Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/62/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125213493
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125213493.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov:

matka B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXXX/XXX, G., zastúpená: JUDr. Katarína
Juričková, advokátka so sídlom Drieňová 14, Bratislava, a
otecH.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXX.XXXXXXXXXXX/XX,I.,zastúpený:JUDr.JozefHerbulák,
advokát so sídlom Brnianska 1K, Trenčín,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
31P/182/2025 - 66 zo dňa 17. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. - v časti o nahradenie súhlasu otca na podanie
žiadosti o zápis do Materskej školy, C. X, G., IČO: XX XXX XXX, a súhlasu otca s rozhodnutím o prijatí
maloletých detí do uvedenej materskej školy a v časti o nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletých
detí do lekárskej starostlivosti ambulancie B. B. B., pediatrická ambulancia, B. C., IČO: XX XXX XXX,
p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. - v časti o nahradenie súhlasu otca so zmenou trvalého
pobytu, m e n í tak, že návrh matky na nahradenie súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu maloletých
detí z a m i e t a .

III. Matka je p o v i n n á podať návrh vo veci samej o nezhode rodičov v otázkach predškolskej

dochádzky a pediatrickej starostlivosti maloletých detí do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 31P/182/2025-66 zo dňa
17.12.2025 nasledovne:

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Nariaďuje sa toto neodkladné opatrenie:
„Súd nahrádza súhlas otca detí H. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zápis maloletých detí B.:
A., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX do Materskej školy, C. X, G., IČO XX XXX XXX, ako aj
súhlas s rozhodnutím o prijatí maloletých detí do uvedenej materskej školy.Súd nahrádza súhlas otca detí H. B., nar. XX.XX.XXXX so zápisom maloletých detí B.: A., nar.
XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX do lekárskej starostlivosti ambulancie B. B. B., pediatrická
ambulancia, B. C., IČO XX XXX XXX.

Súd nahrádza súhlas otca H. B., nar. XX.XX.XXXX so zmenou trvalého pobytu maloletých detí B.: A.,
nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX na adresu E. F. XXXXX/XXX, G..“

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 360 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a čl. 5 a § 35 ods. 1 zákona č. 36/2025 o rodine (ďalej
len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení konštatoval, že obaja rodičia osvedčili existenciu právneho vzťahu a aj potrebu dočasnej
úpravy ich pomerov, keďže spolu nežili v spoločnej domácnosti a ich komunikácia bola dlhodobo

konfliktná. Zo zistení vyplývalo, že otec bol zo spoločnej domácnosti vykázaný po incidente, ktorý u
matky vzbudil obavu o život a zdravie, hoci otec také správanie popieral.
Prihliadol k tomu, že matka dlhodobo zabezpečovala starostlivosť o deti prevažne sama a v I. nemala
stabilné zázemie ani pracovné uplatnenie, pričom jej pracovný pomer bol časovo obmedzený. Po
eskalácii problémov sa presťahovala s deťmi do G., kde mala rodinnú podporu, získala lepšie platené

zamestnanie a zaobstarala vhodné bývanie. Prvostupňový súd síce nepovažoval za vhodné, že matka o
presune a súvisiacich zmenách otca vopred neinformovala, avšak jej postup hodnotil ako pochopiteľný
vzhľadom na opisované napäté pomery.
Za predmetnej situácie, keď obaja rodičia žiadali nahradiť súhlas druhého rodiča pri zásadných otázkach
týkajúcich sa detí, mal súd prvej inštancie za to, že bolo potrebné vniesť do vzťahov účastníkov poriadok

autoritatívnym rozhodnutím. Prihliadol pritom na to, že deti sa nachádzali v osobnej starostlivosti matky
a presťahovanie v rámci Slovenskej republiky súviselo s jej snahou stabilizovať podmienky pre seba a
deti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kroky matky smerovali k zlepšeniu životnej situácie detí,
a preto vyhovel jej návrhu a zamietol návrh otca, pričom otcovi ponechal možnosť domáhať sa úpravy
svojho styku samostatným návrhom.

Námietku matky o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín nepovažoval za dôvodnú, keďže
otec vyslovil nesúhlas so zmenou pobytu maloletých detí; k zmene ich pobytu tak podľa súdu prvej
inštancie nedošlo zákonným spôsobom podľa § 112 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Zároveň
zdôraznil, že o návrhu na neodkladné opatrenie môže z dôvodu potreby rýchlej ochrany maloletých detí
rozhodnúť aj nepríslušný, avšak vecne príslušný súd.

2. Otec podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Navrhoval, aby odvolací súd vyhovel jeho
návrhu na neodkladné opatrenie. Otec v odvolaní uvádzal, že súd prvej inštancie správne identifikoval
potrebu dočasnej úpravy pomerov, avšak nesprávne rozhodol, keď vyhovel návrhu matky a jeho vlastný
návrh zamietol. Podľa otca súd prvej inštancie bez dostatočného podkladu akceptoval tvrdenia matky

o dôvodoch jej presťahovania do G., najmä tvrdenia o jeho údajných hrozbách či násilnom správaní.
Otec poukazoval na to, že matka nikdy nepreukázala pravdivosť týchto obvinení, pričom v trestnom
konaní mu nebolo vznesené obvinenie. Pripomenul tiež, že neodkladné opatrenie o zákaze vstupu do
obydlia bolo na jeho odvolanie zrušené odvolacím súdom, ktorý konštatoval, že matka neosvedčila
bezprostredné ohrozenie. Z toho otec vyvodzoval, že súd prvej inštancie nemal dôvod prijať záver, že

matka sa presťahovala pre obavu o svoju bezpečnosť.
Otec ďalej namietal, že matka koná svojvoľne a bez jeho súhlasu rozhodla o zásadných otázkach
týkajúcich sa detí - o zmene trvalého pobytu, zmene pediatra i podaní žiadosti o prijatie do materskej
školy v G.. Tvrdil, že matka týmto konaním ignoruje princíp rovnosti rodičovských práv a povinností a
nerešpektuje dočasnú úpravu, podľa ktorej mali deti ostať v prostredí, kde doteraz žili. Bol presvedčený,

že matka svojvoľnými krokmi sleduje postupné odstránenie otca zo života detí, keďže deti boli vytrhnuté
zo stabilného prostredia, kde mali vytvorené rodinné, sociálne a kamarátske väzby.
Otec tiež uvádzal, že presťahovanie detí do G. výrazne sťažuje výkon jeho styku, a preto bolo podľa
neho nesprávne, keď súd prvej inštancie odkázal na možnosť podať návrh na rozšírenie styku. Tvrdil,
že ani rozšírenie styku by neodstránilo praktické prekážky spôsobené povinnosťou preberať deti v

materskej škole v G., čo predstavuje značnú časovú i finančnú záťaž. Zdôrazňoval, že zverenie detí do
osobnej starostlivosti matky bolo len dočasné a matke nedávalo oprávnenie samostatne rozhodovať o
podstatných otázkach bez dohody s ním.Otec ďalej argumentoval, že v I. mali deti stabilné prostredie, zázemie širšej rodiny a vytvorené vzťahy
so starými rodičmi, príbuznými a kamarátmi. Tvrdil, že návrat detí do I. by pre matku nepredstavoval
neprimeranú záťaž, keďže mohla pracovať formou home office a mohla si zabezpečiť bývanie aj v I..

Podľa neho bolo v najlepšom záujme detí, aby sa zachoval stav, ktorý existoval pred jednostrannými
zásahmi matky, až do meritórneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
V závere odvolania otec zdôrazňoval, že súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia
neprípustne prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, pretože bez vykonania potrebného dokazovania
schválil stav vytvorený protiprávnym konaním matky.

3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca. Žiadala uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny. Matka vo svojom vyjadrení uvádzala, že jej presťahovanie s maloletými deťmi do G. bolo
bezprostrednou reakciou na dlhodobo eskalujúce konflikty s otcom, ktoré vyvrcholili psychickými aj
fyzickými útokmi, zásahom polície a vykázaním otca z domácnosti. Tvrdila, že deti boli vystavované
každodennému stresu a napätiu, a preto musela zabezpečiť bezpečné a stabilné prostredie.
Zdôrazňovala, že jej konanie nebolo účelové, ale vynútené okolnosťami a vedené výlučne záujmom

maloletých detí, ktoré potrebovali pokojné domáce prostredie a pravidelný režim. Uviedla tiež, že
presťahovanie súviselo aj s potrebou nájsť si adekvátne zamestnanie, keďže jej pracovný pomer v I.
mal skončiť a nové pracovné možnosti mala práve v G..
Matka ďalej vysvetľovala, že v G. mala stabilné rodinné a sociálne zázemie, vrátane sestry, dospelej
dcéry a širšej rodiny, s ktorou boli deti v každodennom kontakte. Popisovala, že deti neboli v I. materskej

škole dostatočne adaptované, keďže ich dochádzka bola prerušovaná chorobami a následným
presťahovaním. V G. majú všetky deti v domácnosti stabilizované rodinné, školské, predškolské a
zdravotné prostredie. Staršia dcéra má v G. vybudované pevné vzťahy a odbornú podporu, a presun
celej domácnosti späť do I. by znamenal zásadný zásah do ich vývinu. Maloleté deti sú v novej materskej
škole adaptované, majú zabezpečené odborné vyšetrenia a pravidelnú starostlivosť. Matka preto

považovala za nevyhnutné zachovať kontinuitu pobytu v G., keďže akékoľvek ďalšie premiestňovanie
by bolo v rozpore s ich najlepším záujmom. Uvádzala, že stabilita tejto starostlivosti predstavuje pre ich
vývin zásadný prvok, ktorý by opätovné presúvanie ohrozilo.
V súvislosti s výkonom styku matka zdôrazňovala, že presťahovanie do G. nikdy neobmedzilo otcov
kontakt s deťmi a otec si deti riadne preberá v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu. Uvádzala, že

ak bola schopná voziť deti z G. do I., rovnako to mohol zvládnuť aj otec. Podľa jej tvrdení vzdialenosť
objektívne nebráni výkonu styku, keďže otec si deti pravidelne preberá aj po ich umiestnení v G.
materskej škole. Zároveň poukazovala na to, že otec v skutočnosti nežije v I., ale v J. C., jeho zázemie
v I. je len formálne a jeho pracovné podmienky sú výrazne flexibilnejšie než podmienky matky.
Matka odmietala tvrdenia otca o tom, že medzi nimi nedochádzalo k násilným incidentom. Poukazovala

na vyjadrenia detí pri šetrení orgánu sociálnoprávnej ochrany, v ktorých deti uvádzali fyzické aj verbálne
prejavy agresie zo strany otca. Pripomenula, že existujú čestné vyhlásenia osôb potvrdzujúce psychické
a fyzické útoky v domácnosti, pričom vec bola postúpená orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie
preverovanie. Zdôrazňovala, že zrušenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia neznamená, že k
incidentom nedošlo, ale len to, že neboli splnené všetky podmienky na trvanie daného opatrenia.

4. Otec v replike k vyjadreniu matky zotrval na svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.
Trval na tom, že súd prvej inštancie nemohol na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že
presťahovanie detí do G. a súvisiace zmeny boli v ich najlepšom záujme, najmä keď matka konala
jednostranne, bez jeho súhlasu, a tým zasiahla do jeho rodičovských práv. Zdôrazňoval, že matka

nesprávne interpretuje účinky dočasného rozhodnutia o zverení detí do jej starostlivosti, ktoré jej nedáva
oprávnenie samostatne rozhodovať o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých. Ďalej namietal, že
matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali presun detí do G. práve z hľadiska
ich záujmov, a poukazovala len na svoje osobné potreby, pracovnú situáciu a zázemie v G.. Mal za
to, že matka uprednostňuje svoje vlastné pohodlie pred stabilitou detí a nerešpektuje jeho právo byť

zapojený do rozhodovania o ich výchove. Otec namietal aj načasovanie krokov matky, ktorá sa najskôr
presťahovala, zmenila deťom pobyt, školské zariadenie a pediatra, a až následne požiadala súd o
dodatočné schválenie svojho postupu.
Otec tiež uvádzal, že deti mali v I. vytvorené stabilné rodinné a sociálne väzby, ktoré boli ich
presťahovaním narušené. Trval na tom, že matka svoje tvrdenia o jeho neschopnosti zabezpečiť rodinu

finančne nepreukázala, keď on sám sa na chode domácnosti podieľal rovnako ako matka. Popieral
tvrdenia o tom, že jeho styk s deťmi nebol presťahovaním obmedzený, keďže podľa neho matka
opakovane neumožnila výkon styku bez dostatočného odôvodnenia, a nedodržiava rozhodnutia o stykuvplnomrozsahu.Tvrdil,žematkamuneumožňovalakontaktsdeťmianivprípadoch,keďprejavilzáujem
starať sa o ne počas ich ochorenia, pričom mu neposkytovala informácie o ich zdravotnom stave.
V závere uvádzal, že správanie matky svedčí o snahe vylúčiť ho z rozhodovania o deťoch a zabrániť

tomu, aby deti boli v budúcnosti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa otca návrat detí do
pôvodného prostredia je v ich najlepšom záujme, pričom deklaroval pripravenosť osobnú starostlivosť
prevziať.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/

CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7
CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, §
357 písm. d/ CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 67
CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu vo výroku I. a vo výroku II. v časti nahradenia súhlasu otca ohľadne

predškolskej dochádzky a pediatrickej starostlivosti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku II. v časti
o nahradenie súhlasu otca so zmenou trvalého pobytu napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 CSP
tak, že návrh matky zamietol. Súčasne vo výroku III. rozhodol o uložení povinnosti matke podať návrh
vo veci samej.

6. V súlade s § 324 ods. 1 CSP s odkazom z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, možno nariadiť neodkladné
opatrenie pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení. V súlade s § 325 ods. 1 CSP na
nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené podmienky potreby bezodkladne upraviť pomery
alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia je v súlade s § 361 CMP, ak to vyžaduje verejný záujem. Verejný záujem je charakterizovaný

všeobecnými princípmi právneho poriadku. Jedným z nich je aj záujem maloletého dieťaťa a jeho
ochrana. Súd pri rozhodovaní preto vždy prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý má
prednosť pred záujmom rodiča, zvažuje primeranosť a nevyhnutnosť zásahu vzhľadom na okolnosti
prípadu.

7. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine predstavuje kľúčový právny nástroj na riešenie patových situácií
medzirodičmiprivýkoneichrodičovskýchprávapovinností.Vsúladestýmtoustanovením,aksarodičia
nevedia dohodnúť v podstatných veciach týkajúcich sa ich dieťaťa, rozhodovaciu právomoc preberá súd.
Cieľom tohto ustanovenia je ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa v prípadoch, keď rodičovská nezhoda
brániprijatiudôležitéhorozhodnutia.Zákondemonštratívnevymenúva,čosapovažujezapodstatnúvec,

ako je napríklad vysťahovanie do cudziny, správa majetku či udelenie súhlasu na zdravotnú starostlivosť.

8. Takouto podstatnou vecou je aj príprava na budúce povolanie, pod ktorú možno zaradiť aj výber
vzdelávacej inštitúcie. Hoci materská škola nie je v zákone explicitne spomenutá, považuje sa za prvý,
formatívny stupeň vzdelávacej sústavy, a preto rozhodovanie o jej výbere spadá pod toto ustanovenie.

Na umiestnenie dieťaťa do predškolského zariadenia je nevyhnutný súhlas oboch rodičov. Ak jeden z
rodičov s výberom konkrétnej škôlky nesúhlasí alebo je nečinný, druhý rodič sa môže obrátiť na súd.
Súd v takomto konaní nenahrádza rodičovskú autoritu, ale slúži ako mechanizmus na prekonanie
názorového konfliktu. Jeho úlohou nie je prikloniť sa na stranu jedného z rodičov, ale po komplexnom
zvážení všetkých okolností vydať rozhodnutie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa. Nahrádza

tak chýbajúci súhlas druhého rodiča, čím umožňuje dieťa zapísať do konkrétnej materskej školy.
Pri rozhodovaní zohľadňuje schopnosti a potreby dieťaťa, dostupnosť škôlky, kontinuitu výchovy
a sociálnych väzieb, a primerane aj názor samotného dieťaťa. V konečnom dôsledku tak § 35
Zákona o rodine zabezpečuje, aby právo dieťaťa na vzdelanie nebolo ohrozené alebo paralyzované
neschopnosťou rodičov dospieť k dohode.

9. Aj výber lekára a rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti je kľúčovou súčasťou rodičovských
práv a povinností. Rovnako aj v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na osobe pediatra,
rozhodovaciu právomoc preberá súd. Nejde pritom len o formálny výber, ale o zabezpečenie kontinuity
a kvality zdravotnej starostlivosti. Jednostranná zmena lekára jedným z rodičov, najmä ak je vykonaná

bezdôvodneavkontexterodičovskéhosporu,môžebyťvnímanáakonarušeniestabilityvživotedieťaťa.
Akékoľvek zásadné zmeny v živote dieťaťa, vrátane zmeny lekára, musia byť odôvodnené a musia
sledovať jeho najlepší záujem. Súd preto skúma dôvody navrhovanej zmeny, napríklad či je súčasný
lekár odborne spôsobilý, aká je jeho dostupnosť a aký má vzťah k dieťaťu. Zohľadňuje sa aj to, či zmenalekára nie je len ďalším nástrojom v spore medzi rodičmi. Rozhodnutie súdu má za cieľ garantovať, aby
zdravotná starostlivosť o dieťa bola plynulá, odborná a čo najmenej zaťažená rodičovským konfliktom.

10. Zmena trvalého pobytu dieťaťa, aj v rámci Slovenska, je rovnako považovaná za podstatnú vec.
Hoci Zákon o rodine explicitne spomína len vysťahovanie do cudziny, súdna prax potvrdzuje, že aj
významnejšia zmena bydliska vnútri štátu podlieha rovnakému režimu. Dôvodom je, že takáto zmena
môže zásadne ovplyvniť celý život dieťaťa - jeho sociálne väzby, školu, kamarátov a predovšetkým
možnosť udržiavať pravidelný a kvalitný kontakt s druhým rodičom. Je preto veľmi podrobné skúmať

motívy rodiča, ktorý sa chce s dieťaťom presťahovať. Kľúčovou otázkou je, či presťahovanie prinesie
dieťaťu reálne výhody, alebo ide o účelový krok, ktorého cieľom je sťažiť či znemožniť styk s druhým
rodičom. Súd vykonáva komplexné posúdenie, v ktorom zvažuje všetky pre a proti navrhovanej zmeny.
Zohľadňuje sa vzdialenosť nového bydliska, dopad na existujúcu úpravu styku, názor dieťaťa (primerane
jeho veku) a schopnosť rodičov zachovať citové väzby aj na diaľku, napríklad pomocou moderných
komunikačných prostriedkov.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinnými dôkazmi predloženými v odvolacom konaní,
odvolacísúdmalzato,žeboladostatočneosvedčenápotrebabezodkladnejúpravypomerov účastníkov
konania vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí, a to tak v prípade dočasného nahradenie súhlasu
otca s ich predškolskou dochádzkou v materskej škole, ako aj pediatrickou starostlivosťou u lekára v G..

Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie okresného súdu vecne správne a v súlade s § 387 ods. 1
CSP ho preto v tejto časti potvrdil, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožnil aj s odôvodnením
napadnutého uznesenia a odkazuje naň. Konštatujúc správnosť dôvodov a doplňujúc na zdôraznenie
správnosti tejto časti uznesenia uvádza nasledovné.

12. Z obsahu spisu je osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi
sú dlhodobé konfliktné, navzájom sa obviňujú a nedokážu sa dohodnúť v predmetných otázkach.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/76/2025 zo dňa 16.09.2025 v znení uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/108/2025-52 zo dňa 30.10.2025 bol zamietnutý návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala voči otcovi nevstupovania do nehnuteľnosti

v I..

13. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností sa vedie konanie na Okresnom súde Trenčín sp. zn.
31P/140/2025, ktoré nie je doposiaľ skončené. Maloleté deti boli uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 31P/140/2025-73 zo dňa 14.10.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

12CoP/275/2025 zo dňa 16.12.2025 predbežne zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený
styk s otcom.
Uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 24.11.2025 2Pv 428/25/3309-13 bola odmietnutá
sťažnosť matky proti uzneseniu Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, ktorým bolo vec
podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania postúpená na Okresný úrad Trenčín,

nakoľko išlo o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

14. Matka odišla spolu s maloletými deťmi do G., keďže deklarovala, že nemá príbuzných v I., žiadne
zázemie a skončil jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú. V G. má matka rodinné zázemie a našla si
prácu a ubytovanie. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 12.12.2025 mal

odvolací súd osvedčené, že vytvorené podmienky v domácnosti matky v G. sú vyhovujúce a maloleté
deti vyjadrili spokojnosť v domácnosti matky. Matka nastúpila do dočasnej štátnej služby od 01.02.2026
v G.. Maloleté deti boli od 30.01.2026 prijaté do Materskej školy v G. ako mal odvolací súd osvedčené
z rozhodnutí Materskej školy, C. X K. G..

15. Zohľadňujúc narušené vzťahy medzi rodičmi, osvedčené skutočnosti týkajúce sa ukončenia
zamestnaniamatkyvokolímestaI.anáslednéhonástupudozamestnaniavG.,akoajexistujúcerodinné
zázemie matky v G., odvolací súd konštatuje, že zmena bydliska matky mala racionálny a objektívne
odôvodnený základ. Maloleté deti sú v súčasnosti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky
a fakticky sa s ňou zdržiavajú v jej novom bydlisku. V prípade, ak by im nebola umožnená návšteva

predškolského zariadenia v mieste tohto faktického pobytu, bol by ohrozený ich najlepší záujem, najmä
pokiaľ ide o stabilitu výchovného prostredia.16. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zmena bydliska matky súvisí aj s jej ekonomickým
zabezpečením, čo sa bezprostredne premieta do ekonomickej stability maloletých detí a ovplyvňuje
materiálnuúroveňstarostlivostione.Zadanýchokolnostíjesplnenázákladnápodmienkaprenariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 361 CMP, keďže je osvedčené ohrozenie záujmu maloletých detí.
Pokiaľ sa maloleté deti zdržiavajú s matkou v jej novom bydlisku, ich pravidelná účasť v predškolskom
zariadení v tomto mieste v zásade prispieva k ich zdravému duševnému, telesnému a citovému vývinu,
umožňuje im rozvíjať sociálne vzťahy s rovesníkmi a podporuje rozvoj ich kognitívnych schopností.
V záujme maloletých detí je preto aj to, aby mali dočasne zabezpečenú dostupnosť predškolskej a

pediatrickej starostlivosti v mieste, kde sa fakticky zdržiavajú.

17. Ako vyplýva z listín predložených matkou v odvolacom konaní, matka umožňovala otcovi realizáciu
dočasne upraveného styku s maloletými deťmi aj po presťahovaní sa do G., hoci je nesporné, že
tým došlo k jeho objektívnemu sťaženiu, najmä z hľadiska časovej a finančnej náročnosti. Táto
skutočnosť však nemá prednosť pred najlepším záujmom maloletých detí, spočívajúcim v tom, aby mohli

navštevovať predškolské zariadenie a využívať pediatrickú starostlivosť v mieste ich dočasného pobytu,
kde sa fakticky zdržiavajú spolu s matkou. Za týchto okolností bolo dôvodné dočasne nahradiť súhlas
otca v otázkach zabezpečenia predškolskej dochádzky a lekárskej starostlivosti maloletých detí.

18. Návrhy otca smerujúce k tomu, aby sa rodičia zdržali zmeny materskej školy v I., aby mu bol

udelený súhlas na prihlásenie maloletých detí do materskej školy v I. a k všeobecnému lekárovi v tomto
meste, boli v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, keďže tieto sú dočasne zverené do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa z objektívnych dôvodov spojených s výkonom zamestnania a existujúcim
rodinným zázemím presťahovala do G.. Z uvedených dôvodov neboli dôvodné ani ďalšie návrhy otca
na uloženie povinnosti rodičom zdržať sa zmeny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti maloletých detí,

resp. zmeny materskej školy. Preto odvolací súd v tomto rozsahu (vo výroku I. o zamietnutí návrhu otca a
vo výroku II. v časti týkajúcej sa predškolskej dochádzky a lekárskej starostlivosti) považoval nariadenie
neodkladného opatrenia za vecne správne.

19. Keďže v súlade s § 35 Zákona o rodine ide v prípade zmeny materskej školy a pediatra o podstatnú

vec a je daná nezhoda rodičov, konečné rozhodnutie si vyžaduje potrebu riadneho dokazovania
presahujúceho rámec neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto považoval za potrebné doplniť
neodkladné opatrenie v súlade s § 336 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP a uložil povinnosť
matke podať návrh vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia. Ak návrh nebude
v danej lehote v súlade s §336 ods. 3 CSP podaný, súd prvého stupňa nariadené neodkladné opatrenie

zruší.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že na rozdiel od otázok predškolskej dochádzky a zabezpečenia lekárskej
starostlivosti, ktoré majú bezprostredný dopad na každodenné potreby a vývin maloletých detí, otázka
zmenyichtrvaléhopobytunemápovahunaliehavejúpravypomerov.Idepredovšetkýmoadministratívny

údaj, ktorý sám osebe bez ďalšieho neovplyvňuje faktické zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti ani
ich bezprostredný blahobyt. Za týchto okolností neboli osvedčené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
nahradiť súhlas otca so zmenou trvalého pobytu maloletých detí neodkladným opatrením. Odvolací súd
preto výrokom II. zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh matky v tejto časti zamietol.
V prípade pretrvávajúcej nezhody rodičov sa matka môže domáhať rozhodnutia o tejto otázke v konaní

vo veci samej podľa § 35 Zákona o rodine, v ktorom bude možné po vykonaní potrebného dokazovania
riadne posúdiť všetky relevantné okolnosti.

21. Odvolací súd opätovne rozhodol o trovách prvostupňového konania ako aj odvolacieho konania (§
396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP), nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému

z účastníkov ich náhradu priznať.

22. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).