané pravidlá morálneho správania sa všeobecne platných v demokratickej
spoločnosti, v ktorej sa presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.
Definíciu dobrých mravov je ťažké vystihnúť, keďže podliehajú spoločenskému vývoju.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že návrh navrhovateľky na priznanie výživného
odmanželajedôvodný,keďžebolazistenávýraznerozdielnaživotnáúroveňmanželovanezistilkonanie
manželky počas manželstva, ktoré by odporovalo dobrým mravom v takej miere, aby to spôsobilo stratu
nároku na priznanie manželského výživného. Manžel ako povinný z vyživovacej povinnosti namietal, že

výživné nie je možné priznať z dôvodu porušovania dobrých mravov manželky, ktorá je navrhovateľkou
v tomto konaní. Porušenie dobrých mrav videl v konaní manželky, ktorá sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti s maloletými deťmi bez jeho súhlasu, neumožňuje mu kontakt s deťmi a manipuluje staršiu
dcéru negatívne proti otcovi. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj z výpovede
účastníkov konania je možné konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú vysoko konfliktné, čo vyplýva

aj zo samotného konania o rozvod manželstva. Navrhovateľka v konaní vysvetlila dôvod odsťahovania
sa s deťmi zo spoločnej domácnosti. V konaní taktiež nebolo preukázané, aby navrhovateľka dlhodobo
bránila stretávaniu sa otca, teda povinného z výživného s maloletými deťmi, čo vyplýva aj zo samotného
dokazovania, kde aj zo vzájomnej komunikácie manželov vyplýva, že otec sa s maloletými deťmi
stretáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie navrhovateľky nevyhodnotil ako konanie v rozpore

s dobrými mravmi, ktoré by vylučovalo jej právo na priznanie výživného od manžela.

22. Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 zákona o rodine uvádza, že zo zásady
rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako jeto pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie

výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárstva však vzniká
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

23. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň obidvoch manželov neznamená mechanickú rovnosť

v majetkovej oblasti. Je potrebné brať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba druh práce, ktorú
každýzmanželovvykonáva,aakévýdavkymákaždýzmanželovspojených svýkonomsvojejpráce.Pri
niektorých zamestnaniach sú väčšie výdavky na reprezentačné účely a oblečenie, pri iných na potrebu
regenerácie. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia,
spôsobu života a podobne.

24. Zákon súdu ukladá obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí
o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno vyvodiť aj prípady oddeleného žitia v prípade
starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára
priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu

a povolaniu. Zákon tejto činnosti priznáva finančné ohodnotenie resp. ho posudzuje ako materiálny
ekvivalent peňažného plnenia.

25. Odvolací súd vychádzajúc z citovej právnej teórie, § 71 zákona o rodine, ktorý upravuje vzájomnú
vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, § 18 a § 19 zákona o rodine upravujúcich osobné práva

a povinnosti manželov a povinnosti pri uspokojovaní potrieb rodiny a zisteného skutočného stavu, mal za
preukázané, že životná úroveň manželov v rozhodnom období nebola rovnaká a návrh navrhovateľky na
priznanie výživného od manžela je dôvodný. Pri určení výšky výživného od manžela vychádzal odvolací
súd zo skutočností preukázaných v priebehu konania.

26. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov bolo zistené, že v rozhodnom čase, za ktorý
navrhovateľka požaduje priznanie výživného od manžela, manžel podnikal ako fyzická osoba –
živnostník, pričom manželka bola na rodičovej dovolenke z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté
deti. Manžel založil spolu so svojím otcom I. A. I., kde je konateľom. Manžel žil sám v rodinnom dome,
manželka býva v byte u svojich rodičov, následne sa spolu s maloletými deťmi presťahovala do bytu

vo vlastníctve jej sestry.

27. Navrhovateľka špecifikovala svoje mesačné výdavky vo výške 696,31 eur mesačne, kde zahrnula
platby za lieky, životné poistenie, výdavky na bývanie, stravu, drogériu, mobilný telefón, internet. Do
svojich výdavkov nezahrnula výdavky spojené s kultúrnym a športovým vyžitím, zubára, kaderníctvo,

kozmetiku, knihy, časopisy, manikúra, pedikúra. K výdavkov na oblečenie a obuv uviedla, že tieto
momentálne nemá, keďže na to nemá finančné prostriedky. Príjmom navrhovateľky bol rodičovský
príspevok a prídavky na deti. Svoj príjem si nemohla zvýšiť z dôvodu celodennej starostlivosti o maloleté
deti. Uvedené výdavky navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za nadhodnotené resp. také, ktoré by
nezodpovedali skutočnému stavu. Je zrejmé, že sú v nich zahrnuté len základné, nevyhnutné výdavky

navrhovateľky.

28. Z dokladov predložených manželom, teda povinným z vyživovacej povinnosti vyplýva, že pracuje
ako živnostník v odvetví servisu plynových kotlov. Povinný z výživného pracuje ako živnostník, podniká
v odvetví servisu plynových kotlov, pričom za rok 2023 podľa daňového priznania boli jeho príjmy vo

výške 10 627,56 Eur, výdavky vo výške 2 944,30 Eur, čiastkový základ dane bol vo výške 7 683 Eur. Za
rok 2024 boli jeho príjmy z podnikania vo výške 11 373,01 Eur, výdavky vo výške 4 430,89 Eur, čiastkový
základ dane bol vo výške 6 942,12 Eur. Jeho príjmy z podnikania za rok 2024 podľa daňového priznania
boli 947 Eur mesačne.

29. Z peňažného denníka povinného z výživného za rok 2023 bolo zistené, že na osobnú spotrebu za
celý rok si vyplatil finančné prostriedky vo výške 29 060 Eur, čo za 12 mesiacov predstavuje príjem 2
421,66 Eur. Jeho príjmy z podnikania podľa peňažného denníka boli vo výške 32 683,57 Eur, to je 2 723
Eur mesačne brutto. Ide o peňažné prostriedky v peňažnom ústave. Peňažné prostriedky v hotovosti súvo výške 111 Eur za celý rok 2023. Za rok 2024 podľa peňažného denníka boli jeho príjmy pod položkou:
„peňažné prostriedky v peňažnom ústave“ vo výške 12 987,05 Eur, čo predstavuje sumu 1 082,25 Eur
mesačne brutto. Príjmy pod položkou: „peňažné prostriedky v hotovosti“ sú podľa peňažného denníka

vo výške 111 Eur za celý rok 2024.

30. Pri porovnaní životnej úrovne oboch manželov vychádzal odvolací súd prioritne z ich príjmov
a následného posúdenia výdavkov predložených v konaní. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať,
že manžel, teda povinný z vyživovacej povinnosti predložil v priebehu konania súdu prvej inštancie

doklady potrebné na posúdenie a zhodnotenie jeho príjmov, avšak je zrejmé, že povinný má aj iné,
nezdokladované príjmy. Odvolací súd v tomto smere súhlasí s odvolacími námietkami navrhovateľky,
ktorá poukazovala na jednotlivé faktúry predložené povinným z výživného, kde namietala predovšetkým
množstvo predložených faktúr za jednotlivé roky 2023, 2024, z ktorých by vyplývalo, že pracoval naozaj
len niekoľko dní v roku. Navrhovateľka pritom uvádzala, že v čase ich spolužitia, manžel pracoval často
12 hodín denne, ako aj v sobotu. Uvedené tvrdenie navrhovateľky povinný z výživného nerozporoval.

Za podstatnú skutočnosť považuje odvolací súd aj to, že povinný z vyživovacej povinnosti počas trvania
manželstva bez akéhokoľvek úveru a finančnom spolupodieľaní manželky dokončil zo štádia hrubej
stavby do štádia plne funkčného smart homu nový rodinný dom. V tomto smere odvolací súd plne
súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom smere, že už z doposiaľ vykonaného dokazovania
je dôvodné určiť, aby povinný z vyživovacej povinnosti uhrádzal navrhovateľke výživné vo výške 300

eur mesačne. Je nesporné, že z doposiaľ predložených dokladov, tak ako to konštatuje vo svojom
rozhodnutí aj súd prvej inštancie, je príjem povinného z výživného mesačne minimálne vo výške 2000
až 2400 eur, čo vyplýva z príjmov na jeho podnikateľský účet a následných prevodov na osobný účet.
Odvolacísúdtuplnepoukazujenaodôvodnenierozsudkuvbodoch18,19,20,21,22.a23napadnutého
rozsudku.

31. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti
na manželku prihliadal okrem ustáleného príjmu manžela, teda povinného z vyživovacej povinnosti,
aj na jeho výdavky a to predovšetkým platbu výživného na maloleté deti a to vo výške 600 eur na
maloletú K. a vo výške 500 eur na maloletú I., ktoré mu boli určené rozsudkom Okresného súdu

prešov č. k. 27P/248/2023-510 zo dňa 8.7.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
k. 15CoP/104/2025-829 zo dňa 12.3.2026. Na základe takto zisteného skutočného stavu považoval
odvolací súd výšku vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie vo výške 300 eur mesačne za
zákonnú a zodpovedajúcu rovnakej životnej úrovni manželov.

32. Predmetom odvolacieho konania, na základe podaných odvolaní je aj výrok III. napadnutého
rozsudku, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podstata
odvolacej argumentácie matky spočívala v tom, že otec zmaril dve pojednávania v dňoch 30.10.2024
a 25.03.2025. Poukázala na ustanovenie § 54 a § 55 CMP a žiadala aby jej súd priznal náhradu
trov konania v celkovej výške 598,20 eur, ktoré boli v konaní riadne vyčíslené. Povinný z vyživovacej

povinnosti z dôvodu, že návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a z dôvodu jej konania v rozpore
s dobrými mravmi žiadal, aby bola navrhovateľke uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie,
a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania
súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s

konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu
súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní
na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,prítomnosť verejného záujmu a jednoznačnosť nastavenia miery úspechu, keď súd v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP). Súd
je v týchto konaniach súčasne povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy,

ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). V mimosporových
konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich
nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP). Konania podľa Civilného mimosporového
poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, pokiaľ sa
konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd

jeho návrhu vyhovie. Všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula v § 52 CMP je prelomené
v dvoch prípadoch a to jednak v ust. § 53 CMP, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať v
prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v ust. § 55 CMP, v zmysle ktorého náhradu trov konania možno
priznaťvovšetkýchkonaniachpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku,akjetosohľadomnaokolnosti
prípadu spravodlivé. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí
byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto

prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie nároku na náhradu trov konania s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. Pri hodnotení tohto kritéria by
nemal súd zohľadňovať výlučne osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť práve
okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je
predpokladom jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý

z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť.

37. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie, ktorý o trovách mimosporového konania rozhodol podľa§
52 CMP vyhodnotil ako vecne správne. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezistil splnenie
podmienok pre uplatnenie materiálneho korektívu podľa § 55 CMP a dôvody pre záver, že je s ohľadom

na okolnosti prípadu spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Takýto nárok nebol
preukázaný a z pohľadu predmetu sporu a nejde ani o dôvod spravodlivého usporiadania vzťahov
účastníkov (ako je to napr. v prípade šikanózneho návrhu). Skutkové okolnosti daného prípadu sú bežné
a preto z pohľadu charakteru ustanovenia § 55 CMP nemožno ani hodnotiť, že ide o výnimočný prípad
pre priznanie nároku náhrady trov konania z dôvodu, že by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé.

38. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

39. Z dikcie ustanovenia § 54 CMP vyplýva, že zásada zodpovednosti za zavinenie sa uplatňuje aj
v sporovom, aj v mimosporovom konaní. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že súd uloží
povinnosť nehradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pod zavinením sa rozumie porušenie
procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, alebo ktoré súd uložil na základe zákona, v čoho
dôsledku došlo k zmareniu úkonu.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie dňa 30.10.2024 bolo odročené z dôvodu, že právny
zástupca manžela predložil doklady preukazujúce príjmy manžela 2 hodiny pred pojednávaním, teda
nie v lehote určenej súdom, teda 5 dní pred pojednávaním. Na pojednávaní však boli prítomní
všetci predvolaní účastníci konania, ako aj ich právni zástupcovia, teda boli splnené podmienky na

pojednávanie, aj keď je zrejmé, že neboli splnené podmienky na to, aby mohol súd v tejto veci na tomto
pojednávaní rozhodnúť. Pojednávanie dňa 25.3.2025 bolo riadne vykonané, pričom súd pojednávanie
odročil za účelom aktualizácie príjmových pomerov manžela. Odvolací súd za takejto situácie, aj
s prihliadnutím na zložitosť veci a viacero súdnych konaní prebiehajúcich medzi týmito účastníkmi
konania (konanie o rozvod, konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu

manželstva), kedy zväčša pojednávania v týchto veciach prebiehali na súde prvej inštancie rovnaký deň,
nevidel dôvodnosť priznania náhrady trov konania povinným z vyživovacej povinnosti.

41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).