Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201141
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201141.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,
PhD., v právnej veci žalobcu: KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., Ulica Priemyselná 6, 038 52
Sučany, IČO: 35 871 229, zastúpený JUDr. Emíliou Kosibovou, advokátkou, Hraničná 13, 821 05
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101459558/2019 z 13.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky číslo 101459558/2019 z 13.06.2019 v spojení s opatrením žalovaného č. 101545985/2019 z

25.06.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zameranú na kontrolu transferového
oceňovania a uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia za zdaňovacie obdobie rok
2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 03.11.2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
102089056/2017 z 03.10.2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol číslo
101983367/2018 z 05.10.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 10.10.2018. Po vykonanej daňovej
kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a následnom vyrubovacom

konaní správca dane upravil základ dane žalobcu nasledovne:
- o výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou základu dane žalobcu len po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm.
b)zákonaodanizpríjmov,výdavky(náklady)nanájomnézaprenájomhmotnéhomajetkuanehmotného
majetku,
- zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov,
- zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov z dôvodu, že ceny pri vzájomných
transakciách medzi zahraničnými závislými osobami nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Rozhodnutím správcu dane č. 100477789/2019 z 20.02.2019 bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane
v sume 778 962,91 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“).2.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím číslo 101459558/2019 z 13.06.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane
potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný listom číslo 101545985/2019 z 25.06.2019

opravil chybu v písaní vo výroku rozhodnutia číslo 101459558/2019 z 13.06.2019 tak, že správne označil
identifikáciu správcu dane.

II.

Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.08.2019 domáhal
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
a priznania náhrady trov konania. Žalobca namietal nezákonný postup správcu dane spočívajúci
v porušení práva predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy a vyjadrovať sa v priebehu daňovej

kontroly k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“), a to osobitne vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 12.09.2018, opakované
porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, nenáležité vyhodnotenie dôkazov a odôvodnenie podľa
§ 63 ods. 5 daňového poriadku, trvanie daňovej kontroly – prekročenie zákonnej lehoty správcom

dane. Správca dane podľa žalobcu len formálne ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu, ale
v skutočnosti v daňovej kontrole pokračoval, čoho dôkazom sú ústne pojednávania dňa 13.12.2018
a 06.02.2019.

4. Žalobca ďalej namietal nezákonný postup správcu dane a žalovaného a neuplatnenie §

21a zákona o dani z príjmov – námietka sa týkala dodatočného neuznania úrokov z dôvodu
nízkej kapitalizácie. K úprave základe dane o účtovania zmeny stavu polotovarov žalobca namietal
nevyhodnotenie dôkazov, nezákonnosť napadnutých rozhodnutí pre absenciu logického odôvodnenia
v rozhodnutiach a porušenie základných zásad správy daní. K úprave základu dane zvýšením cien
so závislými osobami žalobca uviedol, že žalovaný ani správca dane nepreukázali, že ceny alebo

podmienky v kontrolovaných transakciách sa líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi
nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (§ 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a tiež namietol
porušenie smernice OECD pre transferové oceňovanie.

5. Vo vyjadrení k protokolu zo dňa 20.11.2018 ako aj v odvolaní žalobca viackrát namietal, že žalovaný
opakovane porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku (porušenie zásady zákonnosti). Uvedené ustanovenie
obligatórne stanovuje povinnosť pre správcu dane vyzvať daňový subjekt, aby neúplné údaje doplnil
a nejasnosti vysvetlil. Správca dane bol povinný v súlade s týmto ustanovením žalobcovi oznámiť,
ktoré tvrdenia sa mu zdajú sporné a vyzvať ho na ich preukázanie (ak je to možné); správca dane

má aj uviesť, akým spôsobom by ich mal žalobca preukázať, t.j. aké preukázanie tvrdení daňového
subjektu by považoval za dostatočné. Ak tak neurobí a žalobca podľa názoru správcu dane nepreukáže
svoje tvrdenia, správca dane bol povinný žalobcu o tom informovať a vyzvať na ich opätovné lepšie
preukázanie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly túto svoju povinnosť viackrát porušil a žalovaný
sa v rozhodnutí s týmito pochybeniami správcu dane, ktoré žalobca konkretizoval aj v odvolaní,

nezaoberal. Správca dane sa s touto námietkou v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal podľa názoru
žalobcu nedostatočne.

6. Žalobca pri výpočte dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 postupoval
podľa § 21a (pravidlá nízkej kapitalizácie) zákona o dani z príjmov. Tento podrobný výpočet bol správcovi

dane odovzdaný dňa 03.11.2017. Správca dane a aj žalovaný zjednodušené účtovanie a dôkazy posúdili
len jednostranne. Pri zmene charakteru účtovania zásob z pôvodného materiálu (účet 112) na polotovar
vlastnej výroby (účet 122) vyplýva z postupov účtovania, že je súčasne potrebné účtovať popri
zvýšení výnosov (čo správca dane a žalovaný aj spravili - účtovný prípad č. 3) ešte aj náklady v
rovnakej hodnote (účtovný prípad č. 2). Správca dane opakovane vo svojom zdôvodnení zohľadňuje

len opravu účtovania uvedenú ako účtovný prípad č. 3 (podrobne popísané v porovnávacej tabuľke
v odvolaní zo dňa 25.3.2019). V odôvodneniach rozhodnutí sa však nezohľadnila oprava účtovania
podľa účtovného prípadu č. 2 (tiež uvedeného v odvolaní zo dňa 25.3.2019). Žalobca pritom podrobne
vysvetlil, že uvedené účtovné prípady navzájom súvisia a nie je možné ich neposudzovať vo vzájomnejsúvislosti. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s uvedenými odvolacími dôvodmi žalobcu, v zmysle ktorých
jepotrebnépostupovaťpodľaúčtovnéhoprípaduč.2.Žalovanývrozhodnutí(strana59)zároveňuvádza:
„Daňový subjekt v podanom odvolaní uvádza, že chybné zjednodušené účtovanie polotovarov vlastnej

výroby bolo ojedinelé a v systéme je takto nastavené len pri vzniku špecifickej situácie a z hľadiska
účtovania nemalo významný charakter. S týmto tvrdením daňového subjektu odvolací orgán nesúhlasí
z dôvodu, že rozdiel medzi predloženou hlavnou knihou (účtovníctvo) a účtovnou závierkou v sume 108
935,46 eura nepovažuje za rozdiel nevýznamného charakteru. Oprava vykonaná daňovým subjektom
len v účtovnej závierke a v daňovom priznaní zvýšením nákladov a výnosov o sumu 108 935,46 eura

je v rozpore so zákonom o účtovníctve (§ 4, § 7, § 8). Uvedené zistenie správca dane považoval
za kľúčové pre následné šetrenie zisteného rozdielu.“ Podľa žalobcu je toto vyjadrenie žalovaného
prekvapivé, keďže správca dane takýto záver v protokole ani v prvostupňovom rozhodnutí neurobil.
Žalovaný neumožnil žalobcovi sa k tejto otázke predtým, ako dospel k tomuto prekvapivému záveru
vyjadriť, čím odvolacie konanie zaťažil vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.10.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca bol v

kontrolovanom roku 2015 súčasťou nadnárodnej skupiny Onex, ktorá bola zároveň materskou
spoločnosťou celej skupiny KraussMaffei. V máji 2016 spoločnosť National Chemical Corporation
úspešne ukončila akvizíciu skupiny KM Group od spoločnosti Onex Corporation.
SkupinaKraussMaffeivsúčasnostipatrímedzipoprednýchsvetovýchdodávateľovstrojov azariadení
na výrobu a spracovanie plastov a gumy. Skupina má hlavné postavenie na trhu vo všetkých kľúčových

technológiách spracovania plastov – technológie vstrekovania (IMM), extrúzie (EXT) a spracovania
reakcií (RPM). Skupina KraussMaffei na Slovensku v roku 2015 vyrábala vstrekovacie stroje značky
KraussMaffei radu AX, EX, CX ako aj lineárne roboty, stroje a zariadenia na reaktívne spracovanie
a stroje na orezávanie komponentov. Hlavným predmetom výroby na Slovensku je výroba skriňových
elektrických rozvádzačov pre väčšinu modelových rád v rámci koncernu a montáž vstrekovacích lisov

radu AX, EX, CX.
Žalobca vykonával hlavne:
- montáž káblových zväzkov
- montáž a skúšanie rozvodných elektroskríň pre vstrekovacie lisy
- montáž vstrekovacích lisov – rad AX, EX, CX (hotový výrobok)

- výrobu strojov na spracovanie plastov segmentu RPM (hotový výrobok)
- konštrukčné služby (mechanické, elektrické a softvér)
- výrobu kovových komponentov (polotovar) pre vstrekovacie lisy (časť vyrábaná pre vlastné potreby,
časť produkcie na predaj).
Kontrolou predloženej hlavnej knihy za rok 2015 a podaného priznania k dani z príjmov právnickej osoby

a účtovnej závierky bol zistený rozdiel v súčte výnosov a nákladov uvedených v hlavnej knihe a výnosov
z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti a nákladov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti
uvedených v tabuľke F - Doplňujúce údaje daňového priznania takto:
Hlavná kniha DP (tabuľka F) Rozdiel v eur
Súčet nákladov 63 224 159, 57 63 333 095,03 108 935,46

Súčet výnosov 62 420 980,04 62 529 915,50 108 935,46

Z predloženej hlavnej knihy vyplýva, že uvedený rozdiel v sume 108 935,46 EUR vznikol porovnaním
obratov zaúčtovaných k 31.12.2015 na účte č. 6123201 – Zmena stavu cenová diferencia polotovary
úbytok - strana DAL v sume 224 961,43 EUR (podľa správcu dane ide o prírastok, jedná sa o chybné

označenie účtu) a na účte č. 6123101 – Zmena stavu cenová diferencia polotovarov úbytok - strana MD
v sume 333 896,89 EUR (224 961,43 - 333 896,89 = - 108 935,46). Rozdiel v sume 108 935,46 EUR
znížil výnosy žalobcu. Uvedené zistenie správca dane podrobne šetril v priebehu celej daňovej kontroly.

8. Správca dane zistené skutočnosti posúdil takto:

- Zistený rozdiel v obratoch výnosových účtov 6123101 a 6123201 v sume 108 935,46 EUR, v
predloženej hlavnej knihe k 31.12.2015 znížil výnosy a tým aj výsledok hospodárenia s vplyvom na
základ dane.- Žalobca zvýšil, t. j. priznal vyššiu sumu nákladov a výnosov v daňovom priznaní k dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 a tiež v účtovných výkazoch vykázal - zvýšil sumu
nákladov a výnosov o sumu 108 935,46 EUR bez vplyvu na výsledok hospodárenia a základ dane.

Uvedená úprava spôsobila, že vznikol rozdiel medzi zaúčtovanou výškou nákladov a výnosov uvedenou
v hlavnej knihe a výškou nákladov a výnosov priznanou v daňovom priznaní a vykázanou v účtovných
výkazoch (predloženej účtovnej závierke, ktorá bola schválená audítorom).
- Opravou účtovania, ktorú uvádza žalobca - strana MD 6129209/D 5019449 alebo 5019459 by znížil
výnosy aj náklady. Pritom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

2015 priznal a v účtovných výkazoch vykázal - vyššiu sumu nákladov a výnosov o 108 935,46 EUR.
Predmetnáopravauvádzanážalobcombynebola vsúladesúpravou–zvýšenímnákladovavýnosov,
ktorú vykonal v daňovom priznaní a v predloženej účtovnej závierke.
- Účty uvedené žalobcom, na ktorých by bola zaúčtovaná oprava, nie sú uvedené v hlavnej
knihe za rok 2015.
- V posudzovanom prípade súčasné účtovanie na účtoch výnosov a nákladov V/N by nebolo v súlade s

Opatrením MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch
účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v
znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“). Zúčtovanie rozdielov ocenenia zo zvýšenia
vnútropodnikových cien polotovarov vlastnej výroby sa účtuje zápisom účet 122/612 a zníženie 612/122,
pritom účet polotovary vlastnej výroby je aktívny účet hlavnej knihy.

-Podľasprávcudane,skutočnémateriálovénákladyužbolizaúčtovanévúčtovníctvežalobcuvpriebehu
účtovného obdobia 2015 a zvýšením nákladov v daňovom priznaní došlo k ich opätovnému zvýšeniu.

9. Správca dane sa s predloženými dôkazmi žalobcu vysporiadal v protokole. Podľa správcu dane
žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili jednotlivé zistenia a

závery uvedené v protokole. Dňa 22.11.2018 žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, v
ktorom opakovane vzniesol námietky k postupu správcu dane.
V rámci vyrubovacieho konania, z dôvodu doplnenia vybraných námietok a dôkazov uvedených vo
vyjadrení k protokolu zo dňa 22.11.2018, správca dane vykonal dňa 13.12.2018 ústne pojednávanie so
zástupcami žalobcu, ktorých požiadal o vysvetlenie, resp. vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedeným

vo vyjadrení k protokolu. Aj napriek tomu, že žalobca predložil komplexný príklad vzniku cenovej
diferencie zmeny stavu polotovarov vlastnej výroby, nepreukázal správcovi dane, že automatické
účtovanie polotovarov vlastnej výroby je v súlade s § 43 postupov účtovania, a to z dôvodu existencie
rozdielu v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby v sume 108 935,46 EUR. Zmena stavu polotovarov
vlastnejvýrobyvypočítanáakorozdielkonečnéhostavuk31.12.2015apočiatočnéhostavuk01.01.2015

súvahového účtu 1221001, nezodpovedá zmene stavu polotovarov vlastnej výroby zaúčtovanej na
príslušných výsledkových účtoch výnosov 612xxxx. Vo vyjadrení k protokolu žalobca namietal, že
správca dane vo svojom zdôvodnení zohľadňuje len opravu účtovania uvedenú ako účtovný prípad 3
(chýbajúce účtovanie v prospech výnosov) a nezohľadnil opravu účtovania podľa bodu 2 (chýbajúce
účtovanie na ťarchu nákladov). K uvedenému správca dane uviedol, že oprava účtovania, ako ju

prezentoval žalobca, nebola v účtovníctve v roku 2015 vykonaná. Zároveň správca dane poukázal
na skutočnosť, že zistený nesúlad v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby – cenová diferencia
zaúčtovaná na ťarchu výnosov znížila výsledok hospodárenia. Podľa správcu dane, zohľadnenie opravy
účtovania podľa bodu 2 by viedlo k opätovnému zníženiu výsledku hospodárenia a tým aj základu
dane. Postup uvedený žalobcom by neodstránil zaúčtovaný a vzniknutý rozdiel zmeny stavu polotovarov

vlastnej výroby. Vzniknutý rozdiel v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby súvisí s účtovaním na
účtoch 1221001 a 612xxxx. Žalobca sa pri ústnom pojednávaní dňa 13.12.2018 vyjadril, že na účte
1221001 nevykazuje k 31.12.2015 žiadny inventarizačný rozdiel polotovarov vlastnej výroby, a teda
konečný zostatok uvedeného účtu je správny. To znamená, že ak by žalobca chcel opraviť rozdiel v
zmene stavu polotovarov vlastnej výroby v sume - 108 935,46 EUR, musel by zvýšiť výnosy o sumu

108 935,46 eura. Žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by
zmenili závery správcu dane uvedené v protokole.

10. S tvrdením žalobcu, že správca dane opakovane porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku sa správca
dane vysporiadal pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.

102591177/2018 zo dňa 13.12.2018. Pri ústnom pojednávaní na otázku správcu dane, aby prítomní
zástupcoviažalobcuuviedlikonkrétne,ktorédokladypredloženéžalobcomsprávcovidaneaúdajevnich
uvedené neboli správne, pravdivé alebo úplné v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku odpovedali,
že doklady predložené správcovi dane sú pravdivé, úplné a správne. Správca dane predložené dokladya údaje v nich uvedené považoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku za správne, pravdivé a úplné.
Sám žalobca však skutkový stav nesprávne vyhodnotil, keď na preverenie princípu nezávislého vzťahu
použilvosvojejDokumentáciíktransferovémuoceňovaniunevhodnúmetódu,čoviedlo kporušeniu§

17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože žalobca v dôsledku nesprávne použitej metódy transferového
oceňovania nevykonal úpravu základu dane tak, ako to požaduje citované ustanovenie. Z tohto dôvodu
nebolo potrebné vyzvať žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Námietku žalobcu, že správca
dane opakovane porušil zásadu zákonnosti (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) považoval žalovaný za
irelevantnú, pretože v súvislosti s preverovaním skutočností rozhodujúcich pre správne určenie

dane žalobcovi zaslal v priebehu výkonu daňovej kontroly:
- Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100659069/2018 zo dňa 04.04.2018 podľa § 45 ods.2
písm. d) a e) daňového poriadku;
- Výzvu na predloženie dôkazov č. 101184464/2018 zo dňa 18.06.2018 podľa § 45 ods. 2 písm. e)
daňového poriadku.

IV.
Replika žalobcu

11. Vreplikezodňa28.10.2019žalobcazotrvalnasvojichvyjadreniach.Dôkaznébremenopreukázania,

že ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách sa líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa
použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, správca dane ani žalovaný neuniesli.

V.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

17. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

18. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri

správe daní vyšlo najavo.

19. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

21. Podľa§24ods.2daňovéhoporiadkusprávcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

22. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

23. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa§46ods.5daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v
nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve
ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

26. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza
a)udaňovníkaúčtujúcehovsústavejednoduchéhoúčtovníctvaaleboudaňovníka,ktorývedieevidenciu
podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia
v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z
tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom
predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v

sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný
viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať
ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa
vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných
štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom

právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v
nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť
účtovníctvo podľa osobitného predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena
b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a
výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,
c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.

30. Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2

písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane
cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v
porovnateľnýchobchodnýchvzťahoch,pričomtentorozdielznížilzákladdanealebozvýšildaňovústratu.
Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje
zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou

osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak
a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej
ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi
osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

31. Podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka len po
zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného

majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky
časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.

32. Podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije
metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie

sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom
nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých
v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by
medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch
za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými

osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich
podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky,
ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi
nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O použitej metóde je
daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí ministerstvo.

33. Podľa § 18 ods. 2 zákona o dani z príjmov metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú:
a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá
medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými
osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí

nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo
finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,
b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou
prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva
nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov,

c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a
nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu
cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumucenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných
podmienok.

34. Podľa § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú:
a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého
závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu
nezávislého vzťahu,
b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu

alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni,
ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

VI.
Konanie predchádzajúce rozhodnutiu vo veci

35. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského
súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/170/2019,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S

správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-6S/170/2019.

36. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-6S/170/2019-276 zo dňa 14.03.2024 zrušil rozhodnutie
žalovaného v spojení s jeho opravou ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Dôvodom zrušenia rozhodnutí bolo to, že v priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému pochybeniu
v procesnom postupe správcu dane, a to nesplnením povinnosti správcu dane zakotvenej v § 46 ods. 5
daňového poriadku. Tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,
čím bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sfk/36/2024 zo dňa 25.09.2025
zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-6S/170/2019-276 zo dňa 14.03.2024 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením:
30. Kasačný súd sa nestotožňuje so záverom správneho súdu, že v posudzovanom prípade správca

dane len formálne naplnil ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku a dostatočne jasne a zrozumiteľne
neoznámil žalobcovi svoje pochybnosti, poukazujúc pritom na bod 26 tohto rozsudku, z ktorého vyplýva
podrobná komunikácia medzi správcom dane a žalobcom, týkajúca sa práve pochybností správcu dane,
ktorá je z pohľadu kasačného súdu jasná, zrozumiteľná a spĺňajúca požiadavky § 46 ods. 5 daňového
poriadku.Obsahomadministratívnehospisujerovnakopreukázané,žesprávcadanekomunikovalsvoje

pochybnosti do ukončenia daňovej kontroly, teda včas. Neobstojí preto záver správneho súdu, že by
žalobca mal v danom prípade hádať a dedukovať, v čom správca dane videl pochybnosti vo vzťahu k
podanému daňovému priznaniu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015.
31. Je pravdou, že správca dane pri komunikácii pochybností explicitne neuviedol, že postupuje podľa §
46 ods. 5 daňového poriadku, avšak z už citovanej korešpondencie uvedenej v bode 26 tohto rozsudku

vyplýva, že správca dane žalobcu oboznamoval so zisteniami v súvislosti s vykonanou daňovou
kontrolou, s pochybnosťami vo vzťahu k predloženým dokladom vrátane poskytnutia lehoty na
vyjadrenie sa. Teda po obsahovej stránke k naplneniu ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku došlo.
Kasačný súd tak uprednostňuje materiálne naplnenie daného ustanovenia pred formalistickým lipnutím
na tom, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku je naplnené iba za podmienky, ak správca dane

výslovne uvedie, že podľa daného ustanovenia postupuje. Samozrejme, pre čistotu procesu je namieste,
aby správca dane na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku odkázal, jeho neuvedenie však samo
osebe nezákonnosť nezakladá.“38. Po vrátení veci tunajšiemu súdu jej bola pridelená nová spisová značka 5Sf/38/2025 a v zmysle
Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave („Ak kasačný súd nerozhodne inak, po zrušení veci na
základe kasačnej sťažnosti sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo sudcovi, ktorý vo veci

rozhodoval pred jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou...) bola zapísaná do registra
senátu 5S, keďže pôvodne bola vec pridelená JUDr. Dane Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. ako
sudkyni spravodajkyni, pôvodne členky senátu 3S, aktuálne predsedníčky senátu 5S.

VII.
Právne posúdenie správnym súdom

39. Správny súd, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

40. Správny súd rozhodol o žalobe na nariadenom pojednávaní dňa 12.03.2026. Keďže pri vyhlasovaní
rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá

veta SSP vyhlásil rozsudok dňa 12.03.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 12.03.2026.

41. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 778 962,91 EUR na dani

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 žalobcovi.

42. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu porušenia § 46 ods. 5 daňového poriadku je správny súd podľa
§ 469 SSP viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveným
v rozsudku sp. zn. 8Sfk/36/2024 zo dňa 25.09.2025, na ktorého znenie v plnom rozsahu odkazuje. Z jeho

obsahu vyplýva, že táto žalobná námietka nie je dôvodná.

43. Ďalšia žalobná námietka spočívala v tvrdenom porušení práva žalobcu predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy a vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f)

daňového poriadku. Žalobca túto námietku bližšie špecifikoval v žalobe vo vzťahu k jeho vyjadreniu
zo dňa 12.09.2018, v ktorom požiadal o ústne pojednávanie, s ktorou požiadavkou sa správca dane
vysporiadal tak, že uviedol, že „správca dane uskutočnil s daňovým subjektom niekoľko ústnych
pojednávaní vrátane písomného oboznámenia so zisteniami. Z toho dôvodu správca dane neakceptuje
návrh daňového subjektu vykonať ďalšie ústne pojednávanie.“

44. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 27.07.2018 sa konalo pred správcom
dane ústne pojednávanie, o obsahu ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 101450704/2018,
ktorého predmetom bolo oboznámenie žalobcu so zisteniami správcu dane v súvislosti s vykonávanou
daňovou kontrolou. Záverom bolo dohodnuté, že nové ústne pojednávanie vo veci vyjadrenia sa žalobcu

sa uskutoční dňa 08.08.2018 o 9.00 hod. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08.08.2018 sa
uskutočnilo ústne pojednávanie, o obsahu ktorého bola vyhotovená zápisnica číslo 101529699/2018,
zamerané na vyjadrenie žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku k zisteniam uvedeným
v zápisnici o ústnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2018. V rámci záverov a opatrení pri ústnom
pojednávaní konanom dňa 08.08.2018 bolo prijaté, že správca dane písomne zodpovie na otázky

položené žalobcom pri uvedenom ústnom pojednávaní a zároveň určí lehotu na vyjadrenie sa žalobcu
k zisteniam správcu dane na transakciu zmluvná výroba a montáž. Za tým účelom zaslal správca dane
žalobcovi oboznámenie so zisteniami správcu dane a výzvu zo dňa 17.08.2018 číslo 101606822/2018
so zisteniami správcu dane v rozsahu 43 strán na vyjadrenie sa v lehote 8 dní od doručenia. Žalobca
prevzal predmetné oboznámenie dňa 22.08.2018, v nadväznosti na čo požiadal o predĺženie lehoty na

vyjadrenie do 13.09.2018, čomu správca dane vyhovel rozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
27.08.2018. Žalobca následne zaslal správcovi dane vyjadrenie zo dňa 12.09.2018 so zoznamom 25
doplňujúcich otázok pre správcu dane a zoznamom otázok uvedených v zápisnici zo dňa 08.08.2018, na
ktoré správca dane podľa žalobcu buď vôbec neodpovedal alebo len nedostatočne. K svojmu vyjadreniupredložil aj dôkazy. Vo vyjadrení zo dňa 12.09.2018 žalobca požiadal správcu dane o nariadenie ústneho
pojednávania v nadväznosti na argumenty a dôkazy žalobcu. Na toto vyjadrenie žalobcu správca
dane nereagoval, následne už len doručil žalobcovi protokol číslo 101983367/2018 zo dňa 05.10.2018

s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole.

45. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane k dôkazom a tvrdeniam žalobcu zaujal
stanovisko, že vyjadrenia žalobcu k zistenému rozdielu boli neúplné, čiastočné a nepreukazujúce jeho
tvrdenia. Žalobca podľa správcu dane neúčtoval správne na súvahových a výsledkových účtoch zmenu

stavu polotovarov vlastnej výroby, čím žalobca porušil § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoúčtovníctve“).Správcadaneuviedol,žeajnapriektomu,
že účtovná závierka bola auditovaná s výrokom audítora, že poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej
situácii a výsledku hospodárenia za príslušný rok žalobcu a je v súlade so zákonom o účtovníctve,
správcadanetrvalnazistení,žeúčtovníctvo(hlavnákniha)niejevsúladesúčtovnouzávierkou.Správca
dane ďalej uviedol, že sa s predloženými dôkazmi žalobcu vysporiadal v protokole a žalobca vo svojom

vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili jednotlivé zistenia a závery správcu dane
uvedené v protokole.

46. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že poukázal na ústne pojednávania konané dňa 03.11.2017,
14.12.2017, 26.02.2018, 12.04.2018, 31.05.2018, 27.07.2018 a dňa 08.08.2018. Uviedol, že vyjadrenie

žalobcu zo dňa 12.09.2018 je uvedené v protokole, tak ako navrhol žalobca. K odvolacej námietke
nenáležitého vyhodnotenia dôkazov uviedol, že táto námietka je len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia
konkrétnych skutočností, na základe čoho by mal správca dane porušiť § 63 ods. 5 daňového poriadku.
Poukázal na to, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní pred vydaním rozhodnutia dostatočne
vysporiadal so všetkými pripomienkami, námietkami a dôkazmi žalobcu, o čom svedčia zápisnice

z ústnych pojednávaní konaných dňa 13.12.2018 a 06.02.2019. K námietke žalobcu, prečo sa správca
dane nevysporiadal s námietkami a dôkazmi žalobcu prerokovaním počas daňovej kontroly, ale až vo
vyrubovacom konaní, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade so zákonom.

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu prisvedčil žalobnej námietke

nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov v časti vyhodnotenia dôkazov
predložených žalobcom. Pokiaľ žalovaný vytýka žalobcovi v napadnutom rozhodnutí vágnosť uvedenej
odvolacej námietky, je potrebné poukázať na to, že sám správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
poskytol len všeobecné zhodnotenie vykonaného dokazovania s tým, že správca dane generálne
odkázalnaprotokolakolistinu,vktorejsasovšetkýminámietkamivysporiadal.Pokiaľsprávcadanečasť

odôvodnenia rozhodnutia nahradí len všeobecným poukazom na obsah protokolu, je potrebné uviesť,
že takýto postup orgánu verejnej správy nenapĺňa atribúty pre preskúmateľnosť jeho rozhodnutia. V
prípade, keď sám orgán verejnej správy privodí vágnosťou svojej úvahy žalobcovi stav, kedy mu nie je
známe, ako konkrétne bol ním predložený dôkaz vyhodnotený, pričom v odvolaní napadne takýto postup
správcu dane ako celok, bolo povinnosťou žalovaného sa s touto námietkou riadne vysporiadať.

48. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s tým, prečo po doručení vyjadrenia žalobcu z 12.09.2018
nebolo potrebné ústne pojednávanie a reagovať na vyjadrenie žalobcu. Žalovaný neanalyzoval na
účely dokazovania, aké skutočnosti a dôkazy vyplývali z vyjadrenia žalobcu z 12.09.2018. Pokiaľ by
sa chcel správny súd vyjadriť k otázke, či došlo k podstatnému porušeniu konania pred správcom

dane nevykonaním ústneho pojednávania a nereagovaním na uvedené vyjadrenie žalobcu, musel by
správnemusúdunajskôrbyťznámydôvod,prečotaksprávcadaneneurobil.Atentodôvodzrozhodnutia
žalovaného nevyplýva.

49. Vo vzťahu k žalobnej námietke prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že

správcadanemallenformálneukončiťdaňovúkontroludoručenímprotokolu,alevskutočnostivdaňovej
kontrole pokračoval tým, že sa dodatočne vysporiadal s námietkami a dôkazmi, s ktorými sa mal
vysporiadať ešte počas daňovej kontroly, a nie až vo vyrubovacom konaní, správny súd konštatuje,
že keďže z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či sa konajúci orgán vysporiadal vo
vyrubovacom konaní s konkrétnymi dôkazmi predloženými žalobcom ešte počas daňovej kontroly, nie

je možné ku zákonnosti konania v uvedenom smere zaujať jednoznačné stanovisko.50. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné
uviesť, že hodnotenie dôvodnosti tejto námietky je vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného predčasné.

51. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcej
v nedostatočnom vyhodnotení dôkazov a vyjadrení predložených žalobcom v daňovom konaní.

52. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s opatrením, ktorým
došlo k oprave znenia rozhodnutia, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu a riadne vyhodnotí
žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia.

53. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny
súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného
konania,oktorejvýškerozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením
podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený
subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov
na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.