Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 34Ek/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123211426
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dominika Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6123211426.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 595 545, práv. zast.:
Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 868 299, proti
povinnému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie pohľadávky
vo výške 2137,63 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom František Radzo, so sídlom

exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 02601 Dolný Kubín, IČO: 36 133 019, ktorý ju vedie,
pod sp. zn. XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.01.2023 domáhal od
povinného vymoženia 2137,63 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného

súdu Banská Bystrica, sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 28.11.2022. vykonateľný dňa 17.12.2022 (ďalej
len „exekučný titul“).

2. Súd dňa 19.11.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 02601
Dolný Kubín.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.01.2023. Povinný podal návrh
na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 04.12.2025. Poverený súdny exekútor predložil návrh
povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie dňa 27.01.2026.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví
v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt.

9. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že že momentálne nevlastní žiadny hnuteľný a

nehnuteľný majetok, ktorý by mohol speňažiť. Pracuje za minimálnu mzdu, býva prechodne na ubytovni
a trvalý pobyt má u svojej starej mamy. Povinný žiada o odpustenie alebo zníženie výšky splátok
exekučných príkazov určených súdom. Ďalej uvádza, že je nereálne pri celkovej výške exekúcie, aby ju
dokázal splatiť a pritom viesť dôstojný pracovný a spoločenský život. S poukazom na vyššie uvedené
povinný žiada o prehodnotenie a preskúmanie jeho žiadosti a o spravodlivé rozhodnutie.

10. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený. Oprávnený uviedol, že
nesúhlasí so splátkou 100€/mesačne do všetkých exekúcií o ktoré v tom čase žiadal povinný a
NESÚHLASÍ ani s odpustením, či znížením exekučných príkazov a to z dôvodu, že povinný napriek
tomu, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia a bol pod vplyvom alkoholu, teda v stave vylučujúcom

spôsobilosť viesť motorové vozidlo, viedol ako vodič motorové vozidlo. Svojim nezodpovedným konaním
spôsobil nielen škodu na niekoľkých motorových vozidlách, ale aj poškodenie zdravia niekoľkých
účastníkov dopravnej nehody a ťažkú ujmu na zdraví.

11. Súd v prvom rade skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k

zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Spolu s návrhom na
zastavenie exekúcie bola súdu predložená doručenka, na základe ktorej mal súd za preukázané, že
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené prostredníctvom poštového doručovateľa
dňa 24.01.2023. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom
25.01.2023, teda deň po dni prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, pričom posledný deň

tejto lehoty pripadol na deň 08.02.2023. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať
ani skracovať. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú
prepravu až dňa 04.12.2025, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

12. V ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku citovanom vyššie je vyjadrená tzv. „koncentračná

zásada konania“, v zmysle ktorej exekučný súd neprihliada na skutočnosti, ktoré povinný neuplatnil v
návrhu na zastavenie včas. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí
uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od
vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna

skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť povinný skôr.
Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov konania za svoje správanie počas exekučného konania.

13. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a

dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj

od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie
sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek
štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanieexekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku.

14. Súd okrajovo tiež poukazuje na skutočnosť, že aj keby povinný svoje námietky uplatnil včas, nebol
by daný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia, ako aj

zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. V zmysle ustanovenia § 61n
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúcia pri fyzických osobách trvá päť rokov. Počas týchto
piatich rokov je možné predpokladať, že situácia fyzickej osoby – povinného sa zmení k lepšiemu a
povinný bude môcť svoj dlh uhradiť. Povinný počas nasledujúcich rokov môže nadobudnúť hnuteľný či
nehnuteľný majetok rôznymi spôsobmi a to napríklad darovaním či dedením. Exekučný poriadok vo
svojich ustanoveniach neumožňuje súdu zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, či z dôvodu ťažkej

životnej situácie povinného. Tieto skutočnosti nie sú považované za také, ktoré by bránili vymáhateľnosti
exekučného titulu, nakoľko ide o aktuálny/dočasný stav povinného, ktorý sa počas výkonu exekúcie
môže zmeniť. Nejde o nezvratný stav, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu natrvalo.
Nemajetnosť povinného a jeho ťažká životná situácia teda nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie
exekúcie.

15. Podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

16. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že zo strany
povinného nebolo preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

17. Exekučný súd o náhrade účelne vynaložených trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie
exekúcie nerozhodoval nakoľko žiaden z účastníkov konania o ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.